Ako sa vyrovnať so stresom a problémami v práci?
Ahojte chcem sa len vyrozprávať vypísať posťažovať. Mám 26 rokov, som slobodný muž. Za posledné obdobie je na mňa toho veľa. Neviem ani čím začať, či už rodinné, finančné alebo pracovné problémy, svojvoľný čas alebo psychicko fyzické zdravie. Začal by som, tým že som mal úraz členka a bol doma skoro celé leto. Veľmi ma to psychicky ubíjalo, že som.nikam nemohol doslova chodiť. Na začiatku som bol nešťastný že som doma atď. a myslel si že v robote má vyhodia kvôli tomu keď sa vrátim. Po čase som zistil že v práci sú problémy s firmou, peniazmi, to už síce aj predtým ale počas mojej neprítomnosti to bolo ešte horšie. Keď som zistil tieto informácie, tak som si aj povedal, že môžem byť rád, že to tam nemusím riešiť tie problémy a zlú atmosféru, plus to že nám nechodia výplaty nikomu od júna. Po čase som zistil, že majitelia a šéfovia odkázali, že ten kto chce môže ísť preč a ze nebudú žiadne peniaze, asi 8 ľudí dalo do týždňa výpovede niektorí mi dokonca aj napísali písomne (dobrý kolegovia s ktorými som mal lepší vzťah) že končia kvôli peniazom a vízií šéfov. Ja som bol ešte na PN posledný týždeň keď som sa to všetko dozvedel. Teraz od pondelka som sa tam vrátil do tej práce a už v tú noc ako som sa mal vrátiť sa mi nedalo spať a mal som veľké stresy a nervy, že čo má tam môže čakať. Vedel som že to nebude dobré ale keď som tam prišiel tak realita na mňa pôsobila v pondelok ešte horšie ako som si myslel. Do kopy možno 10 ľudí plus každý nervózny, niektoré ženy sa tam aj hádali medzi sebou o výplaty čo robiť atď. (Zhodou okolností sú to zrovna moje kolegyne, s ktorými pracujem v jednej kancelárií). Cítim tam totálne zlu atmosféru, mám z toho stres, nervy, depresiu, úzkosť. Zistil som po 2 mesiacoch čo som tam nebol, že to je ešte horšie ako keď som tam bol pred tým úrazom. Výplata od júna nikde, zlá atmosféra.
A celkovo cítim, že si tam nemám s nikým už čo povedať keďže mne je 26 a druhý najmladší človek po mne má okolo 40 rokov a potom sú tam tety pred dôchodkom a viem za tie roky, aký sú to typologicky ľudia hlavne tie ženy po 50-tke. Viem, že chcú možno ďalší ľudia odísť. Ja nie som šťastný, že tam chodím aspoň to tak cítim momentálne možno to je tým že som tam dlhšie nebol a nemám len chuť robiť alebo možno to fakt tak už cítim že stačí... Som tam skoro 5 rokov všeličo som tam zažil ale toto ešte nie že nám nedali výplatu. Plus šéfovia sa ani nevedia ozvať a komunikovať s nami. Ozvu sa iba keď niečo oni potrebujú alebo až teraz sa ozvali keď zistili že chcú ľudia odísť a prosia a sľubujú, že nám všetko zaplatia ale sľubov už bolo veľmi veľa. Takáto situácia je asi od decembra - januára. Na druhej strane sa strašne bojím hľadať druhu prácu a mám z toho strach a depresiu že budem mať ešte horšie zamestnanie keď vidím rôzne ponuky na profesií tak je to strašné.
Teraz osobný rodinný život. Ešte do toho ako som nastúpil späť do práce po 2 mesiacoch, tak asi 1-2 dní predtým sa u nás doma rodičia hádali, bili, pil sa alkohol ešte do toho a ja som to počúval s mojím bratom skoro celú sobotu. Ostal som v totálnej depresií. Mojej mame ide len o tatu, mňa s bratom si neváži, nevidí nás, nepovie nám nič láskavé, pekné, stále len rieši otca ako sa ku nej on správa nepekne, či už ju zhadzuje, povyšuje sa nad ňou, podozrieva ho z písania si s inými ženami na telefóne atď, mama ho stále len kontroluje aj keď otec pracuje mimo domu cez diaľku tak ho sleduje či je na messengeri Facebooku atď.. keď má mama nejaké podozrenie alebo otázky na hocičo, tak po nej otec kričí, potom sa mama roztrasie, vidím že začne byť smutná je jej do plaču a začne do toho piť a opustí sa. Keď si vypije tak začne byť na môjho otca agresívna a začne na neho nadávať, bit ho atď, plus vrchol všetkého bolo, keď išla taká opitá v aute a narazila našťastie len do obrubníka na ulici a pokazila jedno koleso ale je to pre mňa totálna hanba, a frustrácia plus depresia pre mňa. Otec na druhú stranu je Vietnamec a je taký, že ledva odzravi každého z nás, opýta sa len niečo keď sa niečo týka peňazí alebo práce. On je založený na prácu a peniaze, verím že keby si mohol vybrať medzi životom svojej rodiny a peňazí tak radšej si vyberie peniaze a prácu aby mal. Vidím že mu je tiež všetko jedno nič nerieši okrem teda peňazí a práce. Neviem komunikovať, byť citlivý, je bezcitný chladný. Plus aj keď príde domov po tyzdnovke tak sa len stará o záhradu alebo zasa len o robotu keďže vo voľnom čase rieši tovar a predáva ho jeho ludom. Mama sa mu stará o všetko v dome a on len príde veď víkend a aj tak ju skritizuje že nie je niečo dobré. A takto to ide nejako dlhodobo akurát že teraz to bolo extrémne v tom že sa doslova hádali a bili. Ja už nevládzem som psychicky na dne.. nedarí sa mi ani rodinne, pracovne a ani finančne. Ešte financie mám pocit že má každý len využíva napríklad brat nikde nerobí dlhodobo a kúpil si auto za 900€ pred STK a teraz bol.na STK a zistili že tam bolo veľa chýb tak ďalšie peniaze som mu dal. Je mi dlžný 1300€ a mám pocit že mu to je tiež jedno. Alebo napríklad som bol na dovolenke s ďalším bratom a ten mi zas pripomína otca, mal maniere otca skoro lebo len muselo byť podľa neho a skoro nič sa mu nepáčilo a veľa kritizoval. Len som sa chcel vypísať ak to niekto až sem dočíta tak ďakujem...
Začnem od toho, že máš 26 a si slobodný- chlape zober svoj život do vlastných rúk a vyžmíkaj z neho maximum. Vzťahy a životy svojich rodičov neovplyvníš, je potrebné sa osamostatniť. Odíď z práce ktorá stojí za nič kľudne aj niekam do zahraničia. Je najvyšší čas začať žiť a nie sa umarat. Držím palce
A celkovo cítim, že si tam nemám s nikým už čo povedať keďže mne je 26 a druhý najmladší človek po mne má okolo 40 rokov a potom sú tam tety pred dôchodkom a viem za tie roky, aký sú to typologicky ľudia hlavne tie ženy po 50-tke. Viem, že chcú možno ďalší ľudia odísť. Ja nie som šťastný, že tam chodím aspoň to tak cítim momentálne možno to je tým že som tam dlhšie nebol a nemám len chuť robiť alebo možno to fakt tak už cítim že stačí... Som tam skoro 5 rokov všeličo som tam zažil ale toto ešte nie že nám nedali výplatu. Plus šéfovia sa ani nevedia ozvať a komunikovať s nami. Ozvu sa iba keď niečo oni potrebujú alebo až teraz sa ozvali keď zistili že chcú ľudia odísť a prosia a sľubujú, že nám všetko zaplatia ale sľubov už bolo veľmi veľa. Takáto situácia je asi od decembra - januára. Na druhej strane sa strašne bojím hľadať druhu prácu a mám z toho strach a depresiu že budem mať ešte horšie zamestnanie keď vidím rôzne ponuky na profesií tak je to strašné.
Teraz osobný rodinný život. Ešte do toho ako som nastúpil späť do práce po 2 mesiacoch, tak asi 1-2 dní predtým sa u nás doma rodičia hádali, bili, pil sa alkohol ešte do toho a ja som to počúval s mojím bratom skoro celú sobotu. Ostal som v totálnej depresií. Mojej mame ide len o tatu, mňa s bratom si neváži, nevidí nás, nepovie nám nič láskavé, pekné, stále len rieši otca ako sa ku nej on správa nepekne, či už ju zhadzuje, povyšuje sa nad ňou, podozrieva ho z písania si s inými ženami na telefóne atď, mama ho stále len kontroluje aj keď otec pracuje mimo domu cez diaľku tak ho sleduje či je na messengeri Facebooku atď.. keď má mama nejaké podozrenie alebo otázky na hocičo, tak po nej otec kričí, potom sa mama roztrasie, vidím že začne byť smutná je jej do plaču a začne do toho piť a opustí sa. Keď si vypije tak začne byť na môjho otca agresívna a začne na neho nadávať, bit ho atď, plus vrchol všetkého bolo, keď išla taká opitá v aute a narazila našťastie len do obrubníka na ulici a pokazila jedno koleso ale je to pre mňa totálna hanba, a frustrácia plus depresia pre mňa. Otec na druhú stranu je Vietnamec a je taký, že ledva odzravi každého z nás, opýta sa len niečo keď sa niečo týka peňazí alebo práce. On je založený na prácu a peniaze, verím že keby si mohol vybrať medzi životom svojej rodiny a peňazí tak radšej si vyberie peniaze a prácu aby mal. Vidím že mu je tiež všetko jedno nič nerieši okrem teda peňazí a práce. Neviem komunikovať, byť citlivý, je bezcitný chladný. Plus aj keď príde domov po tyzdnovke tak sa len stará o záhradu alebo zasa len o robotu keďže vo voľnom čase rieši tovar a predáva ho jeho ludom. Mama sa mu stará o všetko v dome a on len príde veď víkend a aj tak ju skritizuje že nie je niečo dobré. A takto to ide nejako dlhodobo akurát že teraz to bolo extrémne v tom že sa doslova hádali a bili. Ja už nevládzem som psychicky na dne.. nedarí sa mi ani rodinne, pracovne a ani finančne. Ešte financie mám pocit že má každý len využíva napríklad brat nikde nerobí dlhodobo a kúpil si auto za 900€ pred STK a teraz bol.na STK a zistili že tam bolo veľa chýb tak ďalšie peniaze som mu dal. Je mi dlžný 1300€ a mám pocit že mu to je tiež jedno. Alebo napríklad som bol na dovolenke s ďalším bratom a ten mi zas pripomína otca, mal maniere otca skoro lebo len muselo byť podľa neho a skoro nič sa mu nepáčilo a veľa kritizoval. Len som sa chcel vypísať ak to niekto až sem dočíta tak ďakujem...
@anonym_autor v praci, kde by hrozilo, ze mi nedaju vyplatu by som neostala ani den! Vsak ta tam nic nedrzi, daj vypoved a najdi si inu pracu… a od rodicov by som sa pakovala tiez. Mas 26, najdi si byvanie a vsetky tvoje problemy su vyriesene!
joj mat 26 tak ma doma nic neudrzi. Zacni si hladat druhu pracu a to okamzite. Tvoje depresie sposobuje miesto, kde nie je dobra atmosfera a toto v zivote nepotrebujes. Alebo ano ? Hladaj inu pracu. Si mlady, mas moznosti, nic ta nedrzi (nemas male dieta, ci vydavky na rodinu). Na tvojom mieste by som vysla z komfortnej zony a nasla si podnajom. Kludne aj s niekym inym ale budes mat vlastnu izbu a ticho a klud od kazdeho. Bratovi uz nic nepoziciavaj pokial ti nevrati to co ti je uz dlzny. Taky je zivot. Svoje okolie zmenis len tak, ze sam pre to nieco spravis. Je mozne, ze v novej praci si najdes aj kamosov. Minimalne iny kolektiv a budes v klude. Neznasaj toxicke prostredie (pracovne aj domace) a osamostatni sa a zi si svoj kludny tichy zivot, kde si budes bez nervov robit co chces. Rodicov a bratov navstivit mozes a odides z navstevy kedy ty budes chciet. Uz nie si male nesamostatne decko. Mnoho mladych odchadza zit do zahranicia len preto, ze maju tu moznost. Ty sa mozes prestahovat okamzite len co si najdes podnajom.
@anonym_autor ake su zeny po patdesiatke?
Tak rodinné prostredie človeka ovplyvní dosť. Ale s tou prácou, hľadaj inú, to by nemal byť problém pre mladého, zdravého človeka niečo nájsť. A ak chodíš na týždňovky kde bývaš? Najlepšie by bolo nechodiť domov a netrápiť sa tým ako je to medzi mamou a otcom, ich vzťah a život-majú to ako chcú, ak musíš domov chodiť byť čo najviac preč alebo zavretý vo svojej izbe a neriešiť ich.
@anonym_autor ake su zeny po patdesiatke?
@anonym_14f1a1 nie som schopná to celé prečítať,🙄čo píše o ženách po 50?
@anonym_14f1a1 nie som schopná to celé prečítať,🙄čo píše o ženách po 50?
@anonym_9aa3ed ...keďže mne je 26 a druhý najmladší človek po mne má okolo 40 rokov a potom sú tam tety pred dôchodkom a viem za tie roky, aký sú to typologicky ľudia hlavne tie ženy po 50-tke.
@anonym_9aa3ed ...keďže mne je 26 a druhý najmladší človek po mne má okolo 40 rokov a potom sú tam tety pred dôchodkom a viem za tie roky, aký sú to typologicky ľudia hlavne tie ženy po 50-tke.
@anonym_14f1a1 zaujímavé,že v mojej poslednej robote boli najhoršie tie mladšie,tie staršie si robili robotu a nepotrebovali intrigovať
Joj ale nelutuj sa, život sa ti rúca aby si s tým konečne niečo robil....inak čo si mal s clenkom keď si musel byť 2 mesiace doma? Mala som niekoľko takých úrazov a tak dlho som nikdy nebola
Začnem od toho, že máš 26 a si slobodný- chlape zober svoj život do vlastných rúk a vyžmíkaj z neho maximum. Vzťahy a životy svojich rodičov neovplyvníš, je potrebné sa osamostatniť. Odíď z práce ktorá stojí za nič kľudne aj niekam do zahraničia. Je najvyšší čas začať žiť a nie sa umarat. Držím palce
@anonym_8b6d86 neviem či to dokážem. Mám pocit že nič neviem a nie som schopný ničoho. A do zahraničia? Čo by som tam robil povieš mi?
@anonym_autor v praci, kde by hrozilo, ze mi nedaju vyplatu by som neostala ani den! Vsak ta tam nic nedrzi, daj vypoved a najdi si inu pracu… a od rodicov by som sa pakovala tiez. Mas 26, najdi si byvanie a vsetky tvoje problemy su vyriesene!
@mane01 ďakujem že to tak vidíš a že to znie veľmi ľahko. Možno práca sa dá zmeniť rýchlejšie ale to bývanie mi príde zložitejšie z hľadiska toho aké sú výplaty na Slovensku
joj mat 26 tak ma doma nic neudrzi. Zacni si hladat druhu pracu a to okamzite. Tvoje depresie sposobuje miesto, kde nie je dobra atmosfera a toto v zivote nepotrebujes. Alebo ano ? Hladaj inu pracu. Si mlady, mas moznosti, nic ta nedrzi (nemas male dieta, ci vydavky na rodinu). Na tvojom mieste by som vysla z komfortnej zony a nasla si podnajom. Kludne aj s niekym inym ale budes mat vlastnu izbu a ticho a klud od kazdeho. Bratovi uz nic nepoziciavaj pokial ti nevrati to co ti je uz dlzny. Taky je zivot. Svoje okolie zmenis len tak, ze sam pre to nieco spravis. Je mozne, ze v novej praci si najdes aj kamosov. Minimalne iny kolektiv a budes v klude. Neznasaj toxicke prostredie (pracovne aj domace) a osamostatni sa a zi si svoj kludny tichy zivot, kde si budes bez nervov robit co chces. Rodicov a bratov navstivit mozes a odides z navstevy kedy ty budes chciet. Uz nie si male nesamostatne decko. Mnoho mladych odchadza zit do zahranicia len preto, ze maju tu moznost. Ty sa mozes prestahovat okamzite len co si najdes podnajom.
@zuzikak nie nepotrebujem mať tie depresie mňa to už nebaví od 19 takto stále. Takže z toho čo píšeš by som mal odísť hneď a to do zahraničia? A pracovať s byť niekde v prenájme
Tak rodinné prostredie človeka ovplyvní dosť. Ale s tou prácou, hľadaj inú, to by nemal byť problém pre mladého, zdravého človeka niečo nájsť. A ak chodíš na týždňovky kde bývaš? Najlepšie by bolo nechodiť domov a netrápiť sa tým ako je to medzi mamou a otcom, ich vzťah a život-majú to ako chcú, ak musíš domov chodiť byť čo najviac preč alebo zavretý vo svojej izbe a neriešiť ich.
@marsmykkok to som asi zle napísal. Ja nechodím na týždňovky, ja bývam doma ale môj otec chodí na týždňovky nie ja.... Skúšam pozerať aj iné práce
@anonym_9aa3ed ...keďže mne je 26 a druhý najmladší človek po mne má okolo 40 rokov a potom sú tam tety pred dôchodkom a viem za tie roky, aký sú to typologicky ľudia hlavne tie ženy po 50-tke.
@anonym_14f1a1 nechcem samozrejme nikoho tým uraziť ani nič podobného. Samozrejme ani nikoho hádzať do jedného vreca. Ale ženy po 50-tke, myslel som to tak, že riešia všetko možné a druhých, ohovárajú, starajú sa do všetkých a snažia sa do všetkého zasahovať. Plus ich zmýšľanie mi príde odlišné ale je pravda že sú pracovité oproti mladým. Len to správanie mi nesedí a povaha. Ja to poznám aj v práci aj v rodine také osoby a je ich dosť preto som to tak napísal. Samozrejme nikoho nechcem uraziť
@anonym_14f1a1 zaujímavé,že v mojej poslednej robote boli najhoršie tie mladšie,tie staršie si robili robotu a nepotrebovali intrigovať
@rozculena u nás tiež vedia skôr staršie robiť a keď tam boli mladšie tak sa zasivali.... Ale skôr tá povaha že robia tie staršie intrigy u nás a sú také že všetko možné riešia len nie to podstatné a to mi strašne lezie na nervy keď tam riešia politiku, osobný život ľudí, kto ako robí čo robí atď... Na to nemám náladu počúvať
Joj ale nelutuj sa, život sa ti rúca aby si s tým konečne niečo robil....inak čo si mal s clenkom keď si musel byť 2 mesiace doma? Mala som niekoľko takých úrazov a tak dlho som nikdy nebola
@modrykonik33 no ľutujem sa to je pravda. A úraz teda PN som mal asi skôr tak 6 týždňov nie dva mesiace. Posledné 2 týždne som.si bral nútenú dovolenku letnú keďže som jej mal.viac ako ostatní. Takže to bolo 6 týždňov a aj to bolo preto tak lebo mi naťahovali lekári rôzne vyšetrenia rehabilitácie termíny lebo tam mali dovolenky...
@mane01 ďakujem že to tak vidíš a že to znie veľmi ľahko. Možno práca sa dá zmeniť rýchlejšie ale to bývanie mi príde zložitejšie z hľadiska toho aké sú výplaty na Slovensku
@anonym_autor ked si
@anonym_autor pises, ze si mlady, slobodny chalan, urcite je mozne najst si izbu v zdielanim byte. Clovek ziska svoj maly priestor, v tvojom pripade svoj klud a je to financne vyhodne. Casom si nasetris na nieco viac. Treba hladat moznosti, nie dovody, preco sa to neda.
@zuzikak nie nepotrebujem mať tie depresie mňa to už nebaví od 19 takto stále. Takže z toho čo píšeš by som mal odísť hneď a to do zahraničia? A pracovať s byť niekde v prenájme
@anonym_autor neviem ci do zahranicia odist. Mozno ani nemusis ak nechces a nemas odvahu. Kludne si najdi pracu v inom vacsom meste a ano - radsej byvat na podnajme ako mat depresie a nezdrave prostredie doma. Potrebujes klud. Takto dlhodobo v takomto prostredi si nazenies len depresie a panicku poruchu. Treba zmenit svoj zivot. Nikto ti ho nezmeni, len ty sam. Zacni sa pozerat po moznostiach. Mnohe velke spolocnosti dokonca za maly poplatok zabezpecuju aj ubytovanie (je to mensi poplatok ako na podnajme ak by ti nevadilo mat spolocnu kupelnu a zachod.) - treba si zistit podmienky a oslovit tieto firmy. Google mas tak hladaj.
@anonym_autor zmeniť prácu
