Ako reagovať na otázky o deťoch po 45-ke?
Mam 45, slobodna, bezdetna. Vzdy ked stretnem starych znamych, spoluziakov, ktorych som roky nevidela, dostanem otazku “A muza, deti mas kde?” Ako odpovedate na tieto otazky? Vzdy ma to zaskoci, neviem, co povedat. Citim sa zle este aj za nich, ze sa pytali.
Stručné zhrnutie
- Otázky typu „A muža, deti máš kde?“ sú bežné pri stretnutiach po rokoch a môžu byť pre osoby, ktoré nechcú alebo nemôžu mať deti, emocionálne zraňujúce.
- Diskutované reakcie zahŕňajú jednoduchú pravdivú odpoveď („nemám“, „nebolo mi dopriate mať ich“), humorné odpovede („v mrazáku“, „manžel je zakopaný na záhrade“) alebo ignorovanie otázky, a odbornú pomoc cez psychológa alebo behaviorálnu terapiu ako dlhodobé riešenie.
- Náhradné cesty k rodičovstvu spomínané v diskusii sú umelé oplodnenie/IVF, adopcia a pestúnska starostlivosť; adopčné čakacie doby uvádzané v príspevkoch sa pohybujú približne od 5 rokov (Nitriansky kraj) do 8–10 rokov v iných krajoch.
Q: Ako stručne odpovedať na priame otázky o deťoch po stretnutí po rokoch?
A: Odporúčané frázy v diskusii sú napr. „Nemám.“, „Nebolo mi dopriate mať ich.“, alebo humorné odpovede typu „sú v mrazáku“ alebo „manžel je zakopaný na záhrade“, a ak chcete uzavrieť tému, povedzte „nechcem to rozoberať“.
Q: Kedy vyhľadať psychológa kvôli reakciám na takéto otázky?
A: Diskutujúci odporúčali vyhľadať psychológa alebo behaviorálnu terapiu, ak opakované otázky spôsobujú plač, „vnútornú bolesť“ alebo trvalé zaskočovanie pri stretnutiach.
Q: Sú v diskusii uvedené konkrétne programy alebo podporné zdroje?
A: Áno, v diskusii bol odporučený projekt/stránka tvojbuddy.sk/budbuddy ako forma podpory (byť kamarátkou/oporným stĺpom pre dieťa) a všeobecne bola spomínaná psychoterapia a behaviorálna terapia.
Q: Ako reálne funguje adopcia podľa príspevkov v diskusii?
A: V diskusii boli spomenuté čakacie lehoty adopcie 8–10 rokov v niektorých krajoch, zatiaľ čo iný príspevok uviedol priemernú čakaciu dobu 5 rokov v Nitrianskom kraji; tiež sa spomínal približne rok prípravy s psychologickými vyšetreniami a kontrolami doma.
Q: Je IVF po 45-ke spomínané ako reálna možnosť?
A: Diskusia uviedla, že IVF/umelé oplodnenie je spomínané ako cesta, no viaceré príspevky tvrdili „v 45tke veľmi ťažko“ a poznamenali, že ide o dlhý proces (jeden príspevok spomenul „prirátať tak 3 roky“); sú v diskusii aj anekdoty o pôrodoch po 45 (napr. pôrod v 46 alebo tehotenstve po umelom oplodnení u 50‑ročnej pacientky), ktoré sú ale individuálne a nepredstavujú záruku výsledku.
Q: Aké praktické reakcie radili diskutujúci použiť, keď otázka zaskočí?
A: Navrhované prístupy zahŕňali odpovedať stručne a presne („nemám“), otočiť otázku späť na druhej strane, ignorovať alebo použiť humor, a pri chronickej emočnej bolesti ísť na sedenia k psychológovi.
Závery z diskusie
Zhoda
- Otázky o manželovi a deťoch pri stretnutí po rokoch sú vnímané ako bežné konverzačné otvárače.
- Ako okamžité riešenie väčšina uvádza stručnú pravdivú odpoveď, humor alebo ignorovanie otázky.
- Ak otázky opakovane spôsobujú silné emócie, odporúča sa odborná pomoc (psychológ, behaviorálna terapia).
Sporné názory
- Niektorí považujú otázky na rodinu za úplne normálne a neškodné konverzačné témy versus iní ich považujú za netaktné a potenciálne zraňujúce pre osoby s nedobrovoľnou bezdetnosťou.
- Rôzne názory na adopciu ako alternatívu: niektorí ju odporúčajú ako riešenie, iní upozorňujú na dlhé čakacie doby (5 až 10 rokov) a administratívne nároky.
Otvorené otázky
- Aká je reálna priemerná čakacia doba na adopciu v jednotlivých slovenských krajoch (jednotné celoštátne štatistiky chýbajú v diskusii)?
- Aké sú reálne šance úspechu IVF u žien vo veku 45+ v slovenských klinických podmienkach?
Spomenuté značky a firmy
tvojbuddy.sk/budbuddy, Pampers, MK, Jednota
Spomenuté produkty a metódy
IVF, umelé oplodnenie, adopcia, pestúnska starostlivosť, psychológ, psychoterapia, behaviorálna terapia, MA
Miesta a osoby
Nitriansky kraj, BA kraj, ZA, Irsko, Adela Vinczeová, Bridget Jones
Presne to iste som chcela napisat. Normalne odpovedz, ze nemas, co je na tom
Mam o rok menej a deti 2. Keď som šla bez nich, tak sa ma pýtali , kde sú, povedala som že v mrazáku 😉
Od vtedy mám svätý pokoj.
Nemusíš nikomu nič vysvetľovať, ak sa pri otázke necítiš dobre, tak dotyčných ignoruj.
Ľudom, ktorí ťa poznajú, nič vysvetľovať nemusís
@enmery samozrejme, ze ma to trapi. Nie som dobrovolne bezdetna. Deti som chcela, ale nemohla mat. Preto sa pytam, ako odpovedaju ostatne, lebo mne je z toho do placu.
Tak potom musíš poriešit toto v sebe. Problém nie je otázka, ale Tvoja vnútorná bolesť.
Autorka, sice som uz mamou, ale ked sme podstupovali kolotoc neuspesnych IVF, tak som uz po case prestala byt taktna a odpovedala som pravdivo, zvacsa tak nejako - vies co, no nemame deti, riesime umele oplodnenie, uz sme za to dali xy1000€ a stale nic, tak uvidime, ci sa podari ci nie. Uplne som videla, ako sa citia trapne a aj ked mi bolo luto, tak pohlad na ich tvare ma aspon v tej chvili velmi skodoradostne tesil. Nik z nich sa uz viac nepytal. Cize by som sla opat na to pravdivo. Viac sa pytat nebudu.
Asi rok po škole som sa stretla s bývalou spolužiačkou. A tá na mňa spustila len čo sme sa zbadali "a ja som myslela, že budeš už s bábom alebo aspoň s bruškom". V tom čase to bola téma, ktorú som v sebe riešila a trápilo ma to. Nič príjemné. Smutné, že niektorým stále nedochádza, že takéto poznámky/otázky nie sú vhodné. Nepamätám si ako som reagovala, zaskočilo ma to. Ľudí nezmeníš. A v podstate je asi jedno ako zareaguješ. Môžeš niečo odvrknúť, môžeš len stroho odpovedať, môžeš rozvinúť, že nemáš aj keď si chcela, môžeš úprimne vyjadriť, že ti takéto otázky nie sú príjemné..... Ale bolesť zostane a skôr je asi s tou bolesťou potrebné pracovať a snažiť sa si to nejak v sebe spracovať, aj keď to nie je vôbec jednoduché.
To je jedno ci je niekto bezdetny alebo ma deti...mne osobne vseobecne taketo zvedave reci tak vadia ze veeelmu rada nato dava pikantne odpovede 🙂 nemam totiz rada ked druhy proste vyzvedaju a cez vyzvedy este ktomu kritizuju skrz ich vlastne nazory ...mna ked sa niekto pytal doslova na tazku drzu vyzvedu ze kde mam manzela tak som povedala "ja ti neviem ci je este v marnici alebo uz ho ma pohrebna sluzba"
Ignorovat. Zmenit temu... Nikto ta nenuti reagovat, ak ja nechcem na nieco odpovedat tak neodpoviem.
@judar ja som presne toto išla napísať 😂 ja tiež tak odpovedám, ostanú dosť zaskočení a mňa ten pohľad baví 🤷🏻♀️ “manžel je zakopaný na záhrade”, lebo ako sa hovorí, blbá otázka, blbá odpoveď
Inak, ja som sa toto nikdy nikoho nepýtala. Nikdy. Jedine som riešila s kamoškou, keď stratila babo a veľmi sa snažili o ďalšie. Ja sama nemám deti a nechcem a moji skutočne blízki ľudia to vedia a nemusia sa pýtať. Ak sa to opýta cudzí neandertálec odpoviem, že nemám. Ibaže mňa to nebolí. Ja by som na Tvojom mieste riešila túto traumu, lebo u Teba je evidetne veľká bolesť, že vytúžené deti z nejakého dôvodu nemáš.
Ja tiez neznasam tieto otazky a verim tomu,ze aj keby som mala deti,urcite by som pri stretnuti po rokoch nevyzvedala,kde ma niekto muza alebo deti. Neznasam to. Mna tiez vzdy zaskoci tato otazka,lebo ju necakam. A predsa ma to vzdy prekvapi. Odpoviem nemam a odvediem temu inde aj ked ten clovek uz u mna konci. Nemam zaujem sa bavit s ludmi,ktori len vyzvedaju.
Úplne bežná otázka. Bežná reakcia. Akoze veď ty odpovedalš, odpovedz tak, aby tebe bolo komfortne. Nemusíš celý životný príbeh a ani svoje pocity. :D Stačí stručne. Sú ľudia, kt to obrátia na humor. Ini sa zas vykecavaju…. Odpoved aj tak nezmení tvoje pocity z toho a obviňovať ľudí za to, že ani nevedia, že je to nepríjemne, je príliš. Ako píšu vyššie. Sú to len tvoje pocity.
Tak odpovedz popravde "deti nemam aj ked som velmi chcela, ale nebolo s kym, a teraz je uz neskoro".
Myslim ze potom sa pytat prestanu.
Úplne normálne, niekto ich má, niekto nie...bola doba, keď som to mala podobne ako ty, vtedy som vrátila otázku smerovanú na dotyčnú a bolo po rozhovore 😂
Vďaka tomu sa už nikto nepýta aj keď teraz mi to už nevadí, odpoviem tak ako je..
Ja teraz trochu nechapem.....Ked stretnem po rokoch spoluziacku , o ktorej nic neviem, je tabu sa pytat, ci ma deti, kde zije a pod? To sa jej mam opytat, co bude varit cez vikend?
Nikto sa ma našťastie nic nepyta. Ale ja mam nejake diagnozy a uvedomujem si ze by som manzela a deti nezvladla mať.
ľudia sú hlúpy čo ich je do toho nechápem.Každej ženy vec či ma deti alebo nie. A či zo zdravotných dôvodov alebo ekonomických alebo že nechce lebo nie každa žena chce deti.A áno je smútne lenže s tým nič nespraviš.Na tému deti by som sa nebavila.Každeho vec vieš to je zauživane že žena ma muža a deti.To je ten starý vzorec tak preto si to tak myslia.Len zabudli že take veci sa nemaju pýtať.Presne ako pisala sante81 treba niečo vymyslieť a povedať tak aby si mala navždy pokoj s tou vetou.Ja som mala jedinu dcérku ta zomrela a normálne každý vie že sme ju mali postihnutu tu na okoli.A pýtaju sa načo zomrela prečo tak skoro mala malo rokov a take veci.Takže sú ludia čo namiesto toho aby sa starali o seba sa staraju a riešia druhých.
Ja im prave nechcem davat drze odpovede. Nepytaju sa, lebo vyzvedaju alebo aby podpichovali. Su to moji kamarati z detstva, mali sme vzdy dobre vztahy. Myslim, ze pri pohlade na mna by nikto netipoval, ze nemam rodinu. Neviem ako reagovat a zacnem sa vyhovarat, takze to nakoniec vyzera tak, ako keby by mi to snad vyhovovalo. Ale vo vnutri mi krvaca srdce.
U mna sa to pyta skor rodina ako kamarati. Ale vždy im poviem, že až po svadbe, aby dieta prislo do rodiny. A neskôr, keď už bude po svadbe, tak to ešte zatial neviem.
Povedz osud to zariadil inak. Deti nemam. Hotovo vybavene. Neboj sa niekolkokrat do roka na teba myslia matky- kamosky ako ti je dobre bez deti 🤣🤣🤣
Dakujem ❤
Neboli mi dopriate aj, keď som chcela..prepáč nechcem sa o tom viac rozprávať.Nerobia to náročky sú to také bežné otázky
Vidíš, ja mám 34 a mám už dosť tíchto rečí už teraz..
Ak sa odosobnim beriem to tak že ludia sú jednoducho takí, nikto nevidí čo je za tím, aký môže mať človek problém a pod. Ale niekedy my príde že to robia ako naschvál, najmä keď to počuť od tích, o ktorých si myslíš že ťa poznajú. Osobne už cítim a viem že sa netesim na sviatky, na oslavy a pod... lebo zas tie priblblé otázky a hlavne je človek iba ako pozorovatel a nie súčasťou..
Takže úplne si viem predstaviť tvoje pocity...
Peknú sobotienku...😊
Keby si s tým bola vyrovnaná, vôbec by Ťa to nezaskočilo. Normálne ny si povedala, že deti nemáš a muža nechceš/nemáš. Takže problém nebude v otázke, skôr s tým, že Teba samú to z nejakého dôvodu trápi.