Rozchod kvôli snahe otehotnieť

@nika898
Dakujem 🙂.. Vela ludi hovori, ze neriesit a ono to vyjde. Evidentne to budem musiet vypustit z hlavy.

@starbuck fajn tak sa zduvaj a maj debilne reci ked toto robis tomu svojmu tak sa necudujem ze je znechuteny.Troska sebakritiky by ti nezaskodilo ked sa ofukujes jak primadonna ...priznat si chybu na svojej strane nic?to netreba hlavne ze ides posielat uz kadelahsie toho svojho ze nieje povahovo podla teba a nechova sa podla teba...

@ipetka
Ja sa nezduvam :D. Myslela som to vazne a nie ironicky, ze som sa schuti zasmiala na sebe a tomu, ze zvyknem veci brat ako katastrofu.
Vo vela veciach som optimista, no co sa tyka tehotenstva, ano, som velmi uzkostliva. Proste mam strach, aby sa nezopakovalo to, co sa mi stalo naposledy. Clovek sa tesi na babo, pripravuje sa, kazdu hodinu na to mysli, vsetkym to oznami, tesi sa cely rodina a zrazu bac, koniec radosti. Kyrezat, nemocnica a je to.

@starbuck ja viem presne o com hovoris mam 5,5 r. syna medzitym potrat a otehotnela som teraz a ver mi ze uz mi z toho prepinalo po 4 rokoch..a v januari som ked som sa v podstate skoro zosypala som sa na vsetko vykaslala a v aprili som zrazu nasla //.. snaz sa mysliet aj v tomto pozitivne a mysli nato ako na vec ktora sa podari do konca..a vo vsetkom zdravi hlavne..

@ipetka
Drzim palce, aby vsetko dobre dopadlo! V 14.tyzdni si uz dufam "za vodou".
Uuuuf 4 roky snazenia, to sa nedivim, ze ti prepinalo. Lahko sa vtedy povie, ze myslite pozitivne. Niekedy to ide, niekedy zas nie. Ja som v pohode vzdy, ked dostanem MS, proste ok, ide sa dalej. Sibat mi zacne az vtedy, ked viem, ze sa blizi ovulacia, ci chcem ci nechcem, zacne ma zozierat, ze co ak ju premeskam, ci to vyjde, ci to nevyjde. Snazim sa to stopnut tieto myslienky a ani ich partnerovi nehovorim. No predsa si uvedomujem, ze som po 30-tke, deti nemam, raz som potratila a obcas mam strach, ci sa to vobec niekedy podari.
Mozno by mi stacilo od partnera aspon raz pocut nieco v zmysle: "Neboj, bude to v pohode. A ak nie, budeme len my dvaja." Ibaze naopak vidim, ze on strasne dieta chce a to vo mne vyvolava obavy, ze zlyham ako zena a ze opat potratim alebo neotehotniem.
A to ze riesim tie antibiotika.. je to pre to, lebo ked som potratila, brala som antibiotika. Nemuselo to byt kvoli tomu, ale je prirodzene, ze mam pred tym respekt. Proste som sa s nim len chcela poradit, ci ich teraz mam zacat uzivat alebo nie (ved je to aj jeho dieta).. ze co na to hovori on... A odpovedou bolo urazenie sa. Neviem ani za co. Odmieta mi to povedat. Akosi mam toho uz po krk.

@starbuck
tak on sa urazil a ty mas toho po krk...no neviem,kto sa tym padom urazil viac

@starbuck nepoznam vas a neviem teda posudit ci ty prehanas, alebo muz je taky flegmatik, ale pokial ta netlaci velmi cas, teda nemas nad 35, tak nechaj tomu kludny priebeh a neries, jeden potrat je sice zasah, ale su tu zeny co mali aj 3 potraty a nakoniec maju aj zo 4 deticky, ja som si tym tiez presla, prve tehotenstvo potrat a potom dve deticky, odputaj sa od myslienky otehotniet za kazdu cenu, naozaj to nie je prinosomani pre partnersky vztah a ani pre tvoje zdravie, tou nervozitou okolo toho nikomu nepomozes, chodte na dovolenku, rieste spolocne vylety, niekde som citala, ze najlepsi prostriedok ako otehotniet je zobrat hypoteku aspon na 20 rokov, zacat stavat dom, proste sa nejako zaviazat a vtedy to urcite pride , takze klud, uzivaj si leto a pokial naozaj nie su zavazne problemy , tak otehotnies

Ja som žena a nikdy som toto neriešila. Je to smutné že si potratila ale kvôli tomu to teraz nemusíš preháňať. Ja som si nikdy nesledoval kedy presne mám ovulku a nieto že chlapovi hovorila teraz sa musíš snažiť a riešila všetko okolo toho. Dohodli sme sa že chceme babo a tam to skončilo. Vôbec som to neriešila nestresovala seba ani jeho.A prečo keď si chorá nechceš lieky lebo možno môžeš byť tehotná? ako aj tehotné berú lieky Áno aj antibiotiká keď sú treba. Nechceš ublížiť dieťati ale to že si chorá by mu čo prospelo? Proste to prehanas toľko môj názor. Áno chápem ta bojíš sa ale skus sa najprv zbaviť strachu a uvoľniť sa. Tehotenstvo by si si mala užiť a nie ešte si ani tehotná možno neni a už stresujes. V tomto má tvoj priateľ pravdu keď to má prísť príde to . Ale kľudne sa kvôli tomu s ním rozid keď máš pocit že iný to bude počúvať z radosťou. Len teda má mierne zarazilo že on nevie ake to je prežiť potrat- no nie nevie neni žena ale teda potratila si aj jeho dieťa takže mu to jedno asi nebolo....

@starbuck pozri moj muz videl ze mam obdobia kedy by som chcela velmi a obdobia kedy to nechala tak. Moj tiez nieje zrovna najcitlivejsi ani ten ktory absolutne chapal moje kazdomesacne sklamania ked to prisli. Ver mi ze ma to zozieralo o to viac ked mi maly zacal "vycitat" preco on nema bratceka alebo sestricku ked jeho kamosi maju.Vtedy som sa uz uplne rucala. Nechaj ho niaku dobu tak.Skus byt viac uvolnena a mysli nato ze to vyjde. Ver mi ja som sa tiez bala ked som zistila ze sa podarilo a niesom stale kludna pokual nebudem mat vsetky testy v poriadku. Ale ani tak ani tak nic neovplyvnim. A ked ten tvoj uvidi ze to tak neprezivas uvolni sa aj on a vsetko pojde lahsie lebo v napati a v stresoch nic nejde ako chceme a na druhu stranu mozno sa on boji ze zlyha ako chlap akurat to nedava najavo mozno on ma tiez toho plnu hlavu a premysla len ta nechce zatazovat este viac ked vidi ze sama si robis starosti

ovulácie a testy rieš s kamarátkami, aspoň tu na mk, chápem, že potrat je hrozný a teraz robíš všetko preto aby sa to nestalo, ale niektorým veciam jednoducho nemôžeš zabrániť. Aj keby si žila v bubline a bola zdravá, tak môžeš potratiť. Bábo si nájde správny čas kedy má prísť, teraz si príliš vystresovaná aj partner. Teraz je dôležité tvoje zdravie a pohoda a dobrý vzťah, áno treba komunikovať, ale nemusíš mu vešať na nos všetko

@starbuck prestaň riešiť a začni normálne žiť. Prestaň sexovať podla ovulky, ale podla chuti a dieťa príde, ked bude mať prísť. To, že si potratila ber tak, že dieťa nebolo zdravé a príroda sa postarala o to, aby sa nenarodilo postihnuté.
Ja by som na tvojom mieste zajednala nejakú dovolenku, vyhodila všetky ovulačné testy a aj tehotenské testy a skúsila v sebe zrušiť pocit, že dieťa musíte mať o najskor. ôbec sa nečudujem, že partnerovi tým parádne lezieš na city. A mali by ste najskor riešiť svadbu, práve preto, že sme v 21. storočí a všeličo sa stáva ... svadba je v prvom rade ochrana pre teba a dieťa!

Ja som si tiež tým prešla, mala som 2 potraty v skorom štádiu a tiež som si svoje odplakala, ked to další a další mesiac nevyšlo. Ale testy som nekupovala a manžela sa snažila tým nezaťažovať. Nakoniec dieťa prišlo vtedy, ked bolo moje telo na to pripravené a psychika sa upravila ... v mesiac, ked som s mužom bola dokopy 2x a aj to v "neplodné dni" ...

@starbuck ja len otázočku:
kto býva iniciátorom? ty či manžel? ( myslím ten každodenný styk )

....chodí za tebou a pýta sa čo ti je.....uvádzaš sama. Odkial si potom nabrala to presvedčenie, že kašle na teba a tvoje pocity? To že mu občas lezieš na nervy ak stáel dokola opakuješ to isté, asi normálne, nie? Aj mne osobne lezú na nervy ludia čo 500x točia o tom istom.

ja viem ako sa cítiš...ale v nás ženách je nesmierne "veľká" túžba po dieťati...je to prirodzená túžba samozrejme...ale potom robíme veci ako napr...teraz mám plodné dni poď na to....teraz nie teraz je nízka pravdepodobnosť že otehotniem....proste..tlačíme na pílu..ja viem čo hovorím lebo som tiež veľmi tlačila....a ako naschvál som ani neotehotnela...až keď osm prestala riešiť či mám plodné dni alebo nie...proste...na jednej strane ho chápem..ale chápem aj teba...potrebuješ sa o tom rozprávať...

Mám dve deti. Potrat,kyret, prvý syn, druhýkrát potrat&kyret a druhý syn. A vieš čo ? Nikdy som neriesila, či mám ovuláciu, keď som potrebovala lieky, nemyslela som, čo keby som tehotná, normálne som žila. V prvých tyzdnoch tehotnosti som bola na svadbe, netušiac, že som tehu a vieš čo? Pila som. Nie veľa, ale pila. A synček je tu. Takže áno, vôbec sa ja osobne nedivím, že tvojmu chlapovi všetky tie reči okolo musia liezt už kvalitne na nervy.

Ja ti uplne rozumiem, hoci som to po potrate az tak doma nerozoberala a stale pouzivam taky "sedliacky" rozum na lieky a choroby,moj muz bol taky isty. Dokonca nechcel vobec dalsie dieta a dospelo to az do toho stadia,ze som mu povedala ze bud dieta,alebo rozvod. Pre mna bolo dalsie tehotenstvo zachranou po psychickej stanke, preto som ho chcela cim skor a az po velmi dlhej dobe som zistila,ze moj muz ten potrat prezival ovela horsie ako ja. Vidiet zenu ktoru milujes ako sa trapi tymto sposobom je velmi tazke,ale muzi o tom nikdy hovorit nebudu. Tiez nechcel nic o tom pocut, vseobecne nechce hovorit o tazkych veciach, ale to neznamena ze ho nebolia a neriesi ich. Mozno sa aj ten tvoj v duchu toho desi,ze zasa pridete nedajboze o dieta a takto to ventiluje.

Myslim ze priatel ma pravdu, prilis sa snazis o dieta a chlapov otravuje ked namuesto milovania maju produkovat geneticky material na povel....vela robi aj psychika....
...a to viem co prezivas lebo sama mam dva potraty za sebou a ani tehotenstvo nebolo bezproblemove....a paradoxne som otehotnela vzdy ked som mala mysel zamestnanu niecim inym ako tehotenstvom...

Presne, byt tebou tomu necham volny priebeh. Ked budete mat dietatko tak ani nebudes vediet ako a otehotnies. My sme sa len tak milovali, povedali sme si ze ked sa postasti budeme radi a ked nie tak mozno nabuduce. A postastilo sa. Netreba do toho len tlacit. Potom uvidis ze aj priatel bude v pohode

Ďakujem všetkým za názory ;)

Ja som mala rovnaký problém keď sme sa snažili o prvé dieťa po potrate, tlačila som na pílu (vtedy som to tak samozrejme nebrala) bola som zúfalá no a mužovi som strašne, ale strašne liezla na nervy, dokonca si dovolím tvrdiť, že som ho prestala intímne priťahovať. Povedal mi potom dodatočne, že sa cítil ako prostriedok na výrobu dieťaťa, sex ho vôbec nebavil, takmer sa nám rozpadlo manželstvo lebo sme sa len hádali....Pomohlo keď som to prestala riešiť a tlačiť na muža. Ukľudnila som sa, prestali ovulačné testy, návštevy v CAR, odbery spermii, plodné - neplodné dni atď....čuduj sa svete práve vtedy sa to podarilo. Keď sme sa snažili o druhé dieťa, tak už som bola poučená a svoje plodné dni som si riešila len ja v hlave a muž o detailoch nevedel, ani o žiadnych testoch o ničom a podarilo sa to tiež. Myslím, že ak by som mala s mužom riešiť asistovanú reprodukciu, tak už sme rozvedení. On na to proste nebol a nie je, nie každý chlap unesie ten tlak. Naopak mám kolegyňu s ktorou muž roky chodí po Caroch a všetko si to s ňou s prepáčením odsral a ešte viac ich to spojilo, stojí pri nej a podporuje ju. Záleží to asi od osobnosti daného chlapa. Nuž natrafila si na prvý typ ako ja. Držím Vám palce, aby sa Vám čo najskôr zadarilo. Skús tiež ubrať plyn, nám to pomohlo.