Ako mu to mám odpustiť?
Potrebujem poradiť súrne !!! Vydávala som sa dosť narýchlo ale z lásky. Manžela som spoznala v októbri a hneď som vedela, že je ten pravý. V decembri ma požiadal o ruku, v marci som zistila, že čakáme vytúžený poklad ( dieťa sme chceli len prišlo skôr ako sme predpokladali 🙂 ) a v máji sme už boli svoji ... Manželstvo aj tehotenstvo prebiehalo v pohode až na pár maličkostí ( napr. svokra s nami pod jednou strechou 🙂 ) ale všetko sme spolu zvládli . Počas tehotenstva som mala občas depky z pôrodu ale ktorá prvorodička nemá, môj manžel mi však na to vždy nejak odvrkol, že to bude dobré čo mňa nesmierne rozčulovalo ale nejak som to neriešila. Zlom nastal po pôrode, pri ktorom manžel bol a bol mi naozaj veľkou oporou. Po pôrode som čakala, že sa niečo stane, myslím kvety a tak. Moja mama mi opisovala ako pri kadom dieťati niečo dostala a ako sa jej otec odvďačil za pôrod. Ja však nič, ani ďakujem, ani kvety ani nič. Manžel tri dni oslavoval takže nič nestíhal, skoro ani prísť po nás. Doma ma čakal bordel, premúdrelá svokra, detská izba hore nohami ... Ja ubolená a uslzená som pekne krásne po príchode začala variť aby som mala čo jesť, manžel na rýchlo zbúchal izbu aby mal malý kde spať a svokra mudrovala... Ja viem, že dieťa sme chceli spoločne a nemala by som za to chcieť niečo na viac, ale ja mám asi tak blbo napozerané telenovely 🙂 že som čakala ako mi môj manžel prinesie tú najväčšiu kyticu na svete, doma bude všetko vyluxované ( teda podľa možností chlapa ), detská izba pripravená, tam veľkým vitajte alebo niečo podobné, na posteli malý darček a tak ... Asi som fakt strelená ale ja mu to neviem dodnes odpustiť, už som mu to niekoľko krát pripomenula aj popkala si a čakala som, že ho trkne a donesie niečo aj keď oneskorene a on nič ... Cítim sa ako by som nič nespravila, ako by to bral ako samozrejmosť ( aj keď videl ako som 18 hodín trpela ), proste ako by si ma vôbec nevážil ... Neviem sa cez to preniesť ... A neviem či mu chcem porodiť ďalšie dieťa ... Inak otec je super s malým pomáha ... Len tento môj blok ... Viete mi pomôcť ako sa s tým mám vysporiadať a zmieriť ???? Prosím o rady, nie o útoky na moju osobu . Ďakujem 🙂
vies co..podla mna to je v pohode..moj povedal ze si ziadny darcek nezasluzim lebo som bola SLABA pri porode!! 🙂 a nic mi ani nedal 🙂 sice po case tie slova olutoval..ale ja som.nezabudla 😉
Fiha, ja si tiez myslim, ze za tym celym bude nieco ine - mozno podvedome nevyriesene veci (tu by som patrala, co je pravu pricinou), alebo stereotyp z materskej, kedy cloveku naozaj mozu prist luto kadejake veci - je to prirodzene... a nie zrovna ten darcek po porode... po osmich mesiacoch. Tiez sa mi to zdaju velmi silne slova - nazov temy.
Takisto som sa tuto na MK docitala prvykrat o nejakom "bolestnom" za porod. Nikdy som o tom nepocula 😕 Pre mna je to velmi nepochopitelna vec, pretoze napr. moj porod teda bolestny nebol a nemam pocit, ze by ma mm mal za porod - naj zazitok - nejako odskodnovat. Nepocitujem totiz porod ako krivdu ale ako dar 😉 Mne sice mm doniesol kyticu, ale ak mam pravdu povedat, nejak specialne som tieto veci vtedy vobec nevnimala, ine veci sa mi zdali ovela dolezitejsie - ako sa o nas staral a pod., my sme sa vytesovali z babatka, nemali sme ani pomyslenie na nic ine od radosti 🙂
Keď som videla nadpis nevyzeralo to dobre ako som čítala tvoj príspevok som si myslela, že kým si rodila, ťa podviedol, na konci som si vydýchla práve v týchto dňoch sa tu rieši táto téma a myslím, že 99 % mamičiek je na tom rovnako ako ty, prečítaj si túto tému a odpadne ti zo srdca balvan a môžeš kľudne spať. Časom sa na tom budeš smiať, teraz sú ešte v tebe tie popôrodné hormóny, ktoré ťa rýchlo rozcilivejú 🙂 https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/co-vas-cakalo-doma-po-prichode-z-porodnice/
@ginger_fox tak dik 🙂 nie nerozmýšlala ... vieš každý bazíruje na niečom inom, čo niekomu príde ako úplná hluposť je pre iného najdôležitejšia vec na svete ... aj keď nevravím, že toto je pre mňa alfa omega ... proste som niečo očakávala a to sa nestalo, možno je to detinské, možno je to hormónmi neviem ... jedno viem, neviem to pustiť s hlavy ...
A ty si mu darcek za oplodnenie dala? 😀 prepac, ze to zlahcujem, no on nic zle nespravil predsa! Ludia sa casto nechaju zaslepit svojimi ocakavaniami a potom su sklamani...
dievčatá, riešite tu hlavne ten darček. Ja sa zamýšľam skôr nad celou tou situáciou. V niektorých rodinách sa daček dáva, inde to nie je zvykom, V prípade, že ho dostala miskina mama, t.j. jej otcovi to pred xx rokmi napadlo, tak to očakávala aj od svojho manžela. Ale to je najmenej. Ale asi každej z vás by sa dotklo,keď by ste po pôrode prišli s drobcom domov a tam bordel, velmi múdra svokra, ktorá však nebola schopná ani navariť, ale za to bola schopná nechať navariť mišku a milovaný manžel zatiaľ s kamarátmi oslavuje. Mne sa toto zdá nehorázne. Nemyslím si, že žene má stačiť to, že muž ju nebije a zarába. Ja myslím, že tesne po pôrode sú emócie vybičované, žena očakáva prejav pozornosti a záujmu od manžela a chce byť v tomto období preňho na prvom mieste a ten okamih, keď príde s drobcom domov je vytúžený okamih, ktorý si každá veľmi dobre zapamätá. Takže v tomto Mišku chápem. Na druhej strane nie všetko v manželstve prebieha ideálne, niekedy nás naša polovička veľmi sklame a to sa stane asi každej, len možno v inej situácii. Tak si to treba ešte raz vyrozprávať a ďalej to už neriešiť.
ja som sice len v polovici tehotenstva, ale doteraz ma ani len nenapadlo ocakavat, ze nieco dostanem za porod. pre mna bude urcite najvacsim darcekom to malinke a hlavne to, ze bude zdrave. necakam ziadnu kyticu ani nejake dary. pre mna je vlastne darom uz len to, ze som otehotnela. viem, ze muz nikdy nepochopi to trapenie , co preziva zena pri porode a ani nemoze,kedze to niky nezazije. ale preco chapat porod ako nieco hrozostrasne, za co treba dostat nejaku odmenu? ved to dietatko ja darom pre vas oboch 😉
babyyy ale ja nechcem diamanty ani neviem čo mne by stačilo len poďakovanie, možno to nikdy nepochopíte ale pre mňa bolo tehotenstvo neuveriteľný stres ano strašne som sa tešila na dieťa a milujem ho nadovšetko ale ja som sa veľmi bála pôrodu, veľmi a môj muž to vedel a bolo to pre mňa to najdôležitejšie na svete a tak som čakala, že to ocení ako som to zvládla aj napriek všetkému a proste žiadna vďačnosť, ano je milujúci otec ale občas mám pocit, že si ma neváži, neváži si čo som urobila ...
@misinka26 nzc, no nic, niekedy je moznost vypisat sa na MK a precitat si postoje inych zien lepsie ako sedenie u psychologa 😉
Naozaj, už sa tým netráp, chlapi sú proste takí. Ja si tiež myslím, že Vaším najväčším a spoločným darčekom je Vaše bábo a žiadny prsteň alebo retiazka to nevyváži. Asi fakt nemáš žiadny iný problém, keď Ťa dokáže zamestnávať takáto banalita. Ja to mám skôr naopak, môj manžel je romantik, no pri mne si tej romantiky moc neužije, som tvrdý realista, tak to musím nejako "vyvažovať", aby tú romantiku náhodou nešiel hľadať niekde inde ... 😝. Ale zasa na druhej strane - svokra mohla navariť aspoň nejakú "rascovku"!!!
Baby, nerada sa zapájam do takýchto diskusií, ale nedá mi to... Pozrite sa každá, v akej dobe žijeme... aké fotky si každý dáva na web, na FB, alebo na koníka. Samozrejme, len tie, na ktorých vyzerá všetko ideálne... tým nechcem povedať, že to tak aj v skutočnosti nie je, ale naozaj... treba si určiť vlastné hodnoty a podľa nich ísť. Ved kto sem dáva fotky ako má doma bordel, alebo statusy o tom, ako sa pohádali a ako je všetko naprd atd... nikto. Navonok sa všetci tvárime, aké je všetko ideálne. Bud rada, ze ste zdraví, váž si, čo máte. Neporovnávaj sa, s nikým a v ničom. Máš svoj život, svoje problémy, svoje zvyky a svoje hodnoty. Žiješ svoj život... Ak by som mala plakat kvoli každej fotke, čo sa mi páči a nemám doma, tak ma do druhého dna vyložene megne... týmto sa nikomu nevysmievam, len tiež niekedy vidím, čo je inde "normálne" a u nás dajme tomu nedosiahnuteľné... A zober si veci vzdy z oboch uhlov pohladu... mozno niekde su dary a chyba dačo iné... a nemyslim si, že je to podvedome nevyriešené dačo... skor je to o tom, že človek tu vidí len všetko samé pekné, dokonalé a úžasné a potom sa pozrie okolo seba a tam je to iné. Ale dokonalé to nie je nikde. Hoci to tak môže vyzerať. Nehľadaj problémy tam, kde nie sú. Užívaj si dieťatko aj manžela. Dary sú pominuteľné... city nimi nenahradíš a ani nevyjadríš...
ak ta to velmi trapi, tak mu to povedz narovinu, muzi si nevedia domysliet. asi si si to velmi vzala do hlavy a upäla si sa na tuto vec, ze si nieco od neho cakala a nedostala si, bud na to nacisto zabudni, alebo si to s nim pories, nech ta aspon niekam dodatocne vezme na vikend alebo da nejaky darcek, nech ta to stale nezoziera a nekazi vam zbytocne vztah.
aj ked pre mna by to asi bola banalita. ja som ani netusila, ze sa nieco za porod zene dava, ani moj muz to netusil, nas to vobec nenapadlo, pre mna bolo zasadne, ako pri mne stal, myslel na mna, snazil sa co najviac pomoct. ja ani nic za porod nechcem, mne to nepripada ako nejaky moj sviatok ci vykon ci co,,,
skus sa o tom s nim porozopravat. ako to vnima resp vnimal on. je dost dolezite pre vas vztah aby ste si to vyjasnili. mozno ho dodatocne nieco napadne (sameho) a uz mu to nebudes vnutorne potom vycitat. tym ze tu baby budu pisat, nic nevyriesis. to je vec kt sa tyka vas dvoch, je to vas vztah, vase manzelstvo, vase dieta. treba si to vydiskutovat v klude, vecer, ked uz krpec spi, bez pritomnosti druhich ludi, pri dobrom cajiku alebo pivku alebo vinku alebo cokolvek mozes :D a trochu tak pospominat, naladit temu a nejak to dostat zo seba von. nie kazdy chlap je romantik, ale nie je od veci si povedat ako co kto vnima inak to pojde zlym smerom si myslim....
drzim palce .)
@misinka26 ja si myslím, že väčšina mužov si myslí (keby som bola chlap, tiež by som si asi myslela), že ženské telo je proste na to prispôsobené aby žena rodila deti a chlap si povie, že nejako to bábo prísť musí na tento svet, bolí to na a čo, veď každá žena rodí niekoľkokrát v živote a hlavne, že sú radi, že ten pôrod nebolí ich (akože mužov). Pretože si myslím, že každý muž je v konečnom dôsledku sebec a je rád že dieťa nemusel porodiť on 😀Málo ktorý sa vie vcítiť do pocitov a bolesti ženy. Ja som si to porovnala hlavne z toho prípadu, že mám gynekologičku, ktorá ma vždy vyšetruje veľmi opatrne, keby si videla ako sa pritom tvári ako by som vyšetrovala ja ju a nie ona mňa, pretože vie ako sa žena cíti a keď ma vyšetroval gynekológ a bolo ich na pôrodnici viac to bola iná brutalita ako na páse, žiaden cit.
@misinka26 proste kašli už nato. Tvoj synček je rovnako stary ako moja dcerka, je to už 8 mesiacov. Fakt vypni. Tvoje šťastie či nešťastie nesmie zavisieť od toho či ti tvoj mm niečo kupi či podakuje. Ak to takto bude pokračovať budeš v živote iba nešťastná, lebo budeš mať v kuse v hlave tie krivdy, ktoré sa ti stali.
PRoste tiež som si vela vecí predstavovala v živote inač. Tiež niektoré veci som si musela vybojovať sama, dokonca ešte občas v opozicii voči manželovi. Hovorim konkretne o mojom pôrode, ktorý som chcela prirodzený a bolo s tym vela problemov, kedže všetci mali problem prirodzene odrodiť 4,3kg dieťatko po cisarskom. A ver či nie, behala som v 39 a 40 tyždni po slovensku MHD-čkou po Slovenskych nemocniciach, či by nebol niekto ochotný asistovať pri takomto pôrode. 3 dni pred terminom pôrodu som sa terigala vlakom z TN do Žiliny s taškou ako svet, kde som mala pobalene všetko na pôrod a šestonedelie, kvôli tomu, že aj tam ma chceli rezať. _Určite to nemam manželovi za zle, on je iný, nechapal, prečo to tak komplikujem, prečo tam už neostanem, ked som tam hospitalizovana. Ani som ho neprosila aby po mna došiel. Proste zbalila som sa, podpisala papier nasadla na vlak a cestovala. V prvom rade moje šťastie zavisi od mojho postoju k životu, nie od toho čo urobí či neurobí môj manžel, mama, teta, stryko....
myslim, ze Ti ako zene chyba pozornost, pocit, ze mu na tebe zalezi a spravi pre teba vsetko na svete....tvoje pocity su uplne normalne, sadnite si s poharom vinka a povedz mu o svojich pocitoch, bez vycitiek. , preco ta tieto veci zranuju..naopak bud pripravena na konforntaciu, navrhni nech sa aj on vyjadri co citi....urcite aj jemu nieco vadi...rozpravajte sa navzajom ale bez vycitiek...skus to, mozno sa ti ulavi...myslim, ze chlapi vedia co zeny chcu, ale vela krat to ako na JUST nespravia...keby daco hod ip, ak sa da aspon pismom pomozem. 😉
som o desat rokov starsia a toto som si uz prechodila... 😔
by som sa odblokovala 😀 na tvojom mieste, dobri chlapi sa hladaju tazko. radsej si vsimaj dobre stranky, mne sa ten tvoj pozdava ako sikovny a dobry chlapik. ja by som si to velmi vazila. aj si vazim-ten moj je taky isty. good luck 😀
Chapem tvoje pocity. Moj este vtedy len priatel,lebo manzel sa stal az 9mesiacov po porode tiez nic za syna nedal,aj ked bol pri porode. Ja som cakala,ze po porode dostanem snubny prsten ,ako dokaz ze uz je spravny cas. No mojmu drahemu to nedoslo,a ja som preplakala nejeden vecer. Myslela som si,ze lepsi dokaz lasky ako nas syn nemoze byt a vyuzije prilezitost a poziada ma o ruku. Mesiac som mu to doslova vyhadzovala na oci,tak velmi ma to ranilo,ze som za syna nic nedostala. Poziadal ma o ruku o mesiac a pol po porode. Teraz mi to tak nepride,lebo je to uzasny otec,manzel a pre starsiu dceru ktora nie je jeho super ocino. Chlapi naozaj niekedy nerozmyslaju,a nedochadza im,co maju v konkretnu vec urobit. Pokial je k tebe pozorny,o dieta sa stara,je to viac ako akekolvek dary. NETRAP SA
Aby ste ma pochopili, tie čo ma tu odsudzujete ja som proste bola vždy precitlivená a na takéto veci naučená, u nás doma bol ocko gentleman a maminku obdarúvaval pravidelne, bozky, hladkanie, láskyplné slová boli samozrejmosťou ... možno preto ma to tak zranilo lebo moji rodičia si takto vždy prejavovali lásku ... a čo kúpil mame otec za sestru ani nehovím a tiež ako sa o ňu staral 🙂 ale môj manžel je z inej rodiny, z rozvedenej žiadny mužský vzor len protivná sebcká matka... asi som to mala predvídať ... ale pochopte ma, jednoducho ma to zabolelo a ešte neprebolelo ...
@misinka26 no.... a ja ťa chápem, niečo si si vysnívala...a nič z toho sa nestalo ... asi ste sa (mám pocit, že ešte stále sa...) tak nepoznáte ... veď ste spolu len krátko a hneď ste namiesto romantiky vhupli do reality ...každodenných starostí ... dieťa, manžel ...a ešte máš aj "bonus" svokru ... 😉 ... tak, z toho vyplýva len jedno, niekedy sa o svoje sny musíš podeliť aj s ľuďmi, od ktorých očakávaš, že ti pomôžu ich splniť ...t.j. vždy, keď budeš mať príležitosť, povedz svojmu manželovi, že by si chcela, aby ti sem-tam priniesol kyticu...že by si chcela, aby ti priniesol darček ...a aký...no, a keďže ide o dialóg, tak sa ho spýtaj, čo by chcel on...skrátka, treba sa občas porozprávať aj na "takúto" príjemnú tému...😉 ...
a ...že si nedostala ešte darček k narodeniu dieťatka - bolestné... a "ako mu to máš odpustiť?" ... hm... úprimne... neriešila by som to... píšeš predsa, že bol pri pôrode, tak TOTO je darček nad všetky zlaté a neviem aké dary ... 😉 ... určite si to budeš pamätať ... a on tiež ...
...ale, keď ti na tom tak záleží, tak si vyber darček a povedz svojmu manželovi, že toto by bolo primerané "bolestné" a ešte niečo navyše, aby si "zabudla", že sa nesprával ako tí chlapíci v telenovele🙂 ...
PS:... ja som dostala kytice a ... prsteň a prívesok, ktoré som si vybrala😉 nechcela som niečo ako prekvapko a potom by som to nikdy nenosila😉... a tieto "darčeky" za pôrod som nedostala hneď ...pravdu povediac, mali sme trošku iné starosti - riešili sme skôr zdravotné problémy....
@misinka26 aj môj chlap je blíženec - keď som čítala tvoj príbeh, ako keby som čítala o mojom chlapovi...ešte som neporodila , bude to za pár mesiacov ale už teraz očakávam podobný scenár a moc si nerobím nádeje , že mu to dôjde samému - zo skúsenosti - chlapovi treba všetko na rovinu povedať ...už som sa poučila, že nemôžem očakávať, že mu to dôjde samému
@misinka26 Už sa stalo, už to nikto naspäť nevráti. Pomôže ti, ak ti poviem, že odpustenie je tvoje rozhodnutie? To znamená, že hoci sa stále cítiš ukrivdená a je ti to ľúto, môžeš sa rozhodnúť, že mu to odpustiť chceš. To neznamená, že v tej chvíli ti to bude jedno, možno ti to chvíľu ešte bude ľúto, ale aj napriek tomu jednoducho budeš vedieť, že toto už si proti nemu nedržíš v srdci a hlavne nechceš, aby ti to nejako splácal, alebo vynahrádzal. To je podstata odpustenia, pustiť to, nedržať to, ako bremeno medzi vami. Ver, ty sama sa budeš cítiť lepšie, keď ťa to nebude zožierať.