Ako sa vyrovnať so stratou domáceho miláčika?

Ahojte.
Nemám sa ako vyrozprávať tak hádam v tej zvieratkovskej komunite nájdem útechu.
Žiaľ dnes budeme musieť nechat uspať nášho 9 ročného psika. Inac zdravého jedinca ktorý však dostal nejaku nahlu príhodu a len sa 3 deň trápi pod tabletkami u veterinára.
Počas bežného roka ro bol pre mňa klaicky psík žijúci na dvore v zateplenej budke v otvorenom koterrci s voľným pohybom po dvore. Prechádzka poobede na toaletu samozrejmosť.
Avšak tym všetkým mam teraz výčitky a veľmi sa trápim.
Ze som mu nedal viac lásky, viac pohybu a viac možností.
Človek upadne do rutiny práca, rodina, povinností, urobí okolo neho základy ako prechádzka a jedlo a teraz v zime mu nevenuje toľko pozornosti kedze je vonku.
Na mňa však doľahli výčitky.
Za to ako som sa k nemu správal.
Este aj večer predtým ako sa to stalo strašne pahltne jedol tak som ho postrčil od misy a tapoľ po ho chrbte aby ma nechal dosypat mu jedlo. A teraz ma to zožiera. 😪
Na druhý deň keď som bol uz v zahraničí sa to stalo len mi volala manželka ze s nim ide lebo je strašne čudný.
A tak je na veterine kde sa mu vsemozne s Ázii počkať kombinaciou všelijakých liekov ale len sa trápi a tak sme sa rozhodli ho dat uspať aby sa netrápilo ďalej. Aj podľa mnohých lekárov co pri nom boki niet inej cesty kedze su tam uz pravdepodobne trvalé následky a neda sa momentálne ani prebrať.
Neboli sme doma na to pripravení. Viem ze sa v živote človeka dejú horšie veci ako su straty rodičov, deti, partnerov, rodiny ale našťastie sme toto zažívať nemuseli a je to pre nás taka prvá osobná strata ako páru.
Navyše mame citlivé dieťa a bude pre nás ťažké a pre neho ze prišiel o svojho psíka.
Nechcem to riešiť kúpou druhého, pripadl by som si ako keby som ho zradil a nahradil. Možno časom si zoberieme nejakého z útulku ktorému dame lásku ale v blízkej dobe určite nie. Potrebujeme si uzdraviť dušu.
O 2 dní sa mam vrátiť so zahraničia domov a poviem pravdu prvy krat sa neteším v živote ísť domov. Aj teraz ma boli hlava a je mi absolútne na *****.
Tie výčitky ako maju ľudia ze nestihli zavolat, nestihli povedat mam ta rad, pohladiť venovať lásku ktorú v sebe mate ale rutinne ju nedávate najavo....
Mam pocit ze ma to zmeniť, v pohľade na zivot aj keď pre niektorých kolegov co vidia ze sa trápim a pýtali sa je to "len pes". Klamal vy som ak by som povedal ze počas roka tiez to bol pre mňa kvázi len pes, aj keď som ho pohladil a iné ale teraz to na mňa doľahlo. To moje sebectvo ktoré uz nevrátim a žiť s tym budem navždy.... Veľmi ma to boli.

Prosím ak mate doma psíka alebo iné zvieratko, vzdy ich pohľade pred odchodom aj keď nemáte čas,
možno ho vidíte na posledy 😪😪😪😪.