Ako ďalej s partnerom, ktorý mi nepomáha ?
Ahojte dievčatá. Idem sa vyspovedať pretože už som zúfalá a neviem ako ďalej. Možno mi poradia a pomôžu nakoniec úplne nezúčastneni. Som slobodná, 28 ročná žena, mám 8 rokov priateľa, ktorý má 41 roko a pred 5timi mesiacmi sa nám narodilo prvé (obom) dieťa, synček. Vzťah s priateľom nebol vždy jednoduchý, priateľ žil hektickym štýlom života (mal rad ženy), nikdy nebol nejak extra spoľahlivý a ja som si myslela, že keď mu dám prvé dieťa ( lebo on sa bál, že ho mat nikdy nebude), zmení sa. Počas tehotenstva sa ku mne správal normálne, tešili sme sa na dieťatko, no po pôrode sa všetko zmenilo. Teda asi najmä ja a môj život, čo je logické. Po príchode z pôrodnice sme s malým prišli do bytu, kde som nikdy predtým nežila( na poslednú chvíľu sme sa rozhodli ísť bývať do môjho rodného mesta), všetko ostalo na mojich pleciach, cez zariaďovanie, kupovanie všetkých základných veci do bytu, starostlivosť o malého, o seba, o domácnosť, partner chodil len do roboty a spat na gauč. Nezvládal plač nášho syna, nikdy ( za celých 5 mesiacov) ho neprebalil, nenakrmil,neuspavaj ho, jedine ako javí záujem je tak v priemere hodina denne sa mu povenuje. V domácnosti je to pre mna zrazu hotova katastrofa. Kým tu nebol malý, zvládali dom to sama ale teraz...Nepomôže mi absolútne s ničím, ale že vôbec, dokonca by som skôr povedala že mi len pridáva (neustále chlpy v umývadle, nikdy po sebe neuprace riad, neumyje, po kúpaní neopravené vaňu, vyzlieka sa buď pod gaučom alebo na zemi v kúpeľni a tam tie veci nechá, rano si obuje topánky, spomenie si že niečo zabudol a v topánkach pobeha po celom byte a roznesie blato, nonstop niečo, každý deň dokola, on proste ani po sebe nič neuprace a všade je po ňom bordel. Všade! Ja nič iné nerobím len upratujem, keď maly na hodinu zaspí a mohla by som mat chvíľu pre seba, musím upratovať bordel po ňom. Pre niekoho sú to maličkosti, ale pri starostlivosti o dieťa a o celu domácnosť ešte aj robiť slúžku jemu, je na prášky. Ja proste niekedy už nevladzem a veľmi často vybuchnem a pohadame sa. Alebo sa správam odmerane, pretože by som ho asi inak zabila.. další problém je v jeho komunikácii. Ja aj keď sa mu snazim niečo povedať, dohovoriť mu, že vychovavame dieťa a ideme mu vzorom, nech sa spamätá, on chytí nervy a začne mi vulgárne nadávať do p*č, ku*iev, je*nutych svin a podobne. Tiež aj pri starostlivosti o dieťa, keď sa jemu niečo nepáči (napríklad: maly plakal od bolesti bruska, musela som použiť rektalnu rúru, pekne sa vykakal a zaspal, ja som mu išla dať plienku a partner mi začal vulgárne nadávať že som matka roka keď budím dieťa, že som pi*a a podobne) a najmä čo má trápi je, že on nemá problém mi takto nadávať aj pred dieťaťom. Mnou to nejako nepohne, ale bojím sa že takto to bude pokračovať aj keď to už bude môj syn vnímať.. dodnes som sa nedočkala jedineho prepáč a jedine jeho vysvetlenie je že JA som ho k tomu vyprovokovala. samozrejme po tomto celom sa pokazil aj nás sexuálny život. Od pôrodu ako sa začal takto chovať, že všetko nechal na mna, ja som neskutočne vyčerpaná a večer padnem do postele ako zabita, nehovoriac o tom, že jeho vulgárnym správaním sa mi totálne odcudzil a ja jednoducho nemám na sex chuť. Spali sme spolu len pár krát od pôrodu ale nijako má to už nenapĺňa, je to čisto bohapustý sex bez bozkov, nežnosti, vášne.Je pravda že predtým sa mi to páčilo, ale teraz ako je na svete maly a všetku lásku dávam jemu, potrebujem občas cítiť tu lásku aj ja. A vlastne on za mnou príde len vtedy, keď chce sex, fakt si nepamätám kedy má naposledy len tak pobozkal... Povedala som mu to ale nepomohlo nič.. alebo mi povie, že ja za ním neprídem tiez a takto dokola...a tak pred sexom utekám a odmietam ho, Zrovná včera sme sa znova pochytili a povedal mi, že už dávno si mal nájsť nejakú ku*vu.. ja už neviem ako mám ďalej s ním fungovať, nechcem malemu brat otca, aby vyrastal bez neho ale tiež ňu nechcem dať takyto vzor rodiny do života :( k malemu sa správa pekne, má ho veľmi rad, dal by mu všetko na svete, ale tu je další problém... len jemu. Samozrejme ja žena na materskej príjem minimálny, dovtedy kým som pracovala som si vedela všetko platiť sama, ale on sa ku mne zachoval nejak zvláštne, asi tak, že keď som na materskej, ja nič nepotrebujem, nič mi nepatrí, všetky peniaze, ktoré mi dá, sú určené na dieťa a vlastne všetko len dieťa... nepíšte mi že som to mala vedieť, alebo aby som sa s ním porozprávala, jemu keď cokolvek poviem buď sa urazí, povie mi že on sa vie o seba postarať aj sám a on nebude upratovať lebo je chlap alebo mi jednoducho vynadá a skončí to hádkou. Ja neviem ako toto celé vyriešiť, som z toho totálne vyčerpaná a zúfalá :(
@zara0807 ja byt tebou radšej sama a viem že je to ťažké ale z takýmto idiotom 😥😥😥ako jeden chlap ktorému žena porodí syna sa môže správať k matke svojho dieťaťa otras😥on sa nezmení to nečakaj 🤭😑
je starší od teba o pekných pár rokov...je naučený na staromládenecký život, jemu sa nechce prispôsobovať žene, a už vôbec nie decku. Možno sa to o pár rokov zmení, len či to bude k lepšiemu to ti nepovie nik....
skúsila by som ešte troška vydržať pri tomto baranovi a pritom sa poobzerať kde by sme s deckom vo veľkej núdzi mohli skloniť hlavu... 😉
@zara0807 kde je tvoja dôstojnosť ? Raz by má chlap nazval ku.vou alebo pi.ou tak by letel buď on , alebo by som zbalila všetky veci a odišla . To čo je za hulvát ? Kde je úcta k tebe ako žene , ktorá mu porodila syna a žene , ktorú by asi mal milovať a pomáhať jej ? Ty kks mám dosť .
Zbal sa a odíď od neho , aj keď sa mi to možno ľahko hovorí , ale pekný život ta pri ňom nečaká a tvoj syn si nezaslúži vidieť a vôbec počúvať to ako sa jeho “milovaný” otec správa k jeho matke
Ked sa s nim neda porozpravat o tychto problemoch tak v podstate Ani nemas inu moznost ako od neho odist. Mozno to ho prinuti sa spamatat. Ale vtedy musis byt zasadova, musi vediet (alebo si mysliet) ze ho naozaj opustas. A nedavat milion sancii. Najlepsie riesenie by bola partnerska poradna.
@heidy222 chlapovi ktorý nadáva žene vôbec nepomôže manželská poradňa...to je dávno stratený prípad...😉
Raz by mi chlap vynadal do píííp a viac by ma nevidel.....a ešte by som sa šla "poďakovať" jeho mame,že čudo vychovala,tak nech si ho bere späť.
kriste pane baby, kde na takých debilov chodíte? Veď to je úplny debil, pri ňom ťa isto pekná budúcnosť nečaká keď už teraz sa k tebe správa takto. Ak sa vie o seba postarať sám, tak nech sa stará, a ty vysúď parádne alimenty a kašli na neho, bude ti lepšie. A časom snáď ešte stretneš normálneho chlapa a aspoň už budeš vedieť na čo si dať pozor.
@zara0807 Nič tu nepomože len odísť, tvoj priateľ je beznádejný prípad, nič dobré ťa pri nom nečaká. Ak máš rodičov, ktorí ti pomožu tak odíd hned. Podľa mna on vôbec to dieťa nechcel a vyhovoval mu staromládenecký život a boh vie, či ťa aj nepodvádza. Nebola by som pri takom ani sekundu. Drž sa.
@zara0807 zobrať nohy na plecia, utekať čo najďalej a neobzerať sa. Urob to čo najskôr, jedno veľké stastie je to, že dieta je ešte maličké a nerozumie tomu. Keď už kvôli ničomu inému, urob to pre svoje dieta, čo najskôr!!!
Len môj názor - alebo skôr myšlienka, ako by som postupovala ja (asi): našla by som si čas a príležitosť vážne sa s partnerom porozprávať - v kľude, bez emócií, a podľa možností aj bez dieťaťa (ideálne - ak ho má kto povarovať, nech rozhovor nie je rušený odbiehaním k malému). Konštruktívne a bez výčitiek. Jednoznačne, presvedčivo a sebaisto by som partnerovi povedala, čo od neho očakávam (pomoc s dieťaťom - keďže je aj jeho a pomoc v domácnosti - keďže v nej žije aj on), a čo naopak nemienim a ani nebudem tolerovať (ponižovanie, urážky, útoky, atď.). Ak by argumentoval tým, že on predsa chodí do práce a dieťa je tvoja starosť - reagovala by som pravdepodobne návrhom "pokojne si to môžeme vymeniť - ostaň ty s dieťaťom a ja pôjdem s radosťou do práce! Vrátim sa večer, vyložím nohy na gauč a budem očakávať, že ma obslúžiš večerou a že po mne upraceš". Zdôraznila by som, že jeho správanie a prístup ďalej nebudeš tolerovať - a hoci si mladšia, neznamená to, že si jeho poddaná a že s Tebou bude zametať. A tiež by som mu povedala, že si ochotná vytvoriť rodine zázemie a aj jemu byť oporou, avšak Tvoja oddanosť nie je bezmedzná - pretože tiež máš svoju hrdosť a dôstojnosť. Ďalej by som mu dala priestor, nech Ti na rovinu povie, v čom je problém - z čoho pramení jeho správanie? Pokiaľ by mi vymenoval vecné dôvody, ktoré reálne existujú a môžu u neho spôsobovať pocit úzkosti, nepohodlia, odmietania, a pod., ubezpečila by som ho, že sa budem snažiť ich eliminovať, pretože mi záleží na rodine i vzťahu. Avšak len s jeho aktívnou podporou. Ak snaha - tak z oboch strán. No pokiaľ jemu na udržaní vzťahu nezáleží a rodina je pre neho príťaž - lepšie ukončiť a uzavrieť to teraz, kým je dieťa malé a kým to tak nevníma. Každopádne sa mu o priazeň prosiť nebudeš. Nech zváži svoj prístup a správanie - pretože za takýchto okolností Ty vo vzťahu zotrvať nemieniš.
Lenže... takto by som pravdepodobne postupovala ja. Čo samozrejme neznamená, že to tak cítiš aj Ty a že budeš postupovať rovnako. Je to jednoducho subjektívna záležitosť každého zvlášť. Pokiaľ nie si presvedčená o tom, čo chceš a čo od partnera a od života čakáš, nebude takýto rozhovor k ničomu. Môžeš sa síce inšpirovať, ale rozhodnúť sa musíš sama. A na svojom rozhodnutí pravdaže trvať.
Držím palce. A prajem veľa správnych rozhodnutí.
To je veru cudne,že s tebou nepohne,ked ti nadava do pri*ebanych svin. Tak to keby som raz počula na svoju adresu od partnera, by som ostala ako obrátená. Nemáš čo riešiť, poslať do pekla a dovi, komunikácia jedine o dieťati
Strasne.Peniaze nedava, nic nerobi, ponizuje a uraza a ty sa pytas, ci s nim mas ostat? Raz by mi take nieco chlap spravil a viac by ma nevidel
To co robi tebe uvidi raz syn a bude sa spravat k zenam rovnako.A k tebe tiez.
Napr.aj to, ze vobec nic nerobi- si snad jeho otrok a sluha v jednom?
Baby ďakujem každej jednej za rady a názory pretože už som naozaj začínala veriť tomu, že som na vine ja a každý chlap by má poslal do riti, ako mi to tvrdí on... byt je môj, len môj, ale zatiaľ som nenašla to srdce ho odtiaľto vyhodiť, kvôli malemu...finančne by to bolo určite náročnejšie, ale zvládla by som to vo všetkej skromnosti a ak nie, rodičia majú sami veľký dom. V peniazoch nevidím problém, ani v existencii, len som z celej situácie veľmi smutná. On mi nejak nepriamo proste vsadit do tej mojej hlavy že už má nikto iný nebude chcieť, všetkými jeho urážkami, nadávkami mi asi úplne zničil hrdosť a sebavedomie. A to nevravím o tom, že keď som sa s ním na tuto tému bavila, jedine čo mi povedal bolo, že mi vezme dieťa alebo sa postará aby má to dieťa nenavidelo... a toto je moja najväčší obava, že mi môj syn niekedy v živote vykríkne že som mu vzala (vyhodila) jeho otca :(
Mal ta niekedy vobec rad? Lebo nezda sa velmi. Ten vztah bol na padnutie asi uz davno. On si v podstate pravdepodobne stale ide svoje. S tym ze teraz ma k tomu este aj dieta, ktore vzdy chcel. Teba ma na haku, nechce sa zmenit, mozno by sa ta uz aj rad zbavil, len no... Posli ho tatam a jeho psychicke vydieranie si az tak nepripustaj. Za tych par rokov moze byt situacia uplne ina, ako sa ti ju snazi teraz vykreslit.
A to si za tych 8 rokov nezistila co je to za hovado? Preco dieta s takym hulvatom? Ma ta na sex, upratovanie a porodenie potomka.
@zara0807 chudaci ktori citia svoj koniec a nemohucnost,sa vyhrazaju matkam ze im vezmu dieta...haha.
To nie je take lahke.
Obzvladt,ked nie ste zobrati...to uz duplom nie.
A zvlast taketo male babo.
Drogujes?
Pijes?
Fajcis marifku?
Bijes alebo zanedbavas dieta?
Si psychicky abilna?/mas na to papier od dr???/
.....no vidis....nie.nevezme ti ho,nic na teba nema.
A ak ti toto povie,ak ti oplzlo nadava a neda ti kustik nehy....nie.to nie je laska.
Ty nie si kus handry.posli ho prec-stareho kona.
Ty si v nakrajsom veku a takyto blbec ta len psychicky nici.
Cloveku je to luto,ale pozri sa na to realne.
Dohovor mozny nie je,takze mas vlastne len jednu unikovu cestu z danej situacie.
@bluka2 ako som písala už v prvom príspevku, je to naozaj len môj subjektívny pohľad na to, ako by som sa zrejme k takej situácii postavila ja. I keď - ťažko radiť takto virtuálne, keď v tej situácii nie sme, keď v tej domácnosti nežijeme a keď máme info len z jednej strany. Niektorí ľudia zlosťou vyjadrujú emócie ako napr. zúfalstvo, voalnie o pomoc, bezmocnosť. Alebo niektorí nezrelí muži dokonca istú formu žiarlivosti na dieťa - že žena odrazu venuje viac pozornosti dieťaťu, ako jemu. Každopádne - vychádzajúc sama zo seba - nech by som sa dostala do konfrontácie s akokoľvek vulgárnym hulvátom - neznížila by som sa na jeho úroveň a nereagovala rovnako vulgárne. Jednak to nikam nevedie, a jednak by mi to nedovolila moja vlastná hrdosť a dôstojnosť.
@zara0807 Vieš, čo by som mu na to povedala? "Nech sa páči! Je to aj tvoje dieťa! Len do toho! Kľudne si ho vezmi - a najlepšie hneď!" Obliekla by som sa - a išla sa odventilovať niekam von - s kamoškami, do prírody, na nákupy,... skrátka niekam. A pána otca by som pokojne s tým malým nechala aj do druhého dňa. Alebo aj niekoľko dní. A ver tomu, že tým by si mu naordinovala takú liečbu arogancie šokom, že viac by tento druh vyhrážky z úst nevypustil!
P.S.: overené - funguje na 100%. Kamarátka takto zbalila svojmu ex dvoch chalanov 4r. a 7r. - psychicky ju deptal, že jej vezme deti dovtedy, kým neprekročil jej hranice trpezlivosti a úzkostlivosti. Postavila mu decká pred dvere kanclu so slovami "mám dosť tvojich trápnych prázdnych vyhrážok! Tu máš! Vezmi si ich! Staraj sa!" Do večera ich mala samozrejme naspäť.
prejavujes uz znaky obete. strata viery v seba strata dovery sebavedomia. sebaobvinujes sa ze je to tvoja chyba.... ty si bola pred dietatom partnerovi oporou (co malo byt vzajomne!) a teraz to pekne vidno ze to vzajomne nebolo ze vyuzival on teba. teraz na to nemas kapacity potrebuje ta dieta nuz a takto on strajkuje vzpiera sa. preco si sa donho zamilovala v prvom rade? cim sa stal muzom tvojho zivota? aky ma on vztah s rodicmi svojimi tvojimi? ty s tvojini rodicmi rodicia s vnukom? to co opisujes je psychicke tyranie a verbalne nasilie. pomocobetiam.sk zasluzis si taketo spravanie? no nezasluzis. toto nie je vysledok ze ty nie si dost dovra partnerka matka. to je tym ze on nie je dostatocne dobry clovek ale hadze to na teba. chapes??? vyhrazky manioulacie. pomocobetiam.sk chod k psychologovi. existuje aj telefonna linka pre pomoc zenam. to ze ta nebije neznamena ze ti neublizuje.ublizuje. a aj malemu. vybuduj si okolo zachrannu siet. rodicia priatelia. povedz im o tom a urob si plan a odid. podaj na predbezne opatrenie. premysli a naolanuj si vsetko dopredu. nahravaj si hovory archivuj si spravy. nahravaj si jeho vulgarne vyhrazky pri najblizsej hadke maj svedkov. zavolaj polocajtov. zacni to riesit. never jeho vyhrazkam. dieta vie ked ho niekto miluje. chces aby dieta malo matku ktora drzi hubu a krok? preco si myslis ze on v buducnosgi nezacne nadavat aj priamo dietatu? jasne ze zacne...
@zara0807 Ahoj. Velmi ma mrzi Tvoja situacia a obzvlast fakt, ze Ta jeden nechutny hulvat dokazal zdeptat az tak, ze sama nevidis svoju hodnotu a nevazis si sama seba. Skus si este raz precitat, co si napisala. Ved to je nehorazne, co mu dovolujes, aby s Tebou robil! Ak zostanes zit v tomto prostredi, pravdepodobnejsie je, ze Ti neskor bude dieta vycitat, ze si nedokazala od jeho otca odist, lebo budete musiet zit uprostred konfliktov a nadavok. Pripadne sa bude k Tebe chovat ako k handre, lebo to vidi u otca. Ale Ty si predsa hodnotna ludska bytost ❤
Ja viem, s Tvojim momentalnym neexistujucim sebavedomim si nevies predstavit, ze by si ho vyhodila z domu, skor si viem predstavit,ze by Ta on vysmial a nadalej si robil svoje - pretoze vie, ze si to nechas. Prosim, neboj sa vyhladat pomoc. Zdover sa rodicom, kamaratke. Dohodnite sa spolocne na dalsom postupe, trebars, ked bude v praci, pobal ho a cakaj ho aj s Tvojim ocinom, na chlapa si snad nedovoli. Ja to vidim tak, ze momentalne toto sama nezvladnes. Ako prve musis zmenit hlavne nastavenie mysle a pozriet sa na situaciu zvonka a objektivne (ano, to je to najtazsie). Prajem Ti vela sil.
@zara0807 Nič v zlom, ale počas 8 rokoch čo ste spolu si neprišla na to že je to magor???
No toto je už pozde riešiť, myslím že ak s ním zostaneš, tak ťa časom váš syn bude nenávidieť za to, že si z jeho otcom zostala, že si neodišla, pretože bude zažívať vaše hádky a stresy.
Chlap ktorý sa takto správa k matke svojho syna je slaboch a magor, zaslúžil by si dostať “přes držku”
Predstav si čo bude o rok, o päť, bude to lepšie, zmení sa, alebo ti občas aj vylepí...
Si mladá, máš byt, rodičia ti pomôžu. Fakt neviem čo riešiš, asi si naozaj prišla o hrdosť a sebavedomie, neboj, znovu sa dajú nadobudnúť tieto vlastnosti🍀
A je plno normálnych mužov, ktorým vôbec nevadí mamička z dieťaťom, dokonca práve takú hľadajú😊
Na úradoch práce sú manželské poradne, vyskúšaj sa tam na hodinku zastaviť a povedz im svoj príbeh.
PrajemTi všetko dobré🌞
@zara0807 ťažké čítanie.... odišla by som (vyhodila ho) kým je drobec ešte malý. Určite nie si prvá ani posledná ktorá si myslela že sa chlap zmení k lepšiemu a už vieš že nezmení. Píšeš že by si to zvládla sama... tak nečakaj kým bude horšie. Veď tam chýba základná úcta. Bojíš sa čo syn a otec - ak ho má rád, vzťah bude budovať aj tak... vziať ti ho nemôže len tak. A to či ti syn raz povie že nemá otca..chceš čakať kým za tebou príde a povie ti napr. 'veď aj otec vraví že si pi..'? Deti vnímajú viac ako si myslíme. Keď bude syn dosť veľký môžeš mu povedať prečo si sa tak rozhodla, a možno ani nebude treba.
V takomto vzťahu dobre nebude nikdy ,ale máš šancu začať znova, ešte si mladá. Dať sa dokopy vnútorne a raz začať nový vzťah. A neopakovať chyby...
Ono mne to už je aj trápne s niekym rozoberať, pretože 90% ľudí mi povie, že sa mi čuduje. Nie som taký ten uzavretý typ, najbližší vedia čo doma prežívam ale sú takého kontroverzného názoru, že “mame spolu dieťa”, treba vydržať lenže ja som niekedy fakt na pokraji síl. Poviem napríklad včerajšiu hádku: dala som mu do ruk dieťa a POPROSILA som ho aby s ním bol 15 min, že chcem ísť do vane a mat chvíľu pre seba, dobiť baterky a fungujem ďalej. Za 5 min bol v kúpeľni aj s malým, nič som nepovedala, ale zrazu prišiel k vani a začal má urážať že sa holím, popri tom má chytať za prsia a keď som mu povedala, že mi je to nepríjemne, chytil nervy, udrel má do ramena, treskol dverami a čakal so spúšťou nadávok kým som vyšla von a vyvrcholilo to tým, že pred malým buchol fľašou o stôl, ten sa na mna pozrel so kryvenymi ústami a ja som vybuchla, že to bolo naposledy inak nech vypadne. Povalil si 5 veci, že on odchádza a za dve hodiny bol naspäť s tým, že sa akože nič nestalo.. na mna je to strašný psychicky tlak nakoľko on má presviedča, že to je všetko moja chyba, ja ho provokujem, ja sa s ním bavím ako so špinou, ja som tá zlá, on to nevie vydržať so mnou, ja som mu zničila cely život, ja som mu zobrala všetko. A ja si večer ľahnem do postele a rozmýšľam kde je chyba a čo robím zle...
zabudla som ešte spomenúť jednu vec. Po smrti jeho otca, ktorého mal veľmi rad, upadol do nejakých depresii a začalo mu bývať strašne zle (tlaky na hrudi, zvracal často, ja som s ním v noci behala po pohotovostiach) až nakoniec vysvitlo, že trpí stavmi úzkosti, odporučili ho psychiatrovi, tých vystriedal už minimálne troch pretože po douzivani krabicky liekov si myslel, že je už v pohode, lenže vždy sa to vrátilo. Naposledy som mu vybavila môjho známeho, ktorý je psychiater a ten mu dokonca odporučil hospitalizáciu nakoľko liekmi mu už nezaberali a ja som mala doma mesacne bábätko a dopoteneho, zvracajuceho, nehybneho muža na gauči. Samozrejme že viac k nemu nešiel a už neberie ani tabletky. Ja som už veľa krát rozmýšľala či to nemôže byt aj psychického pôvodu, to jeho správanie. Ja už neviem... ja hľadám skôr spôsob ako ho ospravedlniť a ako seba zmeniť, ako to všetko zvládať sama aby bol spokojný a ja som sa nebála čo bude dnes, zajtra, rozmýšľam ako nemať vlastný názor, pretože pokial je iný ako ten jeho, je zle, ale tým pôjdem sama proti sebe...ale jedno viem určite. Že s tým mužom zostať nechcem...
@zara0807 ahoj citam a je mi velmi luto co citam. Ak s nim nechces byt tak ho pobal veci pred dvere popros otca ci kamarata tvojho nech ti vymeni zamok na dverach odpoj zvoncek a nech si ide.ak nevie vydrzat 10 min s malym a este si mu zivot pokazila naco je s vami? Poviem ti beriem lieky na depresie stavy uzkosti( stratila som sluch v priebehu 3 dni nato sa nenachystas nepripravys tie revy a ze nechcem medzi ludi nejdem tu rozpisovat,). Mam s muzom skoro 3 roc dcerku, muz je 11 h dene v praci. Takze pomoc noo daco spravi to by krivdila. Od kedy sa mi zacal za posledny fok strasne zhorsovat zdravotny stav hucim ponom hadam aj dene aj mi je to luto ale aj nesplnil to oco som ho 2 roky prosila.aj som ho xy x pobalila nech vypadne. Ja mu aj vynadam ale zas nie tak ako tvoj chlap tebe. U nas je hlavny problem ten ze on sa stale ohana ze pracuje zaraba a pod.az som mu pred 4 tyzdnami vysvetlila ze ja nechcem jeho peniaze pojdem s dcerkou k rodicom. A on sa moze ozenit so sefom. Ja som od narodenia vazne chora a teraz sa to rapidne zhorsilo( hluchota to je len bonus asi).... lenze my dvaja s muzom stale lubime.cez vsetko to ze ja som odporna a on sa stale vyhovara na robotu. Ja Milujem svoju dceru velmi ale ako pises je to zaberak ( takze nestiham inhalovat lieky 2-3 x dene liek atd) venujem sa dcerke. Celu domacnost nastarosti a vsak poznas....chcem ti len povedat ze toto co zazivas je hrozne ...a to je 40 rocny chlap! Naozaj ak bol na liekoch v poriadku a spraval sa dobre dala by som mu na vyber bud budes jest lieky aby si bol normalny alebo ta pobalim a zbohom.... hadam sa nejde vyhovarat ze sa sprava ako hajzel len preto ze jemu zomrel otec no to je smutne ale otec je teraz on a mal by sa podla toho aj chovat.... naozaj nicomu niesi navine si skvela mama a ten chlap je hlupak ze si to nevazi....
Strasne zle sa to čita. Odišla by som hnet. Bolo by mi lepsie u mami. Aj dietatku.