Aký postoj by ste zaujali k matke, ktorá zanedbávala svoje deti?
Ahojte žienky chcela by som sa poradiť aj s viacerými ľudmi, ženami ako sa postaviť k tejto situacíí.
Ako by ste sa zachovali, resp. nezachovali, aky postoj by ste zaujali k takej matke ktora silno zanedbávala svoje deti a to tým spôsobom, že nikdy v chladničke nebolo nakupené, nikdy nebolo navarené, deti mali doslova 2 nohavice a 2 trička a 1 topanky celoročne, matka s deťmi vživote nebola na detskom ihrisku, na prechadzke, deti behali von aj po večeroch myslím tým 7-8-9 ročné deti. V byte bol nonstop bordel, aj metrova kopa pradla, všade špina a ďalej by sa dalo pokračovať. Nebol problem v peniazoch, pretože matka si do práce kupila, vyfajčila 2 krabičky cigariet denne a vypila 7 káv denne, pravidelna navšteva kaderničky, kozmetičky. Niekoľko krát sa stalo že rodinu odpojili od elektriky lebo sa peniaze dávali všade tam kde nebolo treba. Deti zveria do opateri otcovi v 15 rokoch, on ich vychová, ošatí, stará sa ako najlepšie vie oni dospejú založia rodiny a zrazu v 25 rokoch sa tá matka ozve a chce sa silno stretnúť a tvari sa že sa nič nestalo jej deti maju samozrejme už svoje deti a ona sa oháňa tým, že chce sa stretnuť svami a že by ju vnuci a vnučky mali poznať. Ako by ste reagovali? Ako by ste sa postavili takejto situácii?
Dala by som sancu, moznost spoznat vnucata.. Ale drzala by som velky odstup a nadalej brala ako osobu, co do mojho zivota prilis nepatri, ked doteraz do neho nepatrila..
@zafir01
@jana_eyre
ona totižto tie deti nahlasovala aj socialke, ked už nežili sňou čo je nonsens pri jej spravaní, tým odlučením to nekončilo, ona aj dávala navrhy na sud o výživne bývalej manželky (je to tak zo zakona že žena musi mať taky isty štandard ako jej ex manžel ak je to opodstatnené da sa to tak dať do 5 rokov od rozvodu)aby robila naprieky, samozrejme socialka nikdy nič zle nezistila.. a sud jej ani to vyživne na ňu nepridelil...no a teraz žiť v strachu? či jej zase s prepačením neprdne?.. a nebude nahlasovať vnučata. ? Nieje to taka štandardná situacia..
Moja biologicka matka odo mna odisla ked som mala 8rokov, za inym muzom. Otca nepoznam. Vychovali ma stary rodičia-to boli moji rodicia. Matka chodila sporadicky na navstevy, zo 2x sa vrátila, ale vzdy odisla ked sa on objavil. Ked som mala 17 vrátila sa a dostala odo mna poslednu šancu-do dvoch dni bola zase prec.
Zalozila som si vlastnu rodinu, nechodi k nám-nezelam si to, deti nevedia kto to je ak ju stretneme v meste. Pozdravim, prehodíme par slov. Mozno to znie kruto, aj ja sa raz za cas zamyslim či som spravila dobre a pride mi to luto, ale vzdy len pridem na to iste-ano, urobila som dobre. Moj zivot by nebol taky ako je ak by som jej dovolila do neho zasahovat. Znicila si vlastny zivot-znicil ju chlap co pil, pila ona, bil ju, prisla o všetko.....Takze tolko moj príbeh.
@kicoolienka2255 ahoj..ak sa matka jej vnucat prikladne stara o svoje deti..tak sa nema coho bat...ak by som bola ja v takej situacii..asi by som s nou uz nechcela mat nic spolocne..ale to je len moja teoria..neviem ako by som sa zachovala, keby sa to naozaj dialo..vela stastia🍀
Tazka situacia a kazdy to riesi po svojom ako to citi ... ale napr. moja svokra sa starala akoztak o deti ale po rokoch spoluzitia s mm mam dojem ze len aby sa nepovedalo a skor ich vychovala ulica. Svokor odisiel do USA a odtial im posielal peniaze ale oni o tom nevedeli teda moj mm nie... dcery hyckala a robi to dodnes. Ale ked vyrastli poziadala o rozvod a nas - hlavne teda mm a deti, lebo mne je ukradnuta - ignoruje a zije ako keby sme neexistovali. Ale keby chcela prist a spoznat ich nebola by som proti, a nikdy by som nestala medzi nimi keby som videla ze ma zmysel. Samozrejme sama snimi by nemohla byt. Je to ich babka, dala zivot mm. Oni si uz obraz o nej urobia sami a mm uz obraz ma takze asi by som dovolila aby sa videli, najprv ale urcite spolu s nami. A ked su dospeli tak vedia uz co chcu a aj to co prezili, vsak neboli babatka ked sa dostali k otcovi. Myslim si ze je to urcite velmi tazke len tak prizerat sa ale je to ich mama a oni sa uz rozhodnu ako s tym faktom nalozia ....
Ja si myslim ,ze aj ked niekto povie "presa ti dala zivot " a nasledovalo to co si opisala,je pre mna konecna.... nedala by som jej sancu, neznasam zeny co sa o deti nestaraju a nikdy by som sa ich nezastala,akurat tak opula.
Matka ,je preto matka ,ze da za deti aj zivot... nie len privedie na svet a starajte sa druhi... moj nazor je toto...
Nech Ti tu poradi kto chce co chce, rozhodnutie bude aj tak na Tebe. Dojmy z detstva su silna vec, ale myslim, ze kazdy ma pravo na druhu sancu. Nemas tym co stratit. Ak je prepnuta aj teraz, kontaktovat sa nebudete, ale skor si myslim, ze sa chce stretnut lebo sa dala dokopy a mozno ziskas pre deti dobru babku. Ja radim daj druhu sancu ;)
@kicoolienka2255 po tom co si dopisala tak by som bola opatrna .. brala by som to ako nejaku znamu z minulosti ale velmi by som sa citovo neangazovala ... v kazdom pripade by som sa snazila odpustit nie kvoli nej ale kvoli sebe, aj ked ono to cloveka zvalcuje aj vtedy kedy si myslim ze je s tym uplne vyrovnany .. pri niektorych situaciach.
Odpustenie je ale cesta k oslobodeniu zaroven ale treba mat na pamati ochranu svojej rodinky a ak by raz udala na socialne tak by som asi prerusila kontakt
v kazdom pripade vela vela sily a aj ked je to take tazke citit sa neprijata a nelubena tou ktora ta porodila nepodlahni tomu pocitu a sebalutosti, o to su vacsie tvoje zasluhy ze sa dokaze starat o svoju rodinku a deti a poskytnut im zazemie a to co si sama nepocitovala v povodnej rodine ...
je nas tu vela tých ktorí to nemali a nemaju idealne .. my sme v kontakte ale tiez ak by sa stala krizova situacia .. mamu neoslovim .. skor sestry priatelov... ale tak zivot neni nikdy idealny a treba hrat s kartami ktore mame a premenit maximum toho co máme na nieco pozitivne ..
Nie si v tom sama
@kicoolienka2255 pozri, nechces dat sancu tak nedaj, je to tvoja vec. Kazdy si ponesie nasledky svojich rozhodnuti, aj matka, aj ty. Nech uz sa rozhodnes akokolvek.
Ja som sancu dala (u nas to bolo este omnoho horsie), a pomaly a opatrne sme si k sebe cestu nasli. Ale viem, ze sa na svoju matku nikdy na 100% nespolahnem. Opat: nasledky, kazdy si ich nesieme.
Mám známych,otec od nich odišiel ,o dieťa sa nestaral a teraz,keď je dcéra dospelá,úspešná a žijje v Uk a dobre zarába,tak sa chce kontaktovať...zistili,že má dlhy,tak asi tam je pes zakopaný,a má už svoj vek,treba sa oň postarať na staré kolená...dcéra nemá záujem o kontakt a myslím,že dobre robí.
@kicoolienka2255 mna zarazilo to, že píšeš, že sa tvari ako sa nič nestalo....tam vidim problém, ze dotyčná si absolutne neuvedomila ako svojim deťom ublizila. Neviem či by som dokazala sa s niekým stretavat s usmevom na tvari a tvarit sa, ze dotyčna mi nijako neublizila. Skratka tieto veci maju byt vypovedané, vydiskutované...
Ja som taka povaha, ze šancu by som dala, ale setsakra by som si všimala ako sa sprava k vnučatam, čo im ,,tlačí do hlavy,, a tak.
sama neviem ako by som sa zachovala v takejto situácii, lebo to je taká vec, že kým to človek nezažije tak nevie čo by ozaj urobil. teraz by som povedala, že by som jej možno dala šancu ale tak, že by sme sa stretli ale jednoznačne by som sa jej nehodila okolo krku ani nič podobné. nech pekne dokáže, že to myslí vážne a chce napraviť to čo urobila. to by som ti poradila teraz ale neviem ako by som reagovala keby som ja bola to dieťa a zažila takúto mamu
Napisem ti to z pohladu vnucata.
Mama nikdy nemala dobry vztah s rodicmi. Babka totiz zostala tehotna na "prvy vrz" a kedze bola z konzervativnej rodiny na dedine, musela sa hned vydat. S dedom sice mali dobre vztahy a dalsie dve deti, o ktore sa vzorne starali, ale babka vzdy vinila mamu, ze kvoli nej mala zniceny zivot. A tak, ked sa stahovala z rodicovskeho domu, okrem nepotrebnych veci, nevzala so sebou ani svoju dceru. Mama teda vyrastala s mojou prababkou od uplneho babatka.
Ked prababka umrela, zistilo sa, ze vydedila babku za to, ako sa zachovala k svojmu dietatu a vsetko rozdelila medzi svoju druhu dceru a babkin diel nechala mojej mame. To bola posledna kvapka do babkinho pohara a odvtedy mamu uz nacisto znenavidela. Za cele detstvo sme sa sem tam nahodou stretli v meste. Pytala som sa tata, preco je mama vzdy taka smutna, ked vidi tuto pani. A preco je pani vzdy taka nahnevana, ked vidi moju mamu. Neskor som sa dozvedela, ze to je babka a co je vo veci, ale viac sa to neriesilo.
Ked som mala asi 16, dozvedeli sme sa, ze babka umierala na rakovinu a hoci sa uz dlho trapi v poslednom stadiu, nemoze umriet. Mama sa rozhodla, ze jej ide odpustit. Vtedy som prvy krat rozpravala so svojou babkou. Pytala sa, ci sa dobre ucim a ci mam frajera. Povedala, nech sa mi v zivote dari. Potom sme odisli a druhe rano sme mali telefonat, ze v noci umrela. Par dni na to bol pohreb. Videla som ju v presklenej vitrine domu smutku a prvy raz nemala na tvari ten arogantny pohrdavy vyraz. Prekvapilo ma aka je vlastne pekna a ako sa podoba na mamu. Este nemala ani vrasky, ani zosiviet nestihla.
Po pohrebe sa dedo pomaly zacal snazit nadvazovat s nami vztahy. Cim je starsi, tym sa viac snazi. Ale pravda je, ze je to take ..neobycajne. Napr. vsetky ostatne sesternice mu tykaju, len ja so segrou mu vykame. Preto niekde aj na koniku pisem, ze som mala len jedneho deda, ktory uz umrel a niekde inde zas, ze dedo si rozumie s mojim svokrom. Aj ked to znie ako protirecenie, obidvoje je vlastne pravda.
A chybala mi babka? Nie. Ked deti v skole vypravali ako boli u babky, piekli s nou kolace, dostali peniaze, isli na vylet...ziadne emocie to vo mne nevyvolavalo. Fakt. Mala som deda a babku mi netrebalo. Druha babka zomrela este predtym, nez som sa narodila. A ten pocit bol zhruba rovnaky. Jednoducho som ich ani jednu nestihla spoznat a ked niekoho nepoznas, tak za nim ani netruchlis. Moja mama to mala ale horsie. Dlho sa trapila preto, ze bola nelubena a aj doteraz ju to trapi. Ako deti sme to vsak nikdy nepocitili.
Ona jej vtedy na smrtelnej posteli povedala, ze odpusta, ale som presvedcena, ze jej to este dlho neodpustila. Teraz mozno uz ano. Som si vsak ista, ze je lepsie babku ani nepoznat, nez s nou mat neprijemne zazitky a pocit, ze sa niekde stala chyba.
@kicoolienka2255 zazila som velmi podobnu skusenost na vlastnej kozi s vlastnou mamou ( aj ked, to bolo trochu miernejsie ako to co pises + alkohol a vysoke pozicky ) . po 10 rokoch prisla akoby nic . a ano dala som jej sancu, dala mi zivot, nosila ma, je to stale moja mama, sancu si zasluzila, hoc ich vela premrhala . nechcela som byt rovnaka ako ona, ked nas opustila so slovami ako sme jej znicili zivot .
nas vztah vsak nie je standardny vztah matky a dcery . z mojej strany je tam vychladnutie, ktore zial aj po umornej snahe nevyprchalo . neviem sa k nej chovat s citom, spoznala svojho vnuka, on ju ma rad, je mu dobra babka . no to je tak vsetko, vztah matky a dcery je zial u nas prec, a ostal v rovine, akoby sme boli len stare zname, ktore si nemame prilis co povedat