Doma mi zomrel manžel
Ahojte, pred 4 dňami mi nečakane zomrel manžel. Dostal infarkt v spánku. Syn, 15 ročný mi do príchodu záchranky pomáhal resuscitovať. Mám na Vás dve otázky, ktoré má ťažia. Ako zvládnuť byť doma a späť v tej posteli? Zatiaľ som u mamy, ale zajtra musím ísť domov, pretože doma máme zvieratá. Neviem si to predstaviť, nezvládam byť v tom dome. A druhá otázka, deti vo veku 10, 13 a 15 sa tvária ako by sa nič nestalo... Nechápem to, je pravda, že aj ja plačem keď ma nevidia, a tiež mi to ešte nejak nedochádza....
@simona139469 ďakujem🥺
@petrao2 už som sa na plamienok pozrela, napíšem im. Ďakujem za radu.
@daisylucky emócie. Doteraz sme prežívali iba emócie radosti a smiechu.... Naposledy sme mali v rodine tragické úmrtie keď boli malinký....
Uprimnu sústrasť, vela, veľa síl celej rodinke. Nielen deti, ale aj dospelí sa občas spravaju čudne v takej situácii. Nám mamka zomrela, a kým my súrodenci, hoci už dospelí sme smutili, plakali pri sviečke a jej fotke, tak nás otec si veselo pozeral telku a bolo počuť z obyvacky smiech. Proste mu to nedochadzalo. Celý pohreb sme vybavovali my deti, všetko okolo. A keď prišiel deň pohrebu, otcovi to došlo... Od rána mu bolo na nič a v dome smutku odpadol. Myslim, že to nie všetkým dôjde hneď, že je to sen, že ten človek pride domov, že sa nič nestalo.... 😭Veľmi smutné,
@dominikac321 🥺 ako píšeš....asi to eštelen príde
@cocolino234 to áno, už pomali nastupujem aj do práce, a doma máme 4 psíkov, ktorí sú sakra liečiteľa dušičky.
@stellasss mne tiež zomrela mama doma, boli sme 3 deti 1,5 roka, ja 6 brat 8. Netreba psychológa, treba sa rozprávať. O minulosti, súčastnosti a aj budúcnosti. A čo spravil ocino? Kúpil novú posteľ. Tú na ktorej zomrela mamina susedia odniesli. V tej dobe neboli zberné dvory. Takže ju rozpilili a postupne spálili ( rodinný dom). Babka poodnasala veci. Nechala len pár na spomienku. Takže sa drž, nech to zvládnete. Ešte je pred vami dlhá cesta.
@stellasss uprimnu sustrast .... mrzi ma to...
najprv vyskusaj na posteli spat- ak sa nebude dat tak ju proste vyhod a kup si druhu inu...
o deti sa neboj - kazdy smutime inak - a deti zvlast... nechaj im cas na smutok na slzy, podla mna su v soku...
posielam ti výcuc z jednej príručky neviem ju sem pripnúť je v pdf - ako smutia deti v jednotlivých časových obdobiach - možno sa v tom nájdes
"5 - 11 rokov
Ako deti postupne dospievajú pomaly chápu, čo znamená „navždy" a že smrť je permanentný jav. Stále si však môžu myslieť alebo dúfať, že sa to celé dá zvrátiť („Ak urobím, čo mi maminka kázala, [Meno] sa vráti späť."). Tak ako pri
malých deťoch je dôležité im vysvetliť, že nič čo povieme alebo si myslíme, nemôže spôsobiť niekoho smrť.
Vo veku medzi 8 až 10 rokom deti lepšie rozumejú smrti. Postupne chápu, že smrť má vždy nejakú príčinu a všetky živé bytosti musia raz zomrieť. Je pre ne prirodzené pýtať sa otázky týkajúce sa smrti, aj v prípade, že nikdy nezažili stratu blízkeho. Deti prejavujú svoju zvedavosť a pýtajú sa čo sa stane v čase smrti, alebo čo sa stane po pohrebe. Je dôležité aby im na otázky odpovedal niekto, kto s tým nemá problém. Môže byť pre vás veľmi zložité odpovedať na podobné otázky a môžete požiadať niekoho mimo kruhu rodiny, aby tak urobil."
Dospievajúci
Dospievajúci už vnímajú smrť veľmi podobne ako dospelí. Smrť blízkeho môže však byť pre dospievajúcich obzvlášť ťažká, keďže ešte nemajú vyspelosť dospelých. Rozumejú konečnosti smrti a uvedomujú si jej dlhodobé následky na ich život a život ich rodiny. V tomto veku prechádzajú dramatickými fyzickými, citovými a sociálnymi zmenami, kvôli ktorým sa cítia veľmi zraniteľní a potrebujú podporu rodiny a blízkych. Dospievajúci sa často rozprávajú o svojich pocitoch a zážitkoch viac so svojimi priateľmi ako so svojimi rodičmi/opatrovníkmi. Rodičia/opatrovníci si môžu robiť starosti o svoje dospievajúce deti a o to, ako to zvládajú. Môže pomôcť, ak si to skontrolujete s rodičmi alebo priateľmi, učiteľmi v škole alebo inými blízkymi, aby ste si boli istí, že sa s niekým rozprávajú.
dolezite je vraj aj to, aby sli na pohreb aby kladli otazky, co bude potom, kde pojde atd atd..
Mne zomrel otec pred 8 mes. ,ostala mamka,o ktorú sa bolo treba postarať,teda nonstop tam byť na striedačku so sestrou,nechceli sme ju z jej domčeka hned ťahať ku niekomu z nás.Teda bola som medzi otcovými vecami,sedela na jeho gauči,čítala jeho knihy.Nevadilo mi ísť do jeho izby pre niečo (zo zdrav. dôvodov spal v izbe sám/,ale velmi dlho som nemohla vidieť jeho oblečenie.Mne veľmi pomáhala samota,v klude sa pomodliť,rozmýšľať,pozerať fotky a písať si s dvoma naj sestrenicami.A v samote plakať.Dosť mi pomohli knihy o zosnulých,sme veriaci.Čiže v tomto období smútku rob presne to,čo cítiš,srdce ti napovie,nenúť sa do ničoho,oddychuj,v domácnosti urob len čo musíš,ak treba chod na PN a ber lieky na spanie..Najhorší pre mňa bol prvý polrok a dni,kedy mal otec sviatok a dalo sa už len na cintorín ísť.Potešením bolo,že mamka ostala medzi nami /otec zomrel na covid/.Teda nájdi si veci,ktoré ťa potešia,plne si uvedom,že máš deti a máš pre koho žiť.Čas ti pomôže.Úprimnú sústrasť a veľa sily.
@stellasss my sme s mamkou spali v izbe spoločne možno mesiac. A možno aj viac.
Uprimnu sustrast,musi to byt velmi tazke pre vsetkych😥 Mne zomrel dedko nahle na trombozu. Bol pomerne mlady,mal nieco po 60-tke,ja 14r.a pamatam si,ze hoci som s nim mala pekny vztah,neplakala som vobec. Neviem preco,proste neviem. Videla som mamu,ze ju to zobralo,ze je doma tazka atmosfera,asi som nechcela pridavat starosti,tak som sa tvarila,ze som ok. Akoby som to uplne vytesnila,ale casto som si potom v zivote kladla otazku,preco som vlastne neplakala. Ci to nebolo odomna necitlive,ci sa na mna nehnevaju. Nespracovala som to asi dodnes. Dnes by som to prezivala inak.
@natalienka12 asi to zrobím aj ja tak. Lebo nemám inú možnosť, resp. miestnosť, kde by som mohla spať
@stellasss deti sú ešte asi v šoku.Niektorym ľuďom to príde až neskôr niekedy aj po mesiacoch.Syn je najstarší a bude sa snažiť Ti byt oporou.Nespala by som v tej izbe možno niektoré z deti bude chcieť spať s tebou pre všetkych to je ťažká situácia.Je fajn nedrzat tie emócie, zlosť v sebe, ale pustiť vyplakať viem, že pred deťmi sa snažíš, ale možno by Vám pomohlo sa nehanbit za slzy ...aj ten najstarší si určite poplakal všetci sú v puberte háklivý vek na prežívanie
Psychológa, ak môžem poradiť nevyberaj školského ten sa zameriava skôr na iné veci, ale psychoterapeut, klinicky psychológ...máte to od poisťovne zadarmo, keď prinesies od obvodnej výmenný lístok
Úprimnú sústrasť:(
A ešte môžem napísať, že mne najviac ublížili blbé reči ako ty sirôtka, chudatko a podobne. A možno vtedy som stratila podvedome vieru v boha. Dodnes si pamätám ako mi jedna suseda povedala pán Boh ti mamu o 100 rokov vráti. A ja 6 rokov a začala som si robiť čiarky. Po čase mi fakt došlo že asi to nie je pravda. Dá sa povedať že je pravda že deti ktoré prídu skoro o rodičov akoby dospejú a život prežívajú inak. Ja už aj smrť v rodine resp. akúkoľvek beriem ako súčasť života. Takže naozaj ja za seba môžem len odporučiť rozprávaj sa s deťmi, ale len ak a len vtedy keď budú chcieť.
@stellasss mne ked nahle zomrel otec, tiez som ani slzu nevyronila. Ale to preto, lebo som z toho bola v soku. Je to pre telo stres, je akoby pripravene na boj alebo utek. Okrem toho bolo treba riesit pohreb, ubytovanie pre rodinu, kar, vela vybavovaciek v extremne kratkej dobe. Na plac nebol cas. Stale som musela rozmyslat, ci som na nieco nezabudla. Rozplakala som sa az na pohrebe. Vtedy som si konecne na to mala cas.
@tom_i mne zomreli v priebehu 9r starí rodičia,aj rodičia.
A mne najviac ubližovali,nájme už pri mamkinom pohrebe...keď som počula:keď budete niečo potrebovať,hocikedy sa ozvite,aj o polnoci.
Zo začiatku som verila,že to ti ľudia myslia vážne.....pri posl.pohrebe som už chápala,že je to len obyčajná fráza. Skúsenosť nás poučila.......každý ponúkol pomoc,kým sme naozaj niečo nepotrebovali.
Keď očko zomrel,odrazu sa pokazila voda,studňa...boli Vianoce,všetko zatvorené a rodinu sme prosili o opravu,nič. Boli sme bez vody celé sviatky.
Opravár po sviatkoch povedal,že stačila banalita. A v takom duchu sa niesli všetko.
Čiže....mňa strašné irituje tie prázdne reči(mnohých) ľudí.
Všetkým Vám dievčatá ďakujem, určite budem kontaktovať plamienok, hlavne pre deti. Od všetkých Vás som pochopila, že to chce čas. Čas to vylieči. Ešte sem prídem, pre dnešok mám dosť.😭
@terezka1947 áno je to tak ako píšeš. Ostala som na tri deti a dom sama. Tak uvidíme, tiež predpokladám, že to tak bude .... Len ja som taká, že neočakávam od nikoho nič, aspoň doteraz....
Prijmi moju úprimnú sústrasť.. 😔
Toto je moja nočná mora, že niekto zomrie v spánku... Moja mama tak zomrela keď som mala 20, ona mala 50... Ja som v tom byte dokázala žiť až pol roka po jej smrti ale len pár mesiacov kým sa nepredal.. bolo to ťažké...
Neviem čo poradiť, nedá sa nič radiť... Ale určite kontaktuj plamienok, dúfam že na teba vyhradia okamžitý čas aby vám pomohli.... Držím palce..🙏
@stellasss chápem a úprimnú sústrasť. Hlavne naša generácia celkovo nebola náučená prijímať u seba (nie to ešte u iných) aj negatívne emócie, tiez nie som výnimkou. Aj preto sa odporúča pomoc psychológa, aby to s vami, s deťmi odsmutil, aby to nezostalo v deťoch zaseknute. Ospravedlnujem sa, ak to vyznieva nezrozumiteľné alebo necitlivo.
@stellasss buďte spolu čo najviac....nám to vtedy veľmi pomohlo.
Veľa síl prajem. A ešte povzbudenie,napriek všetkému,spoznáte aj veľa dobrých ľudí okolo,o kt.ste možno ani netušili.
@stellasss uprimnu sustrast. K detom ... myslim, ze im vobec nedochadza, ze zomrel otec v sirsich suvislostiach. Su to deti. Tie ziju pritomnostou. Drz sa.
@terezka1947 ja takúto skúsenosť chvalabohu nemám , deti choré -svokra prišla , drevo pomôcť spratať - švagrovia obidvaja +môj brat, tesne po novom roku mi strelila Žumpa a s prepáčením hovna so mala všade po dome, švagor -manželov brat sadol do auta a 50 km išiel na Nový rok ku mne. To je o rodine a o vzťahoch ktoré tam sú a zlé situácie to zvyčajne preveria a ukážu aké tie vzťahy boli aj budú .
@stellasss ja som pri svokre nebola ,ale spočiatku to deti a muž zvládali tak čudne.Hlavne keď sa to stalo dcéra mala iba šesť rokov muž volal môjmu otcovi nech príde po deti aby nevideli ďalší level čo sa bude diať so svokrou .dlho sa čakalo na toho lekára a na dcéru to nejak doľahlo ,že nechce byť v dome s ňou.Nastastie bolo pekne tak ešte muž ich ako tak dal do poriadku a vyhnal ich von na dvor nech nie sú v dome.izbu zavreli nechali iba okno otvorené .to sa stalo ráno hneď a do večera bola v spálni kým po ňu prišli.Syn ten to bral tak najnormalnejsie len dcéra tam za dlho nechcela chodiť a keď vidí sanitku tak ju vždy striaslo teraz ako je staršia tak pošle pusu do neba starkej.Ale už je staršia už to vníma inak spomínajú stále na ten deň.Drzim palce aby deti to zvládli aj s tebou.
@21oktober mamka už rodičov a svokrovcov nemala,bola jedináčik....ostali len ockovi súrodenci,ale....ti,čo by aj,bývali na druhom konci Slovenská a tí ostatní....
@stellasss to mi je moc luto 😪 aj ja si myslim, ze to pride az po pohrebe. Clovek akoby nechcel uverit, ze ten druhy odisiel a uz sa nevrati, stale ho akoby podvedome caka, kazde suchnutie ci znamy zvuk. Ja som takto pred tromi rokmi nasla zomierajucu maminu, ktoru som v aj ozivovala, ale zial zomrela mi pred ocami. Bola som v 7 mesiaci tehotna, babka sa vnucky nedozila 😪. Stale som mala pocit, ze sa vrati, doslo mi to az na pohrebe, ze uz je to nenavratne.
Tebe aj tvojim detom prajem vela sil, skuste sa o tom porozpravat, vyplakat sa, neduste to v sebe. Bude to narocne obdobie, len cas pomoze zahojit vasu stratu. Prijmi aj moju uprimnu sustrast.