Takmer mi zomrel syn: Ako zvládať paralýzu pocitov?
Ahojte. Ja ani neviem čo od tohto čakám. Možno len malu podporu, či nasmerovanie ako to spracovať. Mám syna, ktorý ako maličké bábätko v nemocnici niekolko týždňov bojoval o život a teraz po 12 rokoch mi opäť takmer zomrel. Už je to pár týždňov a ja som sa dlho držala silna, nedovoolila som si plakať, či pripustiť aké vážne je to. Až teraz. Všetko na mňa dolieha, všetky situácie zo sanitky, z nemocnice. Tlacia sa mi slzy do očí keď som v práci, ostávam ako keby paralizovana doma. Prestávam normalne fungovať. Myslim, že to musím nejako spracovať. Chcela by som sa tešiť, že to zvladol, byť vďačná. Ale citim toľko bolesti a smútku. Neviem či to chce čas alebo potrebujem odbornú pomoc. Nemam sa s kým o tom ani porozprávať.
@anonym_autor ahoj, neviem presne s cim bojujete, ale moj 5rocny syn sa z nicoho nic nemohol v noci nadychnut, pani na linke bola uplne skvela a velmi nam pomohla RZP , ktora bola v tu noc mimoriadne rychla. ja spavam s ostuplami v usiach napriek tomu som ho pocula dusit sa vo vedlajsej izbe.
Je to hrozne, ale nepomoze ti byt zlomena, vystresovana, smrt je sucast zivota. skus si uzit spolocny cas d dietatom, a skus tie plazive myslienky vytesnit.
ja som v zivote zazila vselico a snazim sa na tie veci nemysliet.
@lianka123 A čo bolo synovi?
@anonym_autor je to posttraumaticky syndrón. Nahle zachvaty plaču, uzkosť...mam to tak isto, niekto sa s tym vysporiada sám a niekto potrebuje pomoc, určite ho navštivte, už len to že vam popiše presne to čo sa s vami deje a ako sa s tym vyrovnat vam pomože. Mne vždy pomohol šport a dopamin a endorfiny z neho ( nie na kazdeho ma taky ucinok v tom mam jasno). Najdlhsie som sa spamatavala 9 mesiacov no zachvaty placu mavam dodnes a je tomu 5rokov. Niekedy nam neostava ine než naučit sa žit s traumou no traume nesmiete dovolit aby ovladla vaš život.