Čo si myslíte o ženách v domácnosti?
rada by som poznala aj iné názory na ženu v domácnosti, ako mám z okolia. tie nie sú práve najtolerantnejšie 😕
po x rokoch na materskej s deťmi som z práce vypadla na taký dlhý čas, že zvnovu všetko naštudovať a niesť pomerne veľkú zodpovednosť ma vôbec neláka. manžel nemá nič proti, aby som nejaký čas, aj pár rokov, ostala doma a starala sa len o deti (budúceho školáka a škôlkara), domácnosť a podobne. finančne by sme to utiahli, žiadne veľké vyskakovanie, no ani prílišné uskromňovanie. problém je, že moje najbližšie okolie sa vyjadruje v tom zmysle, že načo som toľko študovala, aby som to teraz zahodila, prečo nechcem prispievať finančne do domácnosti, keď by sa nám polepšilo, prečo chcem ostať doma a menežovať "iba" odvozy a dovozy detí, krúžky, nákupy, domácnosť, keď by som to mohla stihnúť popri platenej práci. veď tak to robili oni, robia to aj ženy dnes, tak prečo mám byť výnimkou. priznám sa, na materskej som si zvykla starať sa "len" o vyššie napísané, nemusela by som sa stresovať, či stihnem prísť načas do práce alebo do školy či škôlky po deti, ako sa zariadiť, keď budú deti choré, kam s nimi cez letné prázdniny. v mojom okolí sa žiadna podobná mama nevyskytuje a nablýskané dámičky tráviace čas v obchodných centrách, na manikúre či u kaderníka nie sú mojou krvnou skupinou ;)
napriek mojej otrlosti voči reakciám a postojom okolia ma to trochu trápi. či predsa len nie som nejaká lenivica, ktorá namiesto pravidelnej platenej práce ostane doma za manželove zarobené peniaze, či mi to raz manžel nebude vyčítať (to ale nedokáže povedať nikto) a podobne.
čo myslíte? máte v okolí ženu, ktorá po materskej ostala doma ako dobrovoľne nezamestnaná? najviac by ma asi potešilo, ak by sem rovno taká mama napísala 🙂
jeej to je krasna tema.
ze by som mala doma "Alfa samca?" 😀 resp. samca mam urcite kedze som samica a so samicami zit nechcem 😀
vsetko zavisi od postoja. na stastie mam doma muza s velkym M ktory si nepotrebuje nieco dokazovat. bola som urcity cas dobrovolne nezamestnana a potom som sa dala na denne studium na VS . nikdy mi nic nevytkol prave naopak.
A dopadlo to tak ze mam vlastnu firmu , prijmami sa mu takmer vyrovnam / na co som ako zena aj dost hrda/ dosiahla som to aj vdaka nemu. A zaroven mam moznost byt doma ako mi vyhovuje.
Dakujem osudu za tuto moznost a co si o nas mysli okolie, je mi uplne jedno.
čo si o tom myslím? keby som mala takú možnosť, ostať doma a starať sa o hore uvedené a peniažky nám nechýbajú, tak ju určite túto možnosť rada využijem..pretože tie matky ktoré pracujú, tak okrem svojej práce aj tak musia robiť aj hore uvedené a to do kola ako taká mašina a ešte keď deti ochorejú, tak ani v jednej robote nebudeš obľúbená..
Hm, dobra otazka a asi ma viacero rovin. Jedna vec je co si o takejto zene mysli spolocnost ako taka, najma jej muzska cast, ze ano. Druha otazka je ako sa v tejto pozicii citi zena samotna. Tretia otazka je materialna - t.j. jedna vec je rozhodnutie zeny zostat doma a druha je celkova rodinna financna situacia.
K otazke prvej - nemusime si nahovarat ako je to s postojom nasej spolocnosti k zenam v domacnosti, najma na materskej a rodicovskej a jej znovuuplatnovanim v pracovnej oblasti. Casto je na nu nazerane skrz prsty, je podcenovana a praca v domacnosti spolu s vychovou deti je zaznavana a zhadzovana, co sa jej vyznamu tyka. Vieme ako sa "trhaju" zamestnavatelia o uchadzacku po materskej. Staci mala diera v zivotopise a zacnu sa jezit ako by mala dotycna mor. Nehovoriac o dlhsich prestavkach a vypadkoch z pracovneho procesu.
Otazka druha, zasa jedna vec je nevyuhnutnost zotrvat doma pri dietati ci detoch a popri tom stihat dalsiu svoju pracovnu napln a tou je domacnost a druha vec je nakolko toto vsetko zenu naplna tak, ze si dokaze povedat, ze je stastna a spokojna. Nie vzdy to tak totiz je, napriek pocitom naplnenia a radosti z deti. Su tu stereotypy, rutina, cinnosti, ktore nie vzdy dokazu zenu dusevne obohacovat.
Tretia otazka je otazka financna. Nie kazda rodina si moze dovolit vypadok prijmu a teda rozhodnutie zostat len doma nebyva asi vitane ak chybaju peniaze. Ale to asi kazda jedna zvazi dokladne a spolu s partnerom.
Suma sumarum, ja osobne voci zenam v domacnosti nemam nic, preco nie, ak im po financnej stranke nechyba nic ako rodine. A ak to zenu bavi a zastane v domacnosti vsetko potrebne, ved tak prispieva k celkovej pohode rodiny. Pokial zostane doma niekto kto evidentne na to nema co sa financii tyka, ale skratka, pracu si nehodla hladat lebo...lebo aj ine su predsa doma, tak ehm, tam sa pozastavim. Najma pokial dotycna ani nic pre seba, svoje vzdelanie a lepsie uplatnenie na trhu prace nerobi, len cusi doma, sem tam nieco porobi, dieta davno v skole, skolke....a rozpocet casto minusovy. Tak to je dost od veci.
Zbláznila by som sa, byť stále doma - ten istý stereotyp.... obdivujem také žienky, ktoré sú z vlastnej vôle alebo musia byť doma s dieťaťom...
Myslim si, že v dnešnej dobe je najpodstatnejšia tá finančná stránka....pokiaľ to je v poriadku, a nič rodine nechýba, tak ticho závidím 🙂 My na tom nie sme zle, ale ani dobre, tak som išla do práce, keď mala moja babula pol roka....ináč by som stratila prácu, a potom sa už nemala kam vrátiť......každý deň cestujem 60 km do práce a 60 z práce...vstávam pred piatou, prichádzam o šiestej....a niekedy večer fakt padám na hubu, hlavne, keď má malá "svoje dni" ale keď prídem z práce, tak sa jej snažím moju neprítomnosť "vynahradiť". Nehovorím, že ten stav je idálny, cez víkend sa snažím si ju užiť naplno....doma je s ňou momentálne priateľ, keďže on može pracovať aj z domu. Nehovorím, že ma to nemrzí, ale peniažky je v dnešnej dobe treba. Na druhej strane, priznám sa....mala by som trošku z tej ženy v domácnosti strach v tom zmysle, že by som bola na priateľovi totálne závislá, keby som nepracovala....čo by som asi fakt nezmiesla.....
No poviem vam ja som isla do roboty ale som vycerpana do odpadnutia!!! Asi lutujem , ze som nezostala doma. Pred MD som makala v zahranici v troch robotach niekedy do neskorych hodin, po navrate sme organizovali svadbu, ako nezamestnana som sa hned prihlasila na nejaky kurz z uradu prace , ktory bol kazdy den a hned po skonceni som sa zamestnala, neskor otehotnela, 3 roky MD a dva mesiace pred skoncenim som v hupla zase do prace. Pocas MD som si robila vysku, pracovala na vlastnych veciach, prekladala , plus dieta, dom atd atd. Manzel pracuje od nevidim do nevidim, ako zivnostnik sa musi ometat. Citim, ze nevladzem, som unavena na zomretie, robota ma prestava bavit ( pracujem v Mš takze tak si neodychnem) citim sa nejaka vyhorena, hodiny sedim za PC aby som nachystala veci do roboty a ja neznasam kancelarsku robotu!!!
Tiez ma napadlo, ze zostanem doma a budem robit z domu, potrebujem si oddychnut, spat a chvilu byt panom svojho casu!!! Chudnem, neda sa mi pribrat, som nervozna . Pomoooc!! 😀 😀
Svojim prispevkom chcem len upriamit pozornost aj na niektore celospolocenske fakty a zmeny, otazky, nad ktorymi je sa treba tiez zamysliet, kym clovek vyjadri svoj jednoznacny nazor. Nieco z toho tu uz bolo spomenute, nieco chcem vypichnut ja.
Je potrebne si uvedomit, ze od padu komunizmu sme presli tolkymi celospolocenskymi zmenami, ze odbornici upozornuju, ze tieto zmeny sa mali udiat pocas zivota dvoch generacii, nie za 20 rokov. Aj ked zijeme slobodne, je na nas zo vsetkych stran vyvijany tlak, aby sme postupovali v kariere, co mozno najrychlejsie a najvyssie, stupnuje sa tempo pracovneho, rodinneho zivota, hranice moralky sa stieraju.
Nie kazdy tuzi po velkej kariere, niekomu staci menej a to, ze je v zivote stastny, aj ked je na nizsej pozicii, ze ma doma zdrave stastne deti, zamestnaneho a nie moc z prace vycerpaneho, tolerantneho manzela, ze je kde byvat, co jest a este ostava aspon co to na kruzky, dovolenku a nejake to kulturne, sportove a neviem este ake vyzitie.
Kto vie teraz zarucit, ze raz pojdeme do dochodku v tom veku, ako nasi rodicia teraz.
Podla mna budeme pracovat tolko a tak dlho, ze z prace budeme odchadzat, nadnesene povedane, rovno do hrobu. Ze si neuzijeme vnucata, pretoze bud budeme nuteni velmi dlho pracovat, alebo sa ani nenarodia, kym budeme zit my, pretoze ked mladi ludia odkladaju rodicovstvo na neskor teraz, co potom o 20-30 rokov – podla mna sa situacia v tomto smere ani potom nezlepsi. Stat je zadlzeny, na jeho oddlzenie budu musiet pracovat nase vnucata, ak nie pravnucata a to este nevieme, kolko sa ich vobec narodi, no urcite menej ako sa rodi deti teraz.. Dlzka rodicovskej dovolenky sa tiez podla mna v relativne kratkom case prisposobi statom unie.
Preto uplne chapem rodicov, ktori aj ked je to niekedy tazke, stereotypne, ostavaju doma s detmi a chcu si uzit toto obdobie. To sa uz nikdy nevrati a mozno ani s vnucatami nie... a hlavne je to trosku aj o spomaleni tempa zivota, ukludneni a nie nahanani sa z prace, skola, skolka, domacnost , ulohy, kruzky....idealne by bolo , keby si to financnych dovodov mohol dovolit kazdy rodic, ktory citi, ze chce ostat nejaky cas doma a venovat tento cas rodine. Samozrejme, ak to niekto citi tak, ze chce nastupit do prace skor, je to jeho slobodne rozhodnutie a malo by sa respektovat.
Moj nazor je ten, ze pokial je zena doma spokojna a ani partner nic nenamieta a su samozrejme nejake primerane financie, tak preco nie, minimalne na nejake roky, kym su deti male, resp. treba sa s nimi ucit, zavadzat na kruzky, a popri tom samozrejme nezabudat aj na nejake svoje konicky, nech su hociako “obycajne”, pripadne na nejake samodovzdelavanie v nejakej oblasti.
V zahranici je to bezne a nikto sa nad tym nepozastavuje. Iny je samozrejme pripad istych komunit zijucich aj u nas poberajucich statne davky a nerobiac doma nic, okrem deti, ale to uz je na inu temu... 😉
@avanti ženy v domácnosti stoja na jednom mieste, stagnujú, podľa mňa by mali žiť rovnocenný spoločenský život s mužmi
@georgia333, stagnovat sa da aj v zamestnani, nielen doma 😉 , ale uznavam, ze niektore vysokokvalifikovane pracovne pozicie vyzaduju neustale vzdelavanie a prax a clovek sa moze citit strateny, ked na par rokov odide.
Podla mna zena v domacnosti nie je uz dopredu odsudena na "nespolocensky zivot", vsak do spolocnosti moze chodit aj s manzelom po praci, alebo cez vikendy, aj ona ma pravo "mat dovolenku" - vzdialit sa na isty cas od deti a domacnosti, a prenechat ich ochotnej babicke, kamaratke a ked sa inak neda, kludne aj platenej vypomoci na par hodin.
Neviem presne, co si myslela pod pojmom rovnaky spolocensky zivot s muzmi. Podla mna aj chlapi, ked sa im narodia deti, trosku utlmuju svoje vedlajsie spolocenske aktivity na isty cas a snazia sa viac venovat rodine, po pripade, ak su uz deti vacsie da sa s nimi robit uz viac aktivit spolocnych. Pritom samozrejme netvrdim, ze sa ma chlap venovat vylucne praci a rodine a nema mat cas na svoje konicky, alebo cas straveny s niekym inym, nez s rodinou.
@malarybka ja by som sa bála, popravde. a terez nejde o nejaku aktuálnu závislost na manželovi. Bála by som sa, že s niečo stane, nikdy nevieš. Bála by som sa, že je iba jedne živitel a keby sa niečo stalo mužovi, nebudem schopná priniest domov peniaze lebo som bola roky mimo.
I ked v podstate si myslím, že je to dobrá volba. Podla by to tak malo byt.
@jabadaba
@avanti
Veľmi vyzreté názory 😵 moc sa mi páčia a presne takto to vidím aj ja 🙂 Ešte by som dodala na margo toho argumentu, že byť doma je strašný stereotyp , no podľa mňa je práve strašný stereotyp ten každodenný kolotoč, ktorý nastane po nástupe do práce, proste každý deň (okrem víkendu) vstávanie v tú istú hodinu, zaviesť deti do škôlky/školy, do tej istej práce, medzi tých istých ľudí, robiť tú istú prácu v tom istom priestore a večer zas po deti , čo to upratať, úlohy, večera, padnúť do postele a ráno to isté... 😝 😀 😀 Na MD je síce treba dodržiavať nejaký ten režim dieťaťa, ale inak jeden deň môžte ísť do ZOO, druhý do hory na výlet, tretí k babke, štvrtý do CVC-čka, piaty kŕmiť kačky atď. Každý deň môže byť iný a strávený s inými ľuďmi a v inom priestore. Mne to ako stereotyp veru nepríde 😀 A čo sa stagnácie týka, tak to mám práve strach z tej pracovnej, aj nedávno som mala tú česť so sestričkou, ktorá pracuje už 30 rokov na jednej stoličke a veru bol to zážitok 😀 Ako mi jeden známy povedal, nikdy nie je dobré byť viac ako 5 rokov na jednom mieste v práci, lebo to sa človeku neuveriteľne začnú zužovať obzory a zanechá to na ňom stopy 😀 . Sa osobne ja toho držím 😅 😀 Ako samozrejme ja akceptujem, že každý máme iné predstavy a tiež túžby a iné veci nás napĺňajú, takže každý si to prispôsobuje sebe, pokiaľ je to možné. Myslím, že ale pre malé deti je to len benefit, že sa im mama môže venovať viac a nie len krátko, rýchlo, častokrát povrchne, lebo v hlave jej už "ide" čo treba rýchlo pochystať na druhý deň, navariť, a ako zvládne ďalší deň v práci...Veľká škoda je, že tu na slovensku nie sú väčšie možnosti na rôzne kratšie úväzky ako v zahraničí, napr. len 2x do týždňa po 6 hodín, alebo tak všelijako variabilne, myslím, že mnohým ženám by sa veľmi uľavilo aspoň kým majú tie detičky ozaj ešte malé, a keď musia stíhať normálny 8 hod. prac čas, dakedy aj nadčas, potom cesta tam a späť a do škôlky a obchod atď., tak je to proste hrozný blázinec. 😔
@avanti hm, ved to je to, na jednej strane si uvedomujeme zrychlenost doby a chceme si teda vychutnat cas s detmi kym su male. Na druhej strane je tu ten tlak spolocnosti, o ktorom pises. Ako sa da takto dosiahnut vnutorna spokojnost? Zenam sa umoznilo to co im bolo kedysi upierane - vzdelanie a nasledne uplatnenie sa v praci. Ale, vzapati su jej kladene prekazky v podobe celej skaly obmedzeni ci uz platovych, pozicnych alebo inych, ktore sa zdovodnuju tym, ze zena predsa vypadava z procesu kvoli detom. Zena zostane doma, moze si to dovolit po financnej stranke, chce si vychutnat cas, ktory sa nikdy nezopakuje, ale vzapati si je vedoma ako trati z roka na rok co sa jej uplatnenia tyka. Da sa byt takto spokojny? Alebo zena nastupi do prace co najskor, lieta zo zamestnania do skolky, skoly, vecer ju caka kolecko povinnosti a rano zas ten isty kolotoc. Da sa dosiahnut pocit spokojnosti, ked zijeme s vyplazenym jazykom?
Niekedy fakt neviem. Niekedy neviem co vlastne spolocnost od zien chce. Zena ma byt stastna a naplnena tym, ze sa stane matkou. Vzapati celi neustalemu tlaku odvsadial ako ma dosahovat to ci ono v praci, vzdelavani, kariere. Ake vykony ma podavat, aby vobec nieco dosiahla. Takze ak chce okrem materstva pod tlakom spolocnosti aj ona dokazat este nieco, tak zas je zle. Celi kritike, ze nie je dobrou matkou, zenou ak ju iba materstvo nenaplna lebo to by ju malu uplne pohltit! Ak sa teda venuje cisto materstvu, zas neni dobre. Uz su tu rozne nalepky. Rozumie tomu vobec niekto? Lebo ja teda nie.
@halienka dakujem. A prave tak rozmyslam nad tymi stereotypmi. Vidis, Ty vnimas ako stereotyp prave ten rutinny kolotoc praca, skolka, domacnost a zas dokola. Zo svojej pozicie momentalne zasa ja vnimam ako stereotyp pobyt doma. Akokolvek si mozem byt vedoma toho, ze som si panom svojho casu ako nikde inde (teda kym nezavelia deti, ze ano 😀 ) a nemusim nikam na presne stanovenu hodinu, napriek tomu ma dobehne pocit, ze prave ja ten stereotyp zazivam. Na jednej strane je uzasne, ze si mozem dovolit byt s detmi doma a skutocne, dat im zo seba maximum. Ale zasa, vzapati mi strasne chyba to co je spojene prave so zamestnanim. A ako sa poznam, tak velmi dobre viem uz dopredu povedat, ze ak sa zamestnam a zabehnem, tak celkom isto pridem na to, ze na MD bolo neporovnatelne lepsie a bola som slobodnejsia. Stereotyp zrejme budem vnimat z inej perspektivy. No jo, ale kym v takej situacii nie som, tak trpim ako pes baskervilsky prave v tom svojom stereotype. Za tychto podmienok sa ma totiz chytaju uplne ine obavy ake sa ma budu chytat, ked budem zarezavat v praci. Zamestnam sa vobec? Zamestnam sa este tam kde chcem? Nebudu nado mnou zamestnavatelia ohrnat nos? Aky bude moj dochodok a ako z neho vyzijem? Co vlastne bude a ako bude po rokoch stravenych doma? Bude mat moje vzdelanie este ten cveng ako par rokov dozadu? Atd.atd.....To je ten tlak co tu spominala Avanti, ja mu podlieham takisto. Presne toto cini ten domaci stereotyp obcas neznesitelnym. Najma pre vzdelane zeny, ktore tratia este o cosi viac.
@malarybka uprimne? to je jasne, ze nas budu odsudzovat..ja som tiez zena v domacnosti a to este ani deti nemam, ale varim a upratujem pre mna a manzela..zatial nam to tak vyhovuje, on to navrhol a ja nemam nic proti..ked chcem, viem sa o seba postarat a nebojim sa ziadnej roboty (umyvala som riady, upratovala v zahranici, robila v mcdonalde)..nezijeme si na vysokej nohe, ale nepotrebujeme byt milionari, aby sme boli stastni, tiez nekavickujem, nechodim po obchodoch a nemam znacky od hlavy po päty, najviac co miniem je za stravu, ale to moj muz vie prezit 🙂 som vdacna, ze mam tuto moznost..a co sa tyka okolia, tak stretla som sa s poznamkami a aj sa stretavam a aj sa stretavat budem..trapila som sa, ale uz ma to nezaujima, kto ma ma rad vie, ze ma to nezmenilo a zostala som rovnaka..moj muz hovori-robim, aby som zil a nie zijem, aby som robil 🙂 drzim palce, aby si sa stretla len s pozitivnymi odozvami 😉
Obdivujem ich a tak trochu aj závidím - v dobrom - budú mať podľa mňa šťastnejšie deti, lebo ich mama doma čaká a nemusia oni čakať ju, kým sa vráti z práce.
@jabadaba ahoj, ja som to tu niekde uz rozpisovala ale neviem v ktorej teme 😀
O tom presne hovori feminizmus, ktory este ma velmi vela co povedat v nasom zmyslani v tomto state. Feminizmus hovori o moznosti volbe.
Chces mat pat deticiek a byt cely zivot s nimi doma, hackovat, vyvarat, vypekat a byt gazdinkou? aaaano? Super!! 😀 Mas na to plne pravo a dosiahla si vela, lebo si dosiahla zivot, po akom tuzis a v akom si spokojna. Nikto ta nema pravo odsudzovat, lebo to co ty zijes, je pre teba najlepsie.
Chces mat super karieru a ziadne deti, taktiez super!! Pre teba najlepsia volba. Mas pravo tak zit a nikto nema pravo ti vnucovat kecy o "tvojom poslani", pretoze poslanie pre nas je to, co citime, co zijeme, co je v nas... nie to, co nam niekto nadiktuje 😉 podla praxe z historie. Mozno pre 80 % zien je poslanim zivota byt matkou, ale to ze su vacsina, neznaci, ze ta mensina je chybna, horsia...
Chces sklbit matestvo, rodinu s dobrou karierou? SUPEEEER 😀 V prvom rade si najdi PARTNERA, opakujem partnera - seberovneho - rovnocenneho partaka pre zivot, nie velke decko, ktore ti bude zabezpecovat sexualny zivot a dostatok financii..., ale cloveka, s ktorym si budes delit starostlivost o domacnost, o deti, ktory bude tiez prinasat ustupky aj v tej kariere rovnako ako ty... a ktory sa bude spolupodielat na veci VASEJ domacnosti, a starostlivosti o VASE DETI.... ziadne, ze "om mi zo svojej velkej milosti a laskavosti pomoze s MOJOM domacnostou a MOJIMI detmi"!!!! Ak takeho cloveka ma zena vedla seba, moze sa aj realizovat (pravdaze ked chce) aj byt matkou, manzelkou, pretoze rodinu tvori nie ona, ale ona a jej manzel.
Vies, mne je jedno, co spolocnost odo mna ocakava. Ja chcem zit zivot podla svojich predstav, pretoze spolocnost ho za mna nezije 😉
@avanti nemyslela som na matky v domácnosti, ktoré majú malé deti, ja skôr ľutujem ženy, ktoré už majú deti skoro dospelé a nudia sa doma, tie prichádzajú o spoločenský život, ich myslenie sa zastaví tým, že nepotrebujú sa ďalej vzdelávať a stávajú sa s nich nepotrebné osoby
Vdaka za reakcie, ako aj dalsie nazory na tuto temu 😉 Kazdy nazor ma naozaj nieco do seba.
Ako uviedla @jabadaba, spolocnost zenu vnima naozaj roznorodo a pokial sa nedrzi nejakej vseobecnej stredovej linie (ani velka kariera, ani prilis zamerana na deti), tak je v ociach inych videna prinajmensom ako "cudna" (alebo moc leniva, alebo zase velka karieristka).
Mozno je to aj vinou chybajucej prorodinnej statnej politiky, vytvorenia viacerych pracovnych miest s polovicnymi uvazkami, zakonmi, ktore nechrania zenu-matku dostatocne po navrate z RD, mozno povahou nasich ludi (nie vsetkych samozrejme hadzem do jedneho vreca), ktori citia potrebu sa az moc starat do druhych, chybajucou toleranciou (ako napisala mima4 - nech si sama zena rozhodne ako chce stravit zivot - s detmi, ci bez nich, s partnerom, ci bez neho, karierou, ci uspokojenim sa aj s "obycajnou pracou"...
Chce to asi aj cas, aby spolocnost presla nejakou zmenou, najma zmenou myslenia, mozno nase dcery (teda ja ich osobne nemam, ale vseobecne povedane 😀 ), uz nebudu riesit tento problem vnimania zien v domacnosti spolocnostou.
Mozno sa osvedci seversky model - sklbenia rodiny a kariery, ak da stat tomu sancu, mozno spolocnost pride na to, ze je dobre sa vratit na uplny zaciatok a prirodzenu delbu prace - zeny pri detoch a rodinnych kozuboch, muzi v praci...ktovie, ako to bude, ale zatial by si mal clovek zit svoj zivot tak, aby sa citil stastne on sam, uz bez ohladu na to, ci doma, alebo v praci, alebo co o nom vravia ini.
@mima4 he he, mima, nie je to take easy pizi ako pises. Ja mam partnera presne ako popisujes, muza, s ktorym sa delime o vsetko. Ale! To ale tu je. Napriek jeho dokonalosti, ak to tak mozem nazvat, som to ja, ktora zlavila zo svojich ambicii a zostala doma s detmi. Nikdy nebudem mat taky prijem ako moj muz, jednak sa nepohybujem v jeho branzi a jednak, aj ked sa potentujem, s prepacenim, nezarobim tolko co muz. Uz som zazila, a to na identickej pozicii, diskriminaciu platovu - muz mal automaticky o rovnych 5 tisic vtedajsich korun vyssi nastupny plat! Rovnako sme mali vzdelanie, dokonca som ja bola pracovne aj vedomostne vyssie a vidis. U mna nastupny plat tolko a tolko, prisiel chlapcek a ajhla, rovno o 5 tisic vyssi plat. Rovnako jeho vzhladom na pohlavie nikto zo zasadania neposielal varit kavu ako mna. Manazerku! Sila, nie? Namiesto toho, aby som profesne rastla a sedela tam, kde to bolo pre mna osozne, mna vykramili za dvere varit kavu, kym pan s vyssim platom si sedel a profesne sa oblazoval. A mohla by som pokracovat, zazitkov s diskriminaciou mam uz na dve knihy. Bohuzial.
Takze ak chcem ja zabezpecit rovnaky zivotny standard aky ako rodina mame tak sa mozem aj na usi postavit a robit stojky v lufte, nezabezpecim ho. Ja som zena a budem narazat na predsudky na pohovoroch, nie moj manzel. Ktory je rovnako rodicom, vsak? On sa aj rovnako rodicom citi a aj tak kona, ale co je to mne platne? Pojde za mna na pohovor? Asi sotva. Iluzie si nerobim, ze si lahko najdem pracu, prave naopak. Tam, kde sa ja pohybujem je sakra riadna konkurencia a priam tam caka kazdy na kazdeho kedy mu dojde dych a uvolni miesto. No a ja som uz jasne znevyhodnena - som matka dvoch deti, v zivotopise mam napriek vzdelaniu pauzu, som zaradena medzi tzv. znevyhodnene skupiny aj podla EU noriem. Tak co si tu budeme malovat steny na ruzovo, ked take nie su? Darmo sa ja nastavim do polohy kedy som ja plne stastna a spokojna, ked spolocnost mi kydne hned niekolko polien pod nohy. Vzhladom na moj vypadok z prac. procesu, kedze sa plne venujem rodine, detom a ich prospievaniu, budem mat aj adekvatne vyratany dochodok. Ako zobrak. Sak som bola doma, valala som si zadnicu, tak co chcem mat slusny dochodok, ze?
Niekedy mi je skutocne do smiechu - zena zaraba menej celkovo, je to ona prevazne, ktora taha deti a vypadava z kariedry, paradoxne zije dlhsie a este paradoxnejsie ma ovela mensi dochodok ako muzi. Sila toto.
Presne ako avanti pise, tu je nulova sanca sklbit rodinu a karieru, tu nic take ako polovicny uvazok neexistuje. Ak niekde je, tak je to len smiesna atrapa solidneho zamestnania. Lebo aj solidne zamestnanie moze poskytovat polovicny uvazok pre matku s dietatom, len nie u nas. To by sa potom ratali aj dochodky....ale mozme snivat.
@jabadaba
V prvom rade robis chybu, ze podcenujes samu seba a sama zijes s tymito predsudkami, prijala si ich ze su, a neriesis. Nikde nie je napisane, ze zena musi zarabat menej ako muz. Ja napr. zarabam priblizne ako moj manzel a niekedy ked su odmeny, mam o dost viac 😀 ale jasne, ze musim na sebe pracovat, ucit sa novym veciam, riesit veci. Taktiez aj keby sa to nemalo, ale viem aj plat svojho kolegu... dokonca ked mi povedal minuly mesiac vysku svojich odmien, ja som mala vyssie odmeny... ale bola som ticho 😉 Takze nie je to vsade ako hovoris.
Myslim si, ze chyba je predovsetkym v mysleni zien, v ich hlavach, ze vopred sa odsudia a prijimaju urcite veci ako fakty s ktorymi sa MUSIA zmiernit a naucit sa s nimi zit. Preto si myslim, ze feminizmus je len prinos pre spolocnost.
Niekto tu spominal severske krajiny... ake su vyspele, ako uzasne zeny tam sklbia materstvo a karieru, ale to je len vdaka feminizmu. Kde je feminizmus, je aj viacej deti. Prave v tradicnych krajinach ako je slovensko, kde sa zene dava na vyber "bud dieta alebo kariera" sa rodi najmenej deti... zeny prirodzene odmietaju mat viacej deti, a ci uz vobec deti.
necitala som vsetky prispevky, ale je to tvoja volba🙂ale...ja by som sa bala, ze nemam hlupo povedane ziadne zadne vratka...manzel nemusi byt vzdy stala velicina a co potom, zvyknuta na iny styl zivota, s mizernym dochodkom...ale dolezite je rozhodnut sa ako je pre teba naj🙂
@mima4 praveze ja sa nepodcenujem. Len mimi cerpam z osobnych skusenosti. Ja mam presne rovnaky nazor na uzitocnost femińizmu pre spolocnost ako Ty. U nas bohuzial je brany skor ako nadavka a jeho obsah je absolutne nepochopeny. Snad nikde inde som sa nestretla s postojom zien, ze ak zacnu nieco riesit, tak prve co povedia je veta - ja nie som feministka. Ako taku obranu a zaklinadlo. Az mi je to smiesne. Kolkokrat sa diskusne prispevky zacinali prave tymto trapnym uvodom, nie som feministka ale....Samotne zeny u nas feminizmus zosmiesnuju a este si myslia ake su ony hrdinky ak sa o nom pohrdlivo vyjadria.
Ano, vela je v hlavach zien, to si napisala spravne, len v nasej spolocnosti sa k naprave ich myslenia dopracujeme asi velmi tazko. Darmo ja mozem inak zmyslat ak su to prave zeny, ktore Ta doslova potopia a vyrehocu. Zazila som aj take. Same proti sebe broja.
No a k tym platom. Mozu byt rovnake bez rozdielu pohlavia, ale nie vzdy a vsade. Kazdopadne aj v rovnakych oblastiach je overenhy rozdiel, tych 24% asi nebude zase az tak vycucanych z prsta. To je vseobecne zistenie a potom mas individualne pripady, ako ten tvoj ci moj. Ja by som si tiez mozno chrochnila v sladkej predstave o rovnakom ohodnoteni ak by mi kolegyna nebonzla plat kolegu. Nema sa to, ale jej to udrelo do oci, ze ja mam ovela menej a nedalo jej to. Som jej za to vdacna.
A myslim, ze to nema nic spolocne s mojim podcenovanim sa, skutocne. Ano, mozno mam uz predsudky a obavy vopred. Priznavam. Ale nie preto, ze samu seba podcenujem. Len mam proste strach z toho ako budem vnimana ako matka po dlhsej pauze v praci. Zivit iluzie si nemozem, na to som prilis realistka, radsej budem milo prekvapena ak sa zamestnam bez zbytocnych prietahov.
@lelask je to síce už stará téma , ale presne tieto pocity mám aj ja momentálne už druhý rok , padám na hubu , som unavená , práca už nebaví, potrebujem ostať doma pretože sa fakt už nestíham otáčať a žiaľ uvedomujem si , že to nemôžem urobiť z finančného hľadiska. No ale ideme ďalej 😖 😎
na SK je zena v domacnosti nezvyk,,v zahranici, hlavne Nemecko, Rakusko je to bezna vec. Zena v domacnosti moze brat totiz v Nemecku prispevok do 1000eur a poznam take,co fakt nejdu robit,lebo by sa susedia pozerali skry prsty,ci ako manzel dost nezaraba. Dnes uz sice robi viac a viac zien,lebo sa chcu nejak angazovat, proste nieco aktivne robit,ale niekde sa to rposte nenosi a zeny su lepsie na zalievanie muskatov a vozenie deti do skoly. Vacsinou co poznam zeny v domacnosti(take tie dlhodobe,co robit nebudu) tak maju bohatych manzelov,co sa casto idu zodriet a zeny si len behaju po hentakom a onakom kurze,aby mali dojem,ze nieco robia,kedze deti uz maju 14 rokov a su samostatne,takze materska nepripada v uvahu. Ja som bola zena v domacnosti zopar rokov a uz nikdy viac...ako je to strasna nuda, clovek je toho taky...no otupeny...ako je pravda,ze nemate na tvari vrasky,ale casom nieco zacne chybat,taka ta akcnost,co je v praci, kolektiv ludi okolo. Mne osobne sa taky zivot nejak extra nepacil, potom som si hladala zamestnanie a nevedela som najst, potom stahovanie sa, nakoniec konecne pracujem. Robim co ma bavi,som tomu velmi rada. Skor mam ale dojem,ze je problem dostat miesto skrz deti,ak mate 28 a ste bezdetna,tak hned predpokladaju ze pojdete o par rokov na matersku a odpovedat na otazku,kde sa vidite o 5 rokov tym,ze ved v praci,ako som uzasne akcna a robim vsetko pre blaho spolocnosti asi nepomoze. V tomto je to stale taka diskriminacia,aj ked oficialne je to zakazane. Muzi maju v tomto smere trosku vyhodu, lebo na zenach to cele ostane lezat,aj domacnost aj deti. Aj ked uz poznam aj take,co s tym vypiekli v podobe nejakej pomocnej ruky v domacnosti 2x tyzdenne...co ja uplne chapem,ak maju byt aj deti stastne,aj kosele vyzehlene,aj kupelna bez znamok pritomnosti celeho osadenstva inak to asi nejde. Ale dat si aspon pol roka pauzu neni zla vec..lenze to by si dala zena pauzu od vsetkeho a isla kdesi do Toskanska na ten kurz talianciny a varenia,o ktorom sniva... 😀
necitala som vsetko, v podstate suhlasim s tym, ze matka, ktora je doma aj po materskej, sa detom vennuje ovela viac, ako ta, ktkra musi stihat aj pracu, aj domacnost,proste vsetko. ale je tu este jeden faktor, ktory si asi tie zeny, co sa rozhodnu byt doma, velmi neuvedomuju. a to, ze z coho budu raz zit, ked budu na dochodku. kedze nepracuju, su len dobrovolne nezamestnane, tak aj ten prispevok, co platia(ak teda platia), nepostaci raz na vypocet akeho-takeho dochodku. otazne je, ci aj mi, co platime zo sliusneho platu, nieco budeme mat, ze? 😒 a kedze v zivote sa cokolvek stave, moze sa stat, ze taka mamicka raz bude odkazana napriklad na to, aby jej prispievali deti, aby mohla vobec vyzit. moze ostat vdovou, tam je porieseny vdovsky dochodok a pod., ale moze sa aj rozviest, aj po 30 rokoch a potom co? nema nic. vlastna skusenost. ja by som sa bala tejto stranky veci. co si o mne myslia iny, by mi bolo ukradnute.
nie je to nič strašné .. časom sa možno pritrafí nejaká práca na doma, či ked obe decká budú v škole a škôlke, tak budeš povedzme chodiť k niekomu upratovať .. je pravda, že fakt, načo si toľko študovala, ale situácia sa zmenila, treba riešiť súčasnosť a nie minulosť .. možno sa ti zapáčia záhradné úpravy 😉 a budeš sa starať o niekoho záhradu za slušný peniaz .. všetko sa dá vyriešiť, len nerieš okolie .. ak sa snaží pomôcť, fajn, nech pomôžu, ale ak majú iba reči, tak jedných uchom dnu a druhým von .. ja sama som sa prihlásila na odbor, ktorý sa ukázal nerentabilný, ale zas, skončiť školu po 3rokoch? čo napíšem do CV? ukončila som po 3rokoch a teraz som dobrovoľne nezamestnaná, lebo chodiť do školy sa neoplatí? proste treba sa zariadiť podľa momentálne situácie, nie podľa toho, čo bolo 1O rokov dozadu .. treba hrať s kartami aké dostávame 😉