13 ročná dcéra kradla

@zlatkoblatko mne to pripadá, že si vynucuje pozornosť... akúkoľvek, aj negatívnu... a hľadá si partiu, to ktorej by zapadla (deti na psychiatrii)... neviem... ale keďže zrejme má nejakú diagnózu, tak jedine riešiť s odborníkom... a nie len ju, ale aj vás ako rodičov - o tom, aké sú pomery v rodine, či sa nestal nejaký podnet, ktorý ju k tomu vedie... ležala som s podobnou mladou slečnou v nemocke na ARO - anorexiou na seba strhávala pozornosť, ktorej sa jej podľa nej nedostávalo... celý čas bol kľud, ale akonáhle sestričky išli k inému pacientovi, tak už aj potrebovala milión vecí - odsať hlieny, toaletu, vodu, častokrát vymýšľala hlúposti, len aby sestričky všetko nechali tak a išli k nej... sťažovala sa, že rodičia na ňu kašlú, keď prišli na návštevu, poslala ich preč...
naozaj ťažko radiť, ale držím palce, aby ste našli správneho odborníka, ktorý pomôže celej rodine...

moj nevlastny brat ked isiel neviem uz presne kam kvoli marihuane na zakladnej skole fajcil, tak tam postretaval take deti ze este horsie to s nim dopadlo.... radsej ju drzte od takych deti dalej. keby mala nejaku kamaratku co ju podrzi nad vodou a nasmeruje spravnym smerom to by bolo idealnejsie...aspon podla mna a skusenosti co mam aj s detmi a aj vlastne, robila som v detskom domove, tam sme tiez vselikde posielali deti a prisli este horsie aj ked sa pred psychologmi a vyhovavatelmi tvarili ze su anjelici... ako sa u nas povie, viac vydžubanejší boli potom

@zlatkoblatko
skúsenosť nemám ani ja a le biť ju ti nepomôže,kedže nemá problém so sebapoškodzovaním...je na tenkom ľade a len podotknem že vek 13 a také skúsenosti,trochu by som porozmýšľala aj o sebe..škola nieje na len vine...ale ideš dobrým smerom 🙂

bitka nic nevyriesi. Treba sa s nou porozpravat. Dohovorit jej, spytat sa jej preco to urobila.. deti na vsetko co urobia maju dovod..

Hľadať dobrého odborníka, ak máte pochybnosti o súčasnom, resp.v budúcnosti by ste nadobudli tento pocit.
A riešiť situáciu aj vy, rodičia, spolu s odborníkom. Ako postupovať, ako s dcérou jednať. Proste spolupracovať všetci na zlepšení jej psychického stavu.

13 rokov je ťažký vek, puberta a vsetko okolo toho. Ak ma problémov viac a kopia sa jej, tak ju podporte a zabijete ju, ked bude vsetko OK
Drzim celej rodinke palce ;)

@zlatkoblatko a nestalo sa niečo u vás doma v rodine? nemáte nejaké problémy s manželom? mne to tiež tak pripadá ako zúfalý výkrik do tmy, jednoznačne to dievča potrebuje vašu plnú pozornosť, nejak sa ju snažte pochopiť, aj ked je to asi dosť ťažké aj pre vás, ja som sa stretla s podobným prípadom v rodine, ale tam bolo aj úmrtie matky aj iné vážne okolnosti a to dievča má problémy dodnes, lebo jej otec neuznáva psychologov, ach jaj, škoda reči 😒

@zlatkoblatko ked sme mali 13 tiez sme s kamaratom kradli cokolady v obchode. Samozrejme peniaze sme na nu mali - alebo by nam dali doma, cokolady sme tiez doma mali rozhodne castejsie ako na vianoce. Samozrejme ze nas chytili a bol z toho skandal maleho mesta 😀 Moja mama vyplakavala po susedoch 2 tyzdne ako zle ma vychovala, kamarat zaracha 2 mesiace, riaditelske pokarhanie 😀 😀 😀 Spominam si ze chodila doma s cervenymi ocami cele tri dni a podliehala sebalutosti co spravila zle a prisaham ze v hlave jej prebehlo vsetko za co sa citila previnilo od doby kedy som sa narodila az po osudny telefonat z obchodu. Kradli sme tam asi 5x kym si na nas pockali. Dobre ze s nami nesli na psychiatriu riesit preco sme tie cokolady kradli. Samozrejme ze to nemalo ziadny hlbsi vyznam. Sme sa nudili a napadla nas taka kravina. Ukradnut nieco pre dieta je vzrusujuce - ten adrenalin nieco zobrat, okabatit dospeleho, a zjest a este to povedat spoluziakom 😀 😀 😀 Teraz ked to pisem ako dospela tak si klepem na hlavu ako nas to mohlo napadnut 😀 😀 Ale ako pisem vyssie - detska siska to vnima inak 🙂 Samozrejme po skandale sme nic uz neukradli. Ale dodnes nechapem preco moji rodicia isli vyskocit z koze akoby som hodila spoluziacku z ona 😅

Aj ked je tvoja dcerka uz vacsia, co keby si jej kupila a vecer citavala knizku Gabriely Futovej Keby som bola bosorka? Poviem preco: Prvy dovod - spolocne straveny cas, aj ked v case puberty, moze byt neochota, mozes vysvetlit, ze to chces urobit, a ze uvidite, ci to nieco prinesie. Mozno nazov knizky znie cudne, no je to o dievcatku, ktore kvoli tomu, ze nevyhralo na karnevale, chcelo sa stat bosorkou. Zacalo byt nepozorne, zacalo sa tulat, zacalo byt uzavrete... kopec veci povymyslalo. Az vtom mu do cesty prisla "bosorka" a postupe si overovala, kam az je dievcatko schopne zajst, jedna jej uloha bola, aby ukradla v obchode bazalku. A potom, aby ju tam vratila... Vyvrcholenim bolo, ked bosorka chcela robit nejaky odvar a potrebovala na neho maciatka a samozrejme dievca vedelo kde maciatka maju ... Ziadna magia, skor taka mala psychologicka drama, velmi ctiva a citliva, aj ked mozno pre trosku mensie baby, ale ma co povedat aj 13tke. A pointa knizky? "Bosorka" bola mamina znama, ktoru dievcatko nepoznalo. Mama totiz vsetky zmeny na dievcatku videla, ale nedokazalo sa jej otvorit, odvravalo, uzatvaralo sa, takze nasili na nu takuto habaduru. Dokonca sa dozvedelo dievca, ze mama jej precitala dennik a odtial vedela vela podrobnosti, co si mysli... a aj to bolo take poucenie na diskusiu, uz s mojou malou 6 rocnou - ze niekedy, ked si mamy nevedia rady, mozu urobit aj taku vec. A urobia ju z lasky, zo strachu o svoje dieta, lebo mamy velmi bolia srdiecka, ked sa ich dieta trapi a nevedia mu pomoct inak... Je to utla knizka, ak budete chciet, do dvoch hodiek bude precitana, alebo citajte na pokracovanie viac vecerov... a diskutujte.

zmenit skolu prostredie..zapisat na kruzky aby si nasla nove kamaradky brat ju na vylet viac sa jej venovat ale nevnucovat a nie na silu... v 13stich usi mat neake zaujmy a hlavne pocitit ze ma rodinu co pri nej stoji a lubi ju ... je to vek ked sa chce niekam zaradit ako pises v skole nezapadla.. a to jr najhorsie co pre pubertaka moze byt .. ☹

Ďakujem za podporu a názory.Sme normálna rodina(aj keď kto je vlastne dnes normálny)manžel je zlatý-rozumieme si a snažíme sa veľa spolu rozprávať.Samozrejme,že sa aj pohádame a sú rozne nezhody sem tam-ale nič vážne. Dcéra bola od malička citlivé dievča a chodili sme s ňou po psychológoch...v puberte sa to takto celé zvrtlo. Celé to ľutuje a mrzí ju to...terapeutka zisťuje či nemá poruchu osobnosti-nejaké črty tam že vraj má.Tak nám držte palce😍

@zlatkoblatko treba sa s nou vela rozpravat a hlavne zistit co ju bavi, a zacat ju viest tym smerom, ak rada maluje tak nech chodi na vytvarnu, ak by rada robila nejaky sport tak ju tam prihlasi, alebo ak rada tancuje, spieva alebo chcela bysa ucit na nejakom hudobnom nastroji hrat, tak ju v tom podporit, dieta si tam najde kamaratky, ktore maju podobne zaujmy ako ona a nebude sa len tak poflakovat a stykat s detmi, co nemaju co robit

Píšeš, že dcéra berie antidepresívne lieky a bola hospitalizovaná na psychiatrii. Z čoho to pramení? Malo to určite nejaký podnet, priebeh až kým to nediagnostikovali. Spomínaš si čo sa udialo, kde môže byť príčina? Ako deti a puberťáci majú všeliaké nálady a stavy, ale aby bola na liekoch to je iná káva. Nezľahčuješ si hlave a ty trochu situáciu, myslím spôsobom, že si nepripúšťaš, že niekde je vážny problém. Lebo ........ "Sme normálna rodina manžel je zlatý-rozumieme si a snažíme sa veľa spolu rozprávať" .............neviem, snažím sa nahlas uvažovať.

Myslím, že je toho na dievča trochu veľa.. ukradnúť niečo malé, ja neviem, to nie je na psychiatriu.
Čo na tom treba skúmať - že prečo - veď si to napísala, chcela skúsiť. Ja som tiež skúsila a vyšlo🙂 dávno.
Ja by som - podľa toho čo som ti čítala iba - teraz, cez prázdniny🙂 - nepridávala na analýze jej správania a asi aj terapeutku by som poprosila, aby to nerozmazávala, max. pár vetami povedala, že počula, že dcéra porušila pravidlá. a bodka).
No a prázdniny - cez malé konkrétne (a rýchle) kroky - napr. desiata, upratovanie - telka - obed - kupko - zbierať jahody... ju previesť bežným dňom. A stále ju nekomentovať.

Problém nebude iba v tom ukradnutí čokolády. Ja v jej veku som raz s kamoškou ukradla v drogérii lak na nechty. Iba raz, neviem čo ma k tomu viedlo, asi sme chceli vyskúšať ten adrenalín, či sa nám to podarí.

@namornicka problém určite nezľahčujem.Už dva roky pátram čo je príčina.Bola v minulosti na Zš šikanovaná a keďže triedna to neriešila,my sme sa snažili komunikovať aj s chlapcom aj s jeho rodičmi aj s riaditeľkou a neprestával-oni odmietali psychológa!Dcéru sme dali na inú školu a tam nezapadla do kolektívu-samí chlapci a 4 dievčatá v triede(mimochodom malá trieda15detí).Učiteľov si chválila na novej škole.Asi pol roka pred prvou menštruáciou sa začala tak uzatvárať,všetko negovala!bola depresívna a pod...S časti zo boli hormóny,šikana,zmena školy-no asi viac faktorov.Záujmov má veľa no postupne ich začala negovať tiež.Nadišli depresie-nie zo dňa na deň,ale pomaly a podporovali sme ju v záujmoch,no keď je to raz depresia(nie pubertálna depka)...ťažko presvedčíš o tom že život je krásny.Začslo sebapoškodzovanie-to sme už nastúpili k psychologičke...s odstupom času viem,že bola slabá vo svojom obore.Stále vravela,že to je v pohode a my už sme ju nevedeli dostať ani do školy.Tak nám doporučila psychiatra-lieky začala brať minulý rok v zime.Na chvílu zabrali,no zasa sa pri strese v škole rezala.Tak bola na psychiatrii na pozorovanie a nadstavenie liekov.Tie jej zmenili-prišla domov spokojná a pri ďalšom probléme v škole-ohovorila ju akože kamoška,sa pokúsila o samovraždu!Ďalšia hospitalizácia-kde sa spoznala s deťmiktoré mali za sebou už krádeže-boli z neuplných rodiln,alkoholikov,detských domovov a pod... Tam jej zmenili lieky a bola tam 6týždňov.Prišla zlatá,ale zle spávala-mala z toho nočné mory.Lieky jej začala psychiatrička vysádzať (len jeden tip ) a vtedy sa zasa rezala a začala kradnúť .Teraz je dobrá a tvrdí že sa poučila. Ľahko niekoho súdiť.Tiež som v minulosti súdila a v živote by som nepovedala,že sa ma niečo také bude týkať-a je to tu.A prežívam to ťažko-veď dá sa to prežívať ľahko?Chcela som len názor človeka čo s niečím podobným má skúsenosť.Zdielať spolupatričnosť a pochopenie pre choré dieťa.Lebo psychicky chorý človek má sťažený život,že je nepochopený,zosmiešňovaný a tým sa všetko prehlbuje ešte viac.Pri každej inej chorobe ľudia prejavia súcit a pochopenie.Je to tak ťažké,ani si neviete predstaviť.Velpmi ju ľúbime a dúfame,že sa raz zaradí do života ako akceptovaný a plnohodnotný človek ,ktorý nájde pochopenie.Ďakujem😊

@zlatkoblatko Tvoja dcéra je chorá veľmi. Nejde o kradnutie v obchode, ona má toho veľa.
Neskúšala si spojiť s nejakým diagnostickým ústavom? Myslím, že @evelynm by Ti poradila.

Bála by som sa ju dať zasa niekam.Dva krát bola v Ba na Kramáre a dlhšie v Kremnici a na chvíľu dobre ale vidíš vyššie aké zážitky odtiaľ má.Keby som si istá že jej pomožu-neváham.Teraz máme novú terapeutku-terapia je veľmi dôležitá,tak dúfam,že pomože.Verím jej.Len povedala že to bude terapia nadlho...

@zlatkoblatko No ako chceš.

Ja by som si hlavne zacla vsimat s akou partiou lidi sa stretava. Ma 13 take deti sa nechaju ovplivnit lahko a na kadeco sa nechaju nahovorit. Viem to sama podla seba. Ked som mala tak asi 14, fajcila som, aj co to popila, par krat co to ukradla, a taktiez som mala problem so sebaposkodzovanim...nie som na to hrda ale vies co,? Bude to zniet divne, ale bolo to nieco ako trend tych mladych...ta partia do ktorej som sa dostala, vsetci pili ako duhy, rezali sa...no hruza....nastastie to moji rodicia nerieaili psychiatrami diafnostickymi ustavmi a podobne.... Vela sa so mnou rozpravali, co to zistili s kym sa stretavam a zacli to riesit. Zacli mi obmedzovat stretavanie s tymito ludmi a aj vdaka tomu som spoznala kopu inych ludi, medzi ktorymi bol aj mon priatel. Bol diametralne odlisny od tych co som poznala dovtedy, akurat fajcil. Ale kvoli tej mladej zamilovanosti som bola ochotna vsetko na sebe prenho zmenit. A sme spolu doteraz 😁 teraz mam 24, mame spolocny dom a krasneho pol rocneho syna. A zvladla som to aj bez liekov a ustavov. Len som potrebovala spravny priklad od inych ludi v mojom veku

Dobrý deň, prečo sa Vaša dcéra potýka v skorom veku s psychickými problémami? Kedy nastal zlom, začala so sebapoškodzovaním a pod.? Naša dcéra sa v puberte tiež potýkala s problemami, nerozumela si so spolužiakmi, nemala kamarátov, neuznávala žiadne autority. Ona si však žila v svojej akejsi bubline, dospela, prešla na SŠ a všetko sa zmenilo. Ono puberta nie je jednoduchá, ako pre dieťa, tak i pre rodiča, ale tu už ide o vážne problémy. Odporúčam zmenu školy, nájsť niečo, čo by ju bavilo, sústrediť sa na niečo iné. Z vašej strany je dôležitá komunikácia, rozprávať sa s ňou, možno doma nemá pocit istoty, bezpečia. Držím palce.

@jana8867 Vyššie píšem priebeh problémov.Komunikujeme veľa spolu,aspoň sa snažíme.Je v puberte ale je aj chorá-neviem ako to mam už vysvetliť.Má problém zapadnúť medzi rovesníkov.Nevie sa zaradiť-je umelecká duša a v tom ju aj podporujeme....

@zlatkoblatko Mám dojem, že vám teraz môžu zobrať prídavky , aby si nebola prekvapená, možno na 3 mesiace.

tak bud je to diagnoza riadna alebo proste len chce byt stredobodom pozornosti. ved ked sa porezem, budu okolo mna hopkat a riesit ma, ked budem mat depky, pojdem do nemocnice, ulejem sa zo skoly, budem zaujimava, mozem zaujat inych ludi.
mozno to suvisi len s velmi nizkym, az ziadnym sebavedomim a mozno ju az prilis riesite.
my sme tiez povyvadzali veci, aj depky boli, aj z domu som chcela zmiznut, aj si to hodit. poviem to polopate, mama ma zdrbala, urobila mi prednasku a velmi som si rozmyslela, ci budem vystrkovat rozky alebo nie. lebo moja nasrata a vytocena mama je horsia ako desat ustavov dokopy 😀 prepac, ze sa tu rehnim, ale proste mam pocit, ze niekedy fakt ako rodicia prilis riesime cez xy odbornikov, cez xy liekov a riesenie moze byt uplne len v nejakej malickosti a doma.
drzim palce.

@ibrunova ...čo už s tým narobím.3mesiace prežijeme,len nech už sa to k lepšiemu obráti.

@mawka no mne do smiechu nieje.Aj ja som všeličo navyvádzala,ale toto je iné. Máš dieťa v puberte? Ja mám dve. Ja som sa tiež v minulosti smiala nad takýmito prípadmi,keď sa ťa to týka inak na to pozeráš -takže sa neurazím,len som chcela pokecať s niekým kto má niečo podobné.

@zlatkoblatko ak mas zaujem, zavolaj mi, www.dcll.sk , mame tam tel. cisla

@zlatkoblatko Držím päste, aby ste to v dobrom poriešili. Vidíš, že tu na Mk mnoho žien nerozlišuje medzi "depkou" a depresiou. Tak ťažko vysvetlíš. Bude to vyžadovať veľa síl vás i dcérky. Skúste popátrať po vhodnej škole, kde by si našla blízke kamarátky, krúžky, to všetko jej pomôže ľahšie sa popasovať s jej diagnózou.

@mawka presne ako píšeš, ja som tiez kradla s kamoškou, kupili sme si cigarety a čo slovo to vulgarizmus. A nechapem ako sme to prezili a dnes mám klop klop krásnu rodinu, nefajčím, nepijem alkohol, vulgarne nenadavam, nekradnem....matka to vediet čo stvarame tak na mne varechu dolame. Toto je uz naozaj diagnoza, porucha osobnosti a to patri do ruk odbornikov.
@zlatkoblatko ta Kremnica si tvrdila ze jej vo vysledku pomohla, ked tvoja dcera zistila, ze tam s nimi ,,nevydrbe,, tak sa začala snaziť...to parafrazujem tvoje slova z inej diskusie. Takze asi tie pobyty nie su take zlé, aj ked občas vystrčí rožky. Terapie su vzdy na dlho a na to kradnutie ani dovod nemusela dcera mat - proste to spravila. Samozrejme nadej umiera posledna, treba spolupracovat s kvalitnými odborníkmi, vyjadriť podporu ze máme ta radi nech sa deje čo sa deje.