7 ročné dieťa a smrť blízkeho
Ahojte...budem vam vdacna za kazdy nazor...dnes mi zomrel dedko, dcerkin pradedko, velmi blizky pre nas, skoro kazdy tyzden sme chodievali, chodime k starkym..vie ze uz par dni bol v nemocnici, ale nic vazne...ako jej to povedat?ci vobec povedat?ci nechat na nu, ked s tym sama pride..je strasne vnimava...a vobec..vziat ju na pohreb, ak sa jej to povie?vobec neviem co robit...dakujem vam krasne
Stručné zhrnutie
- V diskusii prevládal názor, že 7‑ročné dieťa už chápe, čo je smrť, a preto mu treba pravdivo povedať o úmrtí jednoduchými slovami a bez zbytočných detailov.
- Niektorí odporúčali zobrať dieťa na pohreb blízkej osoby, aby sa mohlo rozlúčiť, zatiaľ čo iní navrhovali namiesto toho prísť po obrade zapáliť sviečku alebo navštíviť hrob neskôr.
- Viaceré príspevky varovali pred nútením dieťaťa pozerať na otvorenú rakvu a uvádzali, že neočakávané vystavenie mŕtveho tela môže u niektorých detí vyvolať dlhodobú traumu.
Najčastejšie otázky
Q: Mal by som povedať 7‑ročnému dieťaťu, že zomrel blízky?
A: Áno; v diskusii prevládal názor, že 7‑ročné dieťa už rozumie smrti, treba mu to vysvetliť pravdivo, stručne a prispôsobiť to jeho citlivosti.
Q: Môžem dieťa zobrať na pohreb?
A: To záleží na povahe dieťaťa a na tom, ako blízka bola osoba; viacerí odporúčali účasť na pohrebe pri blízkej väzbe, iní odporúčali vyhnúť sa otvorenej rakve alebo zvoliť alternatívu – prísť po pohrebe a zapáliť sviečku.
Q: Ako mám dieťa pripraviť na smrť blízkeho slovami, ktoré použijem?
A: Odporúčané formulácie z diskusie boli jednoduché: povedať, že dedko bol veľmi unavený z choroby, "zaspal" a už sa nezobudí, alebo že "odišiel do neba", pričom treba vynechať zbytočné detaily.
Q: Ako deti rôzneho veku vnímajú smrť?
A: Podľa príspevkov deti vnímajú smrť väčšinou inak než dospelí: niektoré deti prijmú, že "ide do neba" a rýchlo sa prispôsobia, iné plačú alebo neskôr zmenia správanie; reakcie sa líšia individuálne.
Q: Je vhodné ukázať dieťaťu mŕtve telo alebo otvorenú rakvu?
A: Mnohí v diskusii považovali otvorenú rakvu za nevhodnú pre deti; niektorí ju považovali za nevhodnú aj pre dospelých.
Q: Čo robiť, ak je dieťa veľmi citlivé a bojím sa traumy?
A: Možné riešenia spomenuté v diskusii boli: nebrať dieťa na pohreb, rozlúčiť sa neskôr pri hrobe s zapálenou sviecou, rozprávať spomienky a používať jemné metafory (napr. že dedko je "s nami v srdci" alebo "v nebi"), a sledovať zmeny správania po udalosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- 7‑ročné dieťa väčšinou chápe, čo je smrť, a rodič mu má povedať pravdu prispôsobenú veku a citlivosti.
- Smrť je v diskusii prezentovaná ako súčasť života a rozprávanie o nej rodičmi je preferované pred tým, aby sa dieťa o tom dozvedalo inde.
- Alternatívy k priamemu vystaveniu (napr. navštíviť hrob, zapáliť sviečku, rozprávať spomienky) sú bežne odporúčané.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú zobrať dieťa na pohreb, aby sa mohlo rozlúčiť, zatiaľ čo iní odporúčajú dieťa na pohreb nebrať a zvoliť pokojnejšiu rozlúčku neskôr.
Otvorené otázky
- Ako najlepšie individuálne posúdiť, či konkrétne dieťa zvládne účasť na pohrebe alebo kontakt s mŕtvym telom?
- Do akej miery môžu jednorazové vystavenia mŕtveho tela spôsobovať dlhodobú traumu u citlivých detí?
Spomenuté značky a firmy
ženyvmeste.sk
Spomenuté produkty a metódy
pohreb, otvorená rakva, zapálenie sviečky, návšteva hrobu, vysvetlenie "odišiel do neba", vysvetlenie "zaspal a už sa nezobudí", nevysvetľovať do detailov, uchovávanie spomienok rozprávaním
Miesta a osoby
žiadne
@dai krasne to berie... vidno tu uzasnu nevinnost deti 🙂 a uprimnu sustrast 😕
my sme ateisti a keď zomrel manželov otec, povedala som dcérke, že už s nami nebude, že jeho telo pochovajú, bola na pohrebe, veľmi to prežívala, bola hrozne smutná. Má 6 rokov a a je veľmi citlivá, plakala hrozne. Doteraz keď si na dedka spomenie, zosmutnie. Utešila som ju tým, že dedko ostáva stále s ňou a to doslova. Ukázali sme jej ako sa dedka podobá, napr. robí jedno veľmi typické gesto, ktoré po ňom zdedila. Povedali sme jej, že má v brušku kopu mini vajíčok a v každom vajíčku sú ešte menšie dedkove čiastočky, ktoré budú mať aj je deti - dedkove pravnúčatká - a tak dedko stále zostáva pri nás. To jej veľmi pomohlo
inak k tej otvorenej truhle si myslim, ze to nie je vhodne pre deti. A podla mna ani pre dospelých. Aspon mne pride zvyk nechavat otovrenu rakvu na pohrebe divny.
@zsuzsuka je mi luto co sa stalo.
mala ked vedela, ze dedko bol v nemocnici, tak jej treba povedat, ze umrel. ze proste uz dalej nevladal, bolo unavene srdce a preto uz zaspal a sa viac nezobudi.
na pohreb by som ja nebrala, radsej po pohrebe prist, so svieckou, zapalit a tak sa s nim rozlucit. nevies ako to pre bude traumatizujuce, ked bude vidiet ludi kolo seba plakat a pod.
my sme tak pochovavali svokra, umrel v nemocnici. detom som povedala, ze dedko uz domov nepride, na pohrebe nebola ani starsia, mala vtedy sice len 5. ale ani svagrina nebrala mladsiu, vtedy 7 rocnu na pohreb.
deti sa k smrti stavaju uplne inac, este to pre ne nie je take tabuizovane... treba povedat, je to sucast zivota.
mne starkí zomreli, ked som mala 4-5 rokov a pamatam si minimalne ten druhy pohreb a chapala som , ze zomreli..... cize 7r dietatu normalne by som povedala, ze deduško odisiel do nebicka, ze sa na neho pozera a dava pozor zhora a stale je s nim , len uz je to dušička, ktoru nevidime.. a ze v nasom srdiecku ju stale mozeme dalej lubit a aj sa s nou rozpravat v duchu, ked nam je tažko 🙂
@katka253111 moj syn mojho otca miloval takisto ako dcerka a velmi intenzivne spolu aj travili cas... moj syn hned ako sa dozvedel ze ocko zomrel - bolo to par minut po jeho smrti - zahlasil ze isiel do neba a je tu teraz s nami vsetkymi - dcera sa s nim hadala ze nie, ze on jednoducho zomrel a vela plakala ale malinky si stale hudol svoje🙂 ze je tu s nami vsetkymi... velakrat ho spomenie ze je pri nas, v uplne necakanych momentoch - ked sedime v aute, pozerame rozpravku, hrame sa hry🙂 pohreb nechapal - pytal sa co tam ideme robit - ked som mu povedala ze sa ideme rozlucit tak mi nechapavo odpovedal ze on je predsa uz v nebicku - uprimne, velmi podobne som to citila aj ja☹ bola som s ocinom v momente jeho smrti a videla ako z neho odchadza zivot - dusa☹ strasne som vtedy citila ze odisiel, ze telo je uz len schranka... stale citim velmi intenzivne jeho pritomnost... casto o nom doma rozpravame a vaecsinou zacinaju prave deti nejakou spomienkou - peknou, milou... mam to rada...