Bili vás rodičia v detstve?

@nelusiatko ja som rocnik 1974 a o takomto mlateni som v zivote nepocula. Mama mi spominala, ze ich mama nahanala varechou, ich bolo 6 deti a bolo to v rokoch 50tych.
Ale taketo pribehy co su tu popisane, mlatenie, pomaly tyranie, toto fakt som nezazila. Dokonca moj muz, ich bolo 7 deti, hovoril, ze na nich rodicia ruku nezdvihli. Ale spominal tiez fackovanie od ucitelov a bitie jeho kamaratov ich rodicmi. Ale v celej nasej rodine sa teda deti neotlkaju.

Jednu facku (ostalo mi 5prstov na líci) za klamstvo (mala som 14r.) A výprask s remeňom, že som neprišla s diskotéky o 12-tej, ako som sľúbila, ale o druhej, mala som 16r.. (mamina plakala na okne, že sa mi niečo stalo a otec ma od zlosti zrezal)

@0silvia0 Moj muz trva tiez na tom ze vzdy dostal zasluzene, lebo urobil nieco co nebolo spravne ale ked sa ho pytam za co konkretne tak nedokazal povedat jedinnu vec... odpoved bolo ze "za cokolkvek"

@andreatytler zaujimave, kazdopadne som presvedcena, ze to ide aj bez telesnych trestov. Len na to treba uvedomelych a vnimavejsich rodicov. Ja som nastastie takych rodicov mala.

Rodič môže udrieť dieťa, ktoré nevie spracovať svoje emócie? A rodič svoje emócie spravoval ako? Tak že napadol bezbranného? Ja som z generácie keď už fyzické tresty boli na ústupe, napriek tomu som sa im úplne nevyhla. S otcom mám doteraz taký vzťah, že mám voči nemu úctu, ale už sa ho nebojím. On si naopak myslí že jeho výchova bola najlepšia a že ja robím chybu, keď nekrotim svoje deti.
Keď som prvýkrát vzala do náručia môjho prvého syna hneď som vedela že na neho nikdy ruku nedvihnem. Samozrejme musela som na sebe pracovať, lebo tie výchovné vzorce sa nalepili aj na mňa. Je ešte malý, ale úspešne som si nastavila hranice, rovnako ja rešpektujem jeho hranice. A všetkým v rodine dokazujeme že to ide aj bez bitky, že plač nie je slabosť, že aj chlapci môžu plakať a že je úplne normálne cítiť smutok, hnev či frustráciu.
Vždy je mi do plaču keď dobehnú k svokre jej vnúčatá skryť sa, lebo otec alebo mama ich naháňa s palicou. Našťastie svokra ich vždy zachráni.

@zadarmo1 vyskúšaj naopak že ten komu capneš tak tomu vysvetluj tak ako to robíš hentemu. Že či to zabere.

@annm81 si to úplne vystihla
Schopnosť konštruktívne riešiť konflikty je medzi Slovákmi tragická .
Áno, toto je výsledok výchovy kde autorita rodiča bola umelo vynútená bitkou či psychickým nátlakom na vlastné dieťa. Príde mi to tiež tragické lebo sa to premieta do každej oblasti života ...vzdelanie a následne poskytovanie služieb...preto je aj vo všeobecnosti Slovensko takou "jednoduchsou" krajinou kde populizmus, hlúposť , hrubosť ,agresia žne úspechy ...lebo väčšina slovákov má v krvi kód a nesprávne vzorce správania a nevedia rozlíšiť čo je už cez...a že diskutovať sa dá aj bez nadávok a potreby víťazstva že iba môj názor je ten naj...
Bitky v domácnostiach sú tabu aj keď niekde v diaľke svieti svetlo na konci tunela a treba sa o tom rozprávať že to správne nie je a nemôže sa to pachat na deťoch alé pozor ani na iných členoch rodiny...lebo také ešte väčšie tabu dnešnej spoločnosti je aj týranie seniorov rodinnými príslušníkmi. Žiaľ.

Ja som dostala facku od svojho ocina raz keď som mala 13 lebo som si došla domov o polnoci a možno 2 krát v živote som dostala po zadku iné si nepamätám. Traumu nemám viem dobre za co to bolo 😊

@petedea toto už je týranie vlastného dieťaťa 😪

@torrente tak ako ty však?

♥️♥️♥️Silne slova zienky♥️

@torrente 🤦‍♀️ velmi obmedzeny nazor. Preco stale treba potom tie deti biť ked to tak pomaha ???? Kamoska deti cápe jedna radost, velmi to pomaha naozaj, ze to musi stale opakovat 🤦‍♀️ nevie si dat stale s nimi rady. Moje deti odmala poznaju hranice, su slusne ,doma zijeme v klude a pohode, zrkadlia super, aki sme my k nim, oni su taki ku nam a ostatnym,pretoze dieta sa da pekne formovat odmalicka BEZ BITIEK! Lahsie a rychlejsie je nacapat, vyzurit sa, ale to nie je výchova, to je vybiť si svoju zlost na svojom dietati, ktore sa nedokaze ubrániť , podupat jeho osobnost, znicit jeho zdravy psychicky vyvin .

Nie, nebili. O tom ze doma dostávala bitku, hovorila len jedna spolužiačka. Tiez nás nikdy nemlatil ziadny učiteľ (na aké školy ste to preboha chodili???) A nemlatim ani svoje deti, ani muz a ani sa netlčieme navzajom. Pamätám si, ako sme boli s rodičmi na chate s kamarátmi (kamaratili sa rodicia a mali deti v rovnakom veku, takže aj deti) a smykali sme sa po schodoch. Vleteli sme otcom rovno pod nohy. Moj sa zasmial a kamoška schytala od svojho papucou. Roky som to brala ako desivý zážitok. Ale je to moja jediná skúsenosť s fyzickým násilím.

@21anjelik19 Vies, dieta dokaze zniest vela, aj fyzicke tresty a dokaze aj pochopit, ze vyvadzalo a potom nasledoval trest.
To trestanie, ale musi byt primerane a musi byt vyvazne laskou.
Dieta musi citit, ze je milovane a pre rodicov, je vsetkym.
Dieta nemusi zlomit, ani fyzicke, ani psychicke tyranie, ale vedomie, ze ho jeho rodicia nemiluju, ked sa neciti byt milovane a vo vlastnej rodine sa citi horsie, ako u cudzich, lebo cudzi, sa k nemu spravaju lepsie, ako vlastni.
Neprajem nikomu to, cim som si v detstve presiel, peklo je oproti tomu prechadzka ruzovou zahradou.
Nieco take je horsie, ako smrt.

@torrente Rodičia si môžu dovoliť čokoľvek a dieťa nič? Ani mať zlú naladu? Ja som syna nebila a je z neho slušný človek. Ako dieťa bol ako väčšina deti, aj neposluchal. Ale ja tiež som urcite nebola stopercentná, tak to nemôžem vyžadovať od iných. Moja kamoška svoje tri deti často bila pre hocičo, aj keď len chceli povedať svoj názor opačný ako bol jej. Pritom to boli výborné žiačky, doma pomáhali, skromné a utiahnuté a poslúchali na slovo, lebo sa jej báli. Udrela ich aj predo mnou. Povedala som jej, že keď to ešte ráz urobí, tak sa prestávam s ňou stretávať. Ona sa potom odsťahovala a teraz vôbec nie sme v kontakte, aj keď z jej strany pokus bol. Nemôžem mat blízky vztah s takým človekom.

Mňa bila mama keď som bola malá, v puberte už nie. Ale zas nie tak drasticky ako je v niektorých komentoch pisane. Pár x som dostala remenom. Ale viac mi príde ľúto že u nás neexistovalo objatie, uistenie o tom že sa ľúbime, nikdy ani v puberte ani teraz v dospelosti som sa jej s ničím nezdoverovala. Viem že ona by si to pre seba nenechala, povedala by to ďalej kamarátke a viem že u nej pochopenie nenájdem.
Zo starkov som mala vždy lepšie vzťah, jej som sa zoverovala, ona ma oslovovala "zlatko, dcérka". To bolo to, čo mi u mami chýbalo. Ale čo už...prežili sme. Ja sa ako mama správam tak, ako by som chcela aby sa správala moja.

@elizabet173 asi áno. Máš 50 rokov, žila si ešte v socializme... chceš povedať, že bolo všetko tak, ako je to dnes? Výchova, možnosti, finančné zázemie rodín, vzťahy... To nemôžeš myslieť vážne

@elizabet173 Áno ide to, len niektorí rodičia sa nezmestia do kože.

@nelusiatko, sme s @elizabet173 približne rovnako staré. A tiež som nič podobné nezažila. Vobec, vobec nebolo bezne, ze v škole učitelia mlatili deti. A teda by bol nastal iny tanec, keby učiteľ niekomu jednu flaskol. A ano, bolo to zakázané. Už vtedy. Mali sme v triede presne jedného spolužiaka, ktorého rodicia boli rozvedení. A jedného, ktorého mama sa volala inak ako otec. To bola ťažká exotika 🤣🤣🤣 Tolko k vzťahom. Niekedy tu baby pisu, ako keby žili v roku 1800. Dobre, že učitelia nemali trstenicu a rodicia chodili na panské.

@elizabet173 moja mama je mozno o 10 rokov starsia ako ty a veru spominala,ze aj v skole ich ucitel vytahal za ucho ci vlasy. A dostali palicou po prstoch. Ja som uz husakove dieta, vtedy sa to uz nerobilo. Zrejme aj teba ta doba fyzickych trestov v skole minula

Ja som ľúbila dostať ale bola som výkvet ako dieťa dohovoriť mi nestačilo,, ujmu to na mne nemá žiadnu, deti sa ani nechytím, strašia ma niečo zo mňa ale chvalabohu malo z povahy

Ženy, som rada, že sa vás tu stretlo tak veľa tých, čo svoje deti odmietajú biť. Viackrát som tu mala diskusiu, v ktorej viaceré diskutujúce obhajovali "jednu na zadok" s tým, že predsa to nebolí, že dieťa zabudne, že je to len raz mesačne... nepomáhali argumenty, odkazy na veľké štúdie, ktoré jednohlasne dospeli k záveru, že ani jedna po zadku ani facky a kopance nijako nevedú k zlepšeniu správania;že deti, ktoré majú s takou výchovou skúsenosti mávajú väčší sklon k depresii, k zlému výberu partnera, nižšie IQ, nedostatok sebavedomia atď.

Je dôležité deti vychovávať a je pravda, že veľa rodičov to dnes nerobí. Ak dieťa robí niečo neakceptovateľné, treba mu v tom zabrániť. Ale riešte to s ním tak, ako chcete, aby dieťa riešilo konflikt s kamarátom... ak teda nechcete, aby dieťa tiež rozdávalo facky.

A ešte, ak sa niekedy stane, že vybuchnete a capnete malé dieťa, alebo dáte facku pubertiakovi, ospravedlňte sa. Uznať vlastný omyl je jedna z ďalších vecí, ktorá u mnohých dospelých absentuje, lebo žiadny takýto výchovný vzor nemala.

@zorkahorka ja som tiez husakove dieta a par faciek som este v skole stihla vidiet. Naposledy v siestom rocniku zakladnej skoly. Bola hudobna vychova a ucitelka zacala spievat. My sme sa s kamoskou zacali chichunat a kedze ona bola najvyssie dievca z triedy, ju si ucitelka povsimla. Prisla k nej, vlepila jej facku. Nikto to vtedy neriesil. Vtedy rodicia za deti nechodili riesit veci. Paradoxne, ta kamoska bola najlepsia ziacka v triede, sama je dnes ucitelkou. Len chuda nezvladla svoje pubertalne spravanie. Nehovorim ze sa bilo denne hlava nehlava, ale obcas sa stalo.
Neviem, ci to my sme vychytali najhorsich ucitelov, ale je to mozne, boli sme nova skola na novom sidlisku.

Jednu facku som dostal od otca,ked som sa v 16-tých rokov s kamošmi opil až do nemoty.Považujem tú facku aj facku života,lebo som potom s alkoholom dával pozor,a teraz už dlhé roky vôbec nepijem žiaden alkohol.Boli sme deti,ktorý ráno vytraťily na ihrisko,a večer sme išli domov až.Takže v živoťe by som dieťa neudrel,aňi ženu.

@torrente ale to nie je moje dieťa aby som ho vychovávala ALE keď mu s chlapom niečo povieme že nesmie voči nášmu dieťaťu tak nesmie a stojíme si za svojím. Iné veci neriešim na to má rodičov pokiaľ sa to netýka môjho dieťaťa 🤷🏼‍♀️