Čo vám pomohlo po strate blízkeho?
Ahojte. Prosím poraďte ako sa zmieriť co vám pomohlo pri strate úmrtí veľmi blízkeho človeka. (starká, ako som ju volala starkomamicka) ktorý bol súčasťou vasho života od narodenia. A odrazu tu niet. Prešlo už pár týždňov no mam pocit ze ta bolesť je horšia. 😢
@mikadooo ja som si myslela, že po 4 rokoch to už bude lepšie...dnes som mala čas pre seba...von pršalo tak som chvíľu sedela v zimnej záhrade a zrazu mi prišlo strašne ľúto, že už tu nie je..bola moja najlepšia kamarátka..ľúbila som ju celým srdcom...a už tu nie je..niekedy ani ten čas nepomôže akoby mal...
ČAS, veľa času.....☹
Mne zomrela babka v aprili.. 5 dní pred druhými narodeninami svojho milovaneho pravnuka.. Ja som hneď po jej smrti cítila zvlastnu ulavu. Bolesť veľkú, ale aj ulavu a vedela som, že je jej už dobre. Spomienky ostali, prazdno v srdci tiež, ale viem, že je spokojna a je aj tak stále s nami. Ako to tu už niekto písal, treba otvoriť srdce a vnimat.. Budu prichadzat znamenia..
Ja som mala dedka, a vzdy sme rozpravali o tom že zomriet je v poriadku, že večne žit nikto nebude. A v živote treba sa starat o živych a na tych ktory isli dopredu myslieť raz za čas. Som rada že my toto roky vnucoval do tej hlavičkya smrť beriem ako samozrejmost čo patri k životu.
Mne zomrel kamarát, vlastným pričinením. Okrem smútku sa objavuje aj pocit viny, čo mal človek urobiť, čo mal urobiť inak, aby ešte žil.. Niekedy som fakt zúfalá a odpocitavam mesiace svojho života, nech mi to nejak prejde.. Ale inak pomáha mi spoločnosť, kamaráti,deti, manžel, život ako taký, povinnosti, nové výzvy.. Aj upratovanie dokonca.. A venovanie sa sebe samej-čítanie, meditácie, cvičenie, rozjímanie o živote. Akosi menej plánujem teraz a nechávam veci voľnejšie plynúť, čakám, kým sa zahojím a ukludnim.. Momentálne to beriem tak, že nežijem svoje šťastné obdobie a snažím sa s tým zmieriť a naučiť sa život vnímať inak.. Inak ako miesto kde sa majú plniť moje priania?
mne veľmi pomohli meditácie, nvm, či tu je možné konkrétne - od koho, aké - ak by si chcela, ptm uvediem svoj mail..
mne pred 2rokmi v tej najhoršej "corone" zomieral pred očami môj dobrý láskavý manžel, ptm naveľa naveľa ho zobrala sanitka, ale samozrejme neskoro - bola som v karanténe, sama, on v kritickom stave v nemocnici, nevládal už telefonovať - bolo to peklo.. vychudla som na kosť, ale celý čas som si púšťala meditácie - aby som si nepustila tie depresívne myšlienky.., obviňujúce.., tá beznádej, a to, že už nič nezmením.. bolo by ma to zabilo.. takto som sa držala "nad vodou".., aj som nastúpila do práce.., sú to už 2 roky a dala som to bez marodky.., pomohli mi aj bylinky, aj homeopatia.. dostali sa ku mne odkazy na všetko, čo mi mohlo pomôcť.., aj pomohlo, môžem povedať 👍
Môže pomôcť 'prožitek blízké smrti' (near death experiences). Ak človek to sam nezažil, aspoň sa o tom informovať. Podľa tých ktorých to zažili, zomrie iba fyzicke telo. Ale 'duša' pokračuje svojou cestou v inej forme.
@milkyg Svetlo na konci tunela: rozhovory o živote a umierani od E. k. Rossovej. Táto kniha mi dovolila pozerať na odchod blízkeho človeka inak. Na ostatné čas, veľké a trpezlivé ucho priateľa/ kamošov, cestovanie a rozprávanie s blízkym,čo nás opustil. Najlepšie vieme,že by nás nerad/ a videl/ a trpieť.
Nádej, ze sme tu všetci len "na návšteve" a po nej sa všetci stretneme v inej dimenzii bez času a priestoru v Božej láske a dokonalosti. 😊
Prišla som o otca pred 2 rokmi,zomrel na Covid,dlho sa trápil, než zomrel,dva mesiace bol na hrane života a smrti , dávali mu nádej,nakoniec svoj boj prehral,skoro rok trvalo sa s tým aspoň kúsok vyrovnať,so stratou ako aj s jeho ťažkým utrpenim, ktoré si nezaslúžil.Dnes môžem povedať, že len čas prelieči smútok ale nie úplne.Vzdy sa nejak pripomenie a sa pootvori rana.Či už keď preletí popri hukajuca sanitka, či sen s ním, obľúbená pieseň.. 🖤🤍
Par týždňov je veľmi krátka doba, bude ešte dlho trvať, kým sa s tým naučíš žiť. Mne pred necelými 9timi rokmi zomrela mamina,plakala som často, zo začiatku každý deň, dnes je to už lepšie, ale nie je den kedy na ňu nemyslím, aj teraz si sem tam ešte poplacem ale čas mi pomohol zvyknúť si. Nevylieči, len otupi tu bolesť..... Mne veľmi pomohli deti a manžel, sústredila som sa na nich a nie na bolesť v mojom srdci, aspoň cez deň to pomáhalo. Prajem veľa síl ❤️
Chce to určite čas,ale aj pekne spomienky s danou osobou su balzamom na dušu a prijať fakt že to raz muselo prisť,porozpravať sa, viera, prechadzky do prirody...ja mam tiež strach z toho keď sa raz budem musieť vyrovnať so stratou blizkeho človeka, som veriaca takže určite sa budem utiekať tymto smerom...prajem vela sil
@anjelikstrazny tomu som nikdy neverila, vždy mi to prišlo ako výmysel, keď niekto hovoril o znameniach od niekoho kto zomrel...ale od kedy mi zomrela mamina uplne som zmenila názor. Neuveriteľne koľko znamení mi poslala prvý rok po smrti... Všade... A tak často. Zvláštne mi príde len to ze sa mi o nej skoro nikdy nesníva... Tak by som túžila stretnúť sa s ňou aspoň v tom sne ❤️ za 9 rokov sa mi s nou snívalo len raz, veľmi som ju objímala a ked som sa zobudila tiekli mi slzy a strašne som plakala.
Určite nádej na vzkriesenie. JW.ORG
Aha, aká PRESNÁ odpoveď mi vyskočila na fb:
NEUMIERAJTE SO SVOJIMI BLÍZKYMI.
Vedeli ste, že keď oplakávate svojich mŕtvych, v skutočnosti plačete pre seba, nie pre nich?
Z vlastnej skúsenosti viem, že sa to ľahko hovorí, ale ťažko prijíma.
Pred pár rokmi som sa o tom rozprával s kamarátom, pobúrilo ma, keď povedal, že po smrti našich blízkych vlastne smútime sami za seba.
Nerozumel som, no dnes to už chápem.
Plačeme, lebo sme ich stratili, lebo ICH NEMÁME vedľa seba.
Myslíme si, že všetko končí smrťou, myslíme si, že sú preč.
Takže ak sú vaši mŕtvi už mŕtvi, kde sú?
Ak odišli, sú teraz niekde inde, je to miesto lepšie ako toto?
Ak veríte, že to miesto je určite lepšie ako toto, prečo potom trpíte kvôli ich odchodu?
Keď prijmete, že nezmizli, ale sú niekde inde a tam, kde sú, už nie sú chorí ani netrpia, potom ich prestaňte oplakávať a vráťte ich do svojej pamäte, aby vás naďalej s radosťou sprevádzali vo všetkom.
Ak ste ich skutočne milovali, pokračujte s ešte väčšou silou, väčšou čistotou a vernosťou.
Rešpektujem vašu bolesť a spôsob, akým ju vyjadrujete.
Viem, že plačete a plačete, cítite sa bezútešne a nič nemôže zmierniť vašu bolesť a kompenzovať stratu milovanej osoby.
Ale... Dnes vám poviem:
NEUMIERAJTE SO SVOJIMI BLÍZKÝMI, svet vás potrebuje, vaši blízki vás potrebujú.
Pamätajte, že vidíme len jednu stranu mince (smrť).
Nevidíme druhú stranu, nevidíme, kde sú.
Smrť je vlastne ako nové narodenie, narodenie, ktorým prejdeme všetci, pretože veríme, že naša duša je nesmrteľná a smrť je prechodom do iného života, života duše.
Neumierajte so svojimi blízkymi, ctite si ich tým, že budete žiť svoj život tak, ako je to najlepšie pre vás, pre nich, pre svet.
A žite ďalej.
Každý deň .... Cit.web
Nuž ja si na moju milovanú babičku spomínam práve tým viac čím som staršia. Odišla už dávno, pred 18 rokmi, vtedy som bola ešte dieťa na prahu puberty, vtedy som sa rýchlo otrepala. No práve vekom viac na ňu myslím a neraz aj plačem - aká hrdá by bola na mojich promóciach, na to akého dobrého muža som si našla a pod. Mala ťažký a smutný život, škoda že nemala možnosť zažiť tieto radostné chvíle spolu so mnou. A keď teraz varím, pečiem, toľko si uvedomujem ako veľmi som jej podobnáp a neraz by som sa opýtala na nejaké rady - napr. akú múku sme tam používali keď sme spolu piekli keď som bola malá, no nemám sa koho spýtať. Aj teraz plačem keď píšem tieto riadky. Úprimnú sústrasť, možno úplne neprebolí, ale čas a starosti ale aj radosti života otupia.
@lllinda Bud vdacna za to co vam bolo dovolene. Nebol to len sen. Naozaj prisla. Niekedy treba dlhsie cakat. Drzim palce. Ja uz nemam ani maminu, ani tata. Viem ake to je, ale viem, ze su tu stale so mnou....❤
Ešte chcem dodať, že osobne verím, že ak sme s niekým spojení láskou, úprimnou, bezpodmienečnou, naše duše ostávajú spojené aj po smrti a môj smútok za dobrým, láskavým manželom bol pre neho ako závažie, čo mu nedovolilo postupovať vyššie, pútalo ho ku mne, kým som ho nevedela "pustiť" a zmieriť sa s tým, že už fyzicky pri mne nie je a nebude.. A naopak, keď som začala pracovať na sebe, čistiť, "aktivovať" svoje energetické centrá, verím, že to pomohlo a pomáha aj jemu, keďže naše duše sú spojené láskou.. po 2rokoch sa mi živo prisnilo, ako ma chytil za ruky, úplne živo som cítila jeho dlane presne tak ako si ich pamätám.. verím, že jedine to pomáha - práca na sebe
Mne zomrel minuly rok na jar otec. 65r.,dnes by mal 67 😢 Prvy rok bol tazky,no som veriaca,kazdy den sa zanho modlim,kazdy den mu poviem,ze ho lubim....verim,ze to odlucenie nie je navzdy.Este sa stretneme. Tazko mi je hlavne vtedy,ked si uvedomim,ze svokrovci uz maju po 80ke. Dufam,ze tu este dlho budu,no preco sa moj otec nemohol dozit viac?
Možno to vyznie hlúpo, ale mne pomáha uvedomenie si že tiež raz zomriem a budem tam kde sú moji milovaní. Myslím že je to jednoduchšie ak veríš v posmrtný život. Odporúčam veľmi pekný dokument o živote po smrti na Netflixe Surviving death, hlavne prvú časť.
Musi to preboliet a spominaj na krasne chvile a zazitky. Moja stara mama odisla v 2005 a veru su dni kedy silno spominam, poplacem si ....chyba mi stale. Ta bolest sa zmiernila, ale stale je.
Asi som ti moc neporadila.
Ja osobne verim alebo zelam si to tak, ze ked clovek umrie, energia sa stane hviezdou na nebi. Milujem hviezdy a stara mama je jednou z nich
mozes skusit aj psychoterapiu. mozes jej bapisat list. mozes sa modlit. mozes uvazovat co by si ona priala pre teba. mozes si zapisovat menovat za ci ai v zivote vdacna. mozes prijat co sa stalo. mozes odpustit sebe ci inym ak nieco treba odpustit. mozes meditivat behat pisat si dennik robit dobrovoonictvo ci prebrat jej misiu. byt k sebe dobra
mne nic nepomohlo. iba cas. a aj to je take ze kazdy den myslim, niekedy hladam znamenia v oblakoch, kadekde, kde ma napadne.. uz je to vyse 6 rokov najhorsi bol prvy polrok, rok, potom uz sa s tym clovek nejako zmieri. stale zije vo mne, casto sa mi sniva s nim, takze stale sme.spolu.
drz sa.
terapia. Moje deti mali 8 a 9 rokov ked zomrel moj otec, ich dedo co ich vychovaval od narodenia... s mladsim to riadne zamavalo - zacala agresia, prestal sa pripravovat do skoly, zacal chodit mimo skolu.... v mojom smutku a soku z nahlej straty otca som si to ani neuvedomila......... A potom mi vyskocila na fcbk reklama na Plamienok a ich smutkovu terapiu ----- deti boli v ich tabore, dva roky som vozila deti do Bratislavy aj na skupinove terapie..... A teda pomohlo - detom vyrazne. A mne popri nim vlastne tiez.
Mne starká zomrela je to už 15 rokov a stále na ňu často myslím a chyba mi.Modli sa za ňu,verím že nájdeš pokoj.Chce to ešte chvíľku čas.Boh tá žehnaj
Ja kazdemu odporucam knihu Moje mila smrti od Veroniky Hurdovej. Zatial som ju osobne nepotrebovala, ale zial asi pride moment, kedy aj mna postihne strata. Autorka stratila manzela, padol zo strechy, ked bola v 3. mesiaci s 3. dietatom. Musela prekonat vela veci, ale zmenilo ju to
