Čo môžem odmietnúť ako rodička?
Baby, mám to už o 7dní a stále rozmýšľam, či pri pôrode môžem lekárovi povedať "nie" keď mi prikáže napr. kontrolu krčku na koľko cm som otvorená, alebo pri pôrode nástrih hrádze a pod. Máte s tým skúsenosti? Pri prvom pôrode som bola na "vzdychárni" 4dni, lebo voda mi nie a nie prasknúť a stále som bola len na 3-4prsty tak ma nechali čakať + vyvolávačky nezaberali... no tých prstokladov - kontrol som si užila za tie dni až až! Bolesť väčšia ako samotná kontrakcia, tak sa pýtam, či môžem odmietnuť toto vyšetrenie ak viem, že ešte nemám tlaky na konečník = nie sme v štádiu, že ideme von 🙂 taktiež ma zaujíma, či môžem protestovať proti nástrihu hrádze... (pri prvom ma nestrihali a úplne v pohode) - taktiež lekári (hlavne chlapi) to vraj robia automaticky aj keď netreba (čítala som, že doba hojenia po nástrihu je dlhšia ako keď sa roztrhnem do 1-2stupňa) Prosím poraďte, čo môžem ako rodička ovplyvniť a čo musím proste akceptovať a vytrpieť aj keď to nie je až tak potrebné. Ďakujem za všetky názory!!!
Tak sem dávam môj pôrodný príbeh, ktorý ma obohatil na celý život. Každej žene prajem niečo tak nádherné zažiť.
V noci 21.12. o 2:00 hod. som sa zobudila na hrozný pocit, že ma oblialo čosi teplé. Keď som konečne precitla, uvedomila som si, že to je plodová voda. Opatrne som vstala a dokotúľala sa do kúpelne, dala si sprchu a chcela si ísť ešte na chvílu oddýchnuť. Akonáhle som si ľahla, obiala ma ďalšia dávka. Bolo toho veľa a keďže bola voda sfarbená ro ružova, oznámila som mužovi, že túto noc už spať nebudeme a asi by sme sa mali pomaly chystať do pôrodnice. Bolesti nastúpili až pol hodiny po odtečení plodovej vody, boli mierne v asi 10 minútových intervaloch, teda jasný signál, že na domáci pôrod to nebude. Nachystala som syna do školy, pripravila mu desiatu, dali sme si skoré raňajky a okolo štyroch sme sa pobrali do nemocnice.
Po príchode ma hneď dali na CTG a zavolali sme dohodnutého lekára. Po vyšetrení skonštatoval, že som otvorená na 5 cm. Spísali sa papiere a hneď som sa pýtala či je voľný nadštandard, pretože inak by som musela zostať sama bez muža. Našťastie bol voľný, tak sme sa presunuli do kľudu malej útulnej izbičky, pustili si telku a rozprávali sa. Postupne sa kontrakcie zintenzívňovali a intervaly medzi nimi sa krátili. Celý čas som sa prechádzala a sprchovala v teplej vode a duševne som bola stále so svojim dieťatkom. Prihovárala som sa jej a veľmi sa tešila na všetko čo príde. Bola som v neskutočnom psychickom rozpoložení a ničím som sa nenechala rozladiť. Po čase prišla pôrodná asistentka s dopplerom popočúvať maličkú a upozornila ma na nutnosť podania antibiotík kvôli pozitívnemu streptokokovi, ktoré som odmietla. Kontrakcie boli už dosť silné keď sa nám prišla predstaviť v celej svojej kráse lekárka novorodeneckého. Tá si začala hneď z príchodu s prednáškou o nutnosti podania ATB. Práve vtedy mi začala ďalšia dosť silná kontrakcia, tak som ju viac-menej vôbec nepočúvala. Bola veľmi drzá a neprestala ani keď videla v akom som stave, tak zakročil muž a po striktnom vysvetlení odišla. Asi po 3 hodinách sa prišiel lekár spýtať, či ma môže vyšetriť. Súhlasila som a prešli sme do vyšetrovne. Bola som už na 7 cm otvorená, podpísala som tam negatívny reverz kvôli ATB a odkráčala som si naspäť do izby. Kontrakcie nadobúdali na intenzite a ja som sa snažila byť čo najviac uvoľnená a spojená s bábätkom. Všetko krásne postupovalo a ja som sa snažila nechávať počas kontrakcií panvové dno čo najviac uvoľnené. Necítila som bolesť, len tlak, ktorý som sa snažila predýchať. Stále som sa prechádzala, alebo sprchovala teplou vodou. Intervaly sa postupne krásne skracovali, čo mi robilo veľkú radosť. Pri kontrakciách som sa snažila bábätko púšťať a byť čo najviac kľudná. Konečne som sa dopracovala do finále a prišli dlho očakávané tlaky na konečník. Asi tri tieto kontrakcie som si užila na izbe podoprená mužom v závese o jeho krk a bol čas presunúť sa na pôrodnú sálu.
Po príchode náš lekár vyšetroval inú pacientku a na prechádzky už nebol čas ani nálada. Mala som len veľkú potrebu o niečo sa rukami zavesiť a najlepšiu oporu som našla samozrejme v mužovi. Stále ma hladkal po krížoch a chrbte a ja som bez prestania fučala. Prišli tlaky, ktoré sa už nedali zadržať a musela som začať tlačiť. Pôrodná asistentka mi stále opakovala, že je ešte čas a vraj tlačiť nesmiem. Ovplyvniť sa to už nedalo, tak som po nej zakričala, že už rodím. Neveriacky sa usmiala a ponúkla mi pôrodné kreslo. Keď som si sadla, začala mi vykladať nohy do strmeňov, čo mi bolo veľmi nepríjemné, tak som si ich dala dolu, poriadne som sa vzoprela a tlačila. Asistentka začala kričať, všetci sa rýchlo zbehli, začali si naťahovať rukavice, chystať nástroje a priťahovať stolíky, skrátka nebol čas. Ja som zacítila silný tlak na hrádzu, siahla som si a ucítila hlavičku. Bol to nádherný pocit, ktorý mi dal obrovskú silu a odhodlanie do ďalšieho boja. Všimol si to lekár, ktorý po mne zakričal aby som to nechytala, priskočil a už len zachytil malinkú do rúk. Hneď začala silno plakať a ja s ňou. Bola som neskutočne šťastná a kričala som, aby mi ju dali. Odsali jej zvyšky vody a už aj bola na mojom brušku. Lekár počkal a asi po 10-tich minútach sa ma spýtal, či môže prestrihnúť pupočník. Ten bol už dotepaný, tak som súhlasila. S mužom sme si láskali a hladkali maličkú a užívali si tieto neopakovateľné chvíle. Onedlho krásne bez akéhokoľvek násilia a medikamentov vyšla placenta a lekár urobil pár stehov, vraj aby sa muž na neho náhodou nesťažoval. Boli to len drobné trhlinky ktoré si vyžadovali len miernu korektúru.
Lekár sa pred odochodom ponúkol, že nás vyfotí. Maličkú som si za pomoci muža a skvelej detskej sestry začala prikladať. Najprv sa jej to moc nepozdávalo, ale nakoniec sa krásne prisala. Asi po 30-tich minútach krásneho popôrodného pokoja som súhlasila aby malú ošetrili a muž odišiel s ňou. Keď sa vrátili, dali mi malinkú nezabalenú znova na bruško. Lebedili sme si tam necelé 2 hodiny. Po nich maličkú vzali oblieť a ja som si odkráčala na izbu. Sestra mala stále potrebu ma podopierať, ale nebolo to vôbec potrebné. Bola som jak rybička, netočila sa mi hlava a bolo mi neskutočne dobre.
Hneď ako sme prišli na izbu, doniesli mi Bianku a spoločne sme sa tešili z nádherného zážitku. Muž mi rozprával, že po pôrode išiel dohodnutý lekár do vedlajšej miesnosti kde ho čakal celý lekársky personál aj s primárom. Muž tam nasledoval lekára kvôli fin. vyrovnaniu a keď tam vošiel, tak sa tam živo bavili o našom pôrode. Vraj sa tam čakalo čo to za hrdinku prišlo rodiť a kedy si začne pýtať niečo proti bolesti. Aj počas vyšetrení som počula samé šepkance a poukazovania, že to je tá s tými požiadavkami. Bolo to naozaj smiešne aký rozruch dokázal urobiť jeden dobre formulovaný papier.
S novorodeneckým bola komunikácia oveľa ťažšia a všetko to vyriešila až návšteva riaditeľky nemocnice.
Hneď po presune z pôrodnej sály (po vlastných) mi priniesli Bianku. Na nadštandarde bol muž stále somnou, takže sme si ju spoločne naozaj užívali, hladkali ju a pozerali čo po ktorom z nás zdedila. Do tejto pohodky vpálila lekárka z novorodeneckého jak fúria. Vraj musí malú vyšetriť. Spýtala som sa jej čo ide robiť a ona ma dosť drzo odignorovala a začala si malú vyzliekať. Keďže som ju mala na posteli, pritiahla som si ju k sebe a spýtala sa znova. Konečne zareagovala, vraj len bežné vyšetrenie... Malú som si vyzliekla a lekárka ju začala prehmatávať. Popri tom po mne ziapala, že jej zajtra budú kvôli mne- nezodpovednej matke brať krv na vylúčenie infekcie, keďže som pred pôrodom odmietla ATB kvôli streptokokovi. Odvrkla som jej, že najprv musím s tým ja súhlasiť a až potom jej môžu tú krv brať. Začala robiť jak zmyslov zbavená a popri počúvaní malej cez fonendoskop sa mi začala vyhrážať, že na mňa zavolá políciu. Spýtala som sa jej ako vlastne môže cez tento prístroj počúvať moje dieťa, keď popri tom na mňa kričí. Zrevala, vraj nie je hluchá... Spýtala som sa jej, kvôli čomu na mňa vlastne chce volať políciu, keď som sa nedopustila žiadneho priestupku ani trestného činu a nech pochopí, že to čo žiadam je mojim právom. Muž jej povedal, že si nepraje aby pri našom novorodencovi takto kričala, to už bolo na ňu moc, tak vyletela von jak rafika. Netrvalo dlho (asi hodinku) keď nám na dvere niekto zaklopal a opatrne vošla znova „milá“ pani doktorka aj s privolanou riaditeľkou nemocnice. Riaditeľka bola veľmi milá, slušne ku nám pristúpila, podala nám ruku a predstavila sa. Na moje predstavenie zareagovala, že ona vie kto som a začali sme riešiť ten zajtrajší veľký problém odberu krvi. Pýtala sa ma prečo mám s tým taký veľký problém, že ide o prevenciu a dobro môjho dieťaťa. Tak som jej odpovedala, že ak by pani doktorka prišla za mnou tak ako ona a slušne by mi vysvetlila prínos tohto úkonu, nemala by som problém jej nevyhovieť, ale pokladám za veľmi drzé ak sa mi niekto vyhráža, že zavolá políciu ak odmietnem nejaké z jeho vyšetrení a pritom ignoruje moje práva pacienta. Ja totiž nie som v base ale v nemocnici a chcem aby sa podľa toho ku mne aj správali. Riaditeľka sa mi v jej mene ospravedlnila a znova sa spýtala, či teda nebude problém ak malej tú krv vezmú. Povedala som jej, že nie ak bude pani doktorka rovnako ústretová voči mne a bude ochotná splniť moje požiadavky z oznámenia, ktoré som podala. Konkrétne som jej tie najdôležitejšie vymenovala a na to ona znova neprimerane reagovala, že som strašne náročná a s takou konfliktnou pacientkou sa tam vraj ešte nestretli. Pani riaditeľka ma prekvapila jej reakciou na lekárku keď sa jej spýtala, či by to bol z jej strany ozaj taký veľký problém a keď som jej ja vyšla v ústrety, tak by sa mohla pokúsiť aj ona. Zostala tam stáť jak obarená, totálne penila a najradšej by ma v tej chvíli roztrhala v zuboch. Ticho súhlasila a riaditeľka to uzavrela tým, že bude rada ak bude všetko v poriadku, pretože má toho pred sviatkami veľa a nemá čas vracať sa sem.
Na druhý deň si prišla sestra ráno o 7:00 pre malú na vizitu. Drzo si ju vzala z postielky, tak som sa jej spýtala čo to robí a kam ju berie. Odvrkla, že na vizitu. Povedala som jej, že idem s ňou. Vraj je to zbytočné, pretože tam ešte pani doktorka nie je a načo by som tam čakala. Vzala som jej malú s tým, že ja si ju tam prinesiem, len nech mi teda povie, kedy tam mám prísť. Naštvaná a hrozne urazená odvrkla , že o 7:30. O tomto čase som klopala na novorodeneckom na dvere. Otvorila sestra a hneď si brala malú. Ja som sa bez okolkov tlačila do dvier za ňou. Spýtala sa kam idem,tak som jej zopakovala odsek z môjho oznámenia na čo zareagovala s poznámkou či si myslím, že tomu môjmu „decku“ tam hlavu utrhnú, vraj tam doktorka ešte nie je. Tak som jej povedala, že si malú teda beriem späť a keď príde doktorka a oni budú chcieť urobiť aj malej vizitu, nech ma prídu zavolať na izbu. Tak sa aj stalo, malú som si tam priniesla, vyzliekla, lekárka ju bez slova vyšetrila, vzala jej podľa dohody krv, znova som ju obliekla a bez slova odkráčala na izbu. Kúpanie som odmietla, takže nás viac nikto neotravoval. Poobede prišiel za nami muž a priniesol mi z pošty list od právneho zástupcu nemocnice, ktorý sme si vyzdvihli našťastie neskoro. Celý list bol formulovaný v zmysle, že PN nemocnica nie je schopná vyhovieť našim požiadavkám, preto nám odporúčajú zvoliť si iné zdr. zariadenie.
V tento deň (streda) bola aj veľká vizita z pôrodníckeho, takže sa na izbu dotiahla celá tlupa lekárov na čele s nejvyšším – prímárom. Jasná rutina, ukázať vložku, povedala som im, že je to zbytočné, pretože som si ju práve vymenila . Ohrádzať sa na neintimitu alebo na lekárske tajomstvo nemalo dôvod pretože som na izbe bola sama. Nechali ma teda na pokoji, postláčali mi len brucho, spýtali sa ako sa cítim a pobrali sa preč. Toto bola posledná služba lekára, ktorého som mala pri pôrode, tak mi podal ruku a popriali sme si všetko dobré. Na neho mi zostali naozaj veľmi pekné spomienky, pretože ako jediný sa ničomu nečudoval, nerobil mi žiadne problémy a vo všetkom mi do bodky vyhovel.
Vo štvrtok bola už službukonajúca sestra informovaná o „problematickej“ pacientke, tak mi prišla ráno len oznámiť, že môžem ísť s malou na vizitu. Deň čo deň tam ostatné deti hodinu od 7:00 do príchodu doktorky revali jak zmyslov zbavené a nikto si ich nevšímal. Ich mamičky si v klídku raňajkovali a vôbec sa nezamysleli na čo je to vôbec dobré, až kým som sa ich to nespýtala. Po vizite prišla poobede na izbu lekárka, že jej ide vyšetriť sluch. Asi o hodinku sa zastavila, že ak chcem, mám si ju nachystať a pôjdeme dolu na sono. So mnou jedinou zišla dolu, urobila malej sono obličiek (sono mozgu a bedr. kĺbov som odmietla) a išli sme späť. Popri tom sme sa začali rozprávať aj o iných veciach a atmosféra bola skoro priateľská. Ostatné deti išli hromadne bez matiek na druhý deň. Okolo obeda je zaužívaná tradícia tejto nemocnice kúpať deti keď ich matky obedujú. Povedala som preto sanitárke, že si obed zjem neskôr a išla som s malou na kúpanie. Keď som videla ako necitlivo ju tá neurotická sestra vyzlieka, povedala som jej, že si ju vyzlečiem sama. Potom vzala malú a ako kura ju začala umývať pod točkou. Malá plakala jak o dušu, ja som to nezniesla a začala som sa navážať do nej prečo sa ku deťom chová tak necitlivo. Vyletela po mne jak fúria, tak som jej povedala, že toto nie je ani jej dieťa a nie je ani majetkom nemocnice, takže ja rozhodujem ako s ňou bude zaobchádzať. Totálne vytočená som si ju obliekla a išla preč.
Stále som kula plány ako odtiaľ čo najrýchlejšie zdrhnúť. Ženy z ostatných izieb sa ma stále pýtali,prečo ja chodím na vizity aj na kúpanie, prečo som bola na vyšetreniach s ňou, tak som ich zásobovala informáciami, že na to isté majú právo aj oni, len sa musia ozvať. Týmto som bola viacmenej tŕňom v oku celému personálu, pretože som nestíchla ani keď sa sestra špacírovala poblíž a načúvala. Rušila som im tak ich rutinu a všetci po mne zazerali. Pri piatkovej vizite doktorka povedala, že ak stihne pripraví mi papiere na zajtrajšie prepustenie. To mi nebolo viac treba a spýtala som sa, či by čisto z ľudského hľadiska nemohla urobiť výnimku a pustiť ma domov ešte dnes keďže je Štedrý deň. Pozrela na mňa a povedala, že by som jej ale musela podpísať reverz, s čím som bez rozmýšlania súhlasila. Poobede ma sestra prišla zavolať ešte na odber z päty. Doktorka mi odovzdala lekársku správu, ja som jej podpísala reverz, podarovala DVD s filmom „Čo chcú bábätká“ s odporučením aby si ten film pozrela, pretože jej ako žene a zvlášť pediatričke určite veľa povie. Podali sme si ruky, popriali pekné sviatky a rozišli sa dalo by sa povedať v dobrom.
Večer o 17:00 si prišiel tatinko pre nás a keďže naši chlapi sa s hrncami nekamarátia, štedrá večera bola pre nich nachystaná u mojich rodičov, ktorý bývajú len 3 km od nás. Tí vôbec netušili, že nás pustia domov a so synom čakali na muža, kým sa vráti z nemocnice. Vianočné prekvapenie bolo naozaj rozprávkové, keď sme sa všetci traja objavili vo dverách. Od šťastia všetci plakali, pretože takýto vianočný darček nikto z nich nečakal. Boli to asi naše najkrajšie Vianoce, aké by som si ani nevedela vysnívať.
@jancia tak som rada,zjavne su obaja v poriadku.inak by tak skoro nepisala 🙂 a veru aj ty to uz mas zapar(ked tak na tvoj pas hladim )tak ti zelam co najkratsi a najmenejbolestivy porod a krasne zdrave miminko 🙂 dufam,ze porod prebehne tak ako si ty zelas a ze zdravotny personal v nemocnici sa bude k tebe a tvojmu dietatku spravat krasne a s laskou 🙂
@bubulka722 ha,si sa mi postarala o celovecerne citanie 😀 😀 😀 idem na to 😉
@bobocka Viem, že je to hotový román, ale nechcela som to zosekať. Písala som to začerstva po pôrode a na mnohé veci by som si dnes tak detailne už nespomenula.
@bubulka722 waw waw waw a este raz waw,normalne mam chut ta objat!tolko energie si mi teraz dala,ze az.bola si ochotna urobit vsetko pre dobro svojho dietatka,nebala si sa otvorit si usta .,to,ze si sla s malou na vysetrenia a na kupanie-no mna by to veru ani nenapadlo. som to hlupo akceptovala,lebo tak to bolo na oddeleni zauzivane.no pri druhom uz pojdem aj ja 🙂 vsak to predsa personalu nemoze vadit.proste sa prejdem s nimi.jednoduche 🙂 a babo vie,ze je maminka stale s nim 🙂 super 🙂 inak a preco si odmietla atb pri porode,ked si mala streptokoka zisteneho? a zistili potom malej infekciu(ci co to bolo) z tej krvi? a preco si odmietla sono mozgu a klbikov?inak u nas kupali jednotlivo v izbach,nikam nebrali deticky na kupanie a pytali sa,ze ci idu umyt matky,alebo ich umyje sestra.umyvali kazdy druhy den.takze mamina si mohla vybrat ci okupe svoje mimi,alebo ci ho okupe sestra.ak chcela okupat mamina,tak sestra bola pri nej a pomahala jej.hlavne prvorodickam.a mohli si vybrat ci umyju vo vanicke,alebo v umyvadle.inak koniec pribehu bol ako z rozpravky.stastna rodinka pod vianocnym stromcekom 🙂 krasne 🙂
inak sila,ze na novorodeneckom robia vacsinou strasne furie.znechutene rasple 😠 aj u nas tak bolo.zensky personal super a novorodenecky strach a hroza 😠 tie detske sestry boli fest neprijemne,dolezite jak patkoruna 😠 a detska doktorka tiez roboticky ku kazdemu dietatku pristupovala.
@bubulka722 wow krasny vianocny pribeh 😵
@jancia neboj,hlavne si musis verit a tesit sa z kadej kontrakcie,lebo kazdou kontrakciou budes blizsie k stretnutiu sa so svojim vytuzenym chlapcekom 😉 inak sledovala si tuto temu? vies ake mas prava ?mas aj nejaky pp,ci veris personalu v nemocnici ,ze porod bude tak aky si ty zelas?ja strasne rada citam porodne pribehy.tak ak budes mat potom cas a podelis sa s nami o ten tvoj,tak to bude uplne super 🙂 drz sa mamina 😉
@bubulka722 hm, znie to fajn..dokazala si si presadit svoje 🙂 ale tiez by ma zaujimalo preco si odmietla ATB a hlavne ci ti nevadilo, ze tvoje odmietnutie sposobilo, ze museli brat tvojmu cerstvo narodenemu dietatku krv
..ja by som radsej sebe nechala pichnut ATB ako potom nechat ''trapit'' baby..nemyslis, ze si ju ohrozila odmietnutim ATB?
@bobocka hej citala 😉 ja sa porodu nebojim len dufam ze malemu sa bude chciet samemu von a nebude treba riesit nejake vyvolavania alebo pod.
pri prvom som mala lekara, pri druhom mam PP 😀 ale bavila som sa s lekarkou co k nej chodim na poradne o tom ze ci to mam davat neviem komu podpisovat, ona mi povedala ze v pohode ho mam dat ked pridem na prijem a staci, tak dufam ze ok, ja budem v BA na Antolskej a co zatial citam tak celkom ok maju pristup k veciam na ktorych mi najviac zalezi... takze myslim ze to bude ok...
jasne potom sa rada podelim o pribeh, dufam ze bude pekny 😵 😵
@bobocka
@slniecko77 Odmietnutie ATB nebolo žiadnym z mojich vrtochov. Syna som rodila 12 rokov dozadu a vtedy sa nič podobné nepraktizovalo. To ma nakoplo a začala som sa zaujímať a čítať ang. stránky, pretože na tých slovenských nie sú žiadne objektívne informácie. ATB sa mamičkám pozitívnym na streptokoka podávajú len posledných 5 rokov, pričom sa infekcia preniesla len na 5 detí z 1000. Každý prenos infekcie sa pritom nerovná vážnym komplikáciám. Prenosu infekcie na novorodenca sa dá pritom veľmi účinne predísť ak sa žena nenechá zbytočne vaginálne vyšetrovať po odtečení plod. vody, samotný pôrod by mal začať do 18 hodín od jej odtečenia a pôrod by mal byť po 37. týždni tehotenstva. ˇCastokrát sa dieťa po podaní ATB nakazilo inými oveľa horšími formami infekcií, ktorými sú nemocnice preplnené. O vážnych nežiadúcich účinkoch ATB na dieťa hádam nemusím nič písať.
Sono mozgu je opodstatnené pri predpoklade vád vzniknutých počas tehotenstva alebo počas pôrodu, rutinne by sa nemalo vykonávať. Sono bedr. klbov po narodení je zbytočné, stačí vyšetrenie v 6. týždni kedy by už mali byť v správnom postavení. Odporúča sa robiť len novorodencom po komplikovanom pôrode KP.
@bubulka722 hmmm,tak o tom atb si mi riadne nove info dala.to ti uznavam.ale stale nechapem preco si odmietla to sono mozgu a klbikov.vsak to skodlive nie je,ci?
@slniecko77 Rutinne brali krv všetkým novorodencom a tým žltučkým denne. Možno ich to bavilo, ale mojej dcére by krv vzali tak či tak už len kvôli hodnotám bilirubínu, takže ma prosím neobviˇnuj že som sa hrala na hrdinku pričom som poškodila vlastnému dieťaťu. Mnohé rutinné úkony sú na novorodeneckom zbytočné a ja som si hájila hlavne záujmy svojho dieťaťa.
@bobocka Ako pôsobí UTZ na dieťa počas tehotenstva? Existujú štúdie, ktoré tvrdia, že nie je až tak bezpečné. Každý zbytočný zásah nie je pre dobro len na škodu.
@bubulka722 ??? ja som mala 7utz pocas tehu a mam krasne zdrave dieta 😉
@bubulka722 koli bilirubinu sa berie krv len z paty,ci?ako brali krv tvojej malej?lebo co ja viem( a aj maly to tak mal),ze mu spravili bodku na pate a vytlacili odtial kvapku a na zaklade toho merali bilirubin) inde vpichy nemal.
@bubulka722 myslim, ze UTZ je vzdy prijatelnejsie (i keby trochu skodilo), ako nevedomost, ze dietatko nie ej v poriadku, ze ma problemy s chrbticou, srdieckom ci nebodaj razstep, takze si myslim, ze je to urcite v poriadku. Ja som bola tiez viacx na UTZ, dokonca i na amnio a mam krasneho zdraveho chlapceka. Viete zeny, dnes zo vsetkeho spolocnost robi biznis. O vsetkom sa pise, o uplnych kravinkach, malickostiach, na ktore pred niekolkymi rokmi vobec nebol cas a nepozastavovali sme sa nad tym... Lenza dnes sa vsetky tie casopisy a weby musia proste predat, musi sa to citat a vzdy nejaka americka studia dojde k niecomu prevratnemu, co je niekedy v skutocnosti total blud... a o 5 rokov sa ukaze ze to blud aj bol...Proste sa uz skuma vsetko a vsade, lebo na vsetko sa najdu granty a ludia niektorymi vyskumami minaju peniaze, ktore by sa zisli uplne niekde inde...
@julllia ja to vnimam podobne ako ty.ja som za co najnaturalnejsie porody,bez vyvolavaciek a oxi a nebodaj planovanych sekcii pre nic za nic,no utz alebo ctg ,tak s tym vobec problem nemam.ja viemz,e teraz mi pride protiargumentacia od niekoho,ze aj rontgen sa pred rokmi povazoval za bezpecny a dnes to uz tak nie je,ale ja to stale vnimam tak,ze utz ci ctg mojmu babu neublizi.neviem ako do toho celeho spada doppler,ale toho som pouzivala denne od dakeho 20tt az do porodu niekolko krat 😉
@bubulka722 ATB by boli podane tebe nie dietatu, viem, ze su podavane i.v. a pravdepodobne sa nieco dostane aj do krvi dietata
..kazdemu dietatu sa na novorodeneckom odd. odobera krv na zistenie vysky bilirubinu v krvi (nie len detom, ktore maju podozrenie na novorodenecku zltacku)?
..myslis, ze podanim ATB sa dieta nakazi inymi infekciami?? lebo tak som to pochopila po tom co si napisala: ''ˇCastokrát sa dieťa po podaní ATB nakazilo inými oveľa horšími formami infekcií, ktorými sú nemocnice preplnené''
@julllia @bobocka ultrazvuk urcite nie je uplne neskodny, preto by nemal byt robeny prilis casto a hlavne vo velmi skorom stadiu tehotenstva..v UK sa robi 2x za fyziologicku tehotnost (podla potreby viackrat)
@bobocka to by som naozaj rada vediet, ako to teda naozaj je s tym dotepanim ,ked by boli zachovane všetky nemocnične rutiny
...moje doterajšie info boli iba o prirodzenych porodoch /nemedikovanych/ a nemala som informacie o tom,ze by dieta malo byt pod, či na urovni pošvy/či maternice/ až do doby dotepania..
problemy s adaptaciou sa daju poznat nielen vtedy,ked je predčasne narodene,alebo ma vadu o ktorej sa vie,ale aj vtedy,ked sa rodi zdrave dietatko a skratka napriklad nezačne dychat, alebo ma problemy s dychanim, alebo nema dobru farbu /ma bielu napriklad/ nema spravny tonus svalstva/ma ochabnute napriklad/, nema dobry tep srdca.....zdrave dietatko po porode začne dychat, /vačšinou sa rozlplače-ale nemusi/ farbou postupne zružovie atd.atd...skuseny zdravotnik to vidi aj pohladom,ked dietatko ma problemy sa zadaptovat...
mna však zaujalo to,že by sa nemal nechat dotepat pupočnik u žien,ktorym je podane uterotonikum /u nas do žily počas porodu hlavičky/ alebo pri kontrolovanom tahu za pupočnu šnuru po aplikacii oxytocinu- čo je presne to,čo sa u nas robi...
z toho mi vychadza, že pupočnik by sa mal nechat dotepat iba vtedy,ak matke nie je podany žiaden oxytocin/??/ -
teda z toho mi vychadza, že žena, ak chce dotepat pupočnik, by mala povolit podanie oxytocinu až po jeho dotepani /samozrejme ak ide o porod fyziologicky/..
je tu nejaky odbornik,kto by nam to vysvetlil??
@bubulka722 neviem uz presne zdroj, ale citala som kdesi, ze vela UZV moze sposobit, ze sa z dietata stane lavak, lebo sa nejake spojenia v mozgu poprehadzuju.........ja som sa sice na tom "zabavila", citala som to pocas tehu, absolvovala som minimalne 15 UZV( bolo to nutne), syn sa narodil po zdravotnej stranke sice v poriadku vzhladom na to, ze je narodeny v 36tt, avsak je lavak, co nie je nikto z rodiny 🙂) samozrejme to moze byt otazkou velkej nahody, ale co ak?
@bobocka detaily porodu neviem, len co sms poslala ku nam do temy, ved ona napise, nechcem to tu riesit za nu 😉 jaj ale zavidim ze to maju za sebou, aj ja uz chcem svojho Ondrejka 😵