icon

Ako zvládate materskú?

avatar
mnariana
14. júl 2015

Dievcata, ako zacat...mam syna, ktory ma 2 roky a 2 mesiace a 6 mesacne babo. Som teda doma uz cez 2 roky. Moja prva materska bola des. Dieta mi v kuse plakalo a skor to bol svetly moment, ked sme mali dobry den. Nase prechadzky trvali hodinu - pol hodinu tam a pol hodina cesta spat s placom, ci uz v kociku, alebo na rukach, lebo v kociku byt nechcel. Spal priblizne pol hodiny a opat bol hore. Po roku zacal spat 1x do dna, uz to bolo fajn, lebo hodku, dve......takze prichodu druheho dietata som sa skor obavala. Ked sa narodil mladsi, bola som 10 dni v nemocnici a manzel mi po 2 dni pisal, ze uz vie, o com hovorim - ze byt doma s dietatom (vtedy rok a 7 mesiacov), nie je ziaden oddych, ze v kuse vari, perie, ze nestiha a nema sa s kym porozpravat...Celkom to zvladal, len to, ze synovi v kuse pustal rozpravky, ci uz TV, alebo tablet. Prisla som domov, hura!!! no a dalsie 2 mesiace boli plne revu a trucu. Mladsi syn bol tichucko, plakal asi 5 minut do dna, zato starsi reval za vsetko asi kazdyh 5 minut...asi po 2 mesiacoch to ustalo a ako tak sme sa vratili k zabehanym kolajam. Uz ma prestal odmietat, lebo ja som sa k nemu nemohla ani prilizit, stale len tatinko a aj ked sa zobudil a manzel nahodou nebol doma, tak utekal k dveram, obliekal sa, ze ide prec a mama nie...Uz asi po mesiaci plakania a mojho kricania (lebo dohovaranie uz som nezvladala), som sa spytala maleho, preco tolko place za vsetko a on mi povedal, lebo mama ma babo...takze som sa snazila venovat sa mu viac, aj ked vsetko cas zabera aj tak on...kazdy mi vravi, aky je starsi aktivny, ze je asi hyperaktivny atd...uz si to uvedomujem aj ja, ked sme na ihriskach, musim stale davat pozor a pripominat, ze nesmie bit ine deti , strkat a nesmie na nich kricat. Na deti som sama od cca 8 rano do 18 vecer, potom pride manzel a dava do laty starsieho, ja uz mam len mladsieho - a potom ich oboch davam spat. Nemam tu babku, ale ta ked pride, tak je unavena, resp. nestiha za starsim synom. Baby, ja uz fakt nemam nervy na tu matersku - vy to zvladate? Nemam uz pochopenie pre tie synove vystupy. Ine deti placu, ze chce bicykel, moj place, ze ho nechce...Uz ma to unavuje, byt stale so starsim, nemat cas na druhe dieta, dookola varit, zehlit, tvarit sa spokojne a pokojne, dohovarat v kuse starsiemu. Pre poznamku, uz ho nechavam jest sameho, bez ohladu na to, ci sa potom cely prezlecie a plienky uz nema asi 4 mesiace. Ako to zvladate vy?

avatar
katrinka8
16. júl 2015

@katarinamarkova - ale kým by si musela dvíhať tých 50 kg, tak máš 9 mesiacov čas na to, aby si si to z tých 20 na 50 nacvičila 😉

avatar
paris3
16. júl 2015

@katrinka8 dobre si to napisala 😉

avatar
katarinamarkova
16. júl 2015

@mnariana mam deti 9r., 4r. 2r......cize velmi dobre viem ake to je, ked tri deti naraz pistia ze nieco chcu a v noci sa 2-3 deti zobudia a moj spanok sa o 3tej skoncil.......

katarinamarkova @mnariana 380€ - za sukromnu skolku....
do statnej si prihlasku nedavala? - vacsina skolok berie uz deti od 2r. samozrejme podla poctu deti.

ps: velmi ti pomoze ak manzela aspon raz do mesiaca na par hodin spravis rodicom na plny uvazok, a ty si odbehnes, zaplavat, za kamoskami, kadernik, nakup, prechadzka.......
ono to vie zazracne nabit na tych dalsich x tyzdnov

toto je moja prva rada

a tak ako o prispevok vyssie, tak si stale stojim za svojim, ze:
( nehovorim o - nechtiac, ups., podrarilo sa.....prve zvladam, druhe je narocnejsie....)
ved ked si dobrovolne spravim 2he dieta, je tu jasny predpoklad ze to bude viac roboty ako pri tom 1.

avatar
katrinka8
16. júl 2015

@paris3 - no lebo mne to príde také "mudrovanie", čo bude, kedy bude, ako bude. Veď to všetko sú veci, ktoré sa proste dopredu vedieť nedajú - a všetko to závisí od toho konkrétneho dieťaťa, od jeho stavu a povahy. A to sa dopredu vedieť nedá, navyše sa to všetko mení, deti rastú... Proste sa mi nepáčia tie pre mňa extrémne a radikálne vyhlásenia typu nerobiť si druhé dieťa, keď "nezvláda" prvé... Mimochodom, čo je to nezvládať? 😉

avatar
katarinamarkova
16. júl 2015

@katrinka8 ano mas 🙂 ale radsej idem tych 50kg dvihat az ked to mam nacvicene....a nie len tak mozno snad sa mi to za urcite obdobie podari..........

avatar
katarinamarkova
16. júl 2015

@katrinka8 ak take dni, raz suprove raz hrozne beries ako normalnu marersku tak to zvladas na jednotku.ak pri tom depkujes, fnukas kazdy jeden den sa stazujes, ake to je hrozne....ako sa nic neda....ake to je tazkeee....tak to nezvladas.
to nie je o tom aka je materska tazka a ci jeden den je taky a druhy onaky.....je to o tom ci je zena v konecnom dosledku happy alebo non- happy

avatar
paris3
16. júl 2015

@katrinka8 presne tak 😉 zvladat-nezvladat, to je len subjektivny pocit. ja napriklad som na seba velmi narocna, takze mozno by som sa hodnotila, ze matersku nezvladam. ale pri tom istom 'vykone', by si ina matka mozno povedala, ako super to zvlada 😉 ja sa jednoducho sama nezaradim medzi supermatky. napriek tomu si myslim, ze pravo na dalsie dieta mam 😉

avatar
mnariana
autor
16. júl 2015

@katarinamarkova tento prispevok som pisala v stave nudze🙂 a to som bola po 10 dnovej rodinnej dovolenke. Dnes to vidim zas inak. Ano, hladame skolku. Teraz ideme vyskusat denny tabor pre male deticky na tyzden. Ak sa mu tam bude pacit, zariadime sa podla toho. Chodim von, jasne, treba. Teraz idem na vikend s mladsim ku kamoskam na chatu(na poriadny babsky pokec). Muz super. Postara sa o starsieho, budu mat chlapsky vecer a jeden den. Ale niekedy som tak na nervy, ze 100x opakujem to iste dookola, obaja zarumazgaju, ze len kukam ake decibely moze mat detsky plac. A verim, ze to pri 3 detoch poznate lepsie ako ja;)

avatar
katarinamarkova
16. júl 2015

@mnariana to su tie dvolenky, po ktorych treba dovolenku 🙂
chvalim manzela....aj kamosky.....ale hlavne mamicku, ktora matersku ocividne zvlada ( viem, ze vela vas tu je, co to moje slovko nemate v laske, tak sorry) lebo mamicka robi aktivne vsetko preto, aby vsetci okolo, tak ako aj ona sama boli HAPPY 🙂

avatar
timea7
16. júl 2015

@paris3 máš pravdu, e to ozaj subjektívny pocit - zvládam, nezvládam. A medzi supermatky sa radšej nechci zaradiť, nie je tu o nich zrovna najlepšia mienka 😝 😝 😝 😝

avatar
katrinka8
16. júl 2015

@katarinamarkova - no len ono byť happy a nebyť happy je tiež dosť relatívne 😀 😀 😀 Proste raz si happy,raz nie - predpokladám, že väčšine bežnej populácie sa takéto obdobia jednoducho striedajú 😉 (teraz neberiem extrémne typy ľudí s manio-depresívnymi stavmi).
Obvykle tu napíše mamina, ktorá má práve to ťažké obdobie, preto sa potrebuje vyžalovať, podeliť, povzbudiť... To však zákonite nemusí znamenať, že nezvláda materskú a že pred pár týždňami nebola spokojná a že o po tom, ako sa podelí o svoje pocity, zase bude spokojná a uľaví sa jej, lebo uvidí, že nie je sama, čo má občas takéto "stavy". Avšak obávam sa, že takéto veci môže prežiť len pri real kamoškách, pretože na koňovi sa ňu obvykle miesto podpory zosype aj poriadna dávka kritiky a výčitiek o tom, "načo si robila deti, keď ich nezvláda" (alebo nemá na ne peniaze alebo má naprd chlapa, doplň si, čo chceš). Lebo presne toto sa obvykle stáva pri väčšine diskusií - žena potrebuje povzbudiť, poradiť, podržať, a nasype sa na ňu ešte viac.
Žien, čo sem napíšu príspevok, ako super sa majú a že sa o ten svoj pocit chcú podeliť a preto zakladajú na takúto tému diskusiu, tu asi veľa nebude, ak vôbec 😉
Myslím s, že mnohým tu chýba empatia vcítiť sa do druhého, čítať medzi riadkami, vycítiť, ako sa daná osoba cíti, čo práve potrebuje (povzbuditť? nakopnúť? priamo povedať? preplesknúť?)Áno, je to ťažké, lebo je to virtuálne a nevidíme priamo človeka, ale mnohé príspevky sa dajú aj "vycítiť", aj priamo maminy napíšu, čo potrebujú, a aj tak sa vždy nájdu ľudia, čo im ešte pridajú. A to ja osobne nechápem.

avatar
katrinka8
16. júl 2015

@katarinamarkova - ešte keď dávaš tú paralelu s kilami. Ako pri činkách, aj v živote, sa ti môže ľahko stať, že máš nacvičených tých 50, keď tu zrazu ti tá činka môže spadnúť a zraniť ťa tak, že nedáš ani tých 20, čo si dávala predtým. Ani tam nemáš nikdy tú istotu, že vždy budeš všetko zvládať.
Ono je to skôr asi o Tvojom životnom postoji - podľa toho, čo píšeš (môžem sa mýliťsi, jasné) to vyzerá tak, že Ty ideš na istotu - keď si nie sí istá niečím, že to zvládneš, nejdeš do toho, kým sa na to maximáne nepripravíš a až keď máš pocit, že to úplne zvládaš, pokračuješ.
Len sú typy ľudí, ktorí majú zase pocit, že v určitých situáciách nemusia čakať, ale pripravujú sa priebežne, alebo majú pocit, že kým oni budú danú vec riešiť, tak za xy časového úseku sa tá daná vec zmení natoľko,, že už vlastne nemá zmysel čakať, kým sa vyrieši...
Konkrétne pri deťoch si myslím, že je všetko také premenlivé, že sa nikdy nedá spoliehať na to, čo a ako bude o pár mesiacov. Niekedy deti dokonca tak menia svoje reakcie, prežívanie, že behom pár týždňov sa nejaká dlhodobo negatívna situácia z ničoho nič sama zmení na pozitívnu (ale aj naopak môže byť), že je naozaj veľmi ťažko odhadovať, ako a čo bude fungovať pri každom ďalšom dieťati, ktoré má pribudnúť do rodiny.

avatar
alexanotbad
17. júl 2015

@katarinamarkova prepac, ale Ty si trochu mimo a hlavne nevies asi citat. Precitaj si, co som napisala v uplne prvom prispevku.
A ked uz sme pri Tvojom priklade, tak je to presne tak ako v posilke, zdvihnes dajme tomu tych 20kg lavou zadnou a postupne si pridavas, az nakoniec lavou zadnou zdvihnes aj tu 50tku. Ale dietatko sa Ti narodi a hned mas na krku tu 50tku, cize hoci si 20tku zvladla v pohode, tak to zrazu tak lahko nejde.
Ale tak Ty evidentne nechapes. Precitaj si prispevok nad tymto od @katrinka8 .

avatar
timea7
17. júl 2015

baby kašlite na to, tu už nezáleží na tom, či si druhé dieťa naplánovať, keď nezvládam prvé, tu už druhé dieťa je.

avatar
henamichal
17. júl 2015

Preto staci jedno dieta a basta...

avatar
sardinka32
17. júl 2015

@katrinka8 Vystihla si to ale ze uuuuuuplne dokonale (Tvoj prispevok o 00:12 aj 00:50)! 😉 Ja uz som tu niektore prispevky nemohla citat bez toho, aby som nezareagovala, aj ked viem, ako to tu na MK chodi. Obcas aj obdivujem odvahu zien, ktore vobec nejaku takuto temu zalozia, lebo sa vzdy vyroji roj skvelych matiek, ktore vsetko zvladaju a maju odpoved na vsetko. A hlavne treba dodžubat zakladatelku temy. 😀

avatar
prinzesz
17. júl 2015

@tilda tak toto bol prekrasny clanok.. az sa mi slz tisnu do oci..

avatar
katarinamarkova
17. júl 2015

@katrinka8 happy....
ked sa ta niekto opyta ako si spokojna so svojim zivotom, ci si stastna - odpovies mu na zaklade momentalneho 5minutoveho rozpolozenia? alebo mu odpovies celkovo - som stastna, nie som stastna ( a myslis tym dlhe obdobie)
jasne ze nalady sa kazdemu striedaju....ale ked je niekto celkovo spokojny, tak je spokojny aj ked si v dany den pofnuka a ponadava aky to bol dnes den....a zajtra zas fungujem.

- mozno sa dnes niekomu nezadarilo a pra veci sa pokazilo....ale aj tak ti ludia zaspavaju s pocitom ze su stastni....happy
- mozno sa niekomu dnes 100% darilo a stalo sa 10 krasnych pozitivnych veci....ale aj tak ti ludia zaspavaju s pocitom, ze nieco je zle, ze nie su stastni. non-happy

avatar
katrinka8
17. júl 2015

@katarinamarkova ale v takýchto prípadoch obvykle nejde o 5 - minútové rozpoloženie, na také stavy obvykle netreba zakladať témy na vyžalovanie sa. Ide obvykle o dlhší časový úsek, kedy majú maminy pocit, že im niečo padá na hlavu. A napriek tomu môžu byť všeobecne šťastné, hoci práve tých pár dní či týždňov si to "happy" vôbec neuvedomujú ako "happy" ale ako "unhappy" 😉

avatar
katarinamarkova
17. júl 2015

@katrinka8 ok, ked uz cinkujeme....pridam k tomu matematicku statistiku....
a aka je pravdepodobnost, ze tych 50kg,ked to mas nacvicene zdvihnes dalsich 1000x bez problemov.
a aka je pravdepodobnost, ze tych 50kg ti pocas tych 1000x raz dolame nohy?
0.001? ci menej? 🙂

aka je pravdepodobnost, ze ked tych 50kg nemas nacvicenych, ich aj po intenzivnom treningu v dany cas zdvihnes?
80-90%
aka je pravdepodobnost, ze ked tych 50kg nemas nacvicenych a dobre, mozno sa ti ich aj podari zdvihnut, ti to spadne a dolame nohy?
5%

🙂 a nie som clovek co ide na istotu 🙂
zijem spontanne, pritomnostou s nahladom na buducnost.
ale vzdy ked mam na vyber z viac moznosti, tak si jednoznacne vyberiem tu, co mi prinesie prospech tak ako aj v pritomnosti, tak aj v buducnosti.....a to ze buducnost nikto nepozna? ano....ale da sa kazdym dnom a kazdym rozhodnutim predpokladat.....lebo ked dnes necham v dreze riad, a som doma len ja a moje spiace deti - tak ho tam aj rano najdem......ked si nastavim budik na 99% zazvoni 🙂 a pre to 1% ho nebudem predsa nenastavovat 🙂 lebo co ak sa nahodou vyskytne nieco preco nezazvoni.....
a ano veci treba riesit priebezne, hlavne pri detoch......
ale to neznamena, ze ked s nimi napr. idem von, ze budem priebezne riesit, ci zaprsi, ci nezaprsi a kde im zozeniem mikinu a dazdnik, ked rano sme sli len v tricku s kratkym a ono sa akosi ochladilo......

veci treba riesit spontanne - ale treba si uvedomit, ze kazdy jeden nas krok ma nasledok v bucucnosti...cize ked sa spontanne s detmi vyberiem na vylet, lebo svieti slnko, aj tak si pozriem podrobnu predpoved pocasia, aby som vedela, kedy sa mame vratit, alebo co vsetko este do tasky pribalit.
veci treba riesit spontanne....ale ked si spontanne spravim dalsie dieta, lebo v tu noc som mala chut, tak musim predpokladat, ze to radikalne zmeni fungovanie v buducnosti....a nie je predsa x krat lepsie sa na to aspon trosku dopredu pripravit? ci psychicky, ci materialne, ci fyzicky? 🙂

avatar
katarinamarkova
17. júl 2015

@katrinka8 ok, sorry, opravujem svoj trosku podhodnoteny casovy usek z 5min. na 5dni 🙂
ale stale je to o tom, ze ked:

- mozno sa dnes niekomu nezadarilo a pra veci sa pokazilo....ale aj tak ti ludia zaspavaju s pocitom ze su stastni....happy
- mozno sa niekomu dnes 100% darilo a stalo sa 10 krasnych pozitivnych veci....ale aj tak ti ludia zaspavaju s pocitom, ze nieco je zle, ze nie su stastni. non-happy

kludne mozme to slovko dnes nahradit slovkom tyzden......ale stale to bude o tom, ze ak je niekto chvilku nestastny, neznamena to, ze je nestastny celkovo a ked je niekto chvilkovo stastny neznamena to, ze je stastny celkovo.

avatar
katrinka8
17. júl 2015

@katarinamarkova - no len jedna vec je predvídať nepriazeň počasia a na základe toho si naplánovať výlet (mimochodom, ja chodím ako tank, vždy beriem dáždniky a mikiny, plus s kolegyňou sme mali heslo: Vždy musíš mať so sebou slnečné okuliare a dáždnik) a úplne iná vec je naplánovať si dieťa 😀
Väčšina ľudí si prioritne vyberá (ak má z čoho) to, čo mu prinesie prospech, resp. o čom si myslí, že mu to prinesie prospech. Len háčik je práve v tom, že to, o čom je táto téma, sa jednak nedá predvídať práve preto, že netušíme, aké tie deti budú, a tiež preto, že prioritne a intuitívne každý rodič verí, že mať dieťa mu prinesie omnoho viac pozitív ako ho nemať (teraz myslím, čo sa duchovnej stránky týka, o tom je táto téma, nemyslím, že je OK si naplánovať druhé dieťa, keď neviem uživiť jedno). Práve preto sa ľudia rozhodujú mať detí, lebo veria v prospech takýchto rozhodnutí pre ich životy. Málokto ide do rodičovstva s tým, že och, moje dieťa nebudem zvládať. Ten strach tam môže byť, každý ho asi prirodzene niekde v pozadí trochu má, ale málokto si ho vopred pripúšťa do takej miery, že by sa preň rozhodol nemať deti.
Čo sa tých činiek týka - dôležitá je dôvera v seba samého, ale aj veľká pokora (ako vo všetkom), človek síce musí byť pripravený, ale musí rátať aj s tým, že nie vždy mu tá príprava zaručí "víťazstvo", pretože existujú okolnosti, ktoré nedokážeme predvídať - a s tým proste treba rátať 🙂 A tiež je dobré, keď sa človek dokáže prispôsobiť aj vzniknutej situácii - nečakanej, ktorá prišla hoci aj bez tej prípravy. Život proste nie je čierno-biely, ani sa nedá naplánovať v päťročniciach, a práve tie deti nám každý deň ukazujú, ako rýchlo sa nám tie plány môžu zmeniť 😉 To porekadlo o Bohu a plánoch asi pozná každý 😀

avatar
katrinka8
17. júl 2015

@katarinamarkova - áno, to máš pravdu s tými šťastnými - nešťastnými, ale asi to tak funguje len z pohľadu nezainteresovaného, resp. vonkajšieho pozorovateľa. Ono my si môžme myslieť, že dotyčný má len zlé obdobie, hoci on sa zrejme v tom období cíti ako skutočne nešťastný (proste nedokáže vidieť pozitíva, vidí len negatíva), preto tu založí taká mamina diskusiu, kde práve potrebuje počuť, že v tom nie je sama a potrebuje počuť, že napriek tomu, že teraz je ťažko, také obdobie prejde a bude zase dobre (návrat do stavu "happy") - proste potrebuje povzbudiť zvonku, od niekoho, kto to dokáže vidieť aj v inom svetle ako v tom, v akom to práve ona vidí (negatívnom) 😉

avatar
beatrixka77
17. júl 2015

Baby ja s tým vašim štastím súhlasím. Ja som vo všeobecnosti štastná a milujem svojho syna najviac na svete, niekedy ked sa pekne pozrie alebo ma pohladka až mi teču slzy štastia ALE som z neho neskutočne unavená, je veeelmi naročný a momentálne asi v období vzoru takže nepočuva vobec, sme v období odučania od plienky a proste denne mam strasne vela stresu s nim, aj si poplačem lebo ho nezvladam, ked pride muž z roboty, padam na hubu a som rada, že niekto ma vystrieda aspon na chvilu. Samozrejme že by som si želala aby bol poslušný a tak ale vo všeobecnosti som štastná, že je zdravý, šikovný a zlaty, hoci viem, že ma to stojí velké usilie každý den /a v kutiku duše dufam, že sa uvolní miesto a zoberu mi ho do jaslí 🙂

avatar
katarinamarkova
17. júl 2015

@katrinka8
ano nemozme k detom pristupovat ako k vyletu, z ktoreho sa mozme kedykolvek vratit a prave preto - BY SA NA TO LUDIA MALI X KRAT VIAC A DOKLADNEJSIE PRIPRAVIT!
a ano clovek mieni, pan boh meni....
ale ved prave to je to, co vieme vzdy predvidat 🙂 to ze to dieta moze byt akekolvek a zivot s nim moze byt akykolvek....a s tymto by kazdy mal vstupovat do rozhodnutia, ci chce, alebo nechce dalsie dieta. ak nie...tak pardon, ale beriem to ako lahkovaznost, spravit si dieta, len tak, ze ved nejako bolo, nejako bude.

ano, clovek sa musi prisposobit necakanemu, ale to neznamena, ze ked mu do cesty skoci nieco necakane, musi radikalne zmenit svoj zamer....zalezi len od toho, ako situaciu spracuje.
a ano planovat sa da.....kludne aj na 5r. dopredu...s tym, ze musis ratat, ze vysledok moze okolo tej 100ky lietat niekde 80-120% .....a ano da sa planovat aj pri detoch, len musis pouzit viac premennych 🙂

a to uplne najhlavnejsie, je, ze treba mat REALNE plany, uskutocnitelne v ramci svojich moznosti.

avatar
katarinamarkova
17. júl 2015

@katrinka8 ale to je uz o tom, ako ktory clovek vnima svet - ci subjektivne a okliestene, alebo objektivne a s rozhladom.
ale toto nikdy nevies uhadnut - na to by si daneho musela poznat asi tak ako samu seba.....
vacsina ludi ale vnima svet viac menej objektivne s davkou subjektivity 🙂 - to je ten zdravy vacsinovy pohlad na svet, okolie a seba sameho.....

ale ak niekto vidi vsetko negativne a pozitiva nevnima - vobec mu nepomoze ani ked mu pred nos strcis mega pozitivum - on ho aj tak prehliadne, lebo bude vidiet, len to,ze mu zaclanas vo vyhlade....a mozno ho zbada a aspon sa zamysli.....ale to je tiez nieco co tu nikto nevie odhadnut na zaklade par viet, co cita od neznamej osoby - o akeho cloveka sa jedna 🙂 mozme vzdy len hadat, ze snad sa jedna o taky ten nejaky priemer.

preto sa tu vzdy v kazdej teme mozte vsetci x krat hadat ake rady su zbytocne a ake dotycnemu prospeju, ci neprospeju a co potrebuje vtedy pocut ci nepocut.......je to uplne zbytocne.....lebo tak ako je na svete niekolko miliard ludi, tak je aj niekolko miliard roznych povah a zmyslani.

avatar
katrinka8
17. júl 2015

@katarinamarkova - na príchod dieťaťa sa nedá pripraviť 😀 (nemyslím zdravotne či finančne a z tejto stránky), pretože nikdy nevieš, aká duša si Ťa vyberie za rodiča. Mať dieťa môžeš iba zažiť, prežiť to (v zmysle pozitívnom, prežiť ako žiť život s dieťaťom), je predsa úplne iné starať sa o cudzie deti (napr. v zmysle, že máš viac skúseností a pod. so starostlivosťou o deti) a mať potom svoje vlastné. Je úplne iné mať 1 dieťa, mať 2 deti, 3 deti... to sú veci ktoré nenacvičíš, to sú veci, ktoré priebežne žiješ 🙂 Život sa í. nedá nacvičiť 🙂 Plus to, že netreba súdiť iného človeka, pokiaľ sme nechodili v jeho topánkach, či ako sa to vraví. A to je veľká pravda, nikdy nemôžme vedieť, čo skutočne prežíva niekto iný, lebo nepoznáme všetky okolnosti, ktoré dotyčný má a žije.

Ja sa už, baby, pre dnešok lúčim, idem ešte nacvičovať na zajtra balenie a podrobnú prípravu do každého počasia 😀 Dobrú noc. 🙂

avatar
katarinamarkova
17. júl 2015

@katrinka8 ale ano na prichod dietata sa da pripravit - prave tym, ze sa stotoznis s tym, ze si ta moze za mamu vybrat akakolvek dusicka, ci jednoducha, ci nesmierne narocna.

avatar
mnariana
autor
18. júl 2015

@beatrixka77 hovoris mi zo srdca;) presne tak som to citila.