Dcéra má zlé známky, mňa neznášajú kolegovia a celkovo už nenávidím svoj život
Ahojte. Ako už názov príspevku napovedá, dostala som sa do zlého životného rozpoloženia. Mám manžela a jdno dieťa, navonok fungujeme normálne. Problémy nastali, keď dcéra nastúpila do školy. V škole jej to nejde, má rôzne problémy s učením. Muž je nervózny, lebo naňho tlačia rodičia, stále sa vypytujú na výsledky dcéry v škole, keď povieme, že má dvojku alebo trojku, tak majú hodinovú prednášku o tom aká je lenivá, ako sa oni stále učili od rána do večera a bla, bla. Potom je u nas dusná atmosféra, hádky, vsetci sme už na nervy, aj ja, aj dcéra, začína mať depresie, často hovorí o samovražde. A to ani nepriznávame, že má štvorky, päťky. Obmedzili sme kontakty s rodičmi, ale úplne ich odstrihnúť nemôžeme. Okrem toho ja mám aj problémy v práci. Zasadli si na mňa kolegovia, neznášajú ma, ohovárajú ma, už sa ani nesnažia byť nenápadní. Vedúca je na ich strane, takže som sa stala akýmsi terčom vtipov a nenávisti celého oddelenia, keď sa potrebujú odreagovať, tak sa odbavujú na mne. Ak urobí chybu niekto iný v tíme, tak sa to diskrétne prejde, ale mňa verejne ponížia pred ostatnými. Muž má zdravotné problémy, preto som ja jediná čo má teraz príjem a tak to musím znášať, inú pracu teraz nezoženiem alebo len takú so zlou pracovnou dobou. Ekonomicky sme na tom tak na hrane, nechýba nam nič, prežijeme, ale moc si toho dovoliť nemôžeme, výlety, dovolenky, to si nedovolíme. Chcela by som dcére pomôcť, ale mám svoje vlastné problémy, casto na nu kričím, dnes som uz kričala, ze ich nenávidím. Cítim sa ako zviera zahnané do kúta, často myslím na smrť alebo, že nás zabijem všetkých troch. Neviem ako z toho von.
Och to je ťažke, ale z objektivneho pohľadu by som poradila tak, že manžel nech sa uči s dcerou.. neviem ako zle je na tom zdravotne, ale to by hadam zvladol keď nepracuje .Ty sa sustred na novu pracu _hladanie.Vypoveď zatial nedaj a začni si novu hladat. Myšlienka že budeš mať inu pracu ti pomože o trochu viac mať na haku tu terajšiu. Čo sa tyka rodičov... bohužial, robiť tak ako doteraz, musia si zvyknut.
Vezmi to z tej lepšej stránky...dcérka nemusí mať jednotky (každý je šikovný v niečom inom), ty sa nedaj v práci ponižovať (každý si dovolí k tebe len toľko koľko im ty dovolíš- rada do budúceho zamestnania) a doma tiež treba povinnosti rozložiť, aby si nebola na všetko sama
Potrebujes pomoct, objednaj sa cim skor k psychiatrovi (cakacky su dlhe), potrebujes mozno aj lieky a urcite potrebujes terapie u psychologa. Dcerke tiez zozente odbornu starostlivost, zistite ci aj nema poruchy ucenia (rozne dis-, mozno by mohla mat nejako prisposobene podmienky v skole). Terapia by ti mohla pomoct najst si strategie ako si drzat hranicu so svokrovcami, aby vas to neovplyvnovalo. Urcite si priebezne hladaj novu robotu.
Milujem tie odkazy na psyhologa... vsemocny psycholog vsetko vybavi... ja som raz mala problem a psychologicka mi prd pomohla, som si musela pomoct nakoniec sama,’co je to psycholog? Nieco ma postudovane, nejake modely rovnice spravania, a konec, furt to je o cloveku ako sa rozhodne.
Musis sa upokojit a zrovnat si to vsetko, no tak s aneuci dobre, nemusi byt kazdy vedec, mebude jej zle ani s “remeslom”, isto ju nieco bavi, nech to rozvija, a v robote si dovolia len kam ich pustis, nemysli si, takym spravanim si riesia svoje vlastne komplexy, maju doma svoj bordel asi kazdy z nich, by si sa cudovala, ako ludia ziju 🙂 . drzim ti palce.
@via88 su terapeuticke postupy, ktore maju preukazatelny ucinok na psychiku. Nie kazdy psycholog je zial dobry, ale tak ak sa ako-tak drzi toho co sa naucil na treningoch, tak vie pomoct. Ono je to vzdy taky dialog a velmi pomoze uz len vidiet vec trosku viac z nadhladu. Clovek si to aj tak musi odmakat sam, ale su stavy - a samovrazedne myslienky nimi urcite su - kedy patri liecba do ruk odbornika a uz to nie len o tom, ze sa clovek pozbiera ci si uvari caj na ukludnenie.
@via88 minimalne dietatu by mal vediet pomoct..najma,ak sa jedna o nejaku poruchu spektra pozornosti alebo nieoc ine...a tym by sa sa mohla dost podstatne ukludnit situacia,keby vedeli,ako na tom dcera je...tak isto v skole by mala prisposobene osnovy...mohol by jej byt priradeny specialny pedagog ,kt pomaha integrovanym detom s ucenim...
Samozrejme ze nanavidis svoj zivot ked mas problemy na vsetkych frontoch. Problemy so svokrovcami, s manzelom, s dcerkou a este to sialene prostredie v praci. Tazko by si hladala cloveka ktory by z toho juchal nadsenim. Nemoze chodit muz do prace aspon na part time? Dcerke vybavila PPP poradnu ci nahodou nema nejake dys - co by mohlo viest k zhorsenym vysledkom a potom sa porozpravaj s pani z PPP a povedz co ta trapi a ako pomoct dietatu. Ak sa problem nenajde tak skus najst 1x do tyzdna doucovanie. Svokrovcou by som odstrihla na cas uplne. Mas dost problemov - a nech idu uz do ....... Namiesto toho aby prisli a pomohli tak budu mat sproste kecy. A rovno im povedz ze sa o znamkach svojho dietata nebudes bavit - a ked budu mat pindy, tak povedz, ze ak maju problem mozu ist odkial prisli. Nesmies sa dat. V praci vydrz. Inak je by som ti poradila od psychiatra predpisat lieky. Stacilo by ti 50mg SSRI. Ako su to nenavykove lahke lieky, takze zazraky necakaj, ale malo by sa ti do 14 dni vyjasnit a nemusela by si vidiet vsetko cierne.
Skus zavolať linku dôvery Nezabudka, tam ti poradia. Len je vraj ťažké sa tam dovolať, tak musíš dlhšie skúšať. Určite hľadaj psychológa a aj psychiatra. Aši máš tiež depresiu.
Odporúčam vám psychológa aj pre dcéru aj pre teba, zohnať doučovanie pre dcérku tieto začiatky v škole sú najdôležitejšie lebo keď nezvládne tento základ nebude sa jej už dariť nikdy teraz treba zamakať a venovať sa jej nehovorím ze musí mať čisté 1 ale aby mala 4,5 v prvom ročníku je dosť na prd keď sa mam už takto vyjadriť... Treba to zmeniť a rodičia chcú pre vašu dcéru len to najlepšie takže zato vám dohovaraju..
@via88 Vďaka, no v tej práci je to na palicu, stále si hľadám niečo iné no zatiaľ to je stále len ísť pracovať na dvanástky do automobilky, čo fyzicky nedám, mám problém s platničkami, inak u nás nie je práca. Problémy so školou dcéry sme ešte ani nestihli riešiť, veľmi veľa boli doma, tak som sa s ňou trápila ja. Minulý rok bola prváčka, len sa učili písať, potom zostali na tri mesiace doma, snažila som sa s ňou pracovať, ale učenie jej vôbec nejde a to myslím vôbec. Ma prázdnu hlavu, nič si nepamätá. Nevie počítať, písať, iba čítať vie. V tomto ročníku maju novú učiteľku, snaží sa, ale stále píše odkazy ako máme s ňou viac pracovať, ako škaredo píše a pod. Pritom dcéra už má blok a odpor k učeniu, nedá sa s ňou normálne pracovať, dnes sa už pri učení pomočila zo stresu. Inak mimo školu je veľmi šikovná a bystrá, preto nikto neverí, že je nejako postihnutá, všetci do nej hučia, že je lenivá a ona má depky. Okrem toho nás stresuje aj muž, je doma, je nervózny, má bolesti, vybíja si to na dcére, stále do nej hučí, potom sa hádame a je to u nás na palicu. Neviem ani kde a ako čo začať riešiť, nezostávajú mi žiadne sily.
Prosim vas aky psycholog? Zle znamky a debili kolegovia nie su dovod terapie a antidepresiv..
Ty si hladaj novu pracu a s dcerkou sa ucte na striedacku. Preco dcerka hovori o samovrazde? A ty? Zle znamky jej dava pocitit kto? Stari rodicia alebo vy? Dcerka mozno bude vynikat v nejakom talente a mozno nie, tak na nu nevyvijajte natlak ked to na nu zle vplyva hold nie sme vsetci Phd. Mgr. alebo Doc.
Vase problemy maju riesenie... A pomerne jednoduche.
kde byvate?najdi si v okoli CENTRUM PEDAGOGICKO-PSYCHOLOGICKÉHO PORADENSTVA A PREVENCIE ...zavolaj tam a objednaj dceru...nenechaj ju,takto sa trapit...musis jej nejako pomoct..si jej rodic
Odporučil by som starých rodičov dôrazne upozorniť, ak neprestanú s vytváraním takéhoto stupídneho a zbytočného tlaku na dieťa, zrušiť bez milosti na nejakú dobu kontakt. Keby niečo také skúsili moji či manželkini rodičia, tvrdo by som ich zahriakol. Dieťaťu ste, zdá sa, učenie starí rodičia i vy už znechutili. Skúste jej povoliť, pochváliť, možno získa sebavedomie.
Známky v škole sú aj tak zväčša vieš na čo. Jednotkári makajú v živote pre trojkárov.
Či sú starí rodičia, keď sa od ráno do večera učili, milionári alebo aspoň lekári ?
Podla mna si prepracovana. Manzel, ked nepracuje, tak by mal max pomahat. A aj s dcerou. Mam pocit, ze je vsetko na tvojej hlave. Mala by si raz za cas vypnut, ist na kavu s kamoskou a na vsetko sa vysr.... Potrebujes akutne reset. Az sa to tazko cita. Dcerka nemoze mat pocit, ze ju nenavidis, alebo nemas rada. Lebo zle skonci. Skus to s nejakou jej kamoskou-doucovanie. Treba jej neustale hovorit, ze ju mas rada aj napriek znamkam. Je v zranitelnom veku. A svokrovcom treba povedat, ze si nezelas blbe komenty. No tak doktorka z nej nebude-a co?
Ja si myslim, ze v tejto rodine nejako horsie funguje manzel. On by mal komunikovat so svojimi rodicmi a ukazat im kde je sever, nie je mozne, aby takto riesili znamky. Ak nepracuje a matka naopak pracuje, tak prave otec ma zrejme aj viac casu a mal by sa s dcerou ucit. To sa proste neda vsetko zvalit na jednu zenu, ktora je z toho znicena a potom samozrejme aj v praci chybuje, lebo uz jednoducho nevladze. Takze v prvom rade debata s manzelom a zapojit ho. A pri takychto samovrazednych myslienkach je psychiater nutny, nie je to ziadna ostuda, proste treba to riesit cimskor.
@meluela moj problem urcite nebol na caj 🙂 psycjologicka vsak na vsetko hladela zo svojho pohladu, ktory sa mne priecil,’moje hodnoty niekde celkom inde boli, jej navod bol absolutne meprijatelny pre mna, este viac ma rozjatrila vnutri, nakoniec som aj tak sama musela v sebe hladat odpovede a riesenia a vysporiadat sa.
Ale suhlas, ze co sa tyka dietata, tam moze byt diagnostika nejakej poruchy ucenia ne mieste. Ale mne to pride skor, ze je v nervoznom prostredi a ta covid odstavka od spolocnosti to musi byt masaker pre tie decka na psychiku :-/
Nadych, vydych. Je to tazke, tazko sa ti pozera na situaciu z nadhladu, ale vobec to nemusí byť také cierne. Manžel je chorý, takže nepracuje. Nedokaze si najst aspon pracu na pol úväzku? Aké má postihnutie?
Rodicov treba odstrihnut zo života. Natvrdo im povedať, že rodina ste vy, ich do toho makové, ako sa dcéra učí, oni jej život nebudú žiť. A ak s tým majú problém, tak sa nebude stykat vôbec a udržiavať žiadnu komunikáciu. Neviem k čomu su dobrí takíto "rodičia". Akurát, čo vám ničia rodinu. Od toxických ľudí sa treba odpútať a je úplne jedno, v akom je príbuzenskom vzťahu ku vám.
Co sa dcéry týka, kričať je zbytočné. Porozpravaj sa s ňou, ako s dospelou- aké má predstavy o živote, čo by chcela robiť, aké sú jej sny. Dobre známky nie su záruka dobrého života. Ja som mala vždy tie najlepšie, všade, vo všetkom som bola lepšia ako moji spolužiaci, no nakoniec som si vybrala neperspektivny odbor a hoci som aj tam bola najlepšia z ročníka, po skole som nemala v rukách absolútne nič. Za to môj spolužiak zo strednej ma už pred 30tkou dve úspešne realitky a zarába toľko, čo ja nikdy nebudem. A to do nasej triedy prepadol. Na strednej. Dvaja moji spolužiaci, čo ledva ledva prešli cez maturitu, jeden ju robil na opravy pokus v auguste nastupili sice na vysku v zahranici, ale nevydrzali tam ani prvý semester, precestovali za ten čas, čo ja som sedela v lavici celý svet, nabrali kopu zahranicnych skúseností a spolocne si otvorili firmu na SR, ktorá sa im raketovo rozbehla a už majú desiatky zamestnancov. Dobre známky nie sú zárukou dobrého života. V živote viac zavazi to co viesr robiť, ako to, ako sa ti darilo v nejakom "nepotrebnom" predmete.
Nikto nie je úplne sprostý. Každý má na niečo talent a nemusí to byť práve história ci geografia. Pýtaj sa jej, čo by ju napĺňalo, aký má sen, koho obdivuje a prečo. A nech sa zameria na to. Ostatne predmety, ktoré k tomuto cieľu nevedú, nech prejde tak, aby nemusela opakovať ročník. Ale je zbytočné sa na ne upinat, ak jej prirodzene nejdu. A strednu si vyberie takú, aby sa to hodilo k tomu, čo chce robiť v živote. Aby ju motivovala a tešila sa z toho, čo študuje.
A napokon tvoja práca - nehladaj výhovorky, prečo sa odtiaľ nedá odísť. Všetko sa dá. Rozposli si životopisy, popytaj sa znamych, ci ta nevedia niekam odporučiť. Posli životopis do recruiting spoločnosti, napríklad do Graftonu, vedia dohodiť fajn joby.
Kazdy si je strojcom svojho osudu. Nenechaj sa oklamať, že ty si obeť okolností života. Zober život do svojich rúk a zariad si ho tak, aby dobre bolo. Ak potrebuješ vedieť ako na to, zajdi za psychológom. Behavioralne pristupy (napr. KBT) by boli v tomto prípade super. Potrebuješ zmeniť myslenie, lebo zmena myslenia vedie k zmene správania
@via88 pravdepodobne si išla na nesprávny smer. V psychológii sú ich desiatky a každý psychológ sa špecializuje na niečo iné. Ak ti nesedel prístup tvojej psychologicky, mala si jej to povedať a ona mala byť schopná ta odporučiť na terapiu iného zamerania. Ak psychológ nevie pomôcť svojmu klientovi, je jeho povinnosťou oznámiť to klientovi a navrhnúť mu iný terapeutický smer, poslať ho k niekomu inému. Preto js tých smerov a prístupov toľko, lebo jedným prístupom sa nedá vyriešiť všetko a nikto nemá univerzálny návod na život. Tak nás to učili v škole, je to jedna z etických zásad práce s klientom.
@elementissa To je síce pekná teória čo píšeš, ale prax je inde. Čakačky neskutočné a keď človek zistí nakoniec, že je to nanič, môže čakať znova týždne s neistým výsledkom. A psychol. je ako šafranu, aspoň tých cez poisťovňu a súkrom. si platiť je pre mnohých absolútne nerálne.
Pomocit sa zo stresu pri uceni nie je normalne. Treba riesit najpr dceru, urcite pedagogicko psychologicke poradenstvo. Alevo psycholog. Maju skolskeho psychologa? Trvaj na rozhovore s ucitelkou. Porozmyslaj nad zmenou skoly. Viem,ze trpis Ale trpi tvoja dcera! To treba ako prve riesit, ma cely Zivot pred sebou, je von vyvoji. Zatni zuby a ked bude lepsie tvojej dcere, poriesis seba a pojde to lahsie
zmen spravanie a postoj k dcére a zmeň aj prácu a muz do oráce by tiež mal íst. Dcerke by ste sa mali viac poriadne venovať, ze sa pocikala od stresu neni ok, nevies ci aj ona nema v skole sikanu, alebo nesedi na nej ucitelka? Starych rodicov neries, dolezity ste ty a dcerka.
@tina4931 cakacky kde? U psychológov? No nie je jeden na Slovensku. Každý rok konci iba z jednej fakulty okolo 100 absolventov. A tých fakúlt je 21. Takže pomlcme o tom, ze psychológovia nie sú. Ja sama sa tejto kariére nevenujem, lebo nie je roboty a vybudovať si vlastný biznis ako psychológ je nesmierne náročné. Určite je aj problém ten, že na to, aby si bol zazmluvneny cez poisťovňu musíš spĺňať kopu kritérií a preto je jednoduchšie byť freelancer, ale ziskat si klientelu a mat z čoho zaplatiť svoje účty je druhá vec
@elementissa Tak čo ja viem, je to v priemere 2 mesiace, aj viac. A to viem naisto od viacerých ľudí. Takže o ich počte naozaj neviem, ale v tom prípade sú asi vyťažení, keďže sú také termíny.
@tina4931 áno, ak sa orientujes na toho jedného z milióna, čo ma zmluvu s poisťovňou, tak áno
Podľa mňa sa u twk malého dievčatka nedá hovoriť že je hlúpa a lenivá alebo má prázdnu hlavu. Možno jej nesadlo učenie online, možno jej to vy neviete dobre vysvetliť, možno má poruchu sústredenia. A ako píšeš, keď už má z učenia odpor a je zablokovaná, tak darmo do nej hustit a ešte horšie je ju viac stresovať.
Skúste ju naopak, miesto stresu podporiť, že ju máte radi nech sa deje čokoľvek, ale musí sa snažiť. Určite ju dajte diagnostikovať u psychológa. Porozprávajte sa s učiteľkou ( možno je dcérka pri skúšaní hanblivá a vyhovuje jej písomná odpoveď, možno treba trochu inovativnejsie metódy). Učiteľ by mal s rodičmi spolupracovať ( napr. Odporučiť nejakú knižku alebo zbierku úloh s nazornejsimi prikladmi a pod).
Starým rodičom vysvetliť, že dieťa má poruchu učenia a ak ju budú podkopávať, prestanete tam chodiť ( dobré vzťahy v rodine sú fajn, ale nedopustila by som aby mi niekto psychicky ničil dieťa).
Ty si postupne hľadaj inú prácu, snaž sa zatiaľ z práce odosobniť. Neviem síce nič o firme ale niektoré firmy ponúkajú internú rotáciu, niekde HR rieši podobné podnety ( formou školení, teambuildingov, rôznych dotazníkov). Alebo popros vedúcu o 1to1, úplne otvorene ju popros ju o spätnú väzbu- že máš vpocit že si v kolektíve nezapadla, či ti nevie odporučiť oblasť v ktorej pridať/ ako komunikovať/ ako sa začleniť do kolektívu. Pokiaľ to nie je nejaká mrcha tak by si úprimnosť mala vážiť a snažiť sa ťa podporiť. Je to i jej povinnosť, vytvoriť čo najstabilnejší kolektív.
No a manžel- nevieme nič bližšie, ale tiež si myslím že keď je PN mal by pomôcť dcére primárne on, ak je nezamestnaný možno aspoň brigádu pozrieť, alebo pomôcť doma čo vládze.
psycholog pre teba aj pre dieťa, okamžite