Ako riešiť emočné záchvatové prejedanie?

Ahoj, identifikovať spúšťač zachvatoveho prejedania a zaprieť sa poriadne a jednoducho to nerobiť. Ja viem že sa to jednoduchšie povie ako urobí, ale sama som si tým prešla a je to možné sa z toho dostať. Uvedom si, že ty si ta čo kontroluje jedlo a nie jedlo teba.
Jedz 4-5x denne v primeraných porciach a ak máš chuť na sladke, nepodopieraj si ho, ale dopraj si len kúsok.
Najlepšie pre teba bude ak byvas sama, ak si budeš robiť pravidelne nákupy napríkad na 2x. Ťažko zješ to čo doma nemáš. Nekupuj si sladkosti do zásoby - je ľahké podľahnúť ked to na teba príde. Budeš ok, daj sa mentálne dokopy 🙂

@anonym_c14034 tak toto teda vobec nie je dobra rada. 🙈

Ja som sla dobrovolne na liecenie. Boli tam baby ktorym pomohlo ( ony ale mali ozaj problem s jedlom ako takym). Ja som odisla rychlo skrz uplne ine dôvody a mne pomohlo az ked som cakala dieta. To bol vlastne dôvod skrz kt. Som to robila. Ty mas pravdepodobne svoj problem pre kt. To robis a ten treba riesit

a čo je za tým? aká emócia?

@anonym_b575e8 prepáč, nákup si max na 2 dni alebo chod každý deň na nákup kým to nebudeš mať pod kontrolou. Nevar si zbytocne veľké porcie alebo na viac dni dopredu lebo keď to na teba príde, tak to zješ naraz. Aj krok v pred a 2 vzad je progres tak sa netráp veľmi ak sa budeš držať a zrazu to na teba príde. Kým si odhodlaná sa z toho dostať tak aj malé krôčiky sú úspech, len treba zostať konzistentný 😊 držím palce

@anonym_autor na sme je nový podcast vizita s p. Čupkom, ten sa venuje tejto téme, skús si vypočuť. A tam iná cesta ako práca so sebou, svojou psychikou jednoducho nie je. Lieky by nepomohli.

Prázdna chladnička a v nej mrkva a zelenina. Ziadne chipsy, sladkosti a hlúposti.

@anonym_autor Každý človek , keď má s niečím problém, niečo ho tlačí,alebo má nedostatok lásky, prijatia, nepozná svoju hodnotu,tak v jeho vnútri vzniká prázdnota.A táto prázdnota je veľmi nepríjemná," boľavá" , spôsobuje úzkosti a pod.

A my ľudia sa snažíme tento problém nejak, vyriešiť, zmierniť a odstrániť.Ty prejedaním ( absolútne ťa nesudim) niekto alkoholom,drogami,agresiou,kontrolou ľudí okolo seba - svokry,kontrolou svojho tela - anorexia a pod.

Alebo ľudia športujú, majú dobrých kamarátov z ktorými sa navzájom povzbudzujú,ale manželských partnerov.
Ja mám dobrú manželku s ktorou sa môžem zdieľať, dobrých kamarátov z ktorými sa môžme zdieľať.

Ale čo je kľúčové pre mňa,a aj tých kamarátov - všetci máme ŽIVÝ VZŤAH a skúsenosť so živým Ježišom Kristom.( pozor nie dedinskym babkinym nudnym náboženstvom) . A všetky problémy predkladám Ježišovi na modlitbe,opierame sa o to, čo hovorí Biblia o živote.

Asi je to pre teba dosť čudné,ale mne to funguje 26 rokov. Ak čítaš ešte ďalej,tu je moje odporučenie ako na to:
Nájdi si poblíž domu alebo aj cez pol Slovenska kresťanské spoločenstvo alebo komunitu, ktorá Ti bude sympatická a skús ísť na nejaké otvorené modlitebné stretnutie,kurz,alebo seminár.Tam choď na modlitbu za to aby Ježiš vstúpil do tej oblasti,kde potrebuješ pomôcť.

Potrebuješ prijať to, čo hovorí o tebe Biblia: že si milovaná Božia dcéra, že Boh je s tebou, zakúsiť to skrze vyliatie Ducha svätého a postupne sa spoznať s ostatnými a zdieľať svoj život.

Či pôjdeš do apoštolskej cirkvi, katolíckej,evanjelickej,alebo inej to je jedno, ale PODSTATNÉ JE,ABY BOLA ŽIVÁ - PREBUDENA.Nie len náboženský folklór alebo suchá tradícia.

Skús dať do Googlu - Otcov dom, God zone,Komunita Ján Krstiteľ, Alexander Barkóci alebo niečo podobné.
Poprípade si daj do vyhľadávača YouTube - flešbeky,tam sú svedectvá ľudí, ktorí tiež neverili,mali rozličné problémy,brali drogy a podobne.A skrze Ježiša Krista,Ducha Svätého a priateľstvo sa ich život pozitívne zmenil.

Problémy síce sú aj budú stále,ale človek má systém,ako cez to prejsť.Kde je najväčší strašiak,tam je najväčšia úroda.

Ja neviem... Veľmi ťažko sa to vysvetluje a ja sama tomu celkom nerozumiem. Aká je za tým emócia? Asi stres... Mám pocit, že som nonstop, ale nonstop v strese. Aj keď sa okolo mňa nič nedeje, tak som ako na ihlách. Vkuse napätá a absolútne neuvoľnená. Mozog mi vkuse ide a nonstop premýšlam nad nejakými vecami. Nonstop si niečo nájdem aj keď to vôbec nie je potrebné... Nemyslím si, že mám depresie ale nemám ani bohvieakú radosť zo života... Proste som taká nijaká, prázdna... Keď som si o tom hľadala na internete, tak pravdepodobne by som povedala, že mám úzkosti... Neviem no. Som z toho smutná. Mám dve malé deti a preto u mňa takéto liečenie nie je možnosťou. Jedno má 2 roky druhé pol roka, čiže naozaj to nie. Keďže nebývam sama, tak ani nemôžem nakupovať len "úplne zdravo". Som z toho veľmi smutná, lebo naozaj neviem si pomocť sama. Trápim sa s tým reálne od puberty a proste nejako neviem nájsť riešenie. Jediné obdobie, kedy som to nerobila a nejak som to ustála boli oba tehotenstvá, lebo som si povedala, že deťom to neurobím a nijako ich neohrozím. Keďže tento môj stav trvá tak dlho, tak mám samozrejme aj solídnu nadváhu - obezitu a aj keď chvalabohu tehotenstvá boli bezproblémové, tak ja som mala niekde vzadu v hlave to, že keď v tehotenstve priberiem ešte nejak extrémne, že to môže mať fatálne následky aj keď mňa na to neupozornil ani môj gynekológ, ale tak logika nepustí... Proste neviem, ja si za to asi nestojím. Nemám žiadne sebadeštruktívne sklony, to nie, ale proste je to tak... neviem to inak vysvetliť.

@anonym_autor V prvom rade je to veľmi o disciplíne, organizácii, pláne a návykoch. Je to ťažké, ak nemôžeš mať doma len to, čo zjesť môžeš, ale dá sa. Mne pomohol len presný plán a nevybocovat (ak sa náhodou nedajbože stane, vrátiť sa z kratšej cesty, ma to stále zmysel, nepovedať si, že ak zješ keksik, trojuholník pizze navyše, je to jedno a dáš si celú pizzu, zároveň sa netrestat ale skutočne si nariadiť premýšľať, kde nastal moment “zlyhania” a ako to nabudúce spraviť inak.)

A teda musíš mat konkrétny presný plán: najlepšie jesť iba tri krát denne, nič medzi tým, ak budeš hladná, daj si len vodu, čaj. Povedz si, že od malého hladu nikto neumrel, nie je nebezpečny, dokážeš ho zvládnuť, pokojne si dopraj aj nepríjemný pocit. No a čo zvyknem si, nie je to žiadne ohrozenie života. Iba sleduj ako sa cítiš, ale nesnaž sa toho zbaviť, nekonaj. Asi po 15-20 minútach to prejde samé. Staci len počkať. Keď sa trochu stiahne žalúdok, aj skôr.

Vyčlen si na tanier, koľko mas zjesť a keď to zješ, nič viac, žiadne prídavky, zobkanie pomedzi, aj keď ta bude trhať, musíš byt rozhodná, žiadne úľavy, ustupky. Maj riešenie, činnosti pripravené, čo pôjdeš robiť, aby si odišla a na jedlo nemyslela (popolievat kvety, povysavat, osprchovať sa, na prechádzku, …) hlavne čím ďalej od chladničky a z kuchyne.
Viac menej cele, to mi pomohlo. A keď som rozrušená, viem, že mojou túžbou je dať si čokoládu. Zároveň som si vedomá, že to nie je skutočný hlad, že ju nepotrebujem a že to je presne ten moment, o ktorom rozhodujem ja, a takto fungovať nechcem. Viem, že nechcem robiť výnimky, lebo za nimi by prišli len ďalšie a ďalšie, a po nich… výčitky. Takže sa maximálne idem napiť vody (ani iné jedlo hoc zdravé, nie, skratka nič).

“ ….ja si za to asi nestojim” , tato veta hovori vela o sebahodnote. Tym by som asi zacala. Mam sa rada? Chcem pre seba dobre, alebo ani nie? A ked nie, preco nie? A odkial ta nesebalaska pochadza? Ked najdes odpovede na tieto otazky, zistis, aj povod emocneho prejedania sa. A az s tym sa da potom realne pracovat.

Cica nežer 😂

Ja viem o čom hovoríš. Týmto som trpela od puberty. Každý je iný a moja skúsenosť môže inému uškodiť, ale mne pomohla "očista" zatnúť sa a jedla som celý mesiac len ovocie a zeleninu. Schudla som 7 kg. ( nebola som nikdy obézna) mala som 63 kg na výšku 166 ani vela ani málo. Po tom mesiaci 56. Počas toho mesiaca sa mi upravili chute, prestavila hlava, stiahol žalúdok a nabehla som na zdravý životný štýl. Držím si už roky váhu 52-55 kg. Mám deň že sa viac najem ale je tam už tá klapka. Predtým som sa milión krát snažila zdravo jesť, jesť často atď.toto všetko bolo u mňa kontraproduktívne a viedlo to len k obžieraniu. Potrebovala som niečo striktné ale zároveň aby som mala nejaké živiny tak som dala tú rastlinnú stravu a pomohlo. Žiadne psychologické reči o tom nájsť pôvod prečo to robím mi nepomáhali, potrebovala som len mozog naučiť robiť to inak.

Aj teraz ta tvoje deti potrebuju, nielen kym si bola tehotna. Aj teraz by si mala zmyslat sposobom "toto svojim detom neurobim" pretoze potrebuju zdravu silnu mamu. Ak to fungovalo pocas tehotenstva, malo by aj teraz. lebo faktom je, ze dychavicna mama ich velmi neochrani ked sa rozbehnu do cesty. Pre mna je toto dobry motor ked sa mi nechce cvicit tak si stale predstavim situaciu, kedy by som musela decka odniest na rukach 20km (ano absurdne scenare ale motivacia vyborna) a nemozem si dovolit byt slaba a a mat mlandrave ruky. Skus to zmyslanie presmerovat takto.

potvrdzujem skúsenosť vyššie.... pomohla mi radikálna zmena. napríklad len mesiac. jeden mesiac. to je nič. to je od jedného menzesu k druhému. to vydržím. len ovocie a zeleninu a piť len vodu, prípadne čaj na zmenu chuti. žiadne analýzy, treba konať 🤷

@anonym_7f4a34
@zuzanka.zuzu baby a koľko toho ovocia a zeleniny ste jedli? Fakt nič okrem toho? Tiež mám s tým strašný problém....

Ja s tým mám problém od malinkata. Prejedala som sa ako 3 ročná, vždy z toho mali návštevy srandu a ja som išla spať s lavorom. Jedno obdobie, kedy som aktívne cvičila má držalo to, že som vedela, že ak sa prejem, tak sa na tréningu povraciam, lebo trénerka má nešetrila. Málo to však krátkodobý efekt, asi rok. Tehotenstvo som to dala a úprimne, nikdy som sa necítila tak voľne. Bola som ok s tým ako vyzerám, ako sa cítim. Neriešila som jedlo a nemala som ani potrebu sa prejedať. Po pôrode a pri náročnom dieťati to ide dolu vodou. A teda som pribrala veľmi, naozaj veľmi veľa. Morbídna obezita. Mne pomáha len vedomie, že to moje telo takto nemusí zvládnuť. Je to veľmi náročný boj. Snažím sa, občas mi to ujde. Ale poviem si, že ak je to 1krat v mesiaci, tak lepšie ako každý druhý deň . Mne pomáha nebyť hladná. Mám nakrabickovane jedlo, každé ráno, alebo večer si to nachystám na takmer celý deň. Postupne budem pridávať pohyb. Ja viem, z čoho mi to všetko pramení, takže som si dala polroka a ak to nepôjde, tak pôjdem rovno k psychiatrovi a na terapie. Takto som sa dohodla s obvodným doktorom. Terapie som sa už snažila vybaviť, ale u nás v meste nemajú kapacitu a do vedľajšieho nemám momentálne čas dochádzať. Ak to však nepôjde, budem musieť.

@anonym_580089 nie nič iné. Čistá voda, káva, čaje, ovocie, zelenina celý mesiac striktne. Proste som sa zatla a povedala som si, že to dám lebo nič iné mi nefungovalo. Prvé dni boli náročné, lebo tvoja hlava je na niečo naučená a proste ten mozog sa ťa snaží presvedčiť vyžrať všetko čo vidíš, lebo príde pár minutové uspokojenie. Počas toho mesiaca som sa menila fyzicky aj psychicky a to ma motivovalo nevzdať sa. Už je to asi 12 rokov čo si držím cca rovnakú váhu, nekontrolujem sa či som si dala o kúsok pizze viac či menej, keď som sýta proste dojem, keď to výnimočne trochu preženiem, ďalší deň jem o to menej. Ten život je teraz úplne o niečom inom, pamatám sa ako som bola zo seba furt sklamaná a frustrovaná v časoch prejedania...držím ti palce nech nájdeš svoju cestu ktorá ti zmení život k lepšiemu, lebo niekomu sa to môže zdať nepochopiteľné, že veď čo tak nežer tolko, alebo že to nie je skutočný problém, no ono to vplýva na celkovú kvalitu života, na sebavedomie. Verím že to dáš!

@anonym_7f4a34 ďakujem za povzbudenie, presne ako vravíš, som úplne znechutená zo seba a svojich zlyhaní. Posledný rok a pol neskutočne stresy v práci, doma, vyzrala som sa od nervov. Ach sa smiem ešte opýtať, akú zeleninu si jedlá? Mala si to rozdelené napr na 5x denne či keď si cítila hlad? Robila si si aj polievky, rozmýšľam, že napr zmuxoovanu akoby polievku bez čohokoľvek.

Ja som stale chodila vonku ale to som mala chut vypadnut z domu a casto krat som presla vsetky obchody kazdy den :D bola to taka prijemna cesta s odmenou, minimalne som si kupila vodu, zuvacky, alebo zistila kde su ake zlavy co sa lepsie pamata nez z letakov. Mala som ovela viac nez 10 tis krokov. Uz len tym chodenim si preladis chut do jedla, lebo pohyb ju potlaca, ked to neprehanas. Nejake narocne vykony nie su potrebne a mozes jest do sytosti a das dole 5kg. Vonku je krasne, chytis vitamin d, zlepsis naladu. A myslim, ze za ten silny hlad moze vacsie mnozstvo tukovych buniek, lebo pocas puberty sa znasobuju, cize skoncis s vyssim poctom ako stihejsia osoba a nedaju sa zredukovat, len vypustit. Hlad si vlastne uvedomovat nemusis, to je az neskorsia faza.

@anonym_580089 Ja som si polievky nerobila, ale to by za mňa nemal byť problém. Začala som v lete a vtedy mi prirodzene bralo tlačiť sa melónmi, rajčinami, všetkým šťavnatým. Keď som bola hladná uvarila som si kukuricu tá zasýti. Snažila som sa jesť 3 krát denne. Ale nie vždy to vyšlo, niekedy aj viac - podstatné bolo nech je to ovocie a zelenina. Večer som si robila šaláty, alebo chrúmala hrach 😀 teraz jedávam väčšinou 3 krát denne, ale už si dávam normálne raňajky, klasický obed, večere sa snažím ľahšie, občas nejaký snack medzi jedlom, ale aj cvičím. Už je telo navyknuté mať skrátka tú stopku, čo mi vtedy chýbala. Úplne ti rozumiem ako sa cítiš, je to začarovaný kruh, tam sa treba proste len zaťať, neodkladať to na žiadne od zajtra, od pondelka, od septembra...začať a vydržať a hovoriť si, že ťa žiadne jedlo ovládať nemôže a nebude. Jeme aby sme žili a nie naopak. Držím palce!

@anonym_580089 nič len ovocie zelenina voda čaj. ráno 1-2 kusy podľa veľkosti, obed misa (ako pre dvoch 😀) čohokoľvek na čo som mala chuť, večer hrst niečoho ľahkého alebo nič (ono sa mi to menilo podľa fázy cyklu). mesiac sa v pohode dá vydržať a potvrdzujem že hlavne hlava sa zmení a nastane nejaká samoregulačná "stopka" 🤷 a čo sa týka úpravy stravy, tak jedla som len surovú, žiadne polievky, varenie na pare alebo čokoľvek.

inak mám známu ktorá má už cez 50 možno pomaly 60, dve dospelé deti počaté bez problémov, žiadne nezvyčajné choroby (úbohú hustotu vlasov má aj jej sestra ktorá je normálne) a CELÝ ŽIVOT je len zeleninu 😳 ona ju však na rozdiel od môjho mesačného experimentu aj upravuje, aj griluje, aj vari, aj pečie, aj neviem čo všetko 😀 ale fakt len zeleninu, možno troška ovocia? pečivo mäso ani sladké ju nikdy nikto nevidel jesť. a iné mi nenapadá. zemiaky a ryžu neviem. akože možno si zahryzne do koláča raz za rok ale každý sa v súvislosti s ňou vyjadruje len o zelenine 🤷 takže človek prežije bez problémov aj na tomto

@zuzanka.zuzu nehnevaj sa, ale z týchto tvojich rád di uzenie autorka ešte väčšie návaly vlčieho hladu, depresie a predpokladam, že tá znama má mizernú hustotu kostí. Človek potrebuje bielkoviny, aminokyseliny, to sú stavebné prvky organizmu. Toto je porucha príjmu potravy a nie racionálne stravovanie.

@michaela329 a je to tu 😀 nehnevám sa, fakt nie, je mi to úplne jedno.... odborníčky na kalorické tabuľky túto debatu ešte neobjavili? 😀

@zuzanka.zuzu tak keď Ti to je jedno, ako si humplujes telo, tak aspoň to rob len sebe. Fakt.

Autorka pozri, mne je hrozne ľúto keď vidím mladú ženu - matku, ktorá sa točí v kruhu. A ak pristupis na nejakú hladovku, ono to kruh bude. Veď si sama skús v hlave spočítať, koľkokrát si už držala diétu, koľkokrát si ju o dva dni porušila a dojedla sa kravinami a tak dookola. Zelenina a ovocie sú super, ale ako doplnok, gro stravy by mali byť bielkoviny a troška tukov (my ženy ich naozaj potrebujeme, aby nám fungoval cyklus). Každá jedna hladovka je stres, ktorý si Tvoje telo pamätá a ono je múdre, bude si robiť zásoby, ak sa to opakuje. Ja sa celý svoj dospelý život stravujem racionálne a cvičím, pochybujem sa v tom fitku a vieš koľkokrát som už počula od báb rovnaký pribeh ako máš Ty? Hladovky, prezieranie...a tak dookola. Veď aj v tých extrémnych premenách to tí ľudia tak skúšali a len sa cyklili a pribrali. Tiež mám malé dieťa a viem ako je ťažké sa dať na prvé miesto, ale skús robiť malé zmeny každý deň. Daj si urobiť meranie tela a jedálniček - a snaž sa ho držať, buď na seba láskavá, ale niekde tá zmena prísť musí. Snaž sa všímať si tie situácie, keď siahas po uvoľnení v jedle, pomenovať ju, pomenovať svoje pocity - aj nahlas a vzápätí si skús sama sebe priznať, že to jedlo tú situáciu nevyrieši. Daj si ciele v pohybe, pohybové snacky, ciele v krokoch. A neboj sa kontaktovať odborníkov.

@anonym_7f4a34
@zuzanka.zuzu ďakujem za zdieľanie vašej stopky k prejedaniu. Ja som šla rodiť s takouto váhou, ako som teraz. Hrozne dačo. Síce nevážim veľa, ale je to tuk a hlavne na bruchu. Už mám hrôzu z oteplenia a zhodenia kabátov. Pritom kedysi som si vedela v kľude odoprieť jedlo, aj po pôrode dom schudla ani neviem ako. Ale bola som v lepšom psychickom stave a teraz mám stresu, tie zajedam, potom nám stresy z toho pribratia, zas to zahŕňa a že od zajtra už budem jesť normálne a figu. Bludný kruh. Skúsim to s tou zeleninou aspoň na týždeň a uvidím, ako sa budem cítiť. Lebo teraz som fakt znechutená, že sa mi nechce chodiť ani von...

@anonym_ecc916 toto je moc prísne, prilis velky skok. Medzi jedlami moze kludne aj ovocie alebo mrkvovy salat, za hrsť orieškov. Pit nemusi len vodu a caj, moze aj kavu, latte bez cukru, nízkokaloricke nealko nesladene nápoje s citrónom….. Keby som mala chudnúť a skoro nic nejesť a pit len vodu a caj, tak by som asi dlho nevydržala…. Je dolezite, aby neprešla hned do fázy, ze menej jedla a nic pomedzi to, lebo sa jej to vráti, nevydrží to. Ja som toto mala tiez, a najviac mi pomohlo postupne odriekanie, nie naraz.

@anonym_autor aj teraz môžeš ohroziť deti.Chod na terapie a k psychiatrovi môžeš len získať vidíš, že po rokoch sa to nezlepšilo.