Dokážete byť šťastné v zlom manželstve?
Ahojte, myslím, že už otázka je veľavravná.
Žijem v manželstve, ktoré je zlé. Manžel ma nemá rád, všetko ale že všetko mu na mne vadí, komunikuje minimálne, žiadny sex, dotyky, žiadne pekné slovo - proste som preňho úplná chudera, čo mu asi muselo preskočiť (on to nazval iným slovom), že si ju zobral. Takto žijeme vyše 15 rokov, dobre bolo asi 2 roky. Ja som taká tá štandardná obetavá matka, máme 2 deti, o ktoré sa príkladne starám, krúžky, dobré známky, vždy všetko na poriadku. Snažím sa aj o seba (jasné, nie je to to, čo som bývala). Samozrejme čo sa týka manžela, mohla by som byť aj zlatom vykladaná, je to jedno. On mi neskutočne lezie na nervy s tou svojou nenávisťou k životu, večným pocitom ukrivdenosti, ako všetko kritizuje, nezdraví keď príde z roboty ani mňa ani deti, furt zadubený v sebe, robí doma dusno, všetko čo spravím je zle, on to vie lepšie. Na druhej strane má záujem o deti, stará sa, nezahýba, nepije, nerozhadzuje peniaze...
A ja som posledné mesiace konečne pochopila, že pokiaľ s ním budem, tak bude takýto. Ani o chlp lepší. Nepríjemný, nevďačný, ponižujúci, fuj...mne je tak zle z neho, že aj urobím preňho nejakú službu a on len zhúkať, zhúkať, za každú cenu. Teraz išiel čosi variť, chýbalo mu korenie, tak hneď hrešil, že prečo som nekúpila, Tak som mu ho išla hneď kúpiť, lebo som videla, že ho potrebuje. A keď som prišla domov, tak - načo som kúpila dve. Proste všetko musí nejakým spôsobom zraziť k zemi, žiadne ďakujem, to ani nečakám. Ja beriem život viac s nadhľadom, ja sa nejdem zrútiť ani nikomu hrešiť kvôli koreniu a už vôbec nie kvôli tomu, či kúpi jedno balenie alebo dve. Ja sa rada smejem (rehocem), chcem sa rozprávať, chýba mi sex, milé slovo, trošku viac života...
Ale sa nechcem rozvádzať. Ja nepôjdem do toho rizika a je viac toho, čo by som stratila ako toho, čo by som získala. Získala by som len svoj pokoj a aj to len možno, načas... Iného chlapa už by som nehľadala a deti ho majú celkom radi...ako by som sa mohla na nich pozerať a zobrať im otca? Oni tak netrpia ako ja.
Moja otázka - môže si toto žena nevšímať? Hodiť to všetko za hlavu a žiť si svoje? Keď mi zahreší alebo zase nejakým spôsobom ma zhodí, vždy ma to strašne ale strašne bolí. Normálne sa musím vyplakať a vždy potrebujem pár minút alebo hodín, aby som sa z toho dostala. A vždy sa čudujem, že prečo ma to ešte bolí. Dnes som si povedala - lebo som s ním pod jednom strechou, lebo sa ma to týka, preto to bolí. Ale dá sa to oddeliť? Že to proste nebude bolieť? Ja cítim, že som nešťastná, resp. že ma to ubíja a vadí mi to, lebo mi to určite berie aj radosť zo života... A možno som len príliš náročná a kašlať na to, veď inak zle nerobí, len ma neznáša...
Veľa píšem, máte plno pečenia a roboty okolo Vianoc a nie čítať moje výlety a ešte aj odpovedať. Tak som sa aspoň vykecala... Ale pozdravujem vás...
Keď už na seba kašleš a nevadí ti, ze premarnis život tak aspoň tie deti keby sa na takýto vzťah svojich rodičov nemuseli pozerať. Veľmi zlý príklad toho ako ma vyzerat vzťah muža a ženy im dávate. A ešte niečo, veľmi sa mýliš s tým co všetko by si rozvodom získala...
Áno ja žijem rovnako ako ty a dokážem byť šťastná keď sem tam prídu moje kamarátky na kávu a môžeme sa rozprávať o všetkom, to mám naozaj rada a vtedy môžem byť sama sebou. Inak je tých šťastných chvíľ naozaj minimum
Žena.ty máš koľko životov.ze tento si môžeš dovoliť takto preživorit? Nešťastná.uplakana....
Už by to korenie videl.ale nasypané na hlave...ty jeho správanie doslova živiš a podporuješ.ideš sa potrhať len aby dobre bolo...a on sa výživa v tom.aby tá vždy za všetko zdrbal.Mohla by si začať robiť to isté.zdrbavat ty jeho za somariny.len by ústa otváral ..ale na to nemaš gule.Jwzisko nech ti donesie knihy o asertivite.sebaucte a pod.a aj skorý termín v manz.poradni ( sama tam pôjdeš) a aj u psychológa.
Zeny prosim vas, nezite v manzelstvach, vo vztahoch, v ktorych ste nestastne a lasky niet. Milovat a zaroven byt milovany je elementarna potreba kazdeho psychicky zdraveho jedinca. Prosim, neukracujte sa o to, predstavte si ze mate len jeden jediny zivot, zivot ktory zijete prave teraz! A ked budete stare a otocite sa za tymi stratenymi rokmi bez lasky, bude vam velmi zvierat hrdlo ako ste si zivot zahodili. Stale mate nadej na lasku, na nove zaciatky. Aj vy aj vase deti🙏🤍
@deniska2706 v profile máš že si tehotná. Prečo potom žiješ v takomto manželstve?
Ja neverim, ze deti su spokojne, ked vidia, ze ich otec, tvoj muz sa k tebe sprava ako k handre. Mozno ak by si mu povedala, ze dost, odchadzas, aj by mu docvaklo, co doma ma a o co pride
Autorka nie, nebudeš nikdy šťastná v takomto vzťahu a v takomto rozpoložení. Čudujem sa ti, že takto stagnuješ a nechceš nič robiť so svojím životom. Budeš takto žiť ďalších 40 rokov? Keď bol iba dva roky normálny, kedy si s ním stihla dve deti?
Necitala som ostatne, ale len jedno chcem povedat. Ked nebudes stastna ty, tak nikdy detom nespravis ten naozajstny stastny domov. Deti so to vsimaju, citia. Nikdy nedostanu od vas vzor stastneho zivota, ako osobneho, tak manzelskeho. Nikdy nezaziju take to rodinne teplo ked je doma pohoda na gauci a vsetci na kope sa spolu smeju.
O toto vsetko ich pripravis tym, ze zotrvavas v manzelstve s niekym, s kym si do hlbky svojho bytia nestastna. Toto sa ignorovat neda, a nikdy z toho nevzide nic dobre.
Neviem si predstaviť zmieriť sa s myšlienkou, že budem do konca života s niekým, kto sa mi hnusí, kto nemá pre mňa milé slovo a ani ako žena pre neho neexistujem.. prázdny a smutný život, premrhané roky, ktoré ti už nikto nevráti. Veľmi smutné, naozaj.
Teraz si predstav seba, ako si varíš večeru sama vo svojom bytíku, čakáš na deti a zistíš, že si zabudla kúpiť korenie. Budeš sa slobodne a schuti smiať.. a takto pohodové dni budú všetky tie dni bez neho. Budeš si znova uzivat život, smiať sa a možno ešte aj lásku stretneš.
Maj svoju hrdosť a váž si svoj život, pretože na jeho konci môžeš naozaj ľutovať.
Aj preto sa mozno tak sprava lebo vie ze by si neodisla.
By ma zaujímalo, či úvaha o tom, aký je dobrý otec a ako by deťom chýbal je jasný výsledok diskusie (otvorenej a úprimnej ) s deťmi, alebo je to pevný, vo vlastnej hlave vytvorený pilier na ktorom stojí autorkina jasná snaha ostať. Lebo je to jednoduchšie, ako ísť do rizika, naťahovať sa s rozvodom, bojovať o byt, bojovať o deti….
Príkladne sa starať o deti a nechať ich žiť v totálne defektnom prostredí sa tiež akosi nezlučuje. Ja neverím, že žena dokáže byt šťastná s takým hulvatom. To je blbosť. Co príde časom? Ostane jej v byte starý zúrivý debil, ktorý sa bude časom pomocovat do perín, ale starať sa bude ona, lebo ved by to nezniesla v byte. Bude mu skákať okolo riti, len aby sa v byte dalo vydržať. Ostane z nej troska. Toto nebude dobrý vyber… pochovaná zaživa
Aha,tak on nie je kompletny,tak toto chces trpiet,az sa aj ty raz dostanes na psychiatriu?,Tak laskavo nech sa lieci,alebo mu pohroz rozvod
No moja, ťažké to máš, život vie byť pes. No ale pozrime sa na to z inej strany, a to z tej čo máš, nie z tej čo nemáš. Máš relatívne pokojný vzťah, ako si povedala, nepije, nepodvadza, nebije ťa, máš krásne, múdre a zdravé deti, ktoré otca majú radi, máš domov, tvojimi rukami stvorený. Máš naozaj veľa. Mnoho ľudí toto nemá. Ono jasné chýba ti tá neha, láska, blízkosť ale človeka neprerobiš. Intimita v dlhodobom vzťahu skôr či neskôr vyprchá. Môžeš sa s ním o tom síce porozprávať, ale vyzerá, že on je celkovo odmietavý. Ľudia majú ďaleko horšie manželstvá a vydržia. Ty sama vravíš, že rozvádzať sa neplanujes a to je v podstate dobrý postoj. Vieš čo ty potrebuješ? Vyraziť si. Obsas s kamoškami alebo len tak sama, odmeniť sa, urobiť si radosť, srat na uhundraneho chlapa, nech si je sám so svojim negativizmom, nech ťa do toho neťahá. Deti odrastu a to ubehne ako voda a nebudú vás potrebovať a potom zvázis čo bude pre teba najlepšie. Držím ti palce aby si dokázala mať nadhľad, aby si dokázala nájsť pokoj a vyrovnanosť. Ale myslím že si dostatočne silná žena. Budeš v pohode. 💪🙂
@stanulienkat vtedy asi mali tie lepšie chvíľky🙂
Ako toto dokaze niekto dobrovolne znasat?? Takyto zivot-nezivot, take prezivanie..
A vies, co je najhorsie?
Ze tvoje deti rastu v prostredi patologickych vztahov a teda je to pre ne normalne.
Ked pre nic ine, kvoli detom by som uz davno bola rozvedena! Nikdy by som nedovolila, aby takto rastli.
A nie, neutesuj sa, ze on je prikladny otec a ty starostliva matka a tak je vsetko ok. To je len pozlatko.
Deti vnimaju, ze on sa k tebe sprava Ako k handre a ty si neschopna s tym nieco urobit - napr. odist.. a ver mi, ze ich to poznaci navzdy.
Niektore nestastnice by si mali nieco nastudovat o tom, ako velmi negativne vplyva na dieta vyrastat v takom prostredi....
@hanelka1 Ty si myslíš, že deti môžu byť šťastné v domácnosti, kde jeden rodič nadáva a nonstop kritizuje druhého a ten druhý chodí skormuteny, uplakany? Už aj batoľa vníma psychické rozpoloženie rodičov, nieto ešte školopovinné deti. Skutočne by im chýbal rodič, ktorý ich po príchode z práce ani nepozdravi a trávi zvyšok dňa zamračený do seba, ako autorka píše? Neviem, ako si vyrastala ty, ale ja úplne inak a toto mi znie ako konštantný stres 😔
Nuž je to tvoj život a je na tebe či ho chceš žiť alebo premárniť. Druhu šancu ale nedostaneš
@thoughtfulweirdo ona nepíše že sa hádajú ani že ona chodí skormutena a uplakaná, ani že jej nadáva, ani že pred deťmi na ňu útočí 🤷
@hanelka1 ano, nechce, preto si racionalizuje situaciu. Normalna ludska reakcia na neziaduci stav, akoby pud sebazachovy, kedy mozog nieco vytesni, nieco dokresli a hned to nevyzera tak zle. Zvycajne je vsak realita ina.
A jednoducho neexistuje, aby dieta vyrastajuce v patologickom prostredi bolo stastne a spokojne. To dieta je v strese. Dokonca maju niektore deti tendencie obranovat rodica, na ktorom je pachane bezpravie, ine mu casom zacnu robit to iste.. Kazdopadne je to brutalne bremeno, s ktorym idu do zivota. A niekedy sa s tym nikdy nevyrovnaju..
@hanelka1 A ty myslíš, že keď sa to stane za zavretými dvermi, tak o tom tie deti nevedia? Ja som VŽDY ako dieťa vedela, kedy mama plakala, hoci som nikdy nevidela ani jedinú jej slzu. A vždy som aj vedela, keď sa naši na niečom nezhodli, lebo bolo doma také zvláštne dusno, chýbal smiech, bozky, objatia, celkovo život. Keď si predstavím, že deti vyrastajú v domácnosti, kde takýto život neexistuje nikdy, je mi úzko. Cudzie deti mi môžu byť jedno, ale úprimne, ak by som si musela vybrať len z týchto dvoch možností, pre tie svoje si bez debaty vyberám rozvedených rodičov v dvoch pokojných domácnostiach, ako chlad v jednej spoločnej.
@thoughtfulweirdo presne tak.
Ono dospele deti takychto rodicov im casto zvyknu vycitat prave to, ze spolu ostali...
"Veľa píšem, máte plno pečenia a roboty okolo Vianoc a nie čítať moje výlety a ešte aj odpovedať. Tak som sa aspoň vykecala..." baby, TOTO je autorka, @janinah napísala, že už by mal to korenie na hlave 😀 áno, lenže nie autorka, tá by mu išla ešte pre iné. ale nemyslím si, že "nemá gule", ona je proste taká povaha, iná nebude.
Myslím,že tu zaznelo veľa rád. Ja si myslím,že stastna byť nedokážeš. Možno môžeš nájsť akýsi svoj vnútorný pokoj, ale šťastie to nebude. Podľa mna,všetko si nam nenapísala. Tie jeho stavy, maniodepresia je strašná aj prenho, ale aj pre okolie. Zrejme mu neodporujes, lebo v tých stavoch je aky je. Niečo o tom viem. Ale to nie je riešenie, ak sa on nechce liečiť. Ak by bol na liekoch, bol by aspoň pokojnejší, neutocil by na teba, ale stastnejsia by si nebola. Len tie výkyvy by sa hádam zrovnali.