Dcéra má zlé známky, mňa neznášajú kolegovia a celkovo už nenávidím svoj život
Ahojte. Ako už názov príspevku napovedá, dostala som sa do zlého životného rozpoloženia. Mám manžela a jdno dieťa, navonok fungujeme normálne. Problémy nastali, keď dcéra nastúpila do školy. V škole jej to nejde, má rôzne problémy s učením. Muž je nervózny, lebo naňho tlačia rodičia, stále sa vypytujú na výsledky dcéry v škole, keď povieme, že má dvojku alebo trojku, tak majú hodinovú prednášku o tom aká je lenivá, ako sa oni stále učili od rána do večera a bla, bla. Potom je u nas dusná atmosféra, hádky, vsetci sme už na nervy, aj ja, aj dcéra, začína mať depresie, často hovorí o samovražde. A to ani nepriznávame, že má štvorky, päťky. Obmedzili sme kontakty s rodičmi, ale úplne ich odstrihnúť nemôžeme. Okrem toho ja mám aj problémy v práci. Zasadli si na mňa kolegovia, neznášajú ma, ohovárajú ma, už sa ani nesnažia byť nenápadní. Vedúca je na ich strane, takže som sa stala akýmsi terčom vtipov a nenávisti celého oddelenia, keď sa potrebujú odreagovať, tak sa odbavujú na mne. Ak urobí chybu niekto iný v tíme, tak sa to diskrétne prejde, ale mňa verejne ponížia pred ostatnými. Muž má zdravotné problémy, preto som ja jediná čo má teraz príjem a tak to musím znášať, inú pracu teraz nezoženiem alebo len takú so zlou pracovnou dobou. Ekonomicky sme na tom tak na hrane, nechýba nam nič, prežijeme, ale moc si toho dovoliť nemôžeme, výlety, dovolenky, to si nedovolíme. Chcela by som dcére pomôcť, ale mám svoje vlastné problémy, casto na nu kričím, dnes som uz kričala, ze ich nenávidím. Cítim sa ako zviera zahnané do kúta, často myslím na smrť alebo, že nás zabijem všetkých troch. Neviem ako z toho von.
My sme mali podobnú situáciu doma keď som bola malá. Pomohla mi len nekonečna láska a podpora mojej mamy a vysoká škola v zahraničí: odsťahovala som sa a všetci sme získali nadhľad, ja, rodičia, starí rodičia. Dnes, napriek tomu že som nikdy nebola šikovne dieťa, mám veľmi dobrú prácu, aj doktorát, a lepšie zarábam ako sesternice ktoré mali v škole samé jednotky. ak som to zvládla ja, tvoja dcéra môže ešte aj Nobel dostať. Absolútne nemá zmysel stresovať ju a vyvíjať tlak... nechajte ju žiť a bude z nej úžasná osoba.
V prvom rade určite by som vynechala svokru z vášho života. Tvrdíš že s manželom sa máte radi, tak mu preboha vysvetli, že známky nie sú vôbec dôležité pre život. Buď rada, že dcérka je zdravá. Možno má fakt len nejakú poruchu učenia, treba ju dať vyšetriť a hlavne pristupuj k nej s láskou. Žiadny krik jej vedomosti do hlavy nenaleje. Manželovi povedz, že keď bude na dcérku kričať, tak sa zbalis a odídeš k tvojim rodičom aj s malou. Toto fakt nie je normálne a milujúci otec sa tak nechova. Chudá dieťa. Môj muž sa tiež neučil na jednotky a zarába oveľa viac ako ja, čo som mala furt jednotky všade. A takých ľudí je x. Môžete si pekne žiť v kľude a miesto toho si sami vyrábate zbytočné problémy. Dúfam že sa ti podarí nájsť inú prácu.
@janickacrazy ja viem, ze kazdy rodic tepe do dietata aby sa ucilo - ja niesom ina. Ale potom sa pozriem okolo seba, a spoluziacka Silvia ktora mala jednotky a ma vysoku skolu robi v mojom rodnom meste na mestkom urade za par euri, a baba co presla s odretymi usami a isla za "blbu" kadernicku tak berie 5x viac. Este ma flexibilnu pracovnu dobu lebo si dokaze dohodnut cas, kopec znamych kam sa pozrie, vsetko vybavi jednym telefonatom. O znamkach to vzdy nie je - ale o tom aky je clovek sikovny.
Existuje aj niečo také ako milosrdna lož,prečo im hovoríš pravdu,a hlavne načo? Si v strese,ale sama sa do toho dostávam,nezmyselne. Nie každé dieťa je génius,možno ma dyslexiu,dysgrafiu atď,zaostala isto nie je,skús vyhľadať centrum tam sú skúsený odborníci,odhalia kde je problém. Nie každé dieťa je génius,ale talent si doniesla do tohoto sveta,len to treba odhaliť. Chváliť ju treba predovšetkým za každý pokrok,keď sa do človeka neustále hucia ze je hlúpy nakoniec aj uverí, stokrát opakovania lož sa nakoniec stane pravdou. Einstein napríklad prepadol z matematiky a za ck všetko ju teraz vďačíme? Zapracuj aj na sebavedomí,keď sa začneš mať rada nebude ti záležať co na teba budú ľudia hovoriť. Nech ci každému za každých okolností vyhovieť,to sa nedá a ani sa nemá,nikdy!
Vy ako rodicia ste uplne zlyhali. Velmi smutne, ze si neviete uchranit vlastne dieta pred takymi recami. Raz by niekto povedal, ze moja dcera je neschopna tak uz nikdy neprekroci prah mojho domu. Ja sa vobec tvojej dcere necudujem ze ma odpor k uceniu a to ze sa uz pomocuje pri uceni je "super". To si ako mohla nechat zajst az sem???? Totalne zlyhanie z vasej strany. Nechat si zdeptat decko, tlieskam ti.
Dnes som bola pre dcéru v škole, bola veselá a vysmiata. Tak sa mi uľavilo. Porozprávala som sa s ňou, chápe, že som včera nezmyselne vybuchla, dokonca si zo mňa trochu uťahovala 🙂 S manželom som mala tiež dlhý rozhovor, uznal, že jeho matka ho rovnako ak nie viac deptala v detstve (vštepila mu, že je neschopný hlupák, postihnutý), a on s tým bojuje doteraz a na dcéru tlačí preto, aby "nedopadla ako on." No efekt je vlastne opačný. Počítali sme s dcérou matematiku a úplne ma prekvapila, čo pred dvoma týždňami na mňa pozerala ako teliatko, tak dnes počítala zfleku 😳 Dohodli sme sa, že so svokrou prerušíme na istý čas osobný kontakt. Dcéru objednám na vyšetrenie, aby sme vedeli ako s ňou pracovať a aj ja si nájdem psychológa. Dnes v práci som už takmer dala výpoveď, zasa bol taký deptací deň. Neviem ako dlho tam vydržím. Predstava, že už to možno dlho nepotrvá ma napĺňa nádejou a optimizmom. Novú prácu si hľadám, asi sa budem však musieť dať najprv trochu psychicky dohromady. Ďakujem všetkým za reakcie, veľa som o tom premýšľala, ako sa chuderka dcéra asi cíti, vyplakala som celý Níl sĺz, ale dnes je o niečo krajší deň. Budem na tom pracovať a menej sa psychicky rúcať a ľutovať.
Keď to mís úprimne, tak pre dcérku je dobre, že si sem napísala. Zaslúži si viac ako doteraz, tak spln všetko, čo si si zaumienila, kvôli nej.
Boze moj co si moja mama pri mne vytrpela so znamkami q skolou ako takou.fakt mi je jej luto teraz s odstupom casu.hned po skole som zacala pracovat v zahranici dostala sa na manazersku poziciu zarabala take prachy o kt.sa ludom na sk len sniva.potom materska a po materskej som teraz vo firme sice mimo mojho oboru ale je to lepsia platova trieda nemakam vo farbike ani v obchode...znamky nie su vsetko
Teda aby som bola uprimna slovenska gramatika a matematika mi robia problemy doteraz...keby zajdem za odbornikom mozno by som aj mala dg. Naopak ekonomika obchod mi ide..ale fungujem zarabam mame sa ako rodina dobre..takze neboj nemusi to znamenat nejaky obrovsky problem
Prosim vas ako pomozu cloveku antidepresiva ked bude viest taky isty zivot ako doteraz, ktory ho nici? Ano, niektori s tymi antidepresivami sa ukludnite, vsetko by ste len liekmi riesili, ale tu treba zmenit pracu, poriesit svokrovcov a zmierit sa s tym ze dcera nie je uciaci typ, neviem ako by v tomto lieky mali pomoct...
Super ze ste mali rozumny rozhovor s manzelom. Drzim palce. Mimochodom ja som mala trojky na zakladnej, 5 z diktatov, doteraz neviem napisat text bez chyby, vtedy do mna tiez cela rodina hucala a teraz mam Doktorat a uspech v praci. Vela jednotkarok zo zakladnej da bohvieako nepresadilo v zivote, cize znamky su velmi relativne. Hlavne podporovat dceru v Tom co je dobra a bavi ju (akonahle si nieco take najde)
@nikolka1986 myslienky na samovrazdu ma preto aky ma zivot, lieky akoze zmenia jej zivot?
@nikolka1986 ano ty presne vies co som zazila alebo nie, na tvoje prekvapenie som AD brala, cize viem presne o com hovorim
@matqa411211 každý človek je iný, tiež poznám ľudí, ktorým AD veľmi pomohli a keď sa dali dokopy, tak pomaly vysadili, ale sú aj takí, ktorí to zvládli bez AD
Jednoducho vravim ze ak nezmeni zivot zbytocne bude do seba pchat lieky, ano mozno sa bude citit lepsie ale nikdy nie uplne, a ak by zmenila par veci mozno by to zvladla aj bez zbytocnej chemie,
Je velmi smutne, ze si prehlasila, ze ked ste s manzelom sami bez nej tak je vam dobre... Mam pocit, ze si ventilujete nejake nedosiahnute ciele na vasom potomkovi... Vsak aku karieru uz len dosiahne otec na PNke a mama co si nechava od kolegov srat na hlavu ale mozu za to dcerine zle znamky
@nikolka1986 ine je mysliet na smrt a nevediet preco proste depresia, a mysliet na smrt kvoli niecomu, co moze ovplyvnit, takze tak ty pokazene radio 🙂 ale ak nas spasia lieky radsej ako zmenit svoj zivot tak okej, ine je, ked clovek ozaj uz pre depresiu si ani neumyje zuby, ale to nebude autorkin pripad ked chodi do roboty, aj psychiater ti povie ze lieky su casto barlicka
Z toho čo píšeš mám dojem že u vás všetko stojí len na tebe. Každý potrebuje niekoho o koho sa môže v ťažkej situácií oprieť. U vás by to mal byť tvoj manžel. Mal by ťa podporovať, usmerniť svokru a nie sa s tebou hádať. Tak aby sa dcéra doma cítila bezpečne. Ked je dcéra vystresovaná zo školy a doma ešte cíti to napätie, nemá miesto kde by si mohla od problémov oddýchnuť. A dieťa v tomto veku si ešte má užívať detstvo a nie byť ponorená v problémoch. Ak mám byť úprimná, viac by mi záležalo na tom aby deti boli psychicky v pohode než na tom ale majú známky. Stačí že prelezie z ročníka do ročníka, ale nedovolila by som aby kôli škole mala depresie.
Takže by som v prvom rade začala riešiť vzťah s manželom a potom upokojila dceru a viac si s ňou užívala čas. Inak, my máme s manželom dohodu že pred deťmi sa nehádame, ale všetko si vydiskutujeme večer keď deti spia. Každý večer spolu hovoríme aspoň hodinu a nebyť toho, už by sme sa rozviedli.
To je radosť čítať. Presne som si myslela ze svokra rovnako buzerovala aj tvojho muža a teda on ani nič iné nepozná. Ty si tam tá normálna, ktorá môže pomôcť aj jemu, čím menej takejto matky ako má on tým lepšie. Žite svoj život, pani svokru sa naučte ignorovať, nech chodí rozdávať svoje rozumy holubom. Držím palce 🙂
@kitycat smutné je to čo si napísala ty. Ako keby si si potrebovala ešte kopnúť do ležiaceho. Nie každý nájde zmysel života a šťastie vo výchove detí. Aj my s manželom len čakáme kedy budú deti konečne veľké a s nenaplnenými cieľmi to nemá nič spoločné. Obaja máme kariéru dobre našľapnutú a i keď som na materskej, v práci na mňa čakajú a zároveň mám ponuku už aj z inej firmy. Ale pred deťmi sme mali skvelý život a s príchodom detí prišlo množstvo obmedzení. Máme ich nesmierne radi, no často si prajeme zažiť ešte tu pohodu z obdobia keď sme ich nemali. A myslím že takto uvažuje mnoho rodičov.
Ahoj,vôbec nechcem povedať že máte s dcérou rovnaký problém..iba tí chcem napísať ,že som mala podobnú situáciu minulý rok..dcéra aj syn nastúpili do prvej triedy a u syna boli nonstop problémy..po sérii vyšetrení sme zistili ,že syn má vysoko funkčný autizmus..a to sa dá tie prejavy ktoré boli aj v minulosti..skryť a odôvodniť,že to je pre niečo iné ...vedela som si ich porovnať nakoľko obaja boli prváci a bol tam veľký rozdiel..podobne ako ty som riešila v tom čase osobe problémy a riešiť dieťa bolo niečo naviac načo som nemala silu ani energiu,ale nakoniec som sa zmobilizovala že najprv on a potom ja a teraz už keď viem kde bol problém sú veci ľahšie ..na problém aj s krátkodobou pamäťou + adhd a všetko možné k tomu takže sa to jednoducho prejavilo v prvom ročníku..skús sa skoncntrovat že teraz dieťa a potom ja
Aj keď sama viem aké je to náročné
Držím palce
@nikolka1986 tak ty mi laskavo nehovor co mam robit a co nie, kazdy si tu moze vyjadrit nazor, odkedy rozhodujes o tom kto co ako moze napisat? Iba ty mas pravdu? Nech sa paci, nemam chut sa tu s niekym vypravdovat
Ale problem nie je tvoja dcera, ale tvoja svokra. S tvojou dcerou nie je nic zle, ani s tebou. To co vyvadza tvoja svokra je neprijatelne. Nie je mozne aby nieco hustila do tvojej dcery - a nie ze blba poznamka, ale dlhsie a este ju potom ohovara ze sa zlosti? Mozno by si najlepsie spravila keby si sa jedneho pekneho slnecneho dna postavila pred dceru, povedala svokre, ze zjavne jej nestaci ani vysokoskolsky titul aby vedela ako sa ma spravat k dietatu. Ze je nevychovana a drza, manzelovi by si mala povedat, ze zije s vami a nie so svojou matkou - zobrat dceru za ruku, tresnut dvermi a cau. Nie je mozne, ze svokra vam manipuluje zivot. Pokial to dovolis - tak sa nic nezmeni. Dobra sprava je, ze svokra moze skutocne zajst len tak daleko ako jej to dovolis. Mala by si vyhladat odbornu pomoc - psychiatra a okrem SSRI si vybav aj psychoterapie. Povedz lekarovi co ta trapi. Nielen ze ta vypocuje, ale urcite ti pomoze ako vyriesit situaciu. Mozem ti na 100% povedat, ze nenajdes takeho ktory by akokolvek stal na strane manzelovej matky.