Prečo mamičky prechádzajú z dojčenia na umelú výživu?
Milé maminky, práve píšem esej na túto tému. Zaujímajú ma postoje, nesprávne informácie a ich dôsledky, ktoré spôsobia, že mamička z dojčenia prechádza na umelú výživu. Mám na to svoj vyhranený názor, za ktorým si stojím, ale som zvedavá, či je podobný ako ten váš. Mali ste s dojčením problém? Riešili ste ho? Ak áno, prečo sa nepodarilo ho vyriešiť? Ak nie, v čom vidíte dôvod? Ak patríte medzi mamičky, ktoré z nejakého dôvodu prestali dojčiť, budem vďačná za váš čas 🙂
Môj názor je ten, že každá matka má mať možnosť slobodnej voľby. Aj čo sa týka dojčenia a umelého mlieka. Je to každého osobná vec, ktorou sa iní ľudia nemajú právo vôbec zaoberať. Niektorá žená má možnosti aj schopnosti svoje dieťa dojčiť, iná nie. Prečo z toho robiť väčší problém, ako v skutočnosti je?
@dijefcatko Necitala som ostatne odpovede, len z fleku odpisujem. Prepac, ale na tuto temu je tu milion diskusii, ktore si mozes precitat a vyslovit svoj vyhraneny nazor. Len mimochodom, sa som dojcila 26 mesiacov, ale absolutne neriesim, ci dojcia ine mamicky, preco nedojcia, ci nedojcia kvoli zdravotnym problemom, preco a kedy presli na UM. Je to ich vec a vobec nikoho neodsudzujem, ked nedojci resp. nedojci podla nazoru niektorych dostocne dlho. Myslim, ze na Slovensku tato tema riesi az moc a zbytocne
ja som tiez presla na umele, lebo sa mi stratilo to moje, brala som aj costy,a mother care milk more, aj suplementor sme skusali ale aj tak nakoniec odislo uplne ked mal maly 6 mesiacov, od 8meho mesiaca uz nepije niake mlieko odmieta aj umele aj kravske, sme na kyslej smotane, a nemyslim si tiez ze zeny ktore nedokazu dlhsie dojcit su zle matky, jednoducho nevyde vsetko tak ako planujeme, a navyse dojcenie je aj velmi praktike narozdiel od zarabania umeleho mieka kazde 2-3 hodiny non stop 24 hodin , ci den, alebo noc,,
Moze to byt rozne, doporucujem precitat napr. tento clanok:
http://www.emimino.cz/denicky/kojeni-a-jeho-skr...
o kojeni a jeho skrytom nebezpecenstve.
Nikoho by som neodsudzovala, nech jej dovody vyznievaju pred okolim akokolvek. Hlavne to nie je o ziadnej obhajobe.
Sama som sice kojila obe deti vyse 2r., casto som bola vyflusnuta a znicena, bola som sice rada ze som to dokazala, ale aj mi to riadne dalo zabrat, telo sa z toho neskor dost dlho spamatavalo, bola som doslova vycicana. Bolo to vsak aj pekne a mat na vyber spravila by som to znovu..... ale koje deti maju blizkych kamosov, kotrych ich mamy moje kamosky nekojili lebo nechceli resp. len kratucko a ich deti su spokojne a zdravucke, lebo podla tohto sa kvalita mamy v ziadnom pripade neurcuje.
Je to len jeden z aspektov, v dnesnej dobe nie zivot ohrozujuci.
Aj ked vidavam denne ze vela z tych co sami dlho a uspesne kojili to musia postavit na piedestal ako hlavnu zasluhu, su to vsak take co sebavedomie nemozu postavit na inom, tak musia na tomto no...
Ahoj. Držím palce na skúškach. Chcem reagovať na Tvoju otázku. Prvé naše dieťa má o mesiac už 9 rokov. Kojila som ho cca 2 mesiace. Bohužiaľ..... Ešte som nevidela dieťa, ktoré by odmietalo materské mlieko tak, ako on!!!!!!!!! Takže UM bola riešením. Lenže dnes už viem prečo. Neskôr som zistila, že s trávením niečo nieje v poriadku. Keď som šla za lekárkou gastroenterologičkou, vysmiala ma a povedala, či to viem lepšie ako ona. Toľko ješitnosti! Veď matka je s dieťaťom 24 hodín a ona len 10 minut. Napriek tomu sme v stravovaní pokračovali aj ďalej , rozumej bezlepková a bezmliečna diéta + iné alergény sme vylúčili. O pol roka nás Dr. kontaktovala opäť, a urobila nám ostatné testy. Potvrdilo sa to, čo som vravela na začiatku: celiakia. Ved svet sa točí ďalej, slnko vyjde zas a my si zvykneme. Len aby horšie nebolo. Myslíš si, trošku od veci. OMYL! Teraz máme 11 mesačné baby- dvojičky a ja kojím! Ale úpravou prešiel od tej doby aj môj jedálniček , bezlepková a bezmliečna strava. A nemáme problém s prisatím sa, žiadne odmietanie! Dokonca aj moje mlieko má úplne inú chuť! Na začiatku v pôrodnici sme mali aj UM na bázi kravskej bielkoviny, ale malé to veľmi nechceli. Ba dokonca sa u nich vyvinula alergia na BKM. Takže sme prešli na rastliné aminokyseliny. Odporné ale ušlo to. Stále som dojčila. Prekonali sme aj krízy. A od 3. mesiaca dojčím bez UM + príkrmy. Laktáciu som podporovala homeopatikami ( obsahujú laktózu, takže veľmi nie) a najmä žihľavovým čajom. Na záver: keby som vedela aj pri prvom dieťati to čo viem teraz, tak by sme sa inak dojčili. Takže never, keď Ti nejaký dotyčný s titulom povie, že alergény neprechádzajú do mlieka alebo cez placentu. OMYL! Sama som si to v tehotenstve zažila a mám to vyskúšané na svojich deťoch. Ten maličký človiečik je ešte nepopísaný, nemá zničené bunky a SÁM SA BRÁNI ! Len mu treba rozumieť................... PS: Keby si niečo potrebovala, môžeš sa mi napísať, aj ja som zdravotník.Ešte raz držím palce na skúškach.majaga@centrum.sk
Ja som zo začiatku mala tiež s kojením problémy, ale zmenilo sa to. Som rada, že som kojila, ale ku koncu to už bolo náročné, prestala som, keď mal malý niečo cez dva roky. Mne je v celku jedno, či mamičky koja alebo nie, je to každého osobná vec, ale nemám rada, keď niekto svoje názory núti aj iným.
Najhoršie sú reči ľudí, na ktoré netreba reagovať. U mňa sa najprv každý pýtal, či mám dosť mlieka, či sa správne stravujem, či mu dávam pravidelne, či dávám čaj... v podstate ma nútili k dojčeniu, a nakoniec, keď sa malému blížili dva roky, tak tí istí ľudía sa ma pýtali, kedy skončím, čí si nemyslím, že je to už dlho.
Takže si myslím, že každý by mal robiť podľa svojho uváženia, myslím, že ani nekojené bábätka na tom nie sú zle. Naozaj každá maminka, sa musí rozhodnúť, či prestane a kedy a z akého dôvodu. Ale podľa mňa vo veľkom ovplyvňujú iní ľudía tými rečami a poúčaním (najhoriše ak je to od najbližšej rodiny). A tiež niektorí pediatri, kamoške detský povedal, že treba pol roka - tak si mamička logicky povie, že potom už netreba.
nuz, moj sa nechcel prisat, bol unaveny z tazkeho porodu, stale len spinkal, kazali mi budit ho, ale bolo to nemozne, ked sa predsa len zobudil, vydrzal mi oblizovat bradavku 5 minut a znova zaspal, za 4 dni v porodnici sa vobec neprisal, neplakal, spinkal, a ked schudol na 2,5kg, ja som bola stale kvoli jeho ziadnemu saciemu reflexu bez mlieka, tak mu dali UM z flase. Bohuzial, ani doma sa ziaden uspech nekonal napriek dvom navstevam laktacnej, ktorej sa ho taktiez nepodarilo prisat. Ale dufam, ze tentokrat sa mi pri druhom dojcit podari. Ked vsak nie, nebudem z toho robit dramu. Aj ja som sunarove decko a nic mi nechyba. Dolezitejsia je laska ako materske mlieko, ak by malo byt spojene so stresom.
U nas to bol reflux, co ukoncil dojcenie. 8 tyzdnov sme sa trapili v zacarovanom kruhu nadojcit - vyvrackat-nadojcit-vyvrackat-revat od hladu, lebo mlieko uz nie je-nadojcit-vyvrackat....az som dostala horucky cez 41° (asi od vycerpania, kedze nespala som vobec a dojcila som naozaj nonstop..) a mlieko sa za JEDNU noc prestalo tvorit. Viac som neodsala ani kvapku, nenaliali sa ani po dalsom prikladani, skusani..nic.. Laktacna nechapala, ze to este nevidela, doktor krutil hlavou, ja som revala a malej som urobila UM.
neprispievam sem casto, ale ked som si precitala odpovede mamiciek, tak mi nedalo. Kolko vztahovacnosti na oboch stranach. Ta ktora vylucne koji a nema s tym problem by ukrizovala kazdu ktora nekoji. Na druhej strane tie ktore nikdy nekojili vidia kojenie ako vec zbytocnu, a "ved aj my sme boli odchovani na UM a sme tu" a aj osveta sa im zda zbytocna, a tretia skupina mamiciek, ktora sa snazi a snazi a robi vsetko preto aby kojila a ked sa nedari tak sa citi velmi zle.
Zacnem asi osvetou, nemyslim si, ze jej je az prilis - a mam pocit ze osveta kojit je asi tak isto zastupena ako reklamy na Bebu, Nutrilon, Hami, atd.....cize tak MM ako aj UM maju svoju reklamu na 50/50. Po druhe, my sme generacia, ktora vyrastla na UM. Tak to bolo v minulosti, a my sme skutocne nemali nejaky prirodzeny priklad toho ako to v prirode viac menej funguje. Preto mi prijde celkom k veci, ze sa na potrebu kojenia takto upozornuje - myslim teraz prakticke hladisko. Ale v konecnom dosledku je na kazdej maminke - je to jej VYSOSTNE OSOBNA VEC - ci kojit, chce, nechce, a v pripade ze to kojenie zo zaciatku moc nejde - ci vydrzi tie peripetie, alebo nie. Najdolezitejsie je, ze babatku odovzdava svoju lasku a istotu.
A teraz za mna🙂 po cisarskom sa mi mliecko nastastie rozbehlo, ale aj tak sa mi na zaciatku vytvorili take ragady, ze som plakala od bolesti, ked sa mala prisavala. Z porodnice som nasledne prisla s klobucikmi, ktore mi nakoniec sposobili zapal prsnika a tri tyzdne som mala ATB. Podotykam, ze sme sa stale kojili, a aj ked som bola ako kopka nervov, nejako ma to upokojovalo, ze malicka papa moje mliecko. Nastastie som natrafila na jednu skvelu laktacnu poradkynu, ktora nám velmi pomohla, a nasmerovala ma tym spravnym smerom. Ragady sa mi zahojili asi az vo stvrtom mesiaci. Prekonali sme viacero kriz, ked som zapojila do kojenia aj nasho tatinka a kazdy vecer nam drzal poharik s odsatym MM a malinka tahala z prska a tenkej hadicky z poharika moje MM. Teraz ma 21 mesiacov a kojime sa stale. Nie je nad pocit, ked malinka pride vecer do postele, povie "Mama daj mimi" a uz len lezka a hladka ma a svoje cici a krasne sa pri tom uvolni a zaspinkava. Som rada ze som vsetky peripetia vydrzala a nakoniec som nasla tu pohodu, ktora je pri kojeni potrebna. Ak nie je pohoda, tak potom su aj problemy. Najdolezitejsai pre babo je pohodova maminka, aby mohlo aj babo byt spokojne a v pohode.
to je vecny boj dojky a nekojacie matky...a cely cirkus okolo toho🙂matky dojky si pripadaju naj matky sveta a kydaju na matky ktore nekoja a najlepsie este na tie, ktore nekoja zo zdravotnych pricin...uz davno neplati kojene dieta, zdravsie dieta
podla mna je to z viacerych dovodov. Poväcsine su matky pohodlne a nechce sa im dojcit, za dalsie je to, ze nemaju mlieko, dalej to nemusi dovolovat zdravotny stav, dalsi dovod moze byt neprisatie sa babätka na prsnik. Nic ine ma nenapada🙂
@karamel pochybujem, ze existuje nejaka matka, ktora nedojci z pohodlnosti alebo lenivosti 😝
Preco pises na tuto temu esej? Mas chut priliat olej do ohna na jednu alebo druhu stranu? Nikomu to nepomoze.... ano vela zien nekoji kvoli chybam, ktore spravili uz v porodnici sestricky, kvoli vpadnutym, plochym bradavkam, kvoli uchvatnym odporucaniam "tupych" svokier, kamosiek a detskej lekarky, kvoli reciam o slabom mlieku, prespavani celych noci a o tom, za ako dlho sa musi dieta najest... Kojenie je mozno prirodzene, ale nie lahke a nie vzdy to ide. Zeny, co maju problemy zo stitnou zlazou realne prichadzaju do 4 mesiacov od porodu o mliecko, co s nimi, tiez ich odpiseme? Vela zien berie lieky, ktore sa nezlucuju s kojenim, ma matka spachat samovrazdu kvoli depresiam, ci si dat lieky? Je toho vela...
A to ti pisem ako zena, co obe deti kojila velmi dlho...ale o tom to nie je.... je to len JEDLO. Laska k dietatu sa tym nemeria. Ani zdravie. Ani inteligencia a podobne mudrosti... vzdy je to suhrn desiatok inych faktorov. Nespochybnujem tymto kojenie. Ale nestaviam ho na piedestal a vsetko ostatne je zle.
podla mna je to velmi specificke a individualne pre kazdu matku s dietatom. ja som tiez bola "nakazena" okolim a myslela si ze spravne je dojcit za kazdu cenu. dojcila som svoje prve dieta rok, potom som odstavila a druhe dieta 14 mesiacov. teraz som presvedcena ze druhemu dietatu dojcenie v tom konkretnom pripade uskodilo, bohuzial nemozem vratit cas...
Po jedenastich mesiacoch dojcenia som muselamprestat dojcit z hodiny na hodinu, aby som nenakazila dieta vaznou chorobou, ktoru mi prave vtedy diagnostikovali.
môj názor prečo mamičky priskoro prestávaju dojčit: skory nastup do prace,alebo su unavene a maju pocit,že strácaju mliečko,alebo ho maju malo a niekto mudry im poradí nech daju UM a je po probleme... ja som mala problem,lebo mi mala v 2 mesiacoch skoro obhryzla bradavku,nakolko už mala 2 zubky.........po chirurgickom zákroku som aj nadajej dojčila dó 13 mesiacov malinkej.....mesiac som jej davala len jeden prsnik,druhy som len odstriekala ale nevzdala som aj ked všetci vraveli,aby som radšej dala UM,že sa obe trapime,,,,,pekne priberala,tak som nevidela dôvod to prenu nerobit................myslím,že dnešne niektore maminky to chcu pohodlnejšie,ved flašu da aj manžel a oni môžu spat,ist von .....alebo si myslia,že maju málo mlieka a už nič nespravia a hned šup flaša a dietatku chuti pitie bez namahy......ale každa sme ina a každa mame iny nazor......ak su to važne zdravotne dôvody,tak chapem,ale ak len tak,že si myslím,že mam malo tak podam flašu...take neuznavam,najprv skusim všeličo možne a ak ani tak mliečko neštartnem,tak ano daj UM.......môj názor 😉
ja som svojho synčeka kojila rok a pol, potom som prestala z vlastnej vôle, to pre mňa bolo už nepohodlné hlavne v noci, prestali sme s materským mliekom a davala som mu rovno polotučné mlieko z obchodu , nie UM. dnes má skoro dva roky a keď si stlačím prsia, vystriekne mi z nich mlieko, bez toho aby som ešte kojila..... takže som zvedavá kedy celkom stratí. a čo sa týka dojčenia nie je to veľmi jednoduchá vec aby to bolloo pohodlné aj vám aj dieťaťu, pretože v takej polohe musíte vydržať dosť dlho....
Chcela som ist vecer von, chcela som si dat vino, a chcela som sa vyspat v noci. Po roku sme presli na UM a ani iskricka viny vo mne nevzblkla 🙂
Ahoj. VIem že materské mlieko je najlepšie na svete pre malé bábo... no môj malý reval snad každých 15 min... všetci mi tvrdili že riedke lieko neexistuje... no existuje.. ked som si odsala ja a kamoška do fľašky ona mala za 12 hodin polovicu svetlobielu a vrchnú polovicu úplne bielu... no ja som mala skoro celé mlieko priesvitné a hore iba koliesko na okraji biele.... nič som nespala ani cez den ani v noci... jedla som vyváženú stravu, zapražené polievky no nezlepšovalo sa to.. tak som po 3 mesiacoch začala prikrmovať.. po prvej fľaši malý prespal celú noc... takže bol konečne najedený a začal krásne priberať. samozrejme kojili sme sa nastriedačku s prikrmovaním až po pol roku som dostala silný zápal a po nasadení antibiotík bolo po mliečku... Pri druhom sa to opakovalo ale kojili sme sa 9 mesiacov... a na podiv starší, ktorý bol menej kojený bral za posledných 5 rokov jedny antibiotiká a druhý ktorý ma 3 roky je chorý každé 2-3 týždne...
Ja som zatial na umelú výživu neprešla,ale neviem dokedy budem vládať "dojčiť", nokoľko nedokčim v pravom zmysle slova...Malinký sa v pôrodici nie a nie prisať, nakoľko ani nemal za čo chytiť ☹ Tak som začala miečko odsávať a dávať mu ho tak. Nebyť odsávačiek, "nedojčím" ani ja, lebo som mala strašné, krvavé, zapálené bradavky ☹
Je to namáhavé, zaberie to kopec času, ale chcem mojmu malému len to naj... no neviem dokedy to vydržím...
ja neviem, preco tu pisete o tom, ze dojciace maminy sa krivo pozeraju na nedojciace... alebo tu bolo dokonca napisane, ze dojky by ukrizovali nedojky...
necitala som to tu sice pozorne, ale ani jedna z maminiek, co dlhodobo dojci(la) tu nechcela nikoho ukrizovat ani nenadavali, skor tu boli nazory typu, sice dojcim, ale chapem aj maminy, ktore nedojcia...
zas nemajte dojciace maminy za extremne...
ja som dojcila dlhodobo tiez a plne respektujem kazdu jednu, ktora dojcit nechcela alebo sa jej nechcelo alebo nemohla... je mi to uuuplne jedno, kazda nech si robi, co chce... ked niekto dava 4mesacnemu decku dvoch pribinacikov naraz, aby nebolo hladne, zdvihnem obocie, ale je to jeho vec...
a prestala som s dojcenim v prvom pripade po 18mesiacoch, lebo syn uz nemal potrebu sa dojcit, odstavil sa sam a v druhom pripade mi to uz strasne nevyhovovalo, tak som dostala do manzelika zajazd na plavbu po karibiku a on sa postaral o odstavenie 😵
😉 a boli sme vsetci v pohode...
dojcenie je prirodzene, ale vobec nie jednoduche 😉 snad kazda dojka mala nejaky ten problem... poznam aj dve laktacne, ktore sa dost naucili na vlastnych problemoch s dojcenim...
ahoj, no poviem ti moj pribeh, ja ked som bola tehotna planovala som dojcit dlho predlho aj do troch rokov vekju dietatka, lenze ked sa mala narodila odmietla sa prisat, pomahali mi sestricky v nemocnici, uz aj lekarky sa chodili pozerat ze co je za problem, prezerali malu. ja som bola v takej depresii ze si to nevies predstavit. no a potom za mnou prisla jedna lekarka taka skusenejsia starsia a povedala ze su proste deticky co sa jednoducho neprisaju aj keby som sa na hlavu postavila, ze jej mozem odstriekat mliecko. lenze kedze sa neprisala mlieko som uz nemala. aj detska lekarka to potom riesila aj lieky na tvorbu mlieka som mala a nic. pravda je ze mala sa narodila kriva cvicili sme vojtovku a aj pusimku mala na krivo, to sa vsetko casom dalo do normalu ale predsa. v kazdom pripade umele mliecko pekne papala a nebol ziadny problem, dokonca nebola vobec chora a to aj kojene deti boli, takze ja to beriem tak ze chcela som, spravila som pre to maximum ale nedalo sa. nie som ani horsia matka ani nic podobne, dieta je zdrave a to je podstatne.
no neviem, či z pohodlnosti alebo lenivosti, ako tu niektoré uvádzate, matky prešli na UM 🙄
Pri prvom dieťati som bola rozhodnutá dojčiť dlho, mala som všetko naštudované, myslela som, že to pôjde samo. V pôrodnici to bolo celkom ok, ale keď sme prišli domov, neustále som len kojila, dieťa vkuse plakalo a plakalo. Večer prsia vycicané, nešla ani kvapka, dieťa revalo na ratu, mm išiel do lekárne, doniesol UM, dieťa sa konečne najedlo a spokojne spalo. Proste som mala málo mlieka a veľkého hladoša. Po mesiaci mi mlieko odišlo. Revala som ako divá...
Druhýkrát som mala mlieka veľa, veľmi veľa, bola som strašne šťastná. Ale dieťa zaspávalo na prsníku, zobudiť sa nedalo, začalo chudnúť, začala som teda odsávať a tak sa dieťa konečne najedlo a ja som vedela, koľko zjedlo. Ale keďže rozdiel medzi mojimi deťmi je len 15 mes., staršie dieťa sa stále dožadovalo mojej pozornosti, zaúradovala žiarlivosť a ja som sa točila len okolo bábätka - kojiť, odsávať, dokrmovať, sterilizovať, prebaľovať, uspávať, pestovať atď. A staršie dieťa len čakalo, kedy sa mamička bude venovať aj jemu. Tak som s tým sekla, dala UM a všetci sme boli spokojní.
nebola som ani lenivá, ani pohodlná, proste mi bolo prednejšie, aby moje deti boli najedené a spokojné, aby som sa ja aspoň trochu v noci vyspala a aby sa vyspali aj oni. A aby som sa im mohla naplno venovať. MM je len jedlo, isteže dieťatku ten dotyk je príjemný, ale veď keď matka kŕmi z fľašky, tak tiež drží dieťa v náručí, tiež ju dieťa hladká po tvári alebo po ruke, pozerá sa jej do očí a je spokojné.
Mám zdravé, šikovné deti odchované na UM, našťastie mám okolo seba dosť mamičiek, kt. tiež dali UM a nie som vystavovaná poučeniam, čo som mala urobiť a čo som urobila zle.
A úplne zbožňujem tie matky, ktoré koja a tvária sa strašne spokojne, napriek tomu, že dieťa ešte v 2 rokoch neprespí celú noc, v noci sa kojí, ženy s kruhami pod očami.... No úžasné kojenie, nie? Nie som proti kojeniu, práve naopak, ale nie za každú cenu...
A ešte jedna vec - kojenie je neskutočne pohodlné oproti príprave UM. Kojacie matky si to nevedia predstaviť, čo to je pripravovať každý večer dávky Um na noc, pripravovať ho v noci v polospánku, keď sa vám ruky trasú. Keď niekam idete, musíte si premyslieť, či bude stačiť len jedna dávka alebo treba dve... Kojacie matky si mllieko nosia stále so sebou, nemajú absolútne žiadny problém hocikedy a hocikde vytiahnuť prso a nakŕmiť bábo. Tak nechápem, kde sa potom berie tá pohodlnosť a lenivosť u nedojčiacich mám????
Niektore mamicky sa rozhodnu pre umelu vyzivu z pohodlnosti, niektore nemaju na vyber. Niektora mamicka laktacnu krizu zvladne, niektora nie. Vsetko zavisi od situacie a od psychiky kazdej mamicky. Kazdy, kto si mysli, ze matka ktora nezvladla kojenie je zla, je podla mna "malo inteligentny".
Podla mna je tlak spolocnosti na kojenie prehnany. Ano, kojenie je dolezite pre spravny vyvin dietata, fyzicky aj psychicky. Ale oznacovat mamicky, ktore nekoja za zle, je prinajmensom neprimerane. Podla mna je dolezite rozdelovat mamicky na tie, ktore chcu kojit, ale nemozu a tie ktore kojit nechcu. Tlak spolocnosti prvej skupine nekojacich mamiciek neuveritelne ublizuje.
Podla mna je zla matka taka, ktora svoje dieta nelubi, nestara sa o neho, ublizuje mu, ... Matka, ktora svoje dieta nadovsetko lubi, s laskou sa o neho stara, ochranuje ale nekoji nemozeme oznacit za zlu matku.
Ja som kojit napriek 3 tyzdnom snahy nezacala, maly aj 8 hodin zo dna prereval od hladu a aj tak nakoniec zabralo len ho dokrmit UM (pritom zo zaciatku vobec nemal problem s prisatim, ale po 2 tyzdnoch tyrania hladom sa uz prisavat odmietal, takym sposobom, ze sa prisal na 2-3 sekundy a potom pustil rev.. ). Rozhodnutie prestat sa snazit kojit napriek ovplyvnovaniu laktacnou poradkynou a pediatrickou hodnotim ako jedno z najlepsich, co som kedy spravila. Doteraz neviem preco som nebola schopna kojit, ale rozhodne sa preto neplanujem obesit.
Vadi mi akykolvek druh fanatizmu, vratane fanatizmu ohladne MM/UM, cim dieta do YX mesiacov (ne)krmit a pod. A tiez si myslim, ze laktacna poradkyna by mala byt tak trochy psychologm a zaroven klast vacsi doraz na slovo "poradkyna" ako "laktacna". Pokial mamicka nie je vnutorne stotoznena s tym, ze ma kojit napriek tomu, ze jej racionalna stranka kojit chce, tak ziadne hadicky, odsavacky ani podobne kraviny nepomozu. Pokial sa nepodari odstanit psychicky blok tak je imo na mieste odporucit pre "pokoj v rodine" mamicke nekojit a nepodporovat v nej myslienku, ze nekojim = som zla. Tot moj nazor.
bolest, nervozita z bolesti, plac, bolest, stres, nervozita a dookola..... 1 dieta
2 dieta ma teraz skoro 8m a odstavuje sa sam
vysvetlovat dookola dovody nedojcenia sa mi uz zda byt absurdne...minimalne na tomto fore,kde sa tych dovodov najde xy.ja zijem v krajine,kde 90% matiek nedojci,lebo je tu nedojciacia kultura,ktora je znacnym dosledkom 6 mesacnej materskej dovolenky (a nie 3 roky ako na SK).Mnohe matky sa trapia 3-4 mesiace,kym sa dojcenie pre nich stane prijemnym zazitkom a konecne ak su v tom ''zabehnute'' tak sup v 6 mesiaci dietata do prace...a ak mate idealneho zamestnavatela,tak vam da 3x20 min casu pocas prace na to,aby vam niekto priniesol dieta do prace a aby ste ho mohli v satni,na zachode,v aute nakrmit...matky na to maju narok,ale uprimne povedane v praxi si to neviem predstavit hlavne ak si to mam predstavit vo svojej praci (nemam cistu kancelariu a polohovacie kreslo,kde by sa mi dojcilo jedna radost)pracujem vo fabrike,kde sa musia nosit ochranne stuple do usi kvoli hluku v celej budove,zachody su idealne na reklamu domestosu a ak by som chcela dojcit v aute,tak moj manzel by musel priniest celu familiu aj s autom a vsetci by sme si vychutnali doslova'' rodinne 20 minutove dojcenie v aute''...len treba chciet.kde je vola tam to ide aj cez mrtvoli.a teda ak uz mam vyrieseny taky nepatrny problem s pracou,tak mozem riesit dalsi problem,kde 20 min v mnohych pripadoch nestaci na to,aby sa babatko napapkalo a malo plne brusko-zial to uz nie je moj problem.stat mi dal 20 min na to,aby som to stihla...po 20 minutach nemam inu moznost,len surovo vytrhnut prso z ust babatka a frisko ho dat nazad do autosedacky a otecko moze ist domov.....a doma dokrmit.a takto by som mohla pokracovat dalej preco ja osobne neriesim ani jednu matku ci dojci ci nedojci...ci chce alebo nechce..ci moze alebo nemoze....pre mna otazka dojcenia je absolutna osobna vec,lebo nemam obute topanky druhej zeny ale svoje...pozeram sa ''do svojho taniera'',lebo koniec koncov definicia matky nie je len osoba zenskeho pohlavia podielajuca sa na raste a vyvine svojho dietata pomocou kazdodenneho bezproblemoveho podavania materskeho mlieka z prirodnych ci z plasticky upravenych prsnikov.