Ako taktne odmietnuť výlet s rodinou?

Skús tú odvahu v sebe nájsť. Ak je tvoja matka skutočne taká, ako píšeš, tak nijako jej srdce nezasiahnes, zasiahnes maximálne jej ego a to ti moze byť fuk. Týmto kontaktom-nekontaktom akurát predlžujes svoju agobniu a dávaš matke pocit, že nad tebou stále môže vládnuť. Nie každá matka by matkou mala byť.

@anonym_autor a nemyslíš teda že je správny čas opýtať sa jej aké mala ona detstvo? Samozrejme že zažite zle nedáva právo správať sa ďalej zle ale nie je to nič nezvyčajné.
Ja som ročník 88 a mama 62 a vidím sa v tvojich odpovediach. Tie zažite vzorec sú tak hlboko, že naše mamy nevedeli a nedokázali. Nie všetky samozrejme. Dnes sme inde, vzťahy, výchova sú v centre pozornosti spoločnosti. Kedysi dieťa oblečené najedene a vyspate stačilo.

@vroni Este horsia, to sem pisem len minimum a to je este to krajsie. Skusim jej to povedat, co sa ma stat, nech sa stane. Mozno sa sama odmlci a bude to tak lepsie.

@darius_a Ano, najedeni sme boli aj postel sme mali. A tym to aj koncilo. Smutne detstvo. Na svadobnych fotkach som si rodicov musela prekryt takymi nalepkami, nedobre sa mi na nich pozera. Akoby uz neboli mojou sucastou.

ty si veĺmi protirečíš, na jednej brrr prekryješ ich tvar na fotke, na druhej strane sa cítiš vinná, nechceš ju zranit, nedokažeš byt surova, trpíš jej objatia, hráš nejakú hru....keby si ju tak strašne neznašala ako tvrdiš, bez milosti by si ju odstrihla a bola rada, že ju nevidiš
.
ty si citovo zainteresovana na nej, na jednej strane velke slova, na druhej strane ju ĺutuješ...niečo tam nesedí

@karolinakr ja myslím ze si neprotirečí, ani tu nie je nič co by nesedelo. Jednoducho ma v sebe zakorenené ze je to matka, je to rodina, tak musí s ňou byt v kontakte - veď to vidíš aj v tých debatách tu na koni a zrovna aj v tejto - premoz sa, odpustí, mama je len jedna a blabla.
Nie každý je tak silný ze sa vie tomuto “tlaku” vzoprieť bez výčitiek.

@karolinakr Ked myslis. Takto to citim.

ja ťa neobvinujem, možno ju maš rada, alebo sa citiš zaviazaná, neviem

Hm... ja by som na Tvojom mieste na žiadnu chatu nešla. Cítiť veľké rany z Tvojich riadkov. V živote sa ozaj dá odpustiť veľa vecí, niekedy aj hrozných, ale tu chýba akákoľvek reflexia zo strany matky. Niekedy sa človek potrebuje odstrihnúť aj od tých najbližších, ak to človeka len zraňuje. Ja by som možno skúsila ešte jeden úprimný hlboký rozhovor s mamou o tom, čo mi ublížilo a potom sa rozhodla. Myslím, že takých rodičov ako je Tvoja matka je mnoho... taká studená generácia. Lásku nedostali, ani nevedeli dať.

To nie je rodina. To je mama. Jeden človek. Myslím, že si to jasne dala najavo. :D Ty neovplyvňuješ jej emócie a jej náladu.. zoberie to ako to zoberie.

Ambivalencia je stav, kedy osoba pociťuje protichodné emócie alebo myšlienky k jednej veci, osobe alebo situácii zároveň. Môže to byť napríklad láska a nenávisť, radosť a smútok, alebo túžba a strach. Je to bežný jav, ktorý sa môže vyskytovať v rôznych situáciách a u rôznych ľudí.

Keď spomínaš toho brata ,oni majú aky vztah? A ty s bratom?Nie je matka narcis a brat vyvolené dieta a ty tzv čierna ovca? Len ma to napadlo, keď ju tak trapilo ci si mu zablahoželala, lebo ako chladná matka k obom by to asi moc neriesila

@anonym_autor Vidiet matku raz za dva roky. Si bezdetna, 35 rokov. Si s nou v kontakte telefonickom, pisomnom. Preco ju kontaktujes, preco volas? Preco odpovedas? Nemas ju rada, odstrihni sa. Nech matka vie, na com je.
Hovoris, ze matka bola studena pocas vychovy voci tebe. A ty si co?? Presna kopia, len to aplikujes vo vztahu dcera matka.
Len jedno ti prajem, aby si nebola presne v tej istej situacii ako ona.
Hlavne jej povedz, ze ju nechces. Nech ta vyskrtne zo zoznamu dedicov a radsej si peniaze uzije inym smerom, najde adoptivne vnucata a im sa venuje, popripade cestuje, majetok da tym, ktorych uzna za vhodne.
Skus navstivit psychologa, aby svet bol krajsi a ty sa netrapila.

@sidicek Oni maju normalny vztah medzi sebou, brat bol na prvom mieste a az potom niekde za vsetkymi ostatnymi som bola ja. Ako som pisala, ju trapilo to, ze ja som mu nezablahozelala, ale vobec ju netrapi, ze on mne nikdy sam od seba. V detstve aj v dospelosti este som musela neustale za neho nieco riesit.

@darius_a Toto prezivam ja, na jednej strane necitim k nej akoby nic, myslim tym nejaku lasku, blizkost, dovernost - o tom sa v nasom vztahu vobec neda hovorit. Na druhej strane ma tazi nejaka akoby povinnost ctit si rodica. Neviem to inak popisat. Ale citim k nej chlad.

@anonym_autor mozno je na case nie taktne sa vyhovorit, ale na rovinu povedat ako to citis. Nie v hneve nie z nenavisti, ale jednoducho dat matke zrkadlo. Mozno naozaj chce vas vztach zmenit a chapem, ze citis krivdu, ale aj tebe sa ulavi, ked “vylozis karty na stol”. Mozno sa aj ona otvori, mozno sa vam podari vztah zlepsit a mozno nie, ale stoji to za pokus. Ak teda vylozene neslo v tvojom detstve o tyranie a podobne, to by som zabuchla a zamkla dvere.
Vztahy su narocne a vela ludi s chladnym odchovom potom nedokaze vyjadrit alebo posunut tu lasku dalej svojim detom. Aky ma vztah tvoja mama so svojimi rodicmi?
Je ale uplne ok sa s rodicmi nestretavat…nemas voci nim povinnosti. Ja vzdy hovorim, ze starame sa o svoje deti tak, aby oni v dospelosti chceli s nami travit cas a pripadne aj v nasej starobe a nie aby mali pocit ze musia a boli citovo vydierani, ze ako nam nieco dlzia, lebo my sme ich priviedli na svet a starali sa ked boli deti.

@milanemila Praveze tam bolo psychicke tyranie, emocialny chlad, odstup. Vulgarizmy a krik dennodenne, suplovala som ulohu rodicov, robila sluzku vsetkym. Ublizili mi ako nikto, spamatavala som sa roky z ich vychovy, ja uz sa nehnevam, necitim nenavist, len ja k nim nic necitim. Keby som ich uz nikdy v zivote nevidela, vobec by mi to nevadilo. Nechybaju mi. Navstevy odkladam, nemam zaujem. Raz za dva roky, ani to by som nesla, ale nejak ma zenie to biblicke "cti matku i otca". Co znie divne asi, ale na druhej strane ctit rodicov neznamena si nechavat dalej ublizovat. Ja som im vdacna za jedlo, za strechu nad hlavou. Za viac nemozem, lebo viac mi nedali.

to ani nerozpravaj, ešte ti tu niekto radi, že ta maju odstrihnut z dedičstva
za takychto okolnosti by som sa určite nebala povedat, že nemam zaujem o 3 dni výletu, aj 5 minut je veĺa
a ked tvoja mama chybu v sebe nevidi, tak to je vrchol ozaj

čo vraviš na podcast? počuvala si ho?

@karolinakr Na to som ani nereagovala, ved ja sa nehnevam, ono je to ozaj tazke pochopit ked to clovek nezazil. Niektori ludia nemaju predstavu ako mozu rodicia znicit detom zivot. Lahko sa hovori odpusti, ale ja nemam co, ja uz som odpustila, len k nim nemam ziaden vztah a tym padom nevyhladavam ziaden kontakt s nimi. Dedistvo ani nechcem, zrieknem sa ho, lebo mi pride pokrytecke chciet dedicstvo od ludi, ktorych nemam rada. Podcast som este nepocuvala, vcera a dnes mam 12ku, tak si vypocujem zatra, mam volno a dam vediet 🙂

a toto su tie nasledky vychovy, že to vidiš cele zle...
kvari ťa pocit viny, tak sa nechaš manipulovat do stretnuti, potom čo si " robila služku všetkych" chceš odmietnuť dedičstvo, hoci si ho najviac zaslužiš a ešte sa citiš vinna, že ich nemaš rada
vrele ti odporučam terapiu, dala som ti kontakt na tu psychoterapeutku z podcastu, vyzera byť veĺmi ĺudská, neviem, ake maš finančne možnosti
po tom všetkom sa ešte citiš vinná a nehodná a to je presne ovocie tej výchovy

@karolinakr To vobec ale nie je pravda, ja sa necitim vinna ani nehodna, len nechcem dedicstvo od ludi, ktori su mi cudzi. Pride mi to pokrytecke si nan narokovat.

oni by sa mali cítiť vinný a snažit sa ti to vynahradiť väčšim dedičstvom, nie ťa vydedit
nemaš podla mna moc vysoku mienku o sebe, čo je dost pochopiteĺné

To je tvoja vec, ja som od neni od toho, aby som ťa presviedčala o tvojom živote

Dobre, otazka znela, ako taktne odmietnut vylet z rodinou - Nemám čas !

@anonym_autor nezvyknem ludi posielat k psychologovi ale tebe by sa zisiel ako sol. Na to ze su ti ukradnuti ich vkuse riesis. Az budes s minulostou vytovnana tak ptoste prides a oznamis nemam zaujem vas vidat a odkracas uplne pokojna bez toho aby si to v sebe pitvala.

@karolinakr Ja som jej napisala, ze nemam tolko volna. Uz neodpisala.

@anonym_autor v tom pripade je tvoj postoj k nim uplne pochopitelny a to co si mne napisala do komentara by som napisala aj im a uzavrela tuto kapitolu. Je to smutne, ze clovek kt ti ma byt najblizsie taky nie je a je obdivuhodne ako sa s tym snazis vyrovnat a necitis voci nim zlost.
Hovori sa, ze vsetko sa da opravit, ale nie je to tak nieco sa opravit neda ci uz je na to neskoro alebo je to tak poskodene, ze to treba jednoducho zahodit.