Ako zvládnuť starobu bez rodiny a detí?
Ahojte zienky, tak budem mat pomal 45 rokov. Som jedinacik a nikoho nemam. Pravdepodobne budem mat jeden na dochodku po mame jeden schatrany dom . Nemam skutocne nikoho uz z rodiny, nezostali tu s nami, odisli, nemam bratranca sesternicu nikoho. Sirsia rodina pomrela tiez. Bojim sa staroby
Nemam deti a ani mat uz nebudem. Nie je s kym. Mozno sa najde niekedy nejaky priatel ale nepredpokladam. Bojim sa smrti osamote. Kamosiek mam ako safranu ostala som na svete sama maju svoje rodiny.
Kde budem moct zostat na sklonku zivota ked budem sama a kto sa o mna postara kedze nemam nikoho? Nejaka charita alebo klastor ci
? Neviem mam z toho uz teraz zle pocity. Nejak sa mi nepodarilo najst si dobreho muza a uz ani nechcem. Jeden ma mlatil, druhy bol suknickar uz ma to nebavi. Deti uz logicky mat nebudem. Rodicia mi nezanechali peniaze a moja vyplata staci na pokrytie zaklad. Zivotnych potrieb neusetrim asi nic na stare kolena. Co budem robit o 20 rokov ak sa dozijem, kto sa raz o mna postara?chybaju mi moji zosnuli. Ti co pomreli najblizsia rodiina tety mama oco. Rozmyslate tiez nad tym ak ste v posobnej situacii? Vsetci naokolo mna maju aapon segru brata ja nikoho. Alebo maju rodiny deti. Ja nemam skutocne nikoho. Ako prst som zostala na svete co dalej? Chytaju ma z toho panicke stavy.
@dorizzz reagovala som na tento tvoj komentar.
________
dorizzz
•
Včera o 18:45
@anonym_autor nemusia byť také… máš to v hlave tak nastavené negatívne, myslím že depresiu máš učebnicovú, išla by som k psychiatrovi s tým, nie je to okej ako rozmýšľaš
________
Psychiater da len lieky. Toto nemusi byt hned depresia - choroba a lieky nevyriesia kazdu depku. Ked tak velmi schopny psycholog. A ak psycholog uzna za vhodne, ze je to aj na medikamentoznu liecbu, alebo sa clovek citi tak zle, tak ano aj psychiater. Ale lieky su za mna ta posledna moznost. Radsej si zivot poriesit, pomoct si, spoznavat ludi, atd atd. to, co som napisala autorke vyssie.
@dorizzz reagovala som na tento tvoj komentar.
________
dorizzz
•
Včera o 18:45
@anonym_autor nemusia byť také… máš to v hlave tak nastavené negatívne, myslím že depresiu máš učebnicovú, išla by som k psychiatrovi s tým, nie je to okej ako rozmýšľaš
________
Psychiater da len lieky. Toto nemusi byt hned depresia - choroba a lieky nevyriesia kazdu depku. Ked tak velmi schopny psycholog. A ak psycholog uzna za vhodne, ze je to aj na medikamentoznu liecbu, alebo sa clovek citi tak zle, tak ano aj psychiater. Ale lieky su za mna ta posledna moznost. Radsej si zivot poriesit, pomoct si, spoznavat ludi, atd atd. to, co som napisala autorke vyssie.
@liv1 písala autorka, že mala 10 sedení so psychológom
A áno, vždy je lepšie sa vyhnúť liekom a skúsiť to inými metódami, ale ani brániť sa zubami nechtami liekom keď sú potrebné nie je najšťastnejšia voľba, zas nikto netvrdí, že sa musí liečiť už doživotne, niekedy stačí rok, dva, kým sa preklenie to najhoršie, ako barlička
@marsmykkok ....a keď ten domov dôchodcov neutiahne z dôchodku?Platiť DD nie je len tak.Tam mnohokrat dôchodok nestačí a musí prispievať k rodina,deti
@doriiis preto treba rozmislat kym je clovek mlady. Potomkov treba mat, to je zmysel zivota. Partnera este moze najst stale. Dieta moze adoptovat.
@anonym_autor Boooozinku, žienka zlatá, ty už v 45 rozmýšľaš, čo bude o 35 rokov a viac? Neber si to tak, zbytočne si stresy do hlavy nahanas. Čo ak o rok dva stretneš nejakého kamoša, čo navzájom vyplníte jeden druhému voľný čas aj prázdno v duši? Možno ten človek bude mať deti z predošlého manželstva a stane sa z vás dobrá sudrzna partia? Skús ísť viac medzi ľudí, do prírody, na rôzne túry....
Vôbec sa nemusíš báť staroby. Keď sa už nebudeš o seba vládať postarať dáš si žiadosť do zariadenia pre seniorov. Keďže nemáš blízku rodinu, vezmú Ťa tam dokonca prednostne. Ak budeš mať menší dôchodok ako je úhrada, zvyšok doplatí mesto, kde máš trvalý pobyt. Podľa zákona o sociálnych službách Ti totižto po jej zaplatení musí ostať ešte vreckové 25% životného minima. Robím v tejto oblasti 30 rokov.
Vôbec sa nemusíš báť staroby. Keď sa už nebudeš o seba vládať postarať dáš si žiadosť do zariadenia pre seniorov. Keďže nemáš blízku rodinu, vezmú Ťa tam dokonca prednostne. Ak budeš mať menší dôchodok ako je úhrada, zvyšok doplatí mesto, kde máš trvalý pobyt. Podľa zákona o sociálnych službách Ti totižto po jej zaplatení musí ostať ešte vreckové 25% životného minima. Robím v tejto oblasti 30 rokov.
@dankamg2 ak robíš tak určite potvrdíš že tam nekončia len bezdetní a že niektorí majú deti ako smetí a aj tak skončia v domove a teda ani s návštevy detí nie sú moc časté. Proste dnes už málokto dochová seniora doma, nie sú na to podmienky, treba pracovať a tak.
@anonym_autor ešte si mladá...určite sa niečo najde aj pre teba ...
Hmm tiež by som tvoju situáciu tak čierne nevidela, však si sama bez záväzkov, tak ja by som si pridala ešte jeden príjem navyše. Pochopila som ze nemáš asi hypotéku však? Lebo bývaš teda v rodičovskom dome, tak si zvýš príjem ešte nejakou brigádou alebo ďalšou prácou a možno by som si na tvojom mieste začala užívať. Začni chodiť na menšie výlety spoznávacie aspoň do okolitých krajín ak sa bojíš ísť sama ďalej. Pridaj sa na fb do skupiny "partak na turistiku' a dohodni sa s niekym na túru alebo len tak do prírody. Je tam plno ludi v rôznom veku co si takto hľadajú k sebe parťakov. Nemusíš len chlapov, aj ženy ako kamošky sa tam dajú nájsť.
Musíš sa niečím zamestnať, robiť niečo. Lebo ak chodíš len do slabo platenej práce a si v dome sama zvyšok dna tak sa nečudujem ze sa tam takto sama ubíjaš.
@sasitimi17 Áno, presne v tomto duchu som chcela písať odpoveď. Autorka je ešte mladá, všetky moznosti otvorené. Je sama, ale nemusí to tak ostať. Výlety, dovolenky, prechádzky v parku, to sú možnosti nájsť spriaznenú dušu, priateľku či priateľa
Predpokladám, že je zamestnaná, aj tam sa nájdu ľudia, s ktorými sa komunikovať.
A či sa týka príjmu, v tomto veku má dosť síl nájsť si ďalšiu prácu, napr. upratovaním v domácnostiach, platí sa to slušne. Len hlavu hore, prestať nariekať a tešiť sa na lepšiu budúcnosť.
Keď nikoho nemáš, čo robíš mimo tych 40 hodín, čo si v slabo platenej práci?
Nechcem tu riešiť zabezpečenie v dôchodku. O 25 rokov nás bude strašne veľa v dochodku, bude to masaker. Ale nejak sa to musí riešiť...
Skôr teraz, skus mimo prace robiť niečo, vďaka čomu budeš "hodnotnejsia" na trhu práce. A druha vec - pomahaj niekomu. To ti určite pomôže. Môžeš tam nájsť aj ľudí, ktorí budú pre teba rodinou. Ale tu platí jedna zásada. Nikdy nič za tvoju pomoc nečakaj. Ani vďaku, ale odplatu dobrom. Svet je zlý. Aby si nebola ešte smutnejšie.
A veľa ľudí má ja rodinu, ale okrem spoločných génov ich nespája nič. Takže ani sestra ani deti nie sú zárukou, že nezomrieme sami, opustení...