Strava 16-ročnej
Čo zvyknú jesť za deň vaše deti približne v tomto veku? Mám pocit, že dcéra je veľmi málo. Na raňajky asi 90g jogurtu, nedesiatuje, predpokladám, že z obeda v škole nezie takmer nič, keďže vždy príde s tým, že jej to nechutilo, okolo 15:30 nanuk (vodový), na večeru len zelenina s malým kúskom chleba alebo znovu jogurt.
@lukina20 nezje celý, väčšinou si kupuje activiu
@luccija vzťah sme mali veľmi dobrý, až kým sa nezačali tieto problémy, odvtedy sa len hádame čo zje/nezje.
Uz to ze nezje jednu activiu na ranajky, co je ozaj podla mna skor snack ako jedno z hlavnych jedal dna u mladej baby…
Ja by som ju dala hospitalizovat, ci by sa jej to lubilo alebo nie
Najskor pokec u psychiatra ako na nu, ale zapojila by som aj pediatra, nech urobi krvne testy, odoberie moc, odvazi ju a dostane vysledok
Este ked ty uvedies veci na pravu mieru ako je to s tym stravovanim odtial pojde rovno na hospitalizaciu.
Je to ozaj pre jej dobro, priprav sa, ze toto bude beh na dlhe roky a zo zaciatku ti bude vela veci vycitat. Podakuje sa ti najskor niekedy okolo 30-tky
Autorka ty si uvedomujes, ze uz mas len cas do jej 18. narodenin? Potom ju uz k nicomu nedonutis, bude dospela. Moja sestrenica zomrela ked mala 19r. Zomrel jej velmi blizky kamarat a ona to vzdala. Prestala jest. Zomrela v r. 2007, v case umrtia mala 34kg/170cm.
Poznala som 2 anorektičky a jedneho chlapca bulimika a všetci to robili lebo sa im hnusil na sebe tuk, nepáčila sa im postava, mysleli si že chude=pekne.
Všetci sa z toho dostali posilnovanim, chalan je teraz úplný bruralista a baby majú lepšie postavy než 90% žien.
Tak sa jej skús spýtať ktorý zadok z týchto 2 sa jej paci. Keď povie že ten guľatý tak jej povedz že ona ma taký nijaký jak palacinka jak ta druha a že ked chce byt pekná tak nie že nemôže jest ale MUSÍ jest a veľa cvičiť. Ponukni jej že jej zaplatíš DOBRÉHO fitness trénera čo jej aj povie čo a koľko jest.
Proste baby v tom veku sa chcú pacit a veľa z nich nevie ako na to.
Skúsila by som toto a ak nie tak by som skúsila toho psychiatra ale to je cesta k zhoršeniu vzťahu (aspoň pokým si neuvedomí)
A poznám aj jednu bulimicku čo ma 35 rokov, zdravé dieťa, bulimicka je od 15, brutálne chuda, niekoľko krát zatvorená na liečení, nepomohlo… ale vidíš, chlapa si našla, rodinu ma… ja by som isla na ňu cez krásu lebo aj ked ju dostaneš na liečenie, veľa jej to dať nemusí. Môj otec bol 4 mesiace na liečení proti alkoholu a deň čo sa z tade vrátil sa opil. Prestal až pol roka po tom čo sa tak sám rozhodol. Treba aby ona chcela, nie aby si ty chcela. A ona by mohla chciet napríklad preto aby bola sexy, no nie?
Mne toto skôr príde, že to píše tá 16 ročná dcéra a chce vedieť načo si dať pozor a ako to schovať pred mamou lebo neverím, že by dospelá matka toto neriešila už dávno s psychiatrom. Veď aj slepý vidí, že je anorektička. Má 16 rokov, ty si za ňu zodpovedná. Už dávno si mala riešiť to, že robí cirkus a zamyká sa do izby. Toto už zašlo tak ďaleko, že je minimálna možnosť, že sa z toho dostane bez hospitalizácie. Mala som 19 rokov, keď som prestala jesť. Pri výške 160 cm som mala 39kg a ledva som stála na nohách. Skončila som v nemocnici na internom a stadial smer psychiater. U mňa bol problém ,,nešťastná" láska. Bola som mladá a sprostá. Mama však zakročila včas a až k anorexii to neprerástlo a to som mala 19. Ešte asi rok som sa tešila z toho aká som chudá a ako mi trčia kosti. Postupne som pribrala na normálnu váhu. Nikdy viac sa to u mňa nezopakovalo už ani v stres.situáciach lebo už si to uvedomujem. Aj keď pár kg by mi nezaškodilo zhodiť už to neriešim. Radšej budem mať trošku viac, ako opäť skolabovať a skončiť v nemocnici.
@gleep1 v tomto s tebou suhlasim, ze uprava zivotneho stylu a nastavenie spravneho jedalnicka, jeho dodrziavanie a pridanie pohybu by bolo najlepsou moznou variantou nielen z hladiska udrzania dobrych medziludskych vztahov matka- dcera, ale aj z dlhodobeho hladiska zdraveho zivotneho stylu, prevencia civilizacnych ochoreni atd...
ale tento dohovor by podla mna bol mozno prospesny a efektny kebyze sa kona v zaciatkoch tejto dcerinej choroby, kedy by este bolo mozne jej svojpomocne pomoct... bohuzial ona ma podla mna uz tak skreslene predstavy o jedle, ze si neviem predstavit ako by mohla do seba dat napr tvaroh alebo vajicka, ci nebodaj maso, ked nezje jeden kelimok activie jogurtu na ranajky.... a povedzme si uprimne, ze ten jogurt by tu 90% z nas len tak zluplo....
ma vazny problem ktory sa ma uz davno riesit v nemocnici a nasledne na psychiatrii
@lukina20 presne tak, tá dcéra sa už vidí ináč, nie tak, ako v skutočnosti vyzerá
Velmi sa cudujem aj pediatricke, uz teraz ma dcerka podla bmi extremnu podvyzivu, a ze nastup menstruacie ste tiez doteraz neriesili, zasnem. Na druhej strane, tiez mam doma 14 r pubertu a viem, aka tazka vie byt komunikacia v tomto veku, aj to, ze prikazmi a zakazmi sa da tazko nieco riesit. Drzim Vam velmi palce, celej rodine, pretoze toto sa dotyka celej rodiny.
No neviem čo chceš dosiahnuť tým, že ju nasilu dovlcies k doktorovi alebo na liečenie. Akurát čo sa doreze alebo skočí z mosta. Všetky ženy tu múdre ako rádio :D ja som bola v 16 na tom rovnako ako tvoja dcéra. Za celý deň som zjedla 2-3 jablká a možno jedno suché pečivo nejaké. Takto som žila dosť dlho. Som vyššia od tvojej dcéry, 172 cm, v čase najväčšej štíhlosti som mohla mať tak 48kg. Ale ja som to robila nie preto, aby som sa niekomu inému páčila, ale preto, že mne sa tuk na ľuďoch hnusil a hnusí sa mi doteraz. Chcela som byť bez gramu tuku. Mne sa ani prsia na ženách nepáčia. Maximálne tak Bcka, aj to mi príde, že to už je maximum. Ale! Moja vízia nebola nikdy byť hrkajuca kostra, ja som len nechcela mať viditeľný tuk. Začala som športovať- začala som robiť tanečný šport, so zvýšenou záťažou som zvýšila aj príjem potravy a postava sa mi nádherne vyformovala. Môžem s kľudom povedať, že až do pôrodu som mala nádhernú postavu. Štíhle pevné svaly, žiadne nafúknuté hrboly, tenulinky pás (57cm v páse), pevný okrúhly zadok. Tehotenstvo mi postavu pokazilo a najhoršie je, že v zhone každodenného života (dieťa+ full time práca+ presuny+ domácnosť) nemám už čas sa venovať svojej postave a tak si ju udržiavať ako predtým. Pointa je, že keď som začala trénovať, začala som doslova žrať, fakt som jedavala obrovské porcie, ale dvojfázové tréningy každý deň robili svoje a nenabrala som ani gram tuku. Naopak, z tej rozhrkanej kostry som vyčarila nádherné telo. Ona chce byť nádherná. Nechce mať tuk. Len ešte neprišla na to, že vyzerať ako kostra z koncentráku nie je ani krásne ani príťažlivé, ani zdravé, ani udržateľné. Že ak chce byť krásna, mňam chrumkavá ako tie insta babenky čo ich sleduje, tak musí zdravo jesť v dostatočne veľkých porciách a dostatočne často a veľa veľa makať. Nie len doma sedieť a hrkat kosťami.
Aj rodicia deti s poruchami prijmu potravy potrebuju pomoc. Casto si vycitaju co sa stalo, ze ci za to mozu, ze to neustriehli, casto sa snazia deti nutit jest, ale to nepomaha, casto nevedia ako na to. Preto urcite este raz odporucam tu stranku chutzit.sk, su tam zadarmo dostupne webinare pre choreho, ale aj pre rodicov. Aby pochopili, v com choroba spociva, ako pristupovat k detom...
V ziadnom pripade tvojej dcere anorexiu nediagnostikujem, to nie, ani ty si nemozes byt ista. Ale - ak by si si pozrela stranku prva, mozno ti to da nejake napady, vhlady, zazvoni ti zvoncek vystrazny, tak ako ti uz dlho zvoni, lebo vidis, ze cosi nie je v poriadku. Chces to riesit, ale nevies ako. Bohuzial ta choroba je taka, ze aj keby kilo oblubeneho jedla pred choreho postavis, on sa ho nemusi chytit... Ma to v hlave inak.
Ked si stranku pozries, vyber si casti, co chces dcere ukazat. Priznaky, webinar... nieco, co si myslis, ze by mohlo na nu zaposobit. Dcere povedz, ze si nasla takuto stranku, ze ci si moze pozriet nejake videa. Ze mas obavy o nu, ze ked tak malo je, ze ci nemoze mat podobny problem. Zdorazni jej, ze jej tu stranku ukazujes preto, ze ju velmi lubis, ze sa o nu velmi bojis. A ze na tej stranke su nacrtnute aj rozne mozne riesenia. A ze si tu vzdy pre nu, nech by sa dialo cokolvek, ze ak bude chciet, ak ma akykolvek problem, skusis jej pomoct hladat riesenie. Neslubuj jej okamzite vyhry a ani sebe. Dovol jej chybovat. Aj sebe. Priznaj aj pred nou, ze si nevies rady, ze aj ty potrebujes pomoc odborika, aby si vedela ako ku nej pristupovat, aby videla, ze ma problem.
Vacsinou je to o kontrole - jest/nejest je jedina istota, jedine, co sa najlahsie kontroluje, ostatne veci nemusi mat dieta pod kontrolou. Boli 2 roky pandemie, absolutne sa narusili vztahy ku skole, ku kamaratom, a dieta to nemusi vediet zvladat. Zacne kontrolovat jedlo, lebo...
Na tej stranke vsetko toto vysvetluju, aj je tam ako prebieha hospitalizacia, aj napriklad ta Valentina to zvladla s mamou doma, ale neviem, ci si to brat na triko - v niektorych pripadoch to moze vztah velmi nastrbit, nie sme predsa rodeni psychologovia, psychiatri, nemusime si klast za ciel nimi byt pre svoje dieta. Sme predovsetkym rodicia, nemusime nahradzat ucitelov, lekarov, psychologov - vsetko. Skor mame pozorne nacuvat odbornikom - ako sa chovat k dietatu, ako to zvladnut bez vycitiek sebe samemu.
Fuha, ak je toto reálne tak nechápem kde bola doteraz doktorka a rodičia. Nebýva v 15.preventívna? Doktorka nerieši že 15 ročná ešte nemá vôbec menštruáciu, má 39 kg a je menej ako 2 ročné dieťa?
Ja som bola štíhle decko ale každý lekár prízvukoval ak jem normálne tak proste mám rýchly metabolizmus ale bolo by dobré pribrať. Vám to nikto nehovoril?
@januska12323 tiež som z toho veľmi prekvapená, aj ja som bola veľmi štíhle decko a teda lekárka mame hovorila každý krát, že by som mala pribrať, ale nemala som až tak málo kg a menzes som mala v 13 rokoch.
@elenita ďakujeme. Menštruáciu sme neriešili kvôli tomu, že aj ja som mala až v 18tich a nemala som anorexiu.
@elementissa to, co si robila ty nebolo tiez normalne🙂
@elementissa tiež si myslím, že dotiahnuť ju tam nasilu nemá zmysel. Kým si to sama v hlave neuvedomí, samozrejme s pomocou nás a psychiatra, tak to nemá zmysel.
@jumama ďakujem. Najlepší z komentárov. Určite spravím čo píšeš🙏.
@elenita myslím, že v rodine máme super vzťahy. Má staršiu sestru. Pred nedávnom sa mi však zdôverila, že ju začali kamarátky ignorovať. Myslím, že aj to by mohlo byť jednou z príčin.
A starsia dcerka sa s nou neskusala o tom rozpravat?
Tak určite nemá zmysel čakať,kým si to dcéra uvedomí sama,pretože to sa proste nedočkáte. Píšem to ako vyliečená anorektička,rodičia somnou rovnako bojovali niekoľko rokov,došlo to až do štádia kedy mi začali zlyhávať či horšie fungovať orgány,na hlave som mala plešiny,v lete pri 35 stupňoch som chodila v zimnej bunde,mama mi plakala nech sa aspoň trochu najem a ja som jedlo potajme vyhadzovala. V živote by som si vtedy nepriznala,že som chorá a už vôbec nešla na psychiatriu. Rodičia ma proste k nej nasilu dovliekli,ale ani to,kde som bola pod dohľadom a na liekoch mi nepomohlo,pomohlo až niekoľko hospitalizácií na ppp oddelení,a každodenné sedenia s psychiatričkou,ale je to beh na veeeeľmi dlhú trať. Prosím vás,na nič nečakajte,s dcérou okamžite k odborníkovi a ak to nepomôže,hospitalizovať. Moc vám aj dcére držím palce..
Ona si to v hlave neuvedomi vidi sa tucna...sama vidis, ze bojujete rok a mozno je to viac a prislo k nejakej zmene?nie....oni si to neuvedomia aj, keby skolabovala.Najdi sama psychiatra a chod sa najprv poradit ty ako na nu..U nej treba dlhodobu psychoterapiu preco to robi, ako sa vidi, ake ma sebavedomie...cim skor.Mozno, ak by ju hospitalizovali a uvidi tie strasne pribehy ozval by sa v nej pud sebazachovy.Mozno....ries to hned pokym nema 18 r.Deti su krute pandemia spravila z psychikou obrovske oroblemy.Idu prazdniny bude sama doma zase to nebudes mat pod kontrolou
Este som chcela poradit, mozno zacni s nou aj tu temu o kamaratoch. Nasa dcera, naozaj velmi utrpeli ich vztahy so spoluziakmi, ked boli stale doma, pretoze cast triedy odisla na 8 rocne gymko. A zrazu prisla do skoly a nemala sa s kym bavit, menala s kym sediet. Strasne jej chybali kamosky. Nebyvaju blizko,tak sa nestretali poobede...
Mozno aj tvoja dcera, ak ma 16, bola prave na zlome ZS, SS cez pandemiu, nebola?
Nasej sme nevedeli pomoct, ako najdes kamarata? Byvame na sidlisku, ale tu kazdeho pozna a nehravali sa ani ako mali, ma len jednu kamosku. A ked ta nejde von, tak hned je smutnejsia... Iba sme ju uistovali, ze aj my mame naj kamaratov zo strednej a ze ak si chce dospelak najst novych kamaratov, vacsinou je to cez hobby - a teda skusili sme sa zamerat, co by chcela robit. Zacala chodit na anglictinu, kde su pre nu zaumave decka a trosku sa to zepsilo.
Skus aj dcere ponuknut, ze mozno v lete na nejaky jazykovy kurz, ak si to mozete dovolit, aby sa trosku aj preorientovala na nieco ine, alebo nejaky iny kurz, podla jej preferencii, kde by boli s podobnymi zaujmami ludia, nemusia byt ani rovesnici, aj nasa chodi so starsimi, lebo v jej vekovej skupine kurz sme nenasli... Prave jej to moze zaujimave svety ukazat, ak by aj s mladymi dospelakmi chodila, zdvihnut sebavedomie, ze ju beru medzi seba... Uistujte ju, ze urcite si napriklad na vyske, alebo v zamestnani vzdy najde novych a novych kamaratov, s ktorymi bude moct travit cas... Viem, ze ich potrebuje teraz, ale akoby aj potrebuje vidiet, kde ich hladat, ako mat nadej, ze niekde su najditelni...
Ten jazyk, to je taky dobry a zuzitkovatelny ciel, aj z pracovneho hladiska, take trosku smerovanie a istota pre buducnost. Zase moze mat pocit trochu vacsej istoty pre buducnost, ak bude nieco ovladat.
My sme nasej este pred kurzom povedali, nech sa neporovnava. Ze tam budu starsie deti, ktore sa jazyk ucia uz dlhsie. Ze cielom na prvy rok je, aby sa naucila ucit, aby mala chut sa ucit, aby si nasla sama system, ako sa ucit slovka a pod., taky ako jej to najviac vyhovuje. Ona ma nabeh na perfekcionistku, neodpusti si, ak okamzite nieco sama od seba nevie, tak jej priznavame, co vselico my sme nevedeli, ako sme zlyhali, ako sme to potom napravali a pod. Tazko sa to odburava, ma to v sebe, v povahe 🙂
@alena3467 ďakujeme🙏
@jumama áno, teraz je prváčka na gymnáziu, najskôr si našla kamarátky, ale vravela, že posledné týždne ju ignorujú, že ak niečo povie, tak ju ignorujú.
Ja by som riesila aj tu menštruaciu. To je ty di ich mala az v 18 je samo o sebe dost neskoro, ale bola si zdrava. Tvoja dcera nie je a nemusi ju vobec dostať. Čize ja by som necakala do 18tky, opytala by som sa ci chce mat dieta, citit rast v brusku babatko. Lebo ak nezacne zdravsie jest- menstruacia nebude, a ostane neplodna. Raz stretne priatela,ktory bude chciet rodinu a ked mu ju neda tak najde inu. Ako chapem, ze je to manipulativne. Ale je to realita ktora moze nastat.
Radsej teraz riesit gynekologa, pojdes s nou ako v 18tke to uz je aj kus hanba pre nu, ze s mamou ide.
Tvoja dcera ma anorexiu. Uz davno mala byt u psychiatricky. Zajtra by som zavolala psychiatricke a dohodla si s nou pokec, aby si sa dozvedela ako na dceru, ako sa mas k nej spravat a donutit ju ist na vysetrenie. Lenze u anorekticiek je to beh na dlhu velmi dlhu trat, oni si castokrat nechcu ani len pripustit, ze maju problem.
Mozno by nebolo na skodu sa skontaktovat aj s pediatrom a hospitalizovat ju aj proti svojej voli. Pretoze 90g jogurtu na ranajky? Ved normalny kelimok jogurtu ma aspon 120g-dokonca syncekovi (1,5 rocny) kupujem sem aj tam Hollandiu ta mu velmi chuti a ta ma 150g… a to ju zladuje na jeden sup.