Dolieha na mňa problém z detstva
nikdy som to nikomu nepovedala,tak asi preto ani teraz to nepoviem priamo,ale kazdemu dojde o com.
Bola som v predskolskom veku, boli to dve osoby nezavisle od seba,nevedeli o sebe navzajom.neviem kolko krat,neviem ako dlho.ale pametam si detaily.jedna osoba mala pomocnika ktory tu osobu kryl.vsetky 3 osoby ziju, dve z nich su rodinny prislusnici (ake prekvapenie ze?) vedela som ze je to zle,vedela som ze sa to nema, no napriek tomu som nikdy necitila hnev,nenavist,strach ani nic podobne.bola to pre mna proste iba situacia ktora sa par krat stala.hotovo.bodka.nikdy som nezabudla,cely zivot o tom viem,nenastalo ziadne nahle precitnutie.
neskor v puberte som zacala mat problemy s jedlom.dlhe hladovanie,nasledne zachvatove prejedanie.v 18tke hospitalizacia koli zachvatovemu prejedniu a naslednej salmonele.odmietnuta psychiatricka.starostlivost z mojej strany.
dlho dlho nic,vsetko ok.
narodil sa mi syn,pribrala som vyse 30kg, vsetci zhnuseny preco zo sebou nic nerobim...a ja som zistila ze tucna zanedbana a skareda sa citim bezpecne.velmi dobre si uvedomujem dovod, viem z coho to prameni, no neriesim.
zas nejake obdobie stability...
no narodila sa mi dcerka, a to je spustac... vykyvy nalad, nekontrolovatelny hnev, nekontrolovatelne hladovanie a prejedanie sa, zdravotne problemy. a preco je narodenie dcerky spustac? no aj na to som prisla sama,bez psychologa.jednoducho strach z toho, ze nebudem schopna ju uchranit,tak ako nebola schopna ani moja mama.ona nic nevie,nikto nic nevie.ked som to dokazala tolke roky dokonale tajit ja,dokaze to hocikto.a toho sa strasne bojim.bola som prehnane ochranarska aj voci synovi a som aj voci dcere.ale teraz je to horsie.hlavne s tym hnevom ktory v sebe mam,stym jedlom, s tym strachom.nemozem,nechcem nic povedat,kym neumru tie dve osoby z rodiny.nechcem ublizit mame,ani nikomu z rodiny.mam mladucku sestru,velmi by to ovplyvnilo vsetko okolo nej,ale o nu sa nebojim.tie osoby na nu dosah nemaju.potrebujem to dostat von.tak aspon takto zatial...dufam ze uz to dlho nepotrva,nehnevam sa,ale cakam na ich smrt. dakujem ze ste docitali az sem, asi nepotrebujem radu, proste iba dostat to von
Ahoj, terapia by ti velmi pomohla dostat zo seba hnev a traumu. Tie osoby by si zasluzili trest ak ta zneuzivali, ale chapem ak nemas momentalne silu to riesit. Idealne by bolo dostat sa postupne do stavu, keby si o tom mohla otvorene rozpravat aspon so svojimi detmi a so spracovanou traumou im byt oporou, aby vedeli ze sa na teba mozu obratit s cimkolvek ak by ich nieco take niekedy v zivote postihlo. Alebo celkovo im vediet sprostredkovat ze ich tela sa nikto nesmie dotykat, kde su zdrave hranice vo vztahu s dospelymi ci rovesnikmi. Tie traumy si mala niekde hlboko potlacene a ono to vzdy nejako vybubla na povrch. Je vyborne, ze si to uvedomujes a to je prvy krok k uzdraveniu. Posielam vela sil aby si sa odhodlala vyhladat odbornu pomoc pre seba a zlepsila tak kvalitu zivota sebe aj ludom ktorych lubis.
určite vyhľadaj dobrého psychológa... vyrozprávaš sa ... a on isto aj pomôže....
@meluela toto si dost riesim a dost si pozeram rozne instruktaze ako o tom s detmi hovorit.co je prijatelne a co nie v ramci ich osobneho priestoru a ich tiel.starsiemu uz to praktizujem,myslim ze celkom uspesne.mladsia musi povyrast ;)
@deti95060810 nad psychologom rozmyslam.ale neviem ako by som to odovodnila doma,kedze by niekto musel strazit malu.rozmyslala.som.ze.by som povedala ze riesim stravu,to ai uz muz totiz samozrejme vsimol.len si neviem realne predstavit ako mi to pomoze
@sivana09 vies co, tie dve osoby trpia velmi, to mi mozes verit.zivot ich vyfackal. z toho jedna osoba ma vyse 70, su
nich prakticky bezodmovci alkoholovo a drogovo zavisli. jeden smrtelne chori a to ten akter.okrem toho viem ze som bola jedina obet,lebo viem aky bol jeho motiv.
Predskolsky vek? Dve nezavisle osoby od seba? Tretia to kryla? Rovno sa mi otocil zaludok 🤢 Velmi ma mrzi, ze si vobec niekto takymto niecim prejde. Sama vidite, aky to ma obrovsky dosah na vas zivot, aj na vase deti. Ak by ste zmenili nazor, je tu napriklad IPecko. Predpokladam, ze poznate. Vy nemate povinnost voci inym osobam. Nie vy by ste odhalenim pachatelov/vinnikov ublizili. V prvom rade bolo ublizene vam, malemu bezbrannemu dietatu!! ❤️ Nepochybujem, ze vas spracovavali, aby ste mlcali..
Mne terapia pomaha hlavne v tom, ze ide o dialog - ze sa nemotam v kruhu sama, ale dostavam aj nejaky externy input. Riesim nedavnu traumu. V pripade takychto zatlacenych traum z detstva vie skuseny terapeut postupne pomoct cloveku spracovat v bezpecnom prostredi tie tazke pocity a ulavit psychike. Fyzicke a psychicke zdravie su vzajomne prepojene, takze aj celkovy zdravotny stav by sa nasledne mohol zlepsit. Kludne povedzte rodine ze kvoli strave, alebo celkovo ze sa necitite dobre.
@interneta no mna len zaraza ako velmi to je rozsirene.a nechcem o tom hovorit,lebo viem napriek tomu aka je osveta,tak aky na to ludia maju nazor.to mi hlava nebere..pohadala som sa s muzom,lebo sme pozerali farmu a jedna mlada tam len tak mimochodom povedala ze bola zneuzivana.no a moj muz hned ze to si teraz vymyslela,ved to len tak trepla,sak by mala traumu,plakala by.no hovorim mu ze nie,da sa to len tak trepnut,tie baby to maju odmalicka i
odzite,milionkrat odtrpene,odtrasene a odplakane.vnutri doriesene, nie je preco koli tomu plakat.. a tym ako sa o tom teraz vsade pise,tak to zacina on komentovat,ze boze dalsia atd.. ja chapem o
preco na to niektori chlapi maju taky nazor.neveria tomu,lebo nemaju tu skusenost.ja on sa to raz dozvie,ale bude to tazke pre mna. a ano,bola som umlcana adokonca na mna bola pouzita velmi sikovna finta fň.ta starsia je totiz zena a raz ked som mala asi 14, mi ten pribeh vyrozpravala,ze sa to stalo jej ako malej.a pozerala na mna a skumala ci mi to dopne,ci si pametam.ale vtedy mi to praveze nedoplo co na mna skusa,vtedy som sa v duchu pytala ci to tak je v kazdej generacii 🤦 no nejdem s tym von,lebo nemam pocit ze to nieco vyriesi co sa tyka zrovna ich dvoch. a neviem co je IPecko 🤷
@meluela ked.ja mam pocit ze to mam zrovnane. len tie nasledky potrebujem riesit. vacsinou sa pri tychto veviach riesi pricina,ale tu nie je co riesit.to sa neodstane. a ako som uz povedala, tam je prudko zbytocne nieco oznamovat mapr.na policiu.ak by sa zazrakom stalo ze.ich odsudia (co nie je mozne vzhladom na cas,dokazy atd,proste nemozne) tak by som im akurat pomohla ze by mali pevnu strechu nad hlavou a 3x denne teple jedlo.no hotovy luxus oproti tomu ako ziju teraz
Neviem, aka je realita, mozno je to vzdialene od mojej predstavy. Ak by sa muz dozvedel, ze si jeho partnerka presla takymto zazitkom, tak by sa mu zrejme poupravila optika. I ked nie hned a naplno...ale kazdy clovek, ktory nakoniec pochopi, je +1. To, ako reaguje na danu temu, vam iste nepridava :( Nechcem muzov dehonestovat, ale vo svojom okoli nemam vela takych, ktori by vedeli byt empaticki a pochopit, cim si v tom case clovek (toboz male dieta) asi prechadza. Predpokladam, ze sa o danu temu hlbsie nezaujimaju. Ja som mudrejsia aj vdaka vypovediam ludi, ktorych niekto zneuzil ci vdaka rozhovorom s odbornikmi.
Som muž a veľmi ma bolelo toto čítať. Hlboko s tebou súcitim. Napriek tomu ťa nechcem ľutovať. Si normálna a tvoje pocity boli a sú úplne vporiadku. Myslím , že ti pomôže sa vyrozprávať ľuďom ktorí ťa pochopia. To že si sa nehnevala len znamenalo ze tvoja psychika sa s tým vysporiadala tak že pocity potlačila. Ale nespracovala. To sa ani nedalo a vlastne je dobré že to odložila až na dobu keď si už silnejšia. Treba to však spracovať. Dobre hovoríš, že nemá význam riešiť minulosť ale súčasnosť. Spravodlivosť si ich nájde. Ich nahlásenie už teraz by nemalo význam a len by rozjatrilo tvoje rany. Čo môžeš urobiť je, že im povieš alebo ukážeš že si všetko pamätáš, že ti hrozne ublížili a že veríš v spravodlivosť. A pred ich rodinou. Môžeš a nemusíš. Môže byt riziko že z teba urobia klamárku a bude ťa to ešte viac boliet. Preto možno pošepkať im to do ucha by bolo zaujímavé. Neviem. Ber to len ako možné alternatívy netvrdím že ti radím dobre. Ja by som takúto traumu nedokázal tajiť pred blízkymi. Môžeš pociťovať pocity viny a hanby. Hoci vieš a vieme že nie si vinna naopak si čistučká ako ľalia, porozmyslaj či nemáš take pocity a tie ti bránia to vytiahnuť na svetlo aspoň pred útočníkmi a blízkymi. Nečudujem sa, že si neodpustila no tvoje slová: “čakám kedy zomrú, by som preložil: čakám na spravodlivosť. Chceš aby za to trpeli. Len odpustenie ti uľaví. No ľahšie odpustíš keď uvidíš spravodlivosť. Pozor pomsta ti nebude stačiť. Ale zadosťučinenie ti pomôže im nakoniec odpustiť a odpustiť sebe. Nemusíš so mnou súhlasiť nie som odborník. Preto bude lepšie navštevovať psychológa raz za mesiac alebo dva. Dcérka ti pripomenula zraniteľnosť a to ti privodilo strach. Je to normálne no neživ ho. Snaž sa potláčať myšlienky so scenármi čo by sa jej mohlo stať. Jej ochraňovanie prenechaj manželovi potom ako mu všetko povieš. Teba by jej ochrana priviedla k starým myšlienkam. Kľúčové je mať pod kontrolou myšlienky a naučiť sa ich vypínať.
Teraz nastal pre teba cas tento problem riesit. A to ze si nam o tom povedala, aj ked nepriamo, je prvy krok. Toto uz nezastavis. Ty si pripravena to riesit a verim ze sa ti to podari. Presne ako vravis, narodenie tvojej dcery spustilo cely proces a keby islo len o teba, asi by si to cele zase v sebe udusila a mlcala a tvrila sa ze je vsetko OK, ale teraz ide o dalsie dievca a mam pocit ze pre jej dobro to teraz riesit budes.
Z tvojho prispevku dost citit ze veris len sebe... ze niekto iny ti nemoze pomoct... ze ty vies najlepsie co a ako robit. Necudujem sa... musi to byt priserny pocit zit cele roky s pocitom ze si v tom sama. Skus navstivit psychologa a skus si pripustit myslienku, ze mozno vedia lepsie ako ti pomoct. Ale treba najst dobreho psychologa. Nenechaj sa odradit ak ti prvy nesadne.
Robis chybu v tom ze sa upinas na to ze cakas ked zomru ze potom budes ok. 70r nie je velky vek . Aj ked ziju ako bezdomovci mozu zit este 10-20r a ty sa budes cely ten cas zozierat???? Ich smrt nic nevyriesi ty to mas v sebe . Ty to Musis riesit teraz vo svojom vnutri ci ziju ci su mrtvy ..urcite to povedz svojmu muzovi ake ze ako to vysvetlit doma Keby si sla na terapiu. Ty potrebujes aby to vedeli tvoji najblizsi. Nemusis riesit nic s policiou ale mala by si to povedat mame. Pravda Ta oslobodi. Trpis Lebo je to tvoje skarede bolave tajomstvo. Daj sancu svojim milovanym. Aby Ta pochopili aby Ta plne spoznali aj to strasne co sa ti stalo. Povez to mame Lebo Keby tskto trpelo tvoje dieta tiez by si to radsej chcela vediet akoby to tvoja dcera mala drzat v sebe. Aspon pochopia urcite veci tie nasledky co to na tebe zanechalo pochopia to prejedanie nalady atd.Nic z toho nie je tvoja vina chyba ci hanba. Ked to bude vediet muz tak ti s radostou postrazi malu aby si mohla ist na terapiu alebo mama..
Napíš mi prosím súkromnú správu kľudne aj pod novým nickom ak chceš. IPcko sú psychológovia ktorý ti vedia poradiť na online chate.
Potrebuješ sa porozprávať s odbornikom. Je smutne ze sa ti to stalo aj je smutne ze si tou bolesťou takto ublizujes ale nemusi to tak byt. Psycholog alebo psychiater ti bude vediet dat navody ako sa zdravo s takýmito myšlienkami vyrovnávať a pomoze ti prekonat truaumy. Nie je to ziadna hanba, nebola to tvoja vina ale mas este zivot pred sebou s tvojimi detmi a zasluzis si ho zit vyrovnane a stastne. Myslim ze nebudes mat problém najst si takeho doktora co preplaca aj poistovna. Skus pogooglit, velmi drzim palce.
Ahoj. Mne psycholog velmi pomohol. Musim povedat ze mi zachranil zivot. A to som nemal taky tazky pribeh za sebou ako ty. Psycholog pomoze hlavne v tom ze ti polozi tie spravne otazky a pomocou nich ti rozbije ochrany ktore drzia tu bolest. A ver tomu ze bolesti tam je kopec, aj ked to necitis. Ja som nikdy moc neplakal, nerozumel som preco niekto place. Az na terapii som zacal a plakal vela. A to som 190 cm a 120 kilovy chlap. A plakal ako babo. Ale pomohlo to, uz sa nehnevam ani niesom troska. Mne zachranil zivot Maria Kubisova a som jej za to vdacny. Vrelo odporucam
Z akeho dovodu im robis laskavost a cakas na ich smrt? Ty za to nemozes. Zober si to z opacnej strany, chcela by si, aby tvoja dcera takto v tichosti trpela?