Pôrod. Príbehy matiek.

malinka spinka tak ja Vam napisem svoj pribeh.zacalo sa to vo stvrtok poobede,ale to som nevedela,ze to su uz kontrakcie.mala som pocit,ze mala je velmi aktivna az som nasim na skype hovorila,ze sa vykope von🙂 vecer som si dala este vanu a isla spat.no to uz kontrakcie boli kazdu polhodinu.do 1 rana som uz vedela,ze toto nie je falosny poplach tak som si zavolala do Bath hospital a tam mi povedali,ze nech idem do svojho mesta a nech ma tam skontroluju ci fakt rodim a az tak nech idem k nim,aby ma nemuseli zbytocne posielat domov.tak o 1.30 sme dosli do nasej nemocnice a akurat mala sluzbu velmi mila midwifka rumunskeho povodu.odmerala tlak a povedala,ze musime ist do bath hospital,lebo pri takom tlaku je to nebezpecne.este ma skontrolovala a povedala,ze som 3,5 cm otvorena.Tak sme sa teda vybrali do bath po ceste autom sa kontrakcie zhorsili na kazdu minutu a trvali asi 30 sekund to som si myslela,ze porodim po ceste tam.Prisli sme nastastie do nemocnice a tam ma hned dali na monitor.videla som,ze malej srdiecko vypadava,ale myslela som si ze jo tym na akom mieste ten monitor bol tak som si ho tam este pridrziavala.o chvilku sa objavila midwife a odmerala tlak a ked videla tie ozvy utekala pre lekarku.Prelozili ma na samostatnu izbu a prikazali lezat na lavej strane a poviem vam tie kontrakcie boli take zle a bolest neskutocna.stale dookola som ich prosila,aby mi dovolili chodit.no to mi povedali,ze by sa mohla mala zadusit.tak som trpela dalej.medzi tym som uz bola na 7 cm otvorena a vtedy sa ma jedna spytlala ci nechcem gas and air.tak som len skromne povedala,ze yes please a ked som si cucla prvykrat tak sa mi tak zatocila hlava,ze som len videla priatela ako tam pozera na mna a ja som ho videla asi trojmo.medzitym prisla ta lekarka a povedala,ze musia malej zobrat krv z hlavicky ci ma dostatok kyslika.(som rada,ze som tu ihlu nevidela ) nastastie bolo vsetko v poriadku ,ale to som uz mala take caste kontrakcie ,ze sa rozhodli,ze mi nieco pichnu na spomalenie kontrakcii,ale to som uz bola na 9,5 cm otvorena.Zacala som tlacit,ale nic sa nediala a mala zase stracala kyslik tak ten odber zopakovali a po chvilke,len nabehla lekarka a povedala,ze musime ist na salu a ze mi pomozu kliestami no velmi som ju uz nevnimala.pri prevoze som stihla este priatela ovracat chudacik moj :( a ked sme dosli na salu tak mi zrazu niekto povedal,ze musia urobit cisarsky v celkovej narkoze.to mi uz niekto daval masku na tvar a viac si nepamatam.ked som sa prebrala tak som bola na izbe a len vedla v kresle som videla ako drzi malicku v rukach zabalenu v uterakoch a so zltou ciapkou na hlavicke 🙂prisla som o ten pocit ako vam malu polozia na hrud a prvykrat zaplace,ale zato priatel mal ten specialny moment namiesto mna.🙂Nasa miska sa narodila v piatok 26.4.2013 o 6.39 rano s mierami 2580g a 49cm 3 dni pred terminom.Az potom ako som ju videla som si uvedomila co vsetko sa mohlo stat a ako stastna som,ze to vsetko dobre dopadlo.Viem,ze je kopec ludi co nadava na lekarov v anglicku a aj ja som patrila k nim,ale mne a malej zachranili zivot a som im za to vdacna🙂

Ahojte, aj ja som sa rozhodla podeliť s Vami o svoj „pôrodný príbeh“. S mojím mužom sme veľmi túžili po dcérke. Rok pred plánovaním otehotnením sme obaja prestali fajčiť – zo dňa na deň . Zdravé dieťatko nám bolo najväčšou motiváciou 🙂 Po tom, čo človek počúva, aké majú dnes páry problémy s plodnosťou, ani by mi nenapadlo, že sa nám to podarí na prvý pokus – podarilo sa 😉 Tehotenstvo prebiehalo bez problémov a v 16 týždni sme sa dozvedeli, že sa nám plní sen - čakáme dievčatko 😵 Posledné tri týždne pred TP sa to trocha zhoršilo. Skoro vôbec som nevedela spávať, malá ma veľmi bolestivo kopala a trápilo ma, že som si už ani nevedela sadnúť na toaletu, čo som tak dolu cítila jej hlavičku... Práve kvôli tej hlavičke som si vravela, že už musím porodiť každú chvíľku. Bola som presvedčená, že porodím pred termínom. Ale týždeň míňal týždeň a poradňa striedala poradňu. Na poslednej, teda týždeň pre TP, MUDr. skonštatoval: krčok na 2 cm, pôrodné cesty pripravené. Povedal mi, že tomu trocha pomôžeme a previedol Hamiltonov hmat. Bola som vtedy na neho strašne nahnevaná, lebo som nevedela, čo ide urobiť a príšerne ma to bolelo... 😠 Vraví mi, keď sa spustí činnosť – choďte do pôrodnice, ak sa činnosť nespustí, choďte do pôrodnice v deň termínu na monitor. Tri dni som po Hamiltonovi krvácala, ďalšie tri sa nič nedialo. Až na 7 deň som začala v noci pociťovať kontrakcie – zobudila som sa a začala sledovať čas. Nastúpili každých 20 min. Nechcela som prísť do pôrodnice príliš skoro a potom tam ochkať niekoľko hodín sama, takže sme sa rozhodli tie kontrakcie sledovať. Dobre sme urobili - do rána sa zmenili na každých 40 min, zrazu 2 hodiny nič. Potom naspäť na každú hodinu, podvečer druhého dňa sa vrátili na každých 30 min. A to sa opakovalo aj ďalší deň. Takto som prežila stredu aj štvrtok. Vedela som, že piatok mám stanovený TP a teda som mala ísť na monitor – bola som zvedavá, čo mi povedia na tie kontrakcie. Bola som taká vyčerpaná, dva dni som vôbec nespala. Ráno som sa zobudila a povedala mužovi, že berieme aj tašku do auta, že ja sa bez dieťaťa nevrátim - už nezvládnem ďalšiu prebdenú noc ☹ Prišli sme do pôrodnice – práve robil primár 😀 Povedala som mu, aké som mala posledné dni a on ma pozrel zospodu. Poslal ma na monitor – paradoxne za tých 30 min. sledovania – rovná, rovnučká čiarka. Ani jedna kontrakcia. Cítila som sa ako simulant. Našťastie sa primár zasmial a povedal, že sa to občas stane – proste kontrakcie prestanú vtedy, keď to najmenej treba. A na to mi vraví, máte tu veci? Idete na príjem – dnes porodíte!!! Výborne, akoby mi čítal moje ranné myšlienky 😅 Všetko mi hralo do karát – jediná voľná izba na oddelení VIP – aké šťastie sa tam dostať bez rezervácie. Môj muž ostal na izbe a ja vypisovať papiere na príjme a pod. Mladý pôrodník sa ma pýta, prečo ma prijali, keď nemám na monitore kontrakcie. A ja mu vravím, opýtajte sa primára. Zatváril sa pochybovačne – jeho výraz som nepochopila. Vraví mi, dáme Vás znova na monitor, neviem čo s Vami. Asi Vás budeme do rána pozorovať a uvidíme, či sa niečo pohne. Neriešila som to, bola som rada, že som už tam, že sa niečo deje, aj keď predstava ďalšej noci....ufff. Tak ma dali na monitor. Ani nie 10 min. príde sestra - zavádza kanylu, niečo mi dáva... Nato druhá sestra na ňu zahučí, že ma ešte nemala napichnúť, že som nemala klystír. No ďakujem – už som vedela, že na to zabudli  Vojde mladý pôrodník a vraví, že druhý lekár na zmene je zhodou okolností môj gynekológ 🙂 (ďalšia náhoda toho dňa) a oznamuje mi, že s nim konzultoval a on rozhodol o napichnutí oxitocínu. Čože??? Ja mám napichnutý oxitocín? Dovtedy mi to vôbec nedošlo. Nechcela som umelo vyvolaný pôrod, ale potom ma napadlo, čo som si vlastne myslela, že so mnou spravia? Hlavne, že už budeme mať naše dievčatko pri sebe. Oxitocín mi pichli o 16,00. Kontrakcie nabehli v podstate okamžite, sestra zavolala môjho drahého na sálu. O 18,30 mi pustili vodu. To už nastúpili tie ozajstné bolesti. Všetko mi vyrážalo do krížov, sústredila som sa len na dýchanie a na masáž, ktorou sa mi môj muž snažil uľaviť. Rozhodne mi jeho prítomnosť veľmi pomohla. Bola som omnoho pokojnejšia, keď som vedela, že je pri mne. Dlho sme váhali, či pôjde k pôrodu alebo nie a nakoniec sme sa dohodli, že na záver odíde (tiež si myslím, že niektoré veci chlap nemusí vidieť) a vráti sa až na priloženie. Aj tak trpel so mnou po celý čas, lebo nenávidí bezmocnosť, keď ma vidí v bolesti. A tak sme sa predýchali a premasírovali až k záveru. Sestra zavolala na doktora a ja som poslala môjho muža preč. Mladý pôrodník ma nastrihol, to som cítila ako jemné štípnutie, nasledovali 4 zatlačenia a malá bola s nami na tomto svete a to už bol naozaj len pocit úľavy. Žiadna bolesť . Malá sa narodila 21,50 hod. Takže „vážne“ som rodila zhruba 4,5 hod. Po pôrode som sa cítila neskutočne šťastná a plná energie. Smiala som sa s doktorom kým ma šil a necítila som jediný štich. Skutočne si vravím, hneď po pôrode, že to bol krásny zážitok 😀 Prišiel môj muž a hneď nám priniesli malú na priloženie. Nebola pri nás dlho, tak 10 min., ale aj tak to bol krásny zážitok a príležitosť spraviť si prvú spoločnú rodinnú fotografiu  Krásna pamiatka šťastných rodičov s malým kĺbkom v náručí. Spoločne sme počas dvoch hodín obtelefonovali rodinu a blízkych priateľov a pred polnocou sa rozlúčili. Tam sa krása môjho príbehu končí a nastávajú miernejšie komplikácie ... po odchode drahého ma pri prehliadke po 2 hod. sestra prekvapí tým, že sa jej niečo nezdá  Klobúk dole pred ňou a veľké poďakovanie za jej starostlivosť, keď si všimla, že mám vnútorné krvácanie. Po 2 hodinách už bol hematóm ako slepačie vajce. A tam už prišiel hlavný lekár – ďakujem vyššej sile, že to bol môj gynekológ. Otvoril ma nanovo, našiel cievu ktorá krvácala a dal ma „dokopy“. Pôrod popri tom nebol nič, hoci sa ma snažili všemožne zdrogovať – nepomohlo, až toto som si „užila“. Celé to druhé šitie trvalo 1,5 hodiny. Nechcem strašiť budúce mamičky, ktoré si čítajú tieto príbehy. Samej mi veľmi pomohli, keď som si ich čítala. Len chcem, aby vedeli, že čokoľvek sa stane, dá sa to vydržať a ten poklad stojí za to. Hojila som sa dlho. Zhruba 2 týždne to bolo dosť bolestivé, ale rozchodila som to – každým dňom trocha viac a viac. Malá bude mať 6 týždňov. Na pôrod samotný mám krásne spomienky a to ostatné púšťam z hlavy hneď, ako dopíšem tieto riadky. Celý čas som si vravela radšej 100 komplikácií ja, hlavne, že je malinká v poriadku 🙂 . A náš anjelik nám robí radosť každý deň.
Prajem veľa síl a zdravia maminkám a ich bábätkám. Hlavne verte, že všetko čo príde, zvládnete 😉

som prvorodicka a rodila som v maji, termin som mala stanoveny na 13.5. ale uz davnejsie som tusila ze budem prenasat a tak sa aj stalo... 16.5. (stvrtok) som bola na poradni kde mi povedali ze pokial do nedele nebude nic, tak v pondelok (20.5.) ma hospitalizuju. tak som nastupila do nemocnice, spravili nejake vstupne vysetrenia,CTG a dali ma na izbu. v ten den uz potom so mnou nic nerobili. na druhy den bola velka vizita a tam lekari povedali ze mi vobec nemakne krcok, tak mi dali nejaky gel a vecer ma zas napojili na ctg, ci sa to uz nezacalo. a samozrejme nic, malemu sa vo mne asi pacilo. celu noc som potom mala bolesti v krizoch kazdych 15min, v stredu (22.5.) rano na vysetreni povedali ze uz trochu krcok zmakol, tak mi supli tabletku na vyvolanie porodu a dali mi cipok. to bolo asi okolo tristvrte na 9. potom mi uz len kazali sa zbalit a presunuli ma na porodnicu. uz cestou som zacinala mat bolesti.napojili ma na pasy, to uz boli kontrakcie dost silne,hodila som si sprchu, a zavolala priatelovi ze to coskoro bude. po 2 hodinach od vyvolavacky som uz mala take bolesti ze som len lezala na cakacke a medzi kontrakciami som spala... boli take silne ze som sa nedokazala ani pohnut... potom si po mna prisla sestricka ze pozru ako na tom som, to uz som bola na 4cm tak ma dali na sal a pustili ku mne priatela... tam som bola cca2 hodiny a jedna kontrakcia nasledovala druhu, uz som bola vycerpana, dali mij kyslikovu masku. chodili ma kontrolovat. ked dosiel lekar, tak som ho uz prosila nech mozem rodit a on sa len usmieval ze este chvilu vydrzte 🙂 medzi kontrakciami som pomaly stracala vedomie, cele telo som mala strpnute. potom uz konecne lekar povedal ze mozme ist na to, sestricky a hlavne priatel mi pomahali. maly bol vonku na 3kontrakcie ale pred poslednou som uz tak nevladala ze som zahlasila ze uz koncim ale nakoniec som z poslednych sil zatlacila a uz som pocula maleho plac (to bolo o 15.15) 🙂 polozili ho hned na mna ale najprv som si to od vycerpania ani neuvedomila az priatel mi hovori ze pozeraj kto tu je 😉 potom maleho zobrali na tie prve vysetrenia kde siel aj priatel a medzitym ma zacal lekar sit kedze robil nastrih a popritom som si s nim pokecala,sice neviem o com, lebo som sa citila ako omamena. potom mi na sal priniesli malinkeho a mohli sme s nim konecne byt 🙂 cely porod trval asi 6,5 hodiny a bol dost bolestivy ale stalo to za to, teraz mame doma uz zubateho 5-mes. synceka

Moj maly chlapcek sa zacal pytat na svet o piatej rano,kedy mi zacali prve kontrakcie kazdych desat minut. Kedze doma este vsetci spali a bolesti neboli este az take silne, tak som sa isla osprchovat, oholit, vymalovat, no proste dat sa dokopy 🙂 Potom som sla zobudit priatela, ktory mi ani nechcel verit,ze mi zacali kontrakcie a ja som uplne v pohode. O siedmej sme sa vybrali do porodnice,napojili ma na pasy a sestricka povedala, ze kontrakcie su kazdych 5 minut. Takze ma hned brali na oddelenie. Tam som bola od osmej. A nastalo dlhe cakanie,nakolko som sa velmi pomaly otvarala. O dvanastej som mala kontrakcie uz kazde dve minuty a vtedy sa dostavila aj velka bolest. Lezat som uz nemohla, len stat...Bolesti uz boli rake silne,ze som aj odpadla ☹ vtedy ma vysetrili a doktor povedal,ze mam velmi uzku panvu a hlavicka nezostupuje nizsie. Ze este pockaju hodinu a ak sa to nezmeni,tak sa bude musiet spravit sekcia...Bolesti sa stale stupnovali a nic. Uz som sa modlila aby mi spravili sekciu, nech to uz mam za sebou. O tretej pri dalsom vysetreni mi praskla plodova voda a doktor povedal, ze sa ide nato. Vyliezla som na kozu,ale nakolko som este stale nebola uplne otvorena a hlavicka este nebola celkom dole,tak som musela z kozy zliezt a este zo 5 kontrakcii vydrzat postojacky. Potom opat naxad na kozu a o 15:55 sa mi moj kvietok narodil. Vazil 3830 g a meral 54 cm. Nakolko mi museli robit nastrih hradze a aj som sa poriadne dotrhala, zasivanie trvalo asi hodinu ☹ Ale zvladla som to,aj ked hojenie mi trvalo asi tri tyzdne a bolo to dost bolestive. Ale toto vsetko stalo zato,pretoze mam krasneho chlapceka,ktoreho by som nedala ani za svet 🙂

MILÉ MAMINKY
pôrod je hlboký zážitok, ktorý môže mať pozitívne ale i negatívne psychické dopady na matku a dieťa. Ak sa Váš pôrod nevydaril podľa Vašich predstáv, je spojený hlavne s negatívnymi zážitkami a časové obdobie od Vášho pôrodu nepresiahlo 10 rokov, obraciam sa na Vás s prosbou o vyplnenie dotazníka. Tento dotazník je súčasťou mojej bakalárskej práce na tému: „Identifikácia negatívnej skúsenosti žien v súvislosti s pôrodom.“
Cieľom mojej práce je zistiť, analyzovať a vyhodnotiť Vaše osobné skúsenosti s pôrodom a tak získať od Vás cenné informácie a podnety, ktoré by prispeli k skvalitneniu ošetrovateľskej starostlivosti o ženy počas pôrodu a k prevencii negatívnych zážitkov v súvislosti s pôrodom.
Dotazník je anonymný. Prosím Vás o jeho pravdivé a úplné vyplnenie podľa inštrukcií uvedených pri jednotlivých otázkach. Výsledky budú použité pri spracovaní mojej bakalárskej práce.
Za úprimné odpovede Vám vopred ďakujem.... www.negativneskusenostiziensporodom.dotaznicek.sk
Dominika Paráková, JLF UK Martin, Pôrodná asistencia

ahoj ,moj zažitok s porodu datum mi stanovili na 25.6.2013 no mojej malej sa na svet nechcelo rozhodla sa že pride na svet 3.7.2013 ked som prišla na prijem tak ma dali do izby urobili zaznam no čuduj sa svetu mala mi spinkala tak som musela triast s bruchom aby vyskočili niejake hodnoty.potom prišiel lekar dal mi vyvolavaciu tabletku že mi to pomože ja som sa len modlila nech je to čim skor ale opak bol pravdou tabletku som dostala rano o 8 hod. a tym že som sa pomali otvarala tak mi to trvalo dosť dlho. na obed mi odtiekla voda a sestrička mi vravi aby som si lahla a odychovala aby som bola pripravena na porod neskor prišiel doktor pozrel sa na kolko som otvorena no bolo to len na 1 a pol prsta takze nič moc pomali ale isto mi prichdzali kontrakcie dalo sa to zvladnuť sestričky sa mi čudovali že nekričim a nejojkam od bolesti ale nemala som prečo však šlo to v pohode.no nastal čas na prezretie na kolko som otvorena no ani som poriadne nepostrehla a už mi kazali ist do boxu tak som sa vytrepala na ˇ(kozu) s pomoc mm chudak bol viac šokovany ako ja ale zvladol to bravurne po cely čas dali mi kanilu a vtedy to začalo byť zaujimave bolesť sa začala stupnovať bolo 19hod ked prišiel doktor sadol si predomna a spustil tak mamička teraz zatlačte a nato sestricka nadychni ako keby si šla pod vodu a tlač s celou silou 5 krat som zatlačila a mala bola na svete.tak sa jej nechcelo ešte počas porodu spinkala aj ked ju mal doktor na rukach az kym jej nevytlačil plodovu vodu s nošteka ani hlasok nemala ako ine deti ze ich bolo von pocuť.pekne mi ju umyli obliekli a priniesli.no potom prišla ta nešťastna čas šitie tak som bola hnusne zošita ze som mala problem zliesť s postele a keby to nestačilo tak v noci si prišli pomňa ešte raz a doťahli stehy už mi bolo jedno fakt tak som bola mimo že fakt.no ale ked mi priniesli malu k priloženiu nebolo krajšej chvili premna tak nadherny pocit len matka može zažiť.o dva dni nato prehliadka či som ok no parada to ako za trest ostala mi zrazenina na maternici takze pod narkozu a urobili kynetraš.sestričky ma lutovali že prvorodička a že tymto som si prešla no šou ale aj napriek tomu čo som zažila nelutujem mam zdravu dceru ktora mi robi zo života raj.MOJA DCERA ASHLEY MAMINKA LUBI NAJVIAC LEN TEBA

Táák pridávam teda i ja svoj pôrodný príbeh... Bola som prvorodička a veľmi veľmi som sa pôrodu bála. Hneď ako som zistila že som tehu, predstavila som si pôrod.. no postupom času som sa zmierila s tým že to raz musí prísť. A tak som si začala čítať na nete, ako prežiť "bezbolestný" pôrod. Že všetko je v psychike .. A asi mi to aj pomohlo.. 23.6.2013 o 3.33 som mala prvú kontrakciu, bolesť no nebola vôbec katastrofálna, fakt ako silné krámy.. tak som zobudila manžela, poskákala som si na fitlopte, dala som si spršku a interval medzi kontrakciami sa mi akosi rýchlo skracoval.. Najprv to bolo 12 min, 10, 8, 5, 3 .. šlo to veľmi rýchlo.. keď som mala asi 4 tú kontrakciu s 3-minútovým intervalom, nakázala som manželovi zavolať taxík aj keď sme to do pôrodnice mali z domu za 3 minúty . Taxikár bol zmetený tak to šupol do protismeru aby sme tam boli čo najrýchlejšie a nanešťastie naďabil na policajné auto 😀 No keď videli moje brucho a zdesený výraz.. pustili nás 😀 Doktor na príme mi povedal že som už na 8 cm otvorená 😅 a že sa ide rodiť.. Pretrhol mi plodovú vodu a šup na stôl. Mala som pri sebe aj manžela... šlo to celkom fajn akurát som nevedela kedy tlačiť, podľa nich som nemala dosť silné kontrakcie (fakt sa mi nezdali silné a pri každej kontrakcii som si vravela že je už iba chvíľku a bude koniec a to mi aj pomohlo ) tak mi pichli oxytocín.. to už bolelo o čosi viac a šlo to rýchlo.. o 8.15 sa nám narodila dcérka .. trvalo to cca 4 hodiny to som bola prvorodička.. !!!! Pôrod bol fajn, jasnéé že to bolí ale na tú bolesť sa rýchlo zabudne.. Čiže chcem povzbudiť všetky prvorodičny, nebojte sa, dá sa to zvládnuť ľavou zadnou 😀

ja som rodila 03.12.2013 a najväčšia bolesť boli kontrakcie. ale u mna to bolo dosť rýchle. o 20:30 mi začala odtekať plodová voda, išli sme do pôrodnice, ale žiadne bolesti som nemala. ked sme prišli do pôrodnice, napojili ma na prístroje a pozorovali dve hodiny, potom ked ma poslali na izbu, tak mi začali kontrakcie každé 3 minúty, išla som za sestričkou, že sa to nedá vydržať a ona na to, že si mám ísť ľahnúť, že som prvorodička a to ešte potrvá kým porodím a že nemám na tú bolesť myslieť. no po pol hodinke som išla za nou, že sa to už fakt nedá vydržať, tak volala niekomu, že tá čo prišla posledná, tak to už nevie vydržať, urobila mi vyšetrenie a vraví, ide sa na sálu. tak som ešte predýchavala kontrakcie nejakú pol hodinu a o 2:50 sa mi narodila krásna dcérka Karolínka 4 500 g a 56 cm. ale na pôrod mám dobré spomienky a určite bude ešte jedno emoticon

uz davno sa ma nikto nepytal na porod a kedze cakam tretie dietatko, tak vam tu napisem o mojich prvych dvoch.
Prvorodicka. V deviatom mesiaci sme sa prestahovali z BA do maleho mesta 80 km na sever, ale kedze som mala vybaveny porod uz na Kramaroch, musela som tam chodit kazdy tyzden na kontroly. Ked uz to vyzeralo ze prenasam, doktorka mi po pravidelnej piatkovej kontrole povedala, ze si ma tam nechaju. taska do porodnice vzorne zbalena v aute, ja nachystana na vsetko, tak ze ok. este som si v bufete dala s manzelom nieco ako obed, ale moc mi nechutilo. a tie studene humusne cestoviny na veceru uz vobec nie. kedze som este vobec nebola otvorena, a vobec to nevyzeralo ze v najblizsom tyzdni by som mohla rodit, zacala som prepadat zufalstvu ze budem tyzden na Kramaroch len tak cakat! tak som si zbehla z 9. poschodia pesi po schodoch dole aj hore (s tymi 20 kg navyse) a sla som spat, ze rano si to dam znovu. prva nieco ako kontrakcia ma zobudila uz o stvrtej rano. ale to som este nevedela ze to je ono. boli cca kazdych 15 minut, takze som toho uz moc nenaspala. rano som ledva zjedla polku rozka a vypila hrncek caju. nic mi nechutilo. 2x som bola na zachod - na velku. to je vysvetlenie, preco na mna potom mal klystyr nulovy ucinok. lebo som bola proste uplne prazdna. no, skratim to. kontrakcie sa v podstate od osmej rano opakovali po 3! minutach, ale vobec neboli nejako brutalne silne. iba som mala take mierne krce ako pred menstruaciou. poobede uz kazdu minutu. zacinala som z toho byt unavena. stale nie silna bolest, ale casto a ja nalacno... uz ma to prestavalo bavit. tymto odkazujem vsetkym prvorodickam obavajucim sa hororu, ze to vobec nemusi byt horor. BEZ epiduralky. aj ked od prvej kontrakcie k porodu preslo cca 12 hodin, a vo finale mi museli tety v bielych plastoch zatlacit celou vahou na brucho, lebo som nevedela tlacit (nikto ma neinformoval o podstate celej veci, ze tlacime DO KONECNIKA - dufam, ze som zachranila touto podstatnou informaciou aspon jednu zenu), tak mi trosku pomohli...aj ma nastrihli, ani som to necitila. a potom to vyslo cele na 2x a zrazu bolo po vsetkom 🙂)) ako vo filme, skoncila scena c. 1 a zacala scena c. 2, pri ktorej som si nic z tej prvej akoby nepamatala... vtipne este bolo, ze mne ani tie 4 dni co som bola porodnici - vobec nechutilo jest....iba som pila vela. s kojenim nebol problem, mala vedela co je dobre hned od zaciatku a ja som citila, ze je vsetko ok.
Dieta c. 2: v osmom mesiaci sme sa stahovali z maleho mesta do este mensieho 10 km na zapad. rozhodla som sa, ze mi je jedno kde a s kym porodim, nebudem sa hadam preto trepat do Blavy. cele tehotenstvo som behala okolo dcerky, o necele 2 roky starsej, napriek tomu tiez 20 kg navyse. o siedmej rano prva kontrakcia, ktoru som hned identifikovala a aj ked som nerobila ziadny poplach, vedela som, ze je den D. na ranjky 2 drevorubacske chleby so syrom a salamom. zase 2x na vecko, takze zase klystyr s nulovym ucinkom. o jedenastej som mala byt v nemocnici napravidelnu kontrolu. o desiatej som odovzdala starsiu dcerku opatrovatelke a sama som soferovala do toho 10 km vzdialeneho mesta, kde bola porodnica. po ceste som sla do JYSKU vratit nepasujuce garnize a vybrala som nove zavesy namiesto toho. aha, zabudla som spomenut, ze kazdych 10 minut som predychavala kontrakcie, aj v aute, aj pri odovzdavani dcery a vyberani kocika z kufra auta, aj v tom JYSKU opreta o pult.... ale pohoda, ziadna panika... 🙂 na postu som sa uz rozhodla neist, i ked aj to som mala na plane. ledva som nasla parkovacie miesto pri nemocnici a bolo dost daleko, tak sa mi nechcelo vlacit tu porodnu tasku so sebou... vo vytahu dalsia kontrakcia. v porodnici som zazvonila, podala sestricke tehotensky preukaz a ona ze "sadnite si a pockajte" a ja s usmevom ze "ale ja uz rodim" tak sa trosku vyplasila a hned ma zobrala dnu. ina sestricka ma napojila na monitor a strasne dolezito mi vysvetlovala ze ale to su este slabe kontrakcie, to este nic nemusi znamenat a ze mozno ze ma aj poslu domov... hm... moja, sak dobre,tak ma poslite... potom dosla doktorka a ze uz som na 6 centi a ze to uz ani EPI nestihnu dat, a ja ze ved som ani nechcela. tak mi nieco pichli (asi ten oxytocin ci co sa to dava na urychlenie porodu?) a ledva som sa stihla prezliect, osprchovat, zavolat mazelovi, ktory sa okamzite teleportoval z BA a mame, ktora sla vyzdvihnut starsiu od opatrovatelky a este pred tym mi doniesla tu zbalenu tasku z auta. stale ziadna mega bolest, iba krce, ktore sa sice stupnovali, ale bola som ok. potom prisiel manzel, chvilu som si posedela na fitlopte a zacala sa mi tocit hlava a videla som hviezdicky. plodovu vodu mi museli prepichnut (ako aj pri prvom porode) a potom to cele trvalo tak cca 5 minut a mala bola na svete. tak to bolo rychlo a v pohode, ze som sa normalne nahlas smiala, ze "to uz bolo vsetko???? ha ha ha Dakujem Ti Boze!!!" 🙂

Termin som mala 24.9. Bol stvrtok 19.9. a boli u nas na navsteve moji krstny rodicia. Este mi hovorili ze uz sa mi to blizi a ze aby som sa nicoho nebala. Ked som isla spat bolo uz neskoro vecer. Rano o jednej som sa zobila na to ze musim ist na wc. A vtedy to prislo. Odtiekla mi plodova voda. Ale kedze som bola prvorodicka, tak som si vobec nic neuvedomila. Myslela som si, ze uz som to asi dlho drzala 🙂 Isla som si znovu lahnut. O chvilu prisla taka slaba bolest v podbrusku. A ja ze to budu asi tie falosne kontrakcie. O 20 minut znovu. Len tak som sa pozrela na hodiny. O 20 minut znovu. To mi uz bolo take divne. Ked o dalsich 20 minut bola dalsia, uz som vedela ze je ,,zle"" 🙂 Zrazu to prislo po 10 minutach a potom len 5 minut. A takto to islo este hodnu chvilu. To som uz budila priatela ze je to tu. O pol 4 sme isli do porodnice. Prijali ma poslali do vzdycharne prezliect. Potom ma doktor prezrela povedal ze som otvorena iba na jeden centimeter. Tak som isla naspet si lahnut. O 6 rano mi dali vyvolavacku. Bolesti sa postupne zhorsovali. Asi okolo 8 tam prisiel aj priatel. Bol pri mne cely cas. Kazde dve hodiny ma chodili pozerat, ale stale nic. Asi o pol jedenastej tam prisla sestricka a pustila mi tu vyvolavacku naplne. Behom dvoch minut mi ta stvrtka flase stiekla. Potom este lan prisli bolesti. A ja stale nic. Otvorena na 2,5 cm. Pred tristvrte na 12 prisiel zamnou primar a povedal ze uz ma nebudu dlhsie trapit, ze uzobia cisarsky. V tom momente som taka strasne stastna 🙂 Este som vypisovala nejake papiere a potom ma zobrali. Po 11tich hodinach sa konecne dockala. O 12.20 sa mi narodila krasna dcerka Sofia. Mala 3600 gramov a 50 cm. Dnes ma uz skoro 4 mesiace a Milujem ju najviac na svete 😀

ahojte .. niekte v komentaroch som tu citala ze na predporodnej priprave vravia prvorodickam ze sa nemaju nikam ponahlat ze maju priblizle 17 hodin ..tak ja teda neviem .. voda mi praskla 23:23 bolesti slabe .o 00:00 ma prijali do nemocnice a uz som bola na 4cm otvorena... v nemocnici sa uz zacali riadne bolesti o 1:40 som uz bola otvorena na 10cm a sestricka isla po lekara ..o 2:02 bol maly na svete... keby sa riadim podla predporodnej pripravy tak porodim doma 😠 .. cize nic nepodcenovat ..

@maribell ked praskne voda ponahlat sa mas, aby neprepadol pupocnik...

Ja mám za sebou 2 pôrody a oba boli pre mňa neskutočným zážitkom, na ktorý budem rada spomínať celý život 🙂
Moje prvé tehotenstvo bolo priam ukážkové, prebiehalo bez problémov, ani nevoľnosti ma netrápili....Problém nastal až týždeň pred pôrod, kedy mi začala okrajovo (aspoň mi tak povedali doktori) odtekať plodová voda. Termín som mala 15.2. a do nemocnice ma zavreli 29.1. Celý týždeň som bola na infúziách aby som nedostala infekciu, lebo by to mohol byť problém...V stredu (4.2.) ráno na ctg sa ukázali slabšie kontrakcie, tak mi pichli vyvolávačku, ale tá vôbec nezabrala až asi po 10 hodinách. Bolo asi 21.00 keď prišla prvá kontrakcia a s ňou aj prehánanie. V priebehu 4 hodím, som bola na "veľkej" minimálne 20 - 25-krát. O 1.00 h. prišla ku mne sestrička a išli sme na vzycháreň, kde ma pôrodná asistentka vyšetrila a dala mi 2 čapíky na otvorenie. O 3.00 h ma znova vyšetrila a volala som manželovi, nech teda rpíde do pôrodnice, že o chvíľku budeme mať náš pokladím v náručí 🙂 Aj keď mi plodová voda odtekala celý týždeň aj tak som nakoniec rodila s vodu, ktorá mi praskla až keď ma odviezli na sálu a pomohli mi na pôrodný stôl, a hneď na to, presnejšie na 2 zatlačenia sa narodila o 4.52 h, z mierami 3000g a 50 cm naša princezná, bol to najkrajší štvrtok v mojom živote...
Pri druhom tehotenstve tiež všetko prebiehalo bez problémov až do konca. Len náš malý princ si dal trocha načas 🙂 Termín som mala 2.8. No až v pondelok ráno (6.8.) som sa ráno zobudila na bolesť podbruška a hneď som vedela, že niečo sa deje...počas dňa sa bolesť vracala, ale nič sa nedialo, tak som poupratovala, navarila a prezliekla periny.Večer som kúpala dcérku a keď som ju vybrala z vane, tak mi začali aj kontrakcie.Manžel sa motal celý deň po dvore, samozrejme musela som ho 3-krát volať aby prišiel dnu...Kontrakcie som mala od začiatku oveľa silnejšie ako pri prvom pôrode, ale doma som to vydržala do 19.30. Potom sme šli do nemocnice. Po prijatí manžel šiel domov ku dcérke a ja s úsmevom na tvári som čakala čo ma čaká...Znova mi dali čapíky, ale po hodine som dostala ďalšie, keďže tie prvé nejak nezabrali. Po tých druhých mi praskla plodová voda, kontrakcie zosilneli....Keď mi pomohli na pôrodný stôl, kontrakcie ako keby ustáli, tak "zlatá" pôrodná asistentka pozrela na hodinky a zo slovami "nejdeme tu byť do rána" mi kázala tlačiť na boku počas kontrakcie (celkom som tak tlačila pri 3 kontrakciách), potom som si znova ľahla a na jedno zatlačenie sa narodil náš malý princ s mierami 3550g a 52 cm, presne 0.05 h v utorok 7.8.
toľko moje pôrody, ktoré boli podľa mňa skvelé a mala som aj to šťastie pri obidvoch pôrodom, že som bola zašívaná 🙂 kiež by aspoň také pôrody ako tie moje mala každá mamička 🙂

nedá mi nenapísať svoj zážitok z pôrodov.
1. okolo polnoci sa začali silné bolesti a odtekanie plodovej vody. zobudila som mm, sused nás viezol autom do vedľajšieho mesta...no čo čert nechcel, 500 metrov od nemocnice mu auto zdochlo - došiel benzín. tak sme s mm vzali tašku s vecami, chytili sa za ruky a cupkali pešo do nemocnice. aby sme boli rýchlejšie, vzali sme to skratkou cez park a dierou v plote sme sa dostali k nemocnici. to som ale absolvovala prechod po parovode 🙂 vošli sme do vestibulu, po schodoch na 3. poschodie,tam si ma vzal lekár,mm poslal domov. vyšetril, usmial sa a povedal,že tak skoro to nebude. ubytovali ma na izbu a ked povedal,že nebude - ľahla som si spať. a spím a spím...až prišla sestrička a pýta sa ako sa cítim..a ja že fajn,len som hladná. jesť mi nedali ale zato priviedli dalšiu mamičku na izbu, ktorá mi ako prvorodičke urobila prednášku aký je pôrod strašný a čo hrozné ma čaká...to mi už nebolo všetko jedno, ale odísť sa nedalo 🙂 o 13,30 prišiel lekár, pichol infúziu a hádam ani nezačala tiecť a o 13,55 dcérka bola na svete...takže "nič strašné sa neudialo".
2. pôrod sa začal večer, miernymi bolesťami, tak sme o 22,00 obliekli staršiu dcérku a pomalým krokom sme sa vybrali pešo do pôrodnice - nebola daleko,opäť asi 600 metrov. prechádzka bola fajn, bola krásna noc...tak sme sa dokotúľali do nemocnice, opäť ma ubytovali-lekár ma pozrel a vraj rovno na sálu - slúžila 100 kilová sestrička, ktorá si pospevovala "já si létam, já se vznášim".. no nesmiali by ste sa?? a tak sme sa smiali a druhá dcérka sa narodila 00,05..
3. začal komplikáciami už v 20. týždni - rizikové tehotenstvo, serkláž a ležať a ležať. po serkláži si mm vzdychol "dieťa moje, tebe zašili cestu von a mne dnu". čo sa dalo robiť?? tak som jedla, spala, starala sa o 2 školáčky a oddychovala-23 kg navyše 🙂 14 dní pred termínom pôrodu serkláž uvoľnili s tým,že nemám ísť daleko,že sa do rána môže narodiť...narodil sa o 20 dní-evidentne zle vypočítané. po tomto pôrode som si povedala,že keby bol prvý - mám jedno dieťa. bol ťažký,ale vdaka úžasnému personálu sme ho všetci prežili v zdraví . po 7 rokoch to bol syn 🙂

gween Milé mamičky ! Ak máte chuť pomôcť PA pri písaní dizertačnej práce a tým podporiť prirodzený pôrod, prosím vyplnte dotazník na www.studioprezeny.sk. Ďakujem. Ema 🙂

Ahoj mamičky a budúce mamičky, každá žena, ktorej som sa pýtala aký bol pôrod mi vždy povedala len strašna bolesť ale dalo sa to prežiť ...nechápem....osobne sa vyžívam v tom, ak môžem niekomu porozprávať podrobnosti, takže toto fórum milujem 😀 Aj keď musím uznať, že pamätať si pôrod po toľkej bolesti je skutočne ťažke, už pár hodín po pôrode som mala všetko rozmazané a veľa som si toho nepamätala.
V 30. týždni som mala bolesti v podbrušku a v panve až som nevedela ani chodiť po dvoch týždňoch to prešlo ale môj doktor ma i tak poslal ležať, prezrela ma nejaká mladá doktorka potom ďalšia a povedali mi,že som otvorená na 2prsty, prišiel primár aj ten ma prezrel a začali sa ma pýtať kedy mi odtiekla plodová voda, myslím, že mi neverili, keď som vravela že NEODTIEKLA, strašne mi tvrdlo bruško a pravidelne aj napriek magneziu, mala som krvavý výtok tvrdili mi, že to vyzerá na predčasný pôrod, kedže som bola len v 32t a u nás nemali dobré vybavenie previezli ma do KE, nejaká "šikovná" doktorka mi urobila ultrazvuk zhodnotila, že bábo má o 200gramov menej ako tvrdil môj primár a začali ma dopovať tabletkami na podporu výživy, keď prišiel primár vravím mu že sa mi to nezdá...poslal ma na ultrazvuk a samozrejme všetko bolo ok, dva týždne som ležala otvorená na 2prsty bruško mi tvrdlo niekedy 10 niekedy aj 35x za deň, keď ma už chceli poslať domov otvorila som sa na 3/4prsty primár zhodnotil, že tam ostanem až do pôrodu. Ležala som na rizikovom 37dní do pôrodu. 3 dni pred pôrodom som mala horúčky zvracala som a mala som pravidelne kontrakcie a začínali byť bolestivé. Začali ma prezerať jedna tvrdila že som na 3/4 druhá že na 4/5 otvorená a tak sa vo mne hrabali kým sa im nepodarilo odtvoriť ma na 5.... 😠 Preniesli ma na sálu monitor ukázal silné kontrakcie a už to skutočne bolelo, bejby na chvílku takmer odišlo pri kontrakciách, stalo sa to 2x doktorka povedala že ešte raz a idem cisárom, stalo sa to ešte raz a preniesli ma späť na rizikové...nechápala som...tam sa to stalo znova tak ma preniesli znova na sálu a doktor rozhodol že mi ráno prestrihnú placentu nech to už ide...
O 7:00 mi vypustili vodu a doktor mi vraví: nezľaknite sa o chvíľu príde prudká bolesť, bolesť prišla zakaždým som si zahrizla do pier a vpohode, sestrička mi ukazuje aké mám silné kontrakcie a že sa dobre držím až som sa čudovala, to má byť tá prudká bolesť? to je všetko?
O 8:00 mi kázali ľahnúť si na bok a vtedy to prišlo...niečo vo mne puklo a ja som skríkla od bolesti, od vtedy každé tri minúty to tak strašne bolelo, stále som si hovorila, že ja pri pôrode kričať nebudem že do niečoho zahryznem ale kdeže....kričala som a strašne to bola neľudská bolesť. Dávali mi kyslík a doktorka do mňa každú chvílu pchala ruku a rozťahovala ma, ona jediná ma vedela ukľudniť a čo mi poradila v tom som ju poslúchla a bolo to tak lepšie. Bolesť bola stále horšia, poslali ma na wc cestou tam som sa musela chytiť umyvadla ked prišla bolesť..zvierala som ho a sestrička mi musela z neho doslova odlepovať ruky 🙂 prebehli sme chodbou na wc to na mňa znova prišlo kričala som a na chodbe plno ludi tak som sa hanbila že som aj sestričku predbehla vošli sme dnu a tam znova kým som prišla ku kreslu zase som si pokričala a tak to šlo...
O 9:00 mi doktorka vraví: už sa blíži pôrod! ja pozerám na ňu že čoo?? blíži sa?? a toto je do pekla čo?? spútali mi nohy zdvihli ma že som takmer sedela vtedy to bolo už neskutočne bolestivé, doktorka mi povedala, že sa mám nadýchnuť akoby som šla pod vodu a nevydýchnuť ale zatlačiť, keď prišla kontrakcia 2x som zatlačila..bože nemal som síce čas ani rozmýšľať vnímala som len bolesť a doktorkin hlas ale i tak ma napadlo, či toto vôbec prežijem...na druhej kontrakcii ma doktorka pol cm strihla, no ako vraveli mi že pôrod je tak bolestivý že to strihnutie ani necítiť no ja som to cítila a riadne...neviem koľko z bábätka už zo mňa bolo von ale neskutočne to bolelo prišla dalšia kontrakcia potlačila som a skríkla, druhá doktorka prikázala mladšej, aby ma struhla ešte raz so slovami: nech sa už netrápi, cítila som ako ma strihá a zarovno s tým maličká vyšla von len tak vyčľupla :D takže som porodila vlastne na 3 kontrakcie v priebehu niekolkých minut. Pôrod trval od 8:00 teda od prvej bolestivej kontrakcie do 9:25. Maličká sa v doktorkiných rukách naraz vycikala aj vykakala, dali mi ju na brucho nevedela som ju dobre držať bola tak mala citíla som každé jej rebierko. Zobrali ju umyť a hádam za minutu mi ju doniesli či jej chcem dať pusu 😝
Už som si tak vydýchla a to pri tom z ďaleka nebol koniec, ešte trebalo vytlačiť placentu, potom tie sklá čo do mňa štuchli aby ma prezreli z vnúttra...injekcie na znecitlivenie, ktoré bolesť i tak dobre neutlmia...zašívanie...rozthnutie stehov...znova zašívanie...klepanie sa ako v zimnici zatial čo su otvorené dvere fúka na vás vietor plachta vám búcha po nohách a vedla v miestnosti vrtaju robotnící...ako mala som dosť. A potom preliezť na postaľ.....fuuuuha a prenášanie na izbu..och ked na každom prahu poskočila posteľ cítila som každý steh...na izbe som zaspala zobudil ma priateľ, sestrička sa ho spýtala či je otec, on: áno, ona: mamičky či dieťatka? 🙂 ..vtipná bola. Doniesli ma malú a skúšali sme kojenie jajáj celé zle. Tých 5 dni to bolo hrozne ani sedieť ani chodiť ani ležať stále strašná bolesť doktorka vám oznámi že to vás nebolia stehy ale tá zlatá žila čo vám vyšla pri pôrode, nemala som mlieko malá sa nevedela prisať preplakané dni ...
Dnes som 3 týždne po pôrode a všetko je dobre bolí to len ak dlho chodím mlieka mám na rozdávanie a maličká nám pekne rastie.. viem že to stálo za to vždy ked sa pozriem na tie jej krásne šikmé očka ..ako taká malá japonka 🙂 ..ale ak budem ešte niekedy rodiť najprv si vybavím epidurálku 😀

Tak aj ja napisem svoj pribeh. Rodila som v Anglicku, kedze som treti den prenasala, vyslali ma do nemocnice na Hamiltonov hmat. Do hodiny mi nastupili kontrakcie, bola piata hodina vecer. Prisli sme domov , kontrakcie boli slabe, ja ako prvorodicka som si myslela, ze falosne ako par razy predtym. O tretej rano som vyprevadila priatela do prace a lahla si opat spat , spanie v tu noc bola podotykam katastrofa.O piatej rano som sa zobudila na strasne bolesti, kontrakcie , co pat minut, priatel dobehol z prace a volali sme do nemocnice. Kedze ma midwife pocula ako kricim od bolesti , povedala , ze mame prist .O 25 minut som mala kontrakcie , co 3 minuty, a boli moc bolestive. Prva sestricka bola v pohode , nebola prec dlhsie ako pat minut, okolo 12 poobede som sla do bazena. Sluzby sa zmenili a dostala som velmi neprijemnu sestricku, ktora ma pri kontrole, nakolko som otvorena skoro zvalila z postele, nastastie ma zachytil priatel, inak by som doslova zletela na dlazku. Prisla osma hodina vecer, sestry sa opat menili, a dostala som milu , mladu midwife , ktora ma konecne pocuvala a chovala sa ako clovek. Presunuli ma na vlastnu ziadost na postel, okolo 8,30 vecer som uz zacala tlacit, ale...Po neuspesnom tlaceni malej zacalo skakat srdiecko- doslova stalo a zacalo bit - to bolo9,40... Z poslednych sil sa mi podarilo porodit 22;14 ...Malu mi prilozili, ale vzapati zabrali a ozivovali desat minut. Mne zostala este placenta, dostala som jednu injekciu -nic, druhu nic, po 30 minutach tretiu , volali po lekara , ze na operacku, tak ma zdvihli z postele , ze zatial zmenia rychlo pradlo- mna naplo a placenta vypadla. Ked som si myslela , ze uz je konecne koniec, bolo potrebne sitie, ktore trvalo okolo 45 minut. Podotykam, ze midwife upozornila lekarku, ze mi tam zabudla tampon, ta ho so smiechom vytiahla- zevraj by sa aj tak nic nestalo, priatel sa chytil postele, lebo by jej inak vrazil ( bol uz s nervami na konci). K malej som sa dostala az o 6 hodin neskor. Masina dychala za nu 80 percent, dalej uz ani nepisem. Nedavali jej sancu, ale dievcatko je silne a vysla z toho...Nakoniec z toho vyslo, ze pochybyla nemocnica, keby mi spravia cisarak, tak nedopadneme s malou , tak ako sme dopadli. Ja mam doteraz problemy, 4 mesiace po porode, ale co je hlavne , mala je zdrava a bez nasledkov. Dalsie dieta urcite nebudem rodit v tej nemocnici, a mozem povedat, ze mam obrovsku traumu do konca zivota...

moj porod bol pre mna velmi stresujuci az traumatizujuci. Cele tehotenstvo som vsetko brala hadam az prilis poctivo, zaznamenavala som vsetky priznaky, pravidelne som chodila do poradne...za cele tehotenstvo som nemala ine problemy ako silne nevolnosti.Od 6 tyzdna az do porodu. V termine porodu som bola uplne uzavreta,ani naznak,ze by mala chcela von.To iste o tyzden, dva..ale kedze ma pravidelne kontrolovali a vsetko bolo OK porod nevyvolavali. Az na treti tyzden po termine uz lekari povedali dost a ideme rodit. Nastupila som do nemocnice v pondelok, v utorok o 18:00 nastupila prva vyvolavacka.Potom infuzia ktora mi tiekla az do rana.Bolesti sa celu noc stupnovali az do neznesitelna. O 7 rano ma doviezli na salu.Bolesti boli strasne,nikdy som vacsie urcite nezazila, jedine co som chcela bolo porodit. Tieto ,,utrapy" trvali do 9:45 vtedy prisiel prave aj moj manzel. Pamatam si ze pocas celeho toho mi bolest ulavoval teply kupel. Pred 10:00 som pocitila nutkanie na tlacenie. Tak som zacala.Bolo to elmi namahave a uz som bola vycerpana z predoslej noci bolesti. Tlacila som 40 minut.Az ked sa znizovali ozvy coraz viac,primarka sa rozhodla rychlo konat. Vakum extraktor. Pred samotnym vytiahnutim malej uz neboli na obrazovke ziadne ozvy..nic..len otaznik.strasny moment. a obrovsky strach.Nastrihli ma ani netipujem ako velmi a vakuom vysali malu.Pocitila som len tlak a videla som ako lekar drzi moju dcerku. Neplakala,len akoby chrcala.Bola cela omotana pupocnou snurou!! Lekari sa mi otocili chrbtom a ozivovali malu.po asi pol minute malinka zacala plakat. Ale ta pol minuta bola pre mna najhorsia v zivote. A co prezival manzel. Mal slzy v ociach a velmi sa bal. Ale ked mi malinku ukazali a povedali ze uz je to v poriadku a prisala sa, bola som ta najstastnejsia zena na svete. Ale to vsetko co sa na sale odohralo vo mne nechalo hlboke stopy a dost dlho som sa spamatavala. Malinka mala doteraz vela zdr,problemov, 8x sme lezali v nemocnici,ale konecne sa jej zdravie upravilo. A co nove? O mesiiac mam termin druheho porodu.Ale nemam strach.verim ze teraz to bude DOBRE...

Pôrod

Na začiatku novembra roku 2013 sme sa dozvedeli, že čakame naše zlatičko, ako mesiace ubiehali vsetko bolo fajn, prisiel 21tt a nam povedali ze cakame dievcatko. Okolo 25tt sme zacali mat problem s cukrom, vsetci nas strasili ze tehotenska cukrovka, velke dieta, problemy a podobne, nakoniec zistili, ze mi iba kolisala hladina a ziadnu cukrovku nemame, Nas termin bol 8.7. 2014 ale podla UTZ bol vzdy 9.7. 2014, tak ubiehal cas, ze sme sa nenazdali a prisli na terminovu poradnu do nemocnice, avsak tu noc predtym som nemohla spat cela rozrusena a troska ma pobolievalo podrbusko, verdikt znel, otvorena na 1,5cm porod moze zacat kedykolvek, dostali sme hamiltonov hmat a spokojne odisli domov, cele poobedie som prespala prisiel vecer a mna pobolievalo zasa podbrusko, ale to nebolo vobec hrozne, zacala odchadzat hlienova zatka. Nasledujucu noc som nemohla spat co som stale cakala co sa bude diat a sem tam ma zabolelo brusko, mama ma rano vyhnala sa spytat do nemocnice, verdikt znel otvorena na 3cm mozno sa dnes este vratite, prosila som nech si ma tam nechaju a daju nieco na rychlejsi priebeh ale povedali ze netreba dali mi cipky do zadku ze bud sa to zastavi alebo rozbehne. Prisli sme domov a ja zasa prespala cele poobedie. Moj priatel mal ist nakladat tovar do mesta kde bola nasa nemocnica, tak som sa rozhodla ze pojdem s nim okolo piatej som sa najedla a isli sme nalozit, bolesti sa zacali zosilnovat a uz som tusila ze sa cosi deje ako sme vyrazili na 40 minutovu cestu cca okolo siestej – pol siedmej vecer v aute to pritvrdilo a zistila som ze tie bolesti prichadzaju kazdych 8 minut a zacala panika :D zaviezli sme tovar a prisli pred nemocnicu - pre istotu sme veci stale nosili so sebou. Bolesti ale boli tak znesitelne ze som volala kamoske – zdravotnej sestre ze nech mi poradi nechcem ist do nemocice zas a ma vysmeju tak po rozhovore s tym ze urcite sa zmenili smeny a chod sa oyptat nic za to nedas sme konecne naklusali do porodnice – bez veci, ktore ostali v aute lebo som myslela ze zas nas poslu prec kedze ta bolest bola furt v pohode, ale opak bol pravdou prisli sme na prijem vravim asi sa mi rozbieha porod kazdych 8 min bolesti, ze prezlecte sa a hospitalizacia no panenky sa mi pretacali ze bez akychkolvek vysetreni ma poslali na porodnicu. Priatel siel pre veci, ja som sa prezliekla a cakal ma v navstevnej miestnosti. Pri prichode som zacula strasny krik a potom to prislo nejaka mamicka tam rodila ale to co som pocula vsetky nadavky, vykriky, prosby o pomoc,s trasne zufalsto som myslela ze sa otocim na pate a odchadzam, priatel to pocul tiez a moje plany a sny o tom ako bude pri porode sa mi zacali rozplyvat. Konecne prisla doktorka a zacala vypisovat papiere, ja stale nevysetrena s miernymi bolestami som ani nevedela nadyktovat telefonne cislo a pomaly aj zabudla meno a bydlisko :D konecne som vyliezla na kozu, verdikt ste na dobrych 6-7cm otvorena prepichujem plodovu vodu, moja panika sa stupnovala kedze vsetci mi vraveli ze po odteceni vody to potom len zacne, ale div sa svete 15 minut mi bolo ovela lepsie. Sestricky dali drahemu slapky a priviedli nas na porodnu salu, kde to skor vyzeralo ako v kupeloch v luxusnej izbe a nie ako v nemocnici, cakala som uplne nieco ine, dali ma lahnut a napojili na pasy mohlo byt cca pol 9 trisvrte na 9. Na pasoch som vydrazala pol hodinu ked som prosila aby mi dali nieco od bolesti tak dali, ale ta reakcia bola ze somsi pripadala ako nafetovana, nic ma neposluchalo bolest som citila a navonok som vyzerala ako dobre zdrogovana no hrozne, tie pasy ma tak znerovnoznovali ze pri tom ako mala prist dalsia kontrakcia tak sa zacal pristroj zastavovat a ja som uz vedela co ma caka nakoniec som povedala proste nech ma odpoja ja tam lezat nebudem zacala som pobehovat ako cisto zmyslov zbavena a hlavne dobre zdrogovana, ked bolo ale tristvrte na 10 zacalo sa mi chciet strasne tlacit, prisla lekarka, ktora chodila kazdu chvilu, medzitym konecne porodila ta co pri nasom prichode bola taka aka bola a zacali rodit dalsie, proste ako na beziacom pase, ale to uz som vedela ze to neni sranda lebo zacali tie ovela vacsie bolesti, musela som stale pit vodu lebo som bola strasne smadna asi po tych ich „drogach“, potom doktorka povedala ze este nemozem tlatit ze este musim pockat, ale zacalo sa mi chciet ist strasne na velku potrebu, sestricka ze to sa mi zda ja ze nie, tak ze nemam tlacit do zachoda, konecne som mohla sadnut na zachod kde mi mimochodom bolo najlepsie, po odchode stolice zacali zasa dalsie bolesti ked sa to tam cele uvolnilo uz bolo asi 10 hodin a doktorka ze pockajte tak pol tristrte hodinu no ja uz som zacala skriabat steny ze ja isto cakat tolko nebudem ze ja proste idem tlacit nech mi cosi daju, tak mi dali oxytocin, to bola ale osudova chyba pretoze ta bolest po tom co prisla bola milionkrat horsia a ja som myslela ze explodujem :D tak doktorka skonstatovala ze mam teda skusit tlacit aj ked by som mala este cakat to bolo ako bozie vykupenie ta veta ked som zacala som zistila ze to neni take jednoduche, pretoze mi akakolvek bolest zmizla a mala som iba tlak a nevedela kedy tlacit ked kontkrakcie zmizli, medzitym stale samozrejme pozorovali ozvy babatka ked som nebola na pasoch...malu som horkotazko vytlacila, keby mi nebola pomohla sestricka neviem neviem ale poviem vam nastal cas 22:22 kedy som pocitila ako mi nieco pristalo na brucho, otvorim oci a pocujem plac, vsetka bolest v jednej sekunde zmizla a nastal najlepsi pocit fyzicky ale hlavne psychicky kedy som uvidela lezat svoje babatko na mojom brusku plakajuc, ked som sa spamatala hladam svojho draheho ktory bol cely cas pri nas, a uvidela ho v pozadi ako roni slzy bol to najkrajsi pohlad v mojom zivote, neskutocne som mu vdacna za to ze tam bol so mnou az do konca, potom ho zavolali prestrihnut pupocnu snuru babatko zobrali ocistit, priatel zobrak fotak a cakali sme na placentu, ktora si davala pol hodinu nacas ale to mi bolo jedno, sitie som mala minimalne a doktorka vravela ze keby pockam chvilu nemusim mat ziadne ale nevadi, nechali nas na sale pekne dve hodiny aj s malickou bola taka krasna a mala, mala 2950g a 49cm, co na mojich pribratych 16 kil bolo akosi malo. Kolektiv doktorka a sestricky bol uzasny, bol to najkrajsi pocit v mojom zivote, aj cez neuveritelnu bolest ktora trvala poslednu pol hodinu chcem este dalsie dva poklady, dufam ze to vyjde, malinka je neskutocne dobra a hlavne zdrava, za dva dni som ani nevedela ze som rodila a dakujem bohu, ze mi dal taky lahky priebeh porodu aky bol (od prichodu do nemocnice po prve zaplakanie cca 2,5 hodiny), vsetkym nastavajucim drzim palce 

Všetkým mamičkám úprimne závidím krásne pôrodné zážitky prajem takéto všetkým! Oba moje pôrody boli najhoršie zážitky môjho života. Prvý bol programovaný, prenášaný chlapček, druhá slečna na termín. Obidva fyziologické, bezproblémové, trvajúce 10 a 12hodín. Druhý pôrod dokonca bez akýchkoľvek medikamentóznych zásahov. Každý bol v niečom iný, ale obidva pre mňa absolútne hororové. Neopísateľná, mučivá, vyčerpávajúca, nekonečná, stupňujúca sa bolesť. Nie, nie som žiadna citlivka, ale toto bolo "too much". Na prvý pôrod som sa vôbec nebála, po ňom som mávala nočné mory, ale veľmi som túžila po 2.bábätku. Pred 2.pôrodom som bola odhodlaná všetko vydržať s myšlienkou, že horšie to určite nebude! Doteraz nechápem ako som tú hrôzu mohla prežiť a som na seba veľmi hrdá. Na tú bolesť a zážitky do smrti nezabudnem. Prešlo už pár rôčkov, ale pamätám si absolútne každú sekundu. Chcem podotknúť, že aj manžel ma podporoval, aj personál bol skvelý, len ten môj organizmus...Odmenou sú mi dve úžasné, prekrásne deti, ktoré za to určite stáli. Ale nikdy viac...

Moj druhý porod.
Babulku som prenasala 9 dni. Na 9 deň, mam prijali že budeme vyvolávať. Rano natočili ctg, pozreli prietoky, vsetko ok. o 10.00 ma prijali na oddelenie, vyšetrili, doktor hovori že som otvorena na 4 cm, podotýkam že bez jednej kontrakcie. Ako vyšetroval, tak že pustíme plodovu vodu, este ani nedopovedal a sama si praskla. Od tej doby zacali kontrakcie. Ešte ma poslal natočiť ctg, kedze voda bola zelena. Uložili ma na sálu. o 10:30 Kontrakcie začali v najvacsej intenzite každe 3 minuty. Bohuzial ten pristroj ich nezapisoval, kedze ta sonda mi dobre nedrzala na bruchu a ja som ich predychavala. Sestrička sa prisla pozrieť o 11. Hovorím že mám silne bolesti, že kedy možem zavolať manžela a ona že to má čas, tie bolesti su este slabe a krátke podla pristroja. Tak teda že idem do sprchy, volám manželovi aby už prišiel.Nato ma chytili také tlaky, načo sestrička že podte na kozu pozrieme. Zrazu len kričí na chodbu Doktor rodíme! Ja jej este hovorim že nebláznite. Doktor ledva stihol dobehnut a dat si rukavice, zlaty bol este sa stihol pozriet ze kto to rodí, kedze pred pol hodinou nikto na porod nevyzeral . Takže manžel nakoniec nestihol, babulka sa narodila 11:20. Ked mi ju priniesli uz oblecenu, prisiel aj manzel, takze tie 2 hodinky sme boli spolu a sami na sale. Takže dá sa aj rýchlo porodiť. Zelala by som taky rýchly porod kazdej, nech sa zienky nemusia tolko trapit s kontrakciami a bolestou. 😉

Termín pôrodu som mala 18.10. s tým, že od konca augusta mi doktori hovorili, že môžem každú chvíľu porodiť, takže som bola chvíľu riziková. Ale ako som skončila 38. týždeň, mala som už "dovolené" porodiť, tak som si nemusela dávať pozor a keďže som sa cítila fit (ako aj celé tehotenstvo), tak som si tie posledné týždne užívala 🙂 konečne som ukecala manžela na mojkanie, chodila som všade na bicykli (neukameňujte ma, doktorka mi to schválila a pre mňa to bol najpohodlnejší a najpríjemnejší pohyb, samozrejme som chodila pomalinky a opatrne ako dôchodkyňa :D) chodili sme na prechádzky, nealko pivko, behala som po schodoch a randili sme ako za starých čias ale žiaden predčasný pôrod sa nekonal...
17.10. v piatok sa mi podarilo zasa ukecať toho môjho miláčika na trošku pomojkania. Hneď potom ma chytili prudké bolesti, tak som čakala, čo z toho bude, ale nebolo to ani pravidelné, ani zosilňujúce sa, tak som išla spať :D
v sobotu 18. 10. (termín pôrodu a manželove meniny) som ešte na bicykli bola aj so svokrou na výstave tort a medovníkov, stále som mala bolesti, ale neboli pravidelné, ani sa nezosilňovali a keď som sa viezla na tom bajku, tak ma nič nebolelo... večer som si ľahla spať, no každú chvíľu ma tie bolesti budili a okolo jednej v noci (vlastne už 19-teho) som to so spaním vzdala a pochopila som, že asi to pomaly prichádza 🙂 odplichtila som sa do obývačky, zažala som si tam sviečku, dala som si bezlaktózový tvaroh s domácim džemíkom, aby som mala sily a cez každú kontrakciu som si tancovala a pohupovala sa po obývačke, bolesti boli úplne pohodové, nič hrozné 🙂 o druhej sa zobudil manžel na to, že je sám v posteli a robil mi spoločnosť 🙂 išla som si dať teplú sprchu, málinko som začala krvácať, kontrakcie sa stále dali v pohode vydržať, no o pol tretej som zavolala mojej kamarátke, ktorá je pôrodná asistentka v pôrodnici, kde som rodila, že asi pôjdeme na to. Tá mi poradila, že sa mám ešte hodiť do kľudu, dávať si sprchu a ak by sa to zosilňovalo a intervaly sa skracovali, tak mám zavolať a ideme do pôrodnice. Potom mi ale zavolala ona, že by sme radšej mali ísť a o piatej sa stretneme pred nemocnicou. Kým som ju čakala, ešte stále s úsmevom na tvári som sa pohupávala pred nemocnicou...
vyviezli sme sa na piate, tam ma dali na pásy, kontrakcie som mala len asi 25-30%, potom prišla doktorka, vyšetrila ma a zistila, že som otvorená na 9,5cm, čiže vlastne rodíme :D opýtala sa ma, či by mi vadilo, keby mi prepichla plodovú vodu, že potom sa to urýchli, ja som nemala nič proti, no a keď mi ju pustila, vtedy začali ozajstné kontrakcie a ja som začala búchať do stien :D našťastie to trvalo asi desať minút a už som mala silné nutkanie tlačiť, tak som si hupsla na pôrodný stôl a po 15 minútach tlačenia mi na brucho capli to najnádhernejšie krvavé dožmolené dievčatko aké som kedy videla!! kým sme sa z nej tešili na sále, začalo pomaly svitať, prichádzal nový deň a nám sa začal nový život 🙂 keďže som rodila nadránom, v pôrodnici bol pokoj, zažnuté len tlmené svetlá, boli sme tam len ja, manžel a kamarátka- pôrodná asistentka, nestrihali ma (málinko som sa natrhla, len na nejaké tri stehy), nemala som klystír, neholili ma, nepichali mi žiaden oxytocín, zvládli sme to aj bez epidurálu, bolo to krásne, prirodzené, pokojné a všetci naokolo počnúc manželom končiac pani doktorkou absolútne rešpektovali všetky moje potreby a želania, takže paráda! po pôrode mi aj malú dosť dlho nechali, len akurát bola ranná vizita, tak na tú mi ju vzali, medzitým ma odviedli na izbu a hneď po vizite mi ju zasa priniesli, lebo kvôli adrenalínu som aj tak nemohla spať, tak sme boli spolu celý deň 🙂 všetkým želám rovnako krásny pôrod ako som mala ja a rovnako dobručké bábenko ako to, čo tu vedľa mňa hajá na gauči v perinke 🙂

Ahojte mamicky, resp. buduce mamicky.
Volám sa Radka Majcherová a som študentka 3. ročníka bakalárskeho stupňa štúdia Fyzioterapie v Prešove. Chcela by som Vás poprosiť o pomoc, keďže cieľom mojej bakalárskej práce s názvom Pilatesove cvičenia a ich vplyv na pohybový systém u žien v období tehotenstva, je porovnanie výskytu negatívnych príznakov u žien, ktoré Pilates cvičili a ktoré nie. Prieskum je vo forme elektronického dotazníka, konkrétne vytvorený pre mamičky, kt. Pilates cvičili a ktoré nie. Chýbajú mi ešte mamičky, kt. Pilates necvičili. Týmto by som Vás chcela veľmi poprosiť o vyplnenie dotazníka. Každý jeden vyplnený dotazník mi veľmi pomôže. Teda, aby som to zhrnula je venovaný všetkým mamičkám, kt. necvičili žiadne cvičenie počas tehotenstva a týka sa výskytu negatívnych príznakov počas tehotenstva.
ĎAKUJEM VÁM VEĽMI PEKNE a prajem krásne sviatky.
Link na dotazník: http://www.survio.com/survey/d/M9O1X6F9N9P6F2L2S

Podelím sa s Vami aj s mojou skúsenosťou s pôrodom. Celé moje tehotenstvo prebiehalo v poriadku, hoci na začiatku vyzeralo byť bábätko menšie, tak som užívala vitamíny...Od cca 7 mesiaca začalo veľkosťou dobiehať, v 8 mesiaci som už vitamíny nebrala, aby nebolo nejak extra veliké, pretože som sa veľmi obávala pôrodu...V 9 mesiaci sa začali problémy s tlakom, kvôli čomu ma 18 dní pred termínom museli hospitalizovať na rizikovom oddelení...Nasledovali kontroly, KTG každý deň aj dvakrát, no a na sone 2 týždne pred termínom ma lekár vystrašil vyhlásením, že malý je už veľkosťou ako v 41 týždni, že má veľkú hlavičku a bude to ťažký pôrod...Tak mi spravili oxitocínový záťažový test, ktorý mi mohol spustiť pôrod, no nič sa nedialo...ani bolesti, ani nič...po dvoch dňoch znovu oxitocínový test...a znovu nič....to bolo v sobotu, ja už zúfala, že budem ozaj až do termínu ležať v nemocnici a nedostanem sa domov ani na veľkú noc 😒 žiadne náznaky blížiaceho sa pôrodu, na KTG síce boli nejaké kontrakcie, no bolesti nikde...
v nedeľu som si pekne ľahla ešte spať, o jednej ráno absolvovala pravidelnú návštevu WC a znovu zaľahla...pol hodinu nato som sa zobudila že mi začala tiecť voda...trochu vytieklo, tak som šla ešte do sprchy, pobalila nejaké veci z nočného stolíka a chystala sa za sestričkou...no voda zas tiekla...takto som behala z postele do sprchy asi hodinu, stále dávala novú vložku, ktorá však to množstvo vody nedokázala zachytiť...tak som si sadla na posteľ, podomnou už potopa, voda tiekla aj k susednej posteli...to bolo pred treťou hodinou ráno, tak som zazvonila na sestričku...vzala ma na ošetrovňu, doktorka ma pozrela, že iba 2-2,5 cm...že to ešte potrvá...tak som šla o poschodie vyššie na pôrodnicu, voda tiekla aj po schodoch...napojili ma na KTG a len s údivom som sledovala tie kvivky na zázname...bolesti sa stále nejako nedostavovali, len mi trebalo ísť na veľkú potrebu...to som ešte šla normálne, potom nasledovalo holenie a povinný klystír...to bolo okolo štvrť na päť...no aj po klystíre stále tlaky na záchod, tak ma pozreli a už to bolo 4-5 cm....stále som myslela, že to bude ešte na dlho...znovu napojená na KTG o piatej hodine ráno a vtedy to začalo...ani nie bolesti len ten tlak...ale strašný...5:30 prišla doktorka, vytrepala som sa na kozu a ona vraví : "už vidím hlavičku, černé vlásky má"...chaos, stresy, panika, takto skoro na to niesom pripravená....
rýchlo na pôrodný stôl, ešte posledný telefonát, že idem rodiť, a ani neviem ako 5:40 na nejaké tri zatlačenia bol Kubko na svete s mierami 3950g a 57cm ...následné šitie bolo asi horšie ako samotný pôrod, to trvalo oveľa dlhšie...
takže po veľkom strachu aká to bude bolesť a či to zvládnem to prebehlo tak rýchlo, že som ani nestíhala nejak vnímať obavy...naozaj najhoršie je to šitie a následné hojenie, keď som si nevedela ani poriadne sadnúť...teraz 2 týždne a 2 dni po pôrode je to už fajn, môžem si užívať drobca a do budúcnosti, ak sa rozhodneme pre druhé bábo, tak budem dúfať, že pôrod prebehne takisto rýchlo 🙂
Takže milé budúce mamičky, neobávajte sa pôrodu...naozaj každá z nás inak vníma bolesť, každý pôrod je individuálny, ale kvôli bábätku to zvládne každá 🙂

prvý pôrod: https://www.modrykonik.sk/blog/booklover/article/nas-porod/
druhý pôrod:
S celou perepúťou (dcéra 4r, manžel a moja mamina) ma prijali otvorenú na 2-3cm vo štvrtok a že počkáme, kým sa to samo rozbehne. To isté som počula v piatok a v sobotu ráno mi konečne dopomohli, lebo dcére sa nechcelo von. O 10:00 som dostala infúzku, nasledovalo pohupovanie na fitlopte a popíjanie vody, keďže bolo teplo a 12:05 bola dcéra na dve zatlačenia a bez jediného stehu (cvičila som hrádzu) na svete. Všetkým mamičkám veľa zdravia a radosti!!!

Ahojte,
Aj sa som sa rozhodla zverejniť svoje skúsenosti s pôrodom a dojčením. Jakubko sa mi narodil ako prvé dieťa, keď som mala 32 rokov. Dieťatko bolo plánované.
Rodila som v 39.týždni nakoniec cisárskym rezom v nemnocnici v Považskej Bystrici napriek tomu že tehotenstvo som mala bezproblémové. Vlastne ani doteraz neviem presne prečo sa lekári rozhodli pre CS, ale bolo to niečo o tom že som nízka, mám úzku panvu a bábätko malo vysoko hlavičku a že by som sa zbytočne dlho trápila. Lekárom som verila veď sú to predsa len odborníci a predsa vedia čo hovoria...Tak za polhodinu bolo po všetkom a ja som konečne videla to malinké krásne bábätko..môjho Jakubka...Vedela som že tam pri CS nič také ako BONDING „nehrozí“ ale zároveň som bola plná nádeje, že moje bábätko bude to najšťastnejšie lebo mu chcem dať všetku svoju lásku najviac ako to je len možné. Zároveň týmto patrí moja veľká vďaka MUDr. Chovancovi za skvelý a profesionálny prístup, MUDr. Kutišovi, a por. asistentke pani Kubicovej, za skvelý prístup.
Maličkého mi doniesli prvý krát asi 3h po operácii na JISku. Očakávala som že mi ho dajú na priloženie, ale nič také sa nekonalo. Ukázali mi ho na 5 min, spiaceho, zabaleného v perinke. Takto mi ho nosili na izbu asi 2krát za deň na 5 min najbližšie dva dni až kým ma nepreložili na izbu rooming in. Na tento deň som sa veľmi tešila že už budem s mojím anjelikom. Zaplatila som si dokonca samostatnú izbu s kúpeľnou aby som mala čo najviac pohodlia. Dokonca som sa snažila čo najviac chodiť aby som sa rýchlo zotavila a mohla sa Jakubkovi plne venovať. A prišla chvíľa ktorá ovplyvnila moje začiatky s dojčením. Stále je to pre mňa ťažké keď si spomeniem aké to bolo strašné a ako veľmi som sa natrápila. Ale teraz nemám na mysli dojčenie ako také, myslím tým že hrozný bol prístup určitých sestričiek na novorodeneckom odd.
Prvá skúsenosť s priložením bola ako groteska zo zlého filmu. Doniesli mi ho na izbu s tým, že sestrička ho položila na posteľ a odišla. Ani som nestihla jej povedať že potrebujem pomoc s prvým priložením, nakoľko som prvorodička a po cisárskom ledva chodím. No tak si vravím, že skúsim to teda sama. Malinký bol zabalený v perinke ako v „kazajke“, len hlavička mu vykúkala. A bolo vidieť že je hladnučký. Tak som si ho pokúsila priložiť mu pusinku k bradavke. Bolo to až dojemné, ako sa tou malinkou pusinkou pokúšal prisať, aj napriek tomu že 4 dni bol kŕmený výlučne z fľaše umelým mliekom. Ale hneď ako sa mu to nepodarilo tak začal plakať. Pokúšala som sa ostať pokojná, veď na prvý krát som nečakala nijaké „zázraky“. Do toho mi vletela do izby iná sestrička, hovoriac: „ Prišla som Vám zmerať tlak!“...Pozerala som sa na ňu nechápavo, s plačúcim synčekom v náručí. Asi pochopila môj pohľad a odišla. A dve minúty potom prišla zase iná, že si mám zmerať teplotu..Toto je asi zlý vtip! Ako sa mám sústrediť na priloženie, keď mi tam stále niekto behal a vyrušoval ma. A čerešnička na torte bola keď potom prišiel nejaký fotograf z miestnych novín,/ mimochodom mi vletel do izby bez zaklopania/ a opýtal sa či si nás môže odfotiť . To už som sa musela smiať cez slzy.
Tak a "zlatý klinec" bola sestra - taká staršia, nakrátko ostrihaná, menšia - to bola a je moja nočná mora. Keby som vedela ako ma "zdeptá" nikdy by som ju neprosila o pomoc pri dojčení. Najprv ma kritizovala že prečo mi malý spí na prsníku, že sa vôbec nenaje, aby som ho okamžite zobudila. Potom ked videla ze ho zle držím, povýšenecky sa opýtala či som už videla niekedy dojčiť nejakú mamičku. no a vrchol bol keď mi povedala že čo to mám za bradavky, / mala som menšie a jedna bola vpadnutá/ a že s týmito teda kojit nebudem, aby som si nasadila klobúčiky. To mi uz stačilo a bola som tak frustrovaná z jej narážok, že mi začali tiecť slzy -/ skor zo sklamania a frustrácie a pocitu bezmocnosti/ ked to videla trochu sa zlakla a ze to sa mi "hormóny" prejavujú. Potom mi doniesla jeden klobúčik, kedze ja som nemala / zato som tiež dostala vynadané/. Maličký sa trošku prisal, ale nič moc. potom večer chvalabohu sa striedali zmeny, a tá stará striga odišla. Nakoľko som mala už dost naliate a bolestivé prsníky, a nevedela som čo dalej, bežala som za sestričkou z gyn por. odd, taká mladá milá bola. Tá ma zachránila. nemala som so sebou odsávačku, tak mi musela ručne stáčať prsníky, čo bolo strašne bolestivé. Mala som tam potom modriny a podliatiny, čo mi ich tak stláčala. Ale pomohlo to. Potom každé 2h horúca sprcha a zase ručné odsávanie aj v noci. Nakoniec som skončila s octanovým zábalom na prsiach lebo som mala na mále, skoro som zápal chytila. moje babatko som dojcit nemohla, tak mi ho doniesli aby som mu aspon dala flasku. Druhý deň mi ráno muž doniesol odsávačku a už to bolo lepšie. Aj sestričky boli zrazu nejaké milšie. / na vizite som sa trochu posťažovala akú "smolu" som mala prvý deň./ A dokonca prišli také dve z gyn. por. odd a ukázali mi polohy pri dojčení. Že waw, konečne sa niečo pohlo pozitívnym smerom. AJ tak mi bolo prikázané prikrmovať, lebo mliečka som mala velmi málo. . Fuu nejako som sa rozpísala, ospravedlňujem sa za dlhý príspevok, ale mala som potrebu sa "vyrozprávať" . / čo sa týka dojčenia, nakoniec klobúčiky som vyhodila hned ako som prišla domov,trápili sme sa s milečkým asi 2 mesiace kým sa naučil pekne prisať a s pomocou lakt. poradkyne a mamily, dojčím doteraz, flasu som po 2 mesiacoch dokrmovania zrušila, prekonala som 3 laktačné krízy a momentálne má Kubko 8 mesiacov dojčenie je pre nás radosť a samozrejmosť. emoticon Je mi ľúto že som mala takúto neg. skúsenost s porodnicou v PB, ale pre mňa so šťastným koncom. 🙂 😉

moj porod? Nieco hrozna,ale zaroven neopisatelne krasne... bolo krasne aprilove rano. Vstala som o 4.30 s tym,ze idem cikat,no neprijemne ma zabolelo podbrusko,cakala som co sa stane,ale nic viac,tak som zas zalahla a spala dalej 😄 o 9.30 som sa uz znova zobudila na plny mechur a zas ta bolest,tentokrat sa opakovala kazdych 10-12 min nepravidelne. kedze som bola prvorodicka a strasne som sa bala,tak som volala kamaratke,ktora okamzite pribehla a este sme si dali kavicku a kecali asi do 13.30.bolesti slabe,smiali sme sa,ze malu asi len tak vyplujem,ale to som este netusila co ma caka. Uvedomila som si,ze mam uz pravidelne bolesti kazdych 5minut,tak vravim podme uz,kedze som uz 6dni prenasala. Do nemocnice sme prisli o 15.00,urobili mi ctg a ked ma dr.dosla vysetrit,len zhikla,otvorena na 8 prstov,sprcha a box. a vtedy to zacalo.,. Sprcha super,ulozili ma na kreslo,uz otvorena na 9 prstov,dr mi chcela prepichnut vodu,ale ja ked som videla ten kovovy nastroj,dostala som taky strach az mi voda praskla sama. O 16.10 zacali tie neskutocne bolesti,zacala som kricat,volat o pomoc,prosit vodu,ale sestricky mali na haku a dr tiez,len po mne vystekovali,ze som padavka, a ze naco si dam spravit decko ked neznesiem bolest a nedokazem odrodit,to ma polozilo. v tom som zacitila silny tlak na konecnik a kricim,ze musim tlacit. Dr mi od vedla len zamurmlala,ze sa mam otocit na bok a vydrzat to a hlavne netlacit. Az na druhe zavolanie prisla a na tretie potlacenie bola moja princezna vonku o 16.35 😘 lenze dr panikarila,ze mala sa dusi 3x omotanou pupocnou snurou okolo krku,nastastie tam bola super pediatricka,ktorej dakujem za jej rychlu akciu... no a ja? 42stehov,nesrandujem... bez nastrihu,dotrhana,malinka sa predrala na svet ako superman,s pastickou pri hlavicke 😄 ale nevadi,stalo to za to,len uz si neviem dalsi porod tak skoro predstavit 😞

Ahojte, som pár dní po pôrode. Som druhorodička a rodila som cca 1,5 tt pred termínom. Môj pôrod bol celkovo zaujímavý pretože som v sobotu vstala nejaká zničená, že sa nejak necítim dobre. Ale tak myslela som si, že asi mám nejak zastavené vetry 🙂 poznáte to asi viaceré. Celý deň som len sedela a nejak sa pretlkala sa dňom. No večer sa to zhoršovalo a mala som už kŕče hovorím si okúpem sa a pôjdem si ľahnúť však toto sú určite len vetry. No keď celú noc som bola hore a nevedela som ani spať ani sedieť ani ležať, tak som si povedala musím ísť na pohotovosť si dať skontrolovať malú, lebo celý deň sa my nejak nezdala stále kopala dosť extrémne a dosť sa vlnila na 39tt. No na pohotovosť som prišla o 4,20 h. Tam ma vyšetrili a povedali, že to sú vetry. No keď ošetrujúca lekárka zbadala meno môjho gynekológa zavolala ho, lebo práve slúžil na inom oddelení. A ten ma cca za dalšie 2 hodiny vyšetril a povedal, že som otvorená na 1 cm. No na moje počudovanie som bola prekvapená, pretože predtým ma vyšetrovala službukonajúca lekárka a tá my povedala, že tam nič nevidí, že to sú iste tie vetry. No a teda môj ošetrujúci lekár ma chodil kontrolovať priebežne cca každé 2 hodiny. No a ako čas letel zrazu som bola na 3-4 cm, 5-6 cm otvorená a stále sa ma pýtali či necítim bolesti a ja som nemala žiadne. A tak prišiel ešte raz lekár a pozrel a bola som na 7 cm otvorená hovorí si no prepichneme plodovú vodu, troška sa to urýchli a uvidíme ako sa dostavia bolesti. No poviem Vám a tu končila každá sranda 🙂. Do 3 minút od prepichnutia plodovej vody nastali také veľké bolesti, že ja som sa až na zem zviezla. Tieto bolesti sa stupňovali až tak, že som nevedela ani chodiť ani sedieť. Trvali asi 1 h. aj 15 min. Zrazu ma viezli na sálu a tam lekár povedal rodíme zatlačila som na 2x a malá bola vonku. A poviem Vám bez nástrihu a bez štichu. Ja som ani nechápala, pretože prvý pôrod som bola strašne doriadená a došitá a cca 3 týždne som nevedela sedieť. A malá teraz ani nebola malá pretože mala 50 cm a 3600 g 🙂. Na oddelení šestonedelia som bola jediná, čo nemala ani štich ani nástrih 🙂. Poviem Vám bolo to úžasné. Želám každej jednej žene nech jéj aspoň, tak dobre a hladko dopadne pôrod ako mne. A na koniec musím dodať jedno veľké ĎAKUJEM DR. HAVRÁNEKOVI, že ból, taký skvelý a tak skvelo to so mňou zvládol.