Ako riešiť emočné záchvatové prejedanie?
Ahojte, už veľmi dlho trpím emočným záchvatovým prejedaním a neviem si dať rady. Koncom predošlého roka som vyhľadala pomoc psychológa, ale teda nepomohol. Máte niekto skúsenosti ako to riešiť? Ísť za psychiatrom? Existujú nejaké lieky na záchvatové prejedanie? Trápim sa s tým už od puberty. O chvíľu mám pomaly 30 rokov a stále sa neviem z toho dostať. Sú lepšie a horšie obdobia... Myslíte, že psychiater je cesta? Prípadne ak ste mali/máte tento problém aj vy ako to riešite?
Ahoj, identifikovať spúšťač zachvatoveho prejedania a zaprieť sa poriadne a jednoducho to nerobiť. Ja viem že sa to jednoduchšie povie ako urobí, ale sama som si tým prešla a je to možné sa z toho dostať. Uvedom si, že ty si ta čo kontroluje jedlo a nie jedlo teba.
Jedz 4-5x denne v primeraných porciach a ak máš chuť na sladke, nepodopieraj si ho, ale dopraj si len kúsok.
Najlepšie pre teba bude ak byvas sama, ak si budeš robiť pravidelne nákupy napríkad na 2x. Ťažko zješ to čo doma nemáš. Nekupuj si sladkosti do zásoby - je ľahké podľahnúť ked to na teba príde. Budeš ok, daj sa mentálne dokopy 🙂
Ja som sla dobrovolne na liecenie. Boli tam baby ktorym pomohlo ( ony ale mali ozaj problem s jedlom ako takym). Ja som odisla rychlo skrz uplne ine dôvody a mne pomohlo az ked som cakala dieta. To bol vlastne dôvod skrz kt. Som to robila. Ty mas pravdepodobne svoj problem pre kt. To robis a ten treba riesit
a čo je za tým? aká emócia?
Ahoj, identifikovať spúšťač zachvatoveho prejedania a zaprieť sa poriadne a jednoducho to nerobiť. Ja viem že sa to jednoduchšie povie ako urobí, ale sama som si tým prešla a je to možné sa z toho dostať. Uvedom si, že ty si ta čo kontroluje jedlo a nie jedlo teba.
Jedz 4-5x denne v primeraných porciach a ak máš chuť na sladke, nepodopieraj si ho, ale dopraj si len kúsok.
Najlepšie pre teba bude ak byvas sama, ak si budeš robiť pravidelne nákupy napríkad na 2x. Ťažko zješ to čo doma nemáš. Nekupuj si sladkosti do zásoby - je ľahké podľahnúť ked to na teba príde. Budeš ok, daj sa mentálne dokopy 🙂
@anonym_b575e8 prepáč, nákup si max na 2 dni alebo chod každý deň na nákup kým to nebudeš mať pod kontrolou. Nevar si zbytocne veľké porcie alebo na viac dni dopredu lebo keď to na teba príde, tak to zješ naraz. Aj krok v pred a 2 vzad je progres tak sa netráp veľmi ak sa budeš držať a zrazu to na teba príde. Kým si odhodlaná sa z toho dostať tak aj malé krôčiky sú úspech, len treba zostať konzistentný 😊 držím palce
@anonym_autor na sme je nový podcast vizita s p. Čupkom, ten sa venuje tejto téme, skús si vypočuť. A tam iná cesta ako práca so sebou, svojou psychikou jednoducho nie je. Lieky by nepomohli.
Prázdna chladnička a v nej mrkva a zelenina. Ziadne chipsy, sladkosti a hlúposti.
@anonym_autor Každý človek , keď má s niečím problém, niečo ho tlačí,alebo má nedostatok lásky, prijatia, nepozná svoju hodnotu,tak v jeho vnútri vzniká prázdnota.A táto prázdnota je veľmi nepríjemná," boľavá" , spôsobuje úzkosti a pod.
A my ľudia sa snažíme tento problém nejak, vyriešiť, zmierniť a odstrániť.Ty prejedaním ( absolútne ťa nesudim) niekto alkoholom,drogami,agresiou,kontrolou ľudí okolo seba - svokry,kontrolou svojho tela - anorexia a pod.
Alebo ľudia športujú, majú dobrých kamarátov z ktorými sa navzájom povzbudzujú,ale manželských partnerov.
Ja mám dobrú manželku s ktorou sa môžem zdieľať, dobrých kamarátov z ktorými sa môžme zdieľať.
Ale čo je kľúčové pre mňa,a aj tých kamarátov - všetci máme ŽIVÝ VZŤAH a skúsenosť so živým Ježišom Kristom.( pozor nie dedinskym babkinym nudnym náboženstvom) . A všetky problémy predkladám Ježišovi na modlitbe,opierame sa o to, čo hovorí Biblia o živote.
Asi je to pre teba dosť čudné,ale mne to funguje 26 rokov. Ak čítaš ešte ďalej,tu je moje odporučenie ako na to:
Nájdi si poblíž domu alebo aj cez pol Slovenska kresťanské spoločenstvo alebo komunitu, ktorá Ti bude sympatická a skús ísť na nejaké otvorené modlitebné stretnutie,kurz,alebo seminár.Tam choď na modlitbu za to aby Ježiš vstúpil do tej oblasti,kde potrebuješ pomôcť.
Potrebuješ prijať to, čo hovorí o tebe Biblia: že si milovaná Božia dcéra, že Boh je s tebou, zakúsiť to skrze vyliatie Ducha svätého a postupne sa spoznať s ostatnými a zdieľať svoj život.
Či pôjdeš do apoštolskej cirkvi, katolíckej,evanjelickej,alebo inej to je jedno, ale PODSTATNÉ JE,ABY BOLA ŽIVÁ - PREBUDENA.Nie len náboženský folklór alebo suchá tradícia.
Skús dať do Googlu - Otcov dom, God zone,Komunita Ján Krstiteľ, Alexander Barkóci alebo niečo podobné.
Poprípade si daj do vyhľadávača YouTube - flešbeky,tam sú svedectvá ľudí, ktorí tiež neverili,mali rozličné problémy,brali drogy a podobne.A skrze Ježiša Krista,Ducha Svätého a priateľstvo sa ich život pozitívne zmenil.
Problémy síce sú aj budú stále,ale človek má systém,ako cez to prejsť.Kde je najväčší strašiak,tam je najväčšia úroda.
Ja neviem... Veľmi ťažko sa to vysvetluje a ja sama tomu celkom nerozumiem. Aká je za tým emócia? Asi stres... Mám pocit, že som nonstop, ale nonstop v strese. Aj keď sa okolo mňa nič nedeje, tak som ako na ihlách. Vkuse napätá a absolútne neuvoľnená. Mozog mi vkuse ide a nonstop premýšlam nad nejakými vecami. Nonstop si niečo nájdem aj keď to vôbec nie je potrebné... Nemyslím si, že mám depresie ale nemám ani bohvieakú radosť zo života... Proste som taká nijaká, prázdna... Keď som si o tom hľadala na internete, tak pravdepodobne by som povedala, že mám úzkosti... Neviem no. Som z toho smutná. Mám dve malé deti a preto u mňa takéto liečenie nie je možnosťou. Jedno má 2 roky druhé pol roka, čiže naozaj to nie. Keďže nebývam sama, tak ani nemôžem nakupovať len "úplne zdravo". Som z toho veľmi smutná, lebo naozaj neviem si pomocť sama. Trápim sa s tým reálne od puberty a proste nejako neviem nájsť riešenie. Jediné obdobie, kedy som to nerobila a nejak som to ustála boli oba tehotenstvá, lebo som si povedala, že deťom to neurobím a nijako ich neohrozím. Keďže tento môj stav trvá tak dlho, tak mám samozrejme aj solídnu nadváhu - obezitu a aj keď chvalabohu tehotenstvá boli bezproblémové, tak ja som mala niekde vzadu v hlave to, že keď v tehotenstve priberiem ešte nejak extrémne, že to môže mať fatálne následky aj keď mňa na to neupozornil ani môj gynekológ, ale tak logika nepustí... Proste neviem, ja si za to asi nestojím. Nemám žiadne sebadeštruktívne sklony, to nie, ale proste je to tak... neviem to inak vysvetliť.
Ja neviem... Veľmi ťažko sa to vysvetluje a ja sama tomu celkom nerozumiem. Aká je za tým emócia? Asi stres... Mám pocit, že som nonstop, ale nonstop v strese. Aj keď sa okolo mňa nič nedeje, tak som ako na ihlách. Vkuse napätá a absolútne neuvoľnená. Mozog mi vkuse ide a nonstop premýšlam nad nejakými vecami. Nonstop si niečo nájdem aj keď to vôbec nie je potrebné... Nemyslím si, že mám depresie ale nemám ani bohvieakú radosť zo života... Proste som taká nijaká, prázdna... Keď som si o tom hľadala na internete, tak pravdepodobne by som povedala, že mám úzkosti... Neviem no. Som z toho smutná. Mám dve malé deti a preto u mňa takéto liečenie nie je možnosťou. Jedno má 2 roky druhé pol roka, čiže naozaj to nie. Keďže nebývam sama, tak ani nemôžem nakupovať len "úplne zdravo". Som z toho veľmi smutná, lebo naozaj neviem si pomocť sama. Trápim sa s tým reálne od puberty a proste nejako neviem nájsť riešenie. Jediné obdobie, kedy som to nerobila a nejak som to ustála boli oba tehotenstvá, lebo som si povedala, že deťom to neurobím a nijako ich neohrozím. Keďže tento môj stav trvá tak dlho, tak mám samozrejme aj solídnu nadváhu - obezitu a aj keď chvalabohu tehotenstvá boli bezproblémové, tak ja som mala niekde vzadu v hlave to, že keď v tehotenstve priberiem ešte nejak extrémne, že to môže mať fatálne následky aj keď mňa na to neupozornil ani môj gynekológ, ale tak logika nepustí... Proste neviem, ja si za to asi nestojím. Nemám žiadne sebadeštruktívne sklony, to nie, ale proste je to tak... neviem to inak vysvetliť.
@anonym_autor V prvom rade je to veľmi o disciplíne, organizácii, pláne a návykoch. Je to ťažké, ak nemôžeš mať doma len to, čo zjesť môžeš, ale dá sa. Mne pomohol len presný plán a nevybocovat (ak sa náhodou nedajbože stane, vrátiť sa z kratšej cesty, ma to stále zmysel, nepovedať si, že ak zješ keksik, trojuholník pizze navyše, je to jedno a dáš si celú pizzu, zároveň sa netrestat ale skutočne si nariadiť premýšľať, kde nastal moment “zlyhania” a ako to nabudúce spraviť inak.)
A teda musíš mat konkrétny presný plán: najlepšie jesť iba tri krát denne, nič medzi tým, ak budeš hladná, daj si len vodu, čaj. Povedz si, že od malého hladu nikto neumrel, nie je nebezpečny, dokážeš ho zvládnuť, pokojne si dopraj aj nepríjemný pocit. No a čo zvyknem si, nie je to žiadne ohrozenie života. Iba sleduj ako sa cítiš, ale nesnaž sa toho zbaviť, nekonaj. Asi po 15-20 minútach to prejde samé. Staci len počkať. Keď sa trochu stiahne žalúdok, aj skôr.
Vyčlen si na tanier, koľko mas zjesť a keď to zješ, nič viac, žiadne prídavky, zobkanie pomedzi, aj keď ta bude trhať, musíš byt rozhodná, žiadne úľavy, ustupky. Maj riešenie, činnosti pripravené, čo pôjdeš robiť, aby si odišla a na jedlo nemyslela (popolievat kvety, povysavat, osprchovať sa, na prechádzku, …) hlavne čím ďalej od chladničky a z kuchyne.
Viac menej cele, to mi pomohlo. A keď som rozrušená, viem, že mojou túžbou je dať si čokoládu. Zároveň som si vedomá, že to nie je skutočný hlad, že ju nepotrebujem a že to je presne ten moment, o ktorom rozhodujem ja, a takto fungovať nechcem. Viem, že nechcem robiť výnimky, lebo za nimi by prišli len ďalšie a ďalšie, a po nich… výčitky. Takže sa maximálne idem napiť vody (ani iné jedlo hoc zdravé, nie, skratka nič).
“ ….ja si za to asi nestojim” , tato veta hovori vela o sebahodnote. Tym by som asi zacala. Mam sa rada? Chcem pre seba dobre, alebo ani nie? A ked nie, preco nie? A odkial ta nesebalaska pochadza? Ked najdes odpovede na tieto otazky, zistis, aj povod emocneho prejedania sa. A az s tym sa da potom realne pracovat.
Ja viem o čom hovoríš. Týmto som trpela od puberty. Každý je iný a moja skúsenosť môže inému uškodiť, ale mne pomohla "očista" zatnúť sa a jedla som celý mesiac len ovocie a zeleninu. Schudla som 7 kg. ( nebola som nikdy obézna) mala som 63 kg na výšku 166 ani vela ani málo. Po tom mesiaci 56. Počas toho mesiaca sa mi upravili chute, prestavila hlava, stiahol žalúdok a nabehla som na zdravý životný štýl. Držím si už roky váhu 52-55 kg. Mám deň že sa viac najem ale je tam už tá klapka. Predtým som sa milión krát snažila zdravo jesť, jesť často atď.toto všetko bolo u mňa kontraproduktívne a viedlo to len k obžieraniu. Potrebovala som niečo striktné ale zároveň aby som mala nejaké živiny tak som dala tú rastlinnú stravu a pomohlo. Žiadne psychologické reči o tom nájsť pôvod prečo to robím mi nepomáhali, potrebovala som len mozog naučiť robiť to inak.
Aj teraz ta tvoje deti potrebuju, nielen kym si bola tehotna. Aj teraz by si mala zmyslat sposobom "toto svojim detom neurobim" pretoze potrebuju zdravu silnu mamu. Ak to fungovalo pocas tehotenstva, malo by aj teraz. lebo faktom je, ze dychavicna mama ich velmi neochrani ked sa rozbehnu do cesty. Pre mna je toto dobry motor ked sa mi nechce cvicit tak si stale predstavim situaciu, kedy by som musela decka odniest na rukach 20km (ano absurdne scenare ale motivacia vyborna) a nemozem si dovolit byt slaba a a mat mlandrave ruky. Skus to zmyslanie presmerovat takto.
potvrdzujem skúsenosť vyššie.... pomohla mi radikálna zmena. napríklad len mesiac. jeden mesiac. to je nič. to je od jedného menzesu k druhému. to vydržím. len ovocie a zeleninu a piť len vodu, prípadne čaj na zmenu chuti. žiadne analýzy, treba konať 🤷
@anonym_autor ozempic, ale len kratkodobo,.kym nevysadis.