Výchova a rozvoj hendikepovaného dieťaťa. Ako na to?

@anonym_e7776b nepisem ziadny clanok prosim Ta co to je za otazka 🙄 Myslim ze som velmi jasne napisala, preco sa to pytam. Mame male dieta ktore bude mat trvale nasledky a tak si samozrejme zistujem veci, co nas cakaju.

Dosť dôležité aké následky,aké obmedzenia

@anonym_autor no prepáč ale takto konkrétne si to nenapísala, len ze ci ma niekto také dieťa.

@anonym_autor no plienkovane dieta a bez mentalneho obmedzenia? Myslis tym nejaku gastrochorobu? Lebo praveze mentalne postihnute deti su casto plienkovane, lebo nemaju kapacitu sa naucit nejake zakladne cinnosti.

no kazde postihnutie je ine ma ine obmedzenia. mam ja + aj 3 deti s "obmedzeniami", kazdy mame ine obledzenia. hlavne sa o tom rozpravame, niekto nosi okuliare, niekto ma vyvod, niekto fobie, niekto ma poskodene nohy, iny je na kysliku... proste každý je nejaky a robí to co moze a dokaze, každý clovek ma hranice co už neda... snazim sa detom vysvetlit ze su jedinecny taky aky su a robia to co dokazu. napr. lezu na lezeckej stene, ja to nedám a pod. ale gro je otvoreny rozhovor bez prikraslovania. a zivot brat s radostou s kazdej malickosti ktoru dokazeme

@anonym_44b996 prosím tá, stačí neurologické ochorenie, nefungujú zvierace a je problém na svete. Plienkovane neznamená vždy a zákonite retardované

@anonym_41af48 no vsak preto sa pytam, ze ci gastrochoroba, ci co... Ono dost zalezi na probleme... Co jej takto vseobecne 🤷

@anonym_d612f6 pisala som "Sme na zaciatku tejto cesty, a clovek samozrejme robi..."
Ale to je jedno, myslim ze uz je to jasne.

A plienkovani ludia su
@anonym_44b996 vacsina ludi s neurologickymi - ortopedickymi - napr chrbtovymi poruchami kde napr spadaju aj takmer vsetci vozickari, ze sa nedokazu a nemozu normalne vyprazdnovat a funguju na cievkach a plienkach. Cize nie je to "len" o tom, ze nechodia. A jasne som ich tam tiez specifikovala. Dieta, co nemoze chodit. 🙂

Proste vidim ze sa tu chytate len tie co potrebujete slovickarit, no myslim, ze kazdy kto ma tazko hendikepovane dieta a zaroven mentalne OK, to chape, co vy asi nebudete (nic v zlom), takze prosim, len zbytocne sa tu dotahujeme, a nam to nepomoze. A nie, nemusim specifikovat problem ci je moje dieta slepe, hluchoneme alebo na voziku. Jasne som popisala ze prosim o rady, ako rodicia s detmi s realnymi hendikepmi zvladali vychovavat dieta do zivota aj s "prijatim" toho ich udelu.

@anonym_b450c8 dakujem Ti za Tvoj cas 🙏😊 mas aj dieta s nejakym tazsim hendikepom, pripadne vo "vyssom" (10+) veku? Ako to znasalo v citlivejsim obdobi, kedy si tie rozdiely realne zacalo uvedomovat?

kde zas nájdeme článok o hendik. deťoch, popr. mladých ľuďoch ?
Ešte daj to tvoje "prepáč"...

@anonym_062ebc vy ste uplne mimo, fakt. Normalne ma to az uraza ako matku ZTP dietata ktora ma kopu inych starosti v beznom zivote, ze miesto toho aby ludia normalne zdielali a pomohli, tak este taki co k tomu ani nemaju nic povedat len Ta budu urazat, musia si kopnut a robit z Teba klamarku. Dufam, ze mas krajsi vecer. A nie, nemam sa Ti za co ospravedlnovat.

chceš niečo vedieť a ani sama nevieš čo . Keby si aspoň napísala nejaké diagn. , alebo niečo konkr.
A áno, máme dcéru s diagn. , ZŤP. Spokojná?
Raz mi tykáš, raz vykáš - aspoň na konci po sebe prečítaj.

Prečo si tajnostkarka? veď napíš aký máte problém

@anonym_062ebc to ze ste mimo som pisala vsetkym co sa tu do mna hned naviezli ze tu nieco fabulujem. A opakujem, je bezpredmetne, ci mam nevidiace dieta alebo vozickara alebo moje dieta nema rucky, a tiez je jedno ci mam doma 2 alebo 5 deti. Pytala som sa na vseobecne rady, ako dieta vychovavat v duchu aby sa co najmenej "deptalo" tym, ze ma obmedzenia, ktore bezne ludia naokolo proste nemaju. To, ze niekto chce o mojej situacii vediet viac, je len zvedavost. Keby si totiz chcela pomoct, reagujes na jasne danu otazku, a nie ze sa do mna hned pustis a vyzvedas a urazas, ze si vymyslam pod ruskom nejakych "clankov". Normalne lutujem, ze som v dobrej viere zalozila temu. Admini (ktori mimochodom vidia kto som a ze to nie je fiktivne 😉) ju kludne mozu zrusit.
Myslela som, ze niektore veci v zivote prinasaju do rodiny kde su ZTP deti aj trochu pokory. Vidim, ze som sa mylila. Zas je to len o ludoch. Ked chces tak samozrejme reaguj, mas slobodnu volu, ale nemam za potreby dalej citat podobne ladene prispevky.

@anonym_2fb4b0 pretoze nepotrebujem, aby ma tu niekto spoznal. Myslela som si, ze kazdemu realnemu cloveku je uplne jasne, preco nepisem konkretnosti mojej rodiny a nasho sukromia.
Vidim ze toto fakt nema vyznam. 🙂

@anonym_autor nikde som nenašla na aké následky,aké obmedzenia sa pýtaš.
Neprišla dom rýpať (mojmu dieťu bolo priznané ztp po prekonaní zriedkavého onkologického ochorenia následkom čoho stratila ,,časť tela,, a áno zle to znásala. )ale tvoja otázka mala byť na začiatku konkrétna

@anonym_e7776b
Myslela som tieto otazky:

---
Ako sa Vam podarilo vychovat ho v nejakom zdravom sebavedomi a aby sa "co najmenej trapilo" tym, ze hoci ostatni mozu, ono nie?

...

Tiez ak dieta nie je jedinacik, ako najlepsim sposobom zit a vysvetlovat ze "bohuzial Ty si nemal/a stastie a nemozes to a to, hoci Tvoji surodenci a vlastne dalsi naokolo mozu".

Napr cim viac hobby ktore moze vykonavat, vyplnenie casu, stretavanie s ludmi s podobnou diagnozou? Naslo si napr v tychto skupinach dieta skor kamaratov, respektive nejake vyzitie a napln dni, aby nemalo stale pred sebou tu vec ze "preco prave ja"?

---

A ked to napisem uplne narovinu, chcem aby sa moje dieta co najlepsie zaradilo do zivota a neutapalo sa v depkach kvoli svojmu postihnutiu. Aby dokazalo zivot brat s takymi moznostami, ake ma. A aby nemuselo byt na liekoch, nemalo pocit zbytocnej existencie a podobne. Kedze je ta tema dost citliva aj pre mna a aj pre kazdeho so ZTP dietatom, nechcela som to pisat takymto stylom, poviem uprimne.

@anonym_autor dnes má moje dieťa skoro 28, berie niekoľko druhov liekov, ale už si všetko dávkuje samo, mne sa ozve len keď sa niečo mína, najväčšie hobby je čítanie, písanie a učenie jazykov.
Áno má súrodenca,ale otázky ohľadom ,,nadbytočnosti,, nikdy nepadla. Pozná svoje obmedzenia, je oslobodené od TEV. A nepoznáme nikoho s podobným ochorením

Každý človek je iný,nie len chorí si nevedia užiť život ale aj zdraví
Nie každý má všetky možnosti, veľa ľudí má obmedzenia či fyzicke,psychicke, finančné
Niekomu pomôže stretnúť s podobným problémom a necítiť sa jediný na svete, nájsť v sebe motiváciu aha -moze to byt fajn
a niekoho to potopí a utvrdí myslienku, že je to zlé a to práve ja žijem
Veľky rozdiel od narodenia alebo počas života, keď sa niečo udeje
Niekto je dostatočne silný a upriamovanie pozornosti na ten problém zhoršuje stotoznovanie sa so sebou a so životom,niekto zas potrebuje v tom hľadať odpovede a stane sa to jeho motorom
Treba toho človeka len úprimne milovať, načúvať a nebat sa nájsť odbornika, ktorý pomôže pracovat a spracovať emócie myslienky

Sleduj na FB/IG Bekima. Od puperty je vozockar. Vyrehotany,bez depiek. Moze byt vzorom pre inych s hendikepom. Take 10+ dieta moze pekne motivovat.

@iwesska aj vyrehotaný môže mať depky.
nikdy nevieš čo sa v jeho vnútri odohráva.

@anonym_autor
Ahoj, nemám dieťa s postihnutím. Aké rada som pozerala motivačné videá a skočili mi tam jedno konkrétne.
Išlo o muža na vozíku nízkeho zrastu. Hrával závodné myslím volejbal. Tam stretol svoju už manželku teraz. Iná nemá žiadny hendikep. Hravá tiež myslím volejbal. Toľko ju "uháňal" až sa zamilovala 🙂. Ten chlap mal v sebe viac iskry a života ako 2 zdravím chlapi ako hora!
Keby som mala riešiť podobnú situáciu ako ty, snažila by som sa osloviť presne takýchto ľudí - oni napriek postihnutiu vedia žiť a dať super príklad, že to ide aj takto
Prajem vám len to najlepšie a veľa lásky a podpory, pochopenie v živote♥️

Tu sa zas zišla modrokonikovska smotánka...
No ale k veci. Mam dieta s hendikepom, cisto vizuálnym, po psychickej a mentálnej stránke je na tom velmi ok.
Co nam pomohlo? Začnem u seba, JA som sa s tym potrebovala zmieriť, potrebovala som uvedomenie ze toto je moj zivot a aj ked nie je ako som si ho predstavovala, idem z neho vyťažiť co nJviac.
Ďalej nasledovala skolka. Dali sme ho do škôlky kde mi kazdy tyzden bábkové divadlo o rôznych témach, hendikepoch, celá skolka sa niesla v duchu - si výnimočný presne taky aky si - do škôlky chodilo mnoho "hosti", muz na vozíku, muz s obrnou, pani ktora bola slepá so psíkom, a ukazovali detom ako sa da zit inak. Ze aj clocek na vozíku moze pretekať, ze aj clovek ktory nevidí moze kresliť. Veľmi sa mi páčila tato myšlienka, a aj syn sa necítil sam. Bol prijatý taky aky je.
Základná škola bola ťažšia, začali tu otázky - prečo práve ja - ja som išla sama, respektive s muzom za detským psychologom, aby nas ako rodicov viedol a usmernovL ako odpovedať na tieto otázky. Toto ti radím urobit na 100%.
Nieviem ci sme uplne za tym, no je to omnoho lepšie ako boli moje obavy.

@anonym_autor najmladsie ma 16r 🙂 rozpravame sa o tom stale, hladame moznosti reisienia ako fungovat v zivote a spolocnosti a to co najviac plnohodnotne najstarsie prave spromovalo, ono vela zalezi od toho ako dieta pripravis do zivota, ci ho budes ofukovat alebo ho naucis samostatnosti. pri prvom to bolo najtazsie vychybali sme muchy a pri mladsich uz si davama cas na tieto nove vyzvy. napr. ucili sme sa cestovat na SŚ do ineho mesta, dnes to dieta zvlada same a pod. a este k tomu tvojmu strachu ze dieta bude zdeptane ze ma hendikep, nie nebude ono si to neuvedomuje ze je ine ako ostatne deti, berie to ako svoju sucast zivota, najma ak to ma od malicka. napr. dieta ktore nevie dobre chodit ma tazke deformity tela (od operacie noh, ruk chrbtice...) ti povie mami my sme hrali s chalanmi po vyucovani futbal je super, lebo si neuvedomuje svoje hranice a svoj hendikep a aj ked nevie bezat vie sa zapoit do aktivity s detmi a ked ho akceptuju a beru takeho aky je je to super. a ak nie treba to len vediet prijat ze proste som iny a nie kazdy to vie prijat (myslim ine deti) ale nebudem sa trapit ja, lebo aj tak s tym nic nespravim a zijem(e) si svoj zivot dalej

Dakujem vam. Normalne ma potesili posledne odpovede. Posledne tri zeny, dakujem.

Priznam sa, my s manzelom sme sa celkom zmierili so situaciou. Nie je to lahke ani pre nas, samozrejme kazdy riesi obmedzenia skrz starostlivost ktora nam vyvstava doma, zmena situacie, atd, obmedzenia tym padom celej rodiny, ale proste toto su veci ktore prijimame. Nie je to lahke ale tu sme a tak to je, nezmenim to. Ale ved... Kazdy co to realne zaziva asi pozna aj reci a pohlady okolia, to nejdem rozoberat.
Ale... Jedina vec, s ktorou sa (asi ako kazda matka) tazko stotoznujem je taa, ze co ak sa s tym moje dieta behom rokov nedokaze zmierit. Ze to proste neprijme, bude s tym bojovat - a ako som hovorila, bude vidiet vsetko cierne, mat z toho "depky", bude sa navzdy porovnavat, "zakope" sa doma.
My mame navyse decka doma s malym vekovym rozdielom, a tak je prirodzene, ze vsetky dolezite milniky suvisiace s detstvom ci dospievanim budu prezivat viacmenej spolocne. Aj preto sa bojim toho, aby "to hendikepovane" dokazalo zvladnut vsetko s prijatim sameho seba. Zatial su to deti, ale ked si uz teraz predstavim ze jedno nebude moct popri inych plnohodnotne taku ci taku aktivitu, je mi smutno z toho. Viem, ze uz teraz beriem na seba imaginarne trapenie ako sa bude trapit, ze "preco ja nie", aj ked mozno to tak brat nebude a vyrovna sa s tym lepsie ako ja.

Kazdopadne - aj tip so psychologom pre mna s manzelom je dobra vec, to asi aj budem riesit, radsej skor, ako potom riesit ked uz nebodaj bude nejaky problem.

@anonym_bdb830 dakujem Ti, pomohlo velmi 😊🙏❤️

@anonym_autor napis konkrétne o aký tip postihnutia ide , budeme ti vedieť skôr pomôcť ako takto , lebo je veľa rôznych postihnutí a každé potrebuje inú starostlivosť ja mám syna telesne postihnutého dom hemipareza vpravo už je dospelý od detstva od 2 mesiacov intenzívne rehabilitoval , v 9 rokoch sa naučil bicyklovať, pravú ruku používa len ako pomocnú , ale naučil sa všetko robiť ľavou a ma dokonca aj vodicak na auto vyštudoval vysokú školu a je samostatný žije s priateľkou a funguje v rámci možnosti normálne , mám aj syna čo mal ako 16 ročný ťažký úraz vyše roka som mu ponáhľa so všetkým , aby sa vrátil medzi šzdravych ľudí funguje tiež normálne a mám najmladšiu dcérku autistku s ťažkým mentálnym postihnutím , teraz ma 14 rokov , úplne neverbalna plienkovana nikdy nebude môcť byt samostatná stále bude musieť byt pod dozorom teraz ju mame ešte doma, aké už zväzujeme že ju umiestnite na týždenný pobyt do špeciálneho zariadenia čakáme v poradovníku

Mam najlepšiu kamarátku z detstva, ktorá sa narodila s razstepom chrbtice. Chodí s 2 francúzskymi barlami, 1 nohu ma ochrnutu a ani tu druhu nemá 100%, a na problémy s močením, ale nie je cievkvana. Je veľmi inteligentná, sebavedomá, energická žena, ktorá žije plnohodnotný život. Šoféruje, pracuje, cestuje, stará sa o dieťa.
Rodičia ju prijali takú aká je a viedli ju k samostatnosti. Podporovali ju, že veci dokáže, verili v tom a vstepovali to do nej.
Na rozdiel od toho, ja som zdravá, s nízkym sebavedomím. Rodičia mi nechávali malo priestoru skúšať si veci, a tak vybudovať si sebadoveru. Tu vidím hlavný rozdiel, v prístupe. Kým jej rodičia pri danej činnosti verili, ze to zvládne, chválili ju a podporovali, tak moji sa k tomu stavali tak, že je to nebezpečné, nie ze sa ti niečo stane, bud opatrná, atď...
Podľa mňa tu je tá podstata.

V puberte tiež jej trvalo prijať samu seba. Často plakala doma. Ale mala partnerov, kamarátov. Boli situácie, že napr odmietli ju zobrať na výlet zo školy, lebo by nezvládla bežné tempo a nechceli sa k nej prispôsobiť jasne, ze je to ťažké prijať. Nie je úlohou výchovy však dosiahnuť, aby vôbec nebola kvôli tým obmedzeniam smutná. Je normálne, že napr aj ty si smutná, keď kvôli chorobe musíš zrušiť dovolenku. Dôležité je negatívnu emóciu si odzit a vedieť spracovať, ale nie tak, že nám to bude ľahostajné.

@anonym_autor Chápem, nie je to ľahká situácia. Ale realitu nezmení nikto. Treba sa tomu postaviť čelom. A s toho vychádzať. Najľahšie sa bude niesť toto bremeno ak sa s tým zmierite a tak isto vaše dieťa. Ja by som vždy povedala pravdu, tak ako je...a žila naplno podľa možnosti a učila to aj dieťa. Ano ťažko vidieť plusy v takej situácii, ale iné vám neostáva...takže prajem veľa trpezlivosti a síl na vašu ťažkú situáciu...s humorom a nadhľadom sa ide ľahšie životom 🙂