Hodnotná matka, manželka, milenka, žena v jednej osobe
Každý si predstavuje pod tým niečo iné , kedy je podla vás žena dobrou matkou, milenkou , manželkou ? Dá sa vôbec vyjadrit jej hodnota? 🙂 V čom spočíva ?
Vychádzam z vlastnej skusenosti kedy mi bolo predostierané že každá normálna a dobrá žena, matka robí toto a hento
@bodka70
@mishik dievčatá veľmi s vami súhlasím , že často ani partner nevyžaduje určité veci ale práve okolie a hlavne ženy. Tento víkend som bola v CZ u manžela na byte,vo vedľajšom byte býva svokra ( byt je ale manželov ).
Svokru mám rada, je to dobrý človek so svojimi muchami ale kto ich nemá. Po štyroch rokoch prišlo však medzi nami k tvrdšej výmene názorov.
Spratovala som riad do umývačky po obede, kedď mi svokra vraví :
svokra "Ty počuj, Roman ( ako môj manžel ) má veľa košieľ ktoré su už staré a treba ich pretriediť a dokupit mu nové. "
ja" Už som mu to vravela , zrejme nemá čas na to "
svokra : " Ale to musíš ty, to je tvoja práca"
ja : D.... ( meno svokry ), môj muž má vysoku školu, pracuje na vysokom poste tak má hádam dostatočne vysoké IQ na to aby si to spravil,ani on mi netriedi veci.
svokra : "Ale to je ženská práca, ja som to tiež manželovi robila "
ja: Dobre, a čo je teda mužská práca "
svokra : " no pracovat a finančne zabezpečiť rodinu"
ja: D......, zarobím tolko čo môj manžel a su obdobia kedy zarobím dvakrát viac, takže to mám brať ako svoje vreckové ked jeho peniaze maju byt použité na našu obživu?
svokra : ale to nie, ved su to spoločné peniaze, ste predsa manželia
ja :" aha , takže peniaze su spoločné, ale ja sa mám navyše ešte starat aj o jeho dieťa a aj o neho. "
svokra : " ale to je udel žien"
ja :" vážne? a čo je údel mužov?.Pozri , tvoj syn si zobral partnera a nie služku, vytriedit si košele s zodraným límčekom si urobí sám , myslím že to zvládne a ked ma poprosí pôjdem s ním nové košele kúpiť.
svokra : " Ale to je tvoja práca". A aj upratať by si mu tu mohla, veď pozri ako tu žije, minule si aj košeľu do práce žehlil sám , kto to kedy videl.
ja :" Neupracem , som tu raz za čas, mám na starosti svoj byt v TN a ktomu prácu a tri deti, okrem toho našich dvoch spoločných psov a náročnu prácu. No tak si ožehlil košeľu a čo? Nestíhala som , nakopila sami práca.
svokra : Ale to je predsa tvoja práca, mala by si bla , bla , bla .......................
Tak takto skončil asi náš rozhovor a to priamo citovým vydieraním a poukazovaním na moje morálne hodnoty, neschopnosť ......
@maminuska , mám za sebou tiež zopár takých rozhovorov. 😉
Staršia dcérka mala si rok a pol, môj rozhovor s partnerom R. nad ránom:
"Ja: R, prosím ťa vstaň a urob malej mlieko.
R: Prečo ja?
Ja: No napríklad preto, že doteraz som k nej stávala len ja (kojila som ju), tak by si pre zmenu teraz mohol aj ty."
Rozhovor u mojej mamy, mladšia mala asi pol roka, celú noc som k nej vstávala, R. si zatiaľ sladko búval v posteli.
"mama: urob R. raňajky
ja: on si ich vie urobiť aj sám
R: nechajte mama, ja si ich urobím
mama: no ale to by si mala ty."
no a rozhovor po pár rokoch:
"R: včera som neumyl riady, lebo nešla teplá voda, tak sa mi nechcelo zohrievať ju.
Ja: nevadí zlatko, umyješ ich zajtra." 😅 😅 😅
@filipal práveže moja svokra je celkom fajn , hlavne čo sa týka záujmu o svoje vlastné aj nevlastné vnúčatá, po počiatočných treniciach kedy jej manžel jasne povedal že toto ano a toto nie, sa stiahla, taktiež manžel nakoniec natvrdo rozdelil bytové jednotky, gula na vstupné dvere od nej a terasu prehradil.Takže sa knám dostane len cez vstupné dvere a musí zazvonit, očakávam že sa jej to aj dotklo ale nevyžiadané návštevy o osmej ráno z nás nikto nechcel.
Ja si na nej cením hlavne to že nie je lakomá, deti si berie na prázdniny, nestará sa do nás , až na malé výnimky ako teraz .
Len som chcela poukázať ako sa niektoré ženy v dobrom úmysle daju zmanipulovať a doslovne zotročit a robia aj to čo by nemuseli , pričom ich vlastní partneri ani o to nestoja.
Samozrejme to malo aj dohru na druhý deň , prišla k nám a prvé čo mi povedala že :
svokra : " Sa hneváš na mňa za to že som ti včera povedala pravdu že ? "
ja: D ..... , každý má svoju niekde inde ,hlavne aby si tu svoju pravdu každý realizoval v svojej rodine. Ty si svojmu mužovi košele triedila, skákala okolo prdele a aj tak ti odišiel za inou ženou.
svokra : ale to tá doba a podnikanie, keby nie toho tak sa to nestane.
ja : už trocha zmierlivejšie, lebo mi jej prišlo ľuto : " D...., tvoj muž si našiel niekoho iného, lebo už od rozkoše nevedel čo so sebou a okrem toho mal po padesiatke, neplet do toho dobu a podnikanie. Veď si s ním podnikala aj ty a ku koncu si už robila všetko za neho, on iba chodil do zahraničia a aj tak ste skrachovali, konečne si nalej čistého vína. Nevážil si ťa.
Svokra sa po mojich slovách rozplakala, ach jaj.Tak som jej urobila kávu, dala frťana a povedala že sa na nu nehnevám.
Ale aj tak mi nakoniec zadrela vetu : Tak vieš čo, choď s deťmi von , ja tu Romanovi zatiaľ upracem . 😀 .
No nemilujte ju 😀
@maminuska
no mile.... 🙂 najviac sa mi paci ako ste si dali kavu a frtana.... 🙂 🙂
jasne, je to stara skola! ja chapem, ze aj doba ovplyvnuje to, ako zeny ziju...
a mas pravdu, ze mnohym muzom idu zeny-sluzky na nervy.
moja svokra by si nikdy netrufla davat mi rady, alebo ma hodnotit. je dedinska zena a mam pocit, ze ma predomnou respekt....vyznieva to, ako by som bola nejaka potvora. snazim sa byt slusna a zachovavat korektne vztahy.
ale ked mam pravdu povedat, mm by si kosele pretriedit nevedel. on si totiz ani nepamata, ake kosele a nohavice ma....vlani sme zistili, ze celu sezonu nenosil jedny nohavice, lebo zabudol, ze ich ma....
on je inac fajn, ale dost nemozny, co sa osatenia tyka....tak mu s tym pomaham.
@filipal , tak zas môj manžel si zvykne kupovat veci sám , do toho mu ja nezasahujem , niekedy mu však poviem že to čo má oblečené sa k sebe nehodí a tak .
Ale triedit košele - tak dovi , dopo. Keby ma o to však poprosil aby som u s tým pomohla nemám problém. Ide len o tu formu, nie povinnost ale dobrovolnosť.
Ja som len nedávno mala s manželom obdobie kedy som mylsela že mi už dochádza dych , jednoducho som nevládala pod určitou ťarchou povinností , očakávala som a to bola moja najväčšia chyba že mu to dôjde, no nedošlo. Ako asi 99 % chlapom.
Konflikt sa vyostril, tak som mu jednej peknej noci vyziapala všetko. Jeho odpoveď : " Mala si povedať "
Veru mala, bola som hus hlúpa. odvtedy sa u nás vela zlepšilo .
Večere varím vtedy ked mám chut a čas, upratujem síce stále a často, ale bez väčšieho efektu 😀 , takže bojujem , prerušila som bohužiaľ kontakt s rodičmi lebo ma takmer priviedli na psychiatriu neustálymi výčitkami čo všetko som neurobila a mala urobit, neustálymi atakmi na moju miernu nadváhu ( že však mala by si niečo so sebou robiť), hoci od manžela som nikdy nepočula jediné slovo nejakej narážky . Okrem toho mi otec volával, že vypla si plyn pred spaním , nekvapká ti voda , má Natálka lieky.
Nikdy nezabudnem na to ako mi mama dva dni o pôrode povedala : s tým bruchom by si mala niečo robit. 😒
Je však hrozné to že sa mi nesmierne uľavilo, ked som im nebrala telefony, neodpovedala na emaily a už rok u mna neboli, lebo vraj mám dvoch psov.
@maminuska , ináč ja som to s tou "sebeckou" obetavosťou nemyslela nijako negatívne, v zmysle toho, že tí čo sa obetujú sú sebeckí a teda zlí. Sebeckosť rovnako ako obetavosť, hoci sa často berú ako protipóly sú v podstate neutrálne vlastnosti, ten pozitívny alebo negatívny náboj im dávame naplnením ich obsahu.
Sebeckosť "obetavosti" je v tom, že pozeráme na to len zo svojej strany a neberieme do úvahy, čo na to ten druhý. Je to akási obchodná zmluva, ktorú si vytvoríme v hlave (ja sa budem obetovať a za to požadujem vďaku, pozornosť, lásku) ale náš partner či okolie ju jednak nemusí poznať a jednak nie je povinný ju akceptovať.
Ale je jasné že ženám sa dlhé generácie od útleho detstva všepovalo - buď milá, poslušná, obetavá, dobrá - iba tak ťa bude mať niekto rád a bude ťa oceňovať. Len im zabudli povedať, že ani všetka milota a dobrota sveta, ti lásku a vďačnosť nezaručí. Že dobré dievčatá sa síce dostanú do neba, ale zlé sa dostanú všade 😉 😀 .
Takže chyba nie je ani tak v túžbe, tá ostáva pre väčšinu ľudí či žien rovnaká - aby ma mal niekto rád, vážil si ma, oceňoval - skôr sú občas chybné prostriedky, ktorými to chcú dosiahnuť. Respektíve ilúzia, že toto môžeme nejako dosiahnuť. Láska, vďačnosť, vernosť, úcta - to všetko sa môže len bezpodmienečne dávať a prijímať. Nedá sa vynútiť, vyprosiť či vyžalovať.
@maminuska ach jaj 😒 skoda takej "dobrej duse". Aj ja mam fajn svokru ale chodi svojmu syncekovi (nie mojmu muzovi) zehlit kosele, ked mu ich zena nezehli. No a kedy by zehlila? Ved chodi od rana do vecera do roboty a cez vikend si uziva rodinu. Nech si zehli sam. Sa aj tak cudujem ze to svagrina strpi. Mne by teda nikto nesmel za nepritomnosti chodit so zehlickou v ruke...Moj muz kosele nenosi, a neznasa ozhlene, ale ked dakde ideme troska mu prebehnem zehlickou veci (tricko, nohavice). A on sa hneva...
@bodka70 neviem či si si ma nepomýlila ale ja som o sebeckosti nič nepísala.
Ženy zväčša očakávaju , že ked navaria, upracu , ožehlia a operu a poskytnu sex manželovi , že im to zaručí trvalý jeho záujem a lásku. Nezaručí a neviem čím to je , ale často práve manželia odchádzaju od manželiek ktoré viac než vzorne vykonávaju tieto činnosti a poskytujú im plný full servis. Strácaju pre nich hodnotu , lebo tieto ženy sa dobrovolne vzdávaju svojich koníčkov, predstav a snov. Nemusia byt v strehu, su si istý ich láskou a obetavosťou.
Taktiež s tebou súhlasím v tom , že často ženy za to očakávaju vďačnosť až po hrob, pozornosť a náklonnosť detí a manžela. Keď to neprichádza su sklamané a frustrované, vyčítaju a citovo vydieraju a manžel uteká a často aj k inej žene.
Osobitnou kapitolou je časť kedy sa matka obetuje pre deti a ostáva v nefunkčnom manželstve ( ja som toho príklad 13 rokov v nevydarenom vzťahu ) a potom očakáva od detí vdačnosť až po hrob že udržala kompletnu rodinu aj ked nie práve funkčnu. Mńa z toho vyviedol až psycholog - či si myslím že to niekedy tie deti ocenia, či sa nemôže stať že mi povedia" a kto to po tebe chcel ?".
baby ja si niekedy pripadam ako neschopna manzelka, matka, gazdina... lebo kedze byvame u nasich, mamka mi navari, aj operie, a ja uz len obcas nieco, aj mi maleho strazi a ked bol malinky a skoro vstaval tak kym nesiel do prace manzel tak sa onho staral on a potom moja mama, kym ja som vyspavala... a nechapala ako to zvladaju ine...
ani teraz to nie je nic moc, hocikedy si vyrazim do mesta na 3 hodinky a meloho mi strazi mama..
a manzel nema vzdy teplu veceru a niekedy si ju pripravuje aj sam...
ja neviem no mam niekedy pocit, ze nic nezvladam tak ako by som mala alebo chcela :(
škoda, že nemám čas čítať všetky príspevky (malá mi tu rozbúra pol obývačky). Presne toto sme dnes riešili- a zase sa pochytili (ako vždy) ☹ A to som bola s nervami v koncoch, bo by som ho najradšej ovalila lopatou. Nesťažujem sa, chlap je to dobrý, zniesol by nám modré z neba- malej je najlepším otcom na svete, ALE...
Ale- vyrastal v rodine alkoholika (rovnako ako aj ja)- takže u nich nejaké prejavovanie úcty, nedajboh komplimenty- nehrozí. Dodnes si mnoho zlého nesie v sebe a nepovie mi to (bo o tom nedokáže hovoriť)- vidím na ňom, že sa snaží kompenzovať malej všetko, čo on nemal, najmä pozornosť. Ale odkedy máme malú, sme len rodičia. Jediné, čo nám zo vzťahu zostalo- je párkrát do mesiaca sex- inak fungujeme ako spolubývajúci. Bola som na nervy, kým som bola na MD, bo s tým súviseli aj finančné problémy, potom som nastúpila do práce, chvíľu to bolo lepšie, no teraz mám prázdniny (som učiteľka)- a zasa je to na prd. On je totiž v predstave, že úlohou chlapa je zarábať, starať sa o exteriér okolo domu a aby boli funkčné autá (čo je robota fakt raz za čas)- zvyšok je na mne- tzn. mať tip top upratané, a každý deň teplá strava. To je samozrejme moja povinnosť, takže nemôžem očakávať ani požadovať nejaké ďakujem. Joooj, teraz som ho možno vykreslila ako sviniara- vždy si pripomínam, že je ozaj dobrý človek- nefláka sa po krčmách, za ženskými, nefajčí, nepije, sám na seba neminie ani cent...som divná, ak chcem trochu podpory z jeho strany? Aj mne treba občas zdvihnúť sebavedomie a on je prvý, od koho by som to potrebovala...Baby, poraďte- dá sa toto prejavovanie citov, v chlapovi "prebudiť, alebo fakt budem potrebovať lopatu a čierne igelitové vrece 😀 😀 😀
Najlepšia matka miluje svoje deti, milenka svojho manžela a žena miluje seba.
@katy1979 , ono netreba si mýliť pojmy a dojmy 😉 . Ak vstaneš x krát za noc k plačúcemu malému dieťaťu, hoci si unavená a nevyspatá, keď ho kŕmiš a prebaľuješ - je to napĺňanie jeho prirodzených potrieb. Dieťa sa nepýta na svet, máme ho z vlastnej vôle (ak nepočítam dieťa počaté zo znásilnenia, ale o tom sa zrejme nebavíme), malé dieťa sa nedokáže o seba postarať, doslova nás skutočne potrebuje. Nerobíme to preto, že vyžadujeme od neho vďaku, je to láska bez podmienok, ak chceš môžeš to nazvať aj obeťou, ale nie je to "sebecká" či zbytočná obetavosť. Ak sme chorí a skutočne nie je nikto nablízku, kto by nám pomohol, musíme si pomôcť samy.
Ak však vstávaš nad ránom ku svojmu 30-ročnému "dieťaťu", ktoré má zdravé ruky a nohy, len aby si mu urobila teplé rezne či pirohy a čakáš za to "vďaku", to už JE "sebecká" obetavosť.
Je veľa vecí, ktoré takzvane "musíme" urobiť, pretože akosi nikto nie je nablízku, komu by sa "chcelo" to urobiť a SAMO sa to akosi urobiť nechce. Je však akási tenká hranica medzi tým, ktorú som už spomínala - niekedy musíme robiť nevyhnutné veci, aj keď sa nám nechce, pretože iní to urobiť nemôžu , lebo: buď sú príliš malí (malé deti), buď sú chorí či robia inú rovnako nevyhnutnú prácu (napríklad muž je v práci) alebo sú viac či rovnako unavení ako my.
Občas však túto hranicu prekročíme a robíme buď veci, ktoré až tak nevyhnutné nie sú, robíme veci ktoré by mohol urobiť aj niekto iní ale my sa chceme cítiť nepostrádateľní, alebo sú okolo nás ľudia, ktorí by to MOHLI urobiť za nás, ale jednoducho to nechcú.A majú na to svoje dôvody: buď sú sebeckí (prečo by som to robil, keď to za mňa môže urobiť niekto iný), alebo neempatickí (to fakt nevládzeš? z ČOHO môžeš byť taká unavená?) alebo mocensky založení a manipulatívni (ja som v silnejšej pozícii ako ty, ja držím kasu, tak ty musíš robiť čo ja poviem).
Ale aj vtedy máme slobodnú vôľu a možnosť rozhodnúť sa : buď zatneme zuby a obetujeme sa do konca života, alebo sa pokúsime ľudí okolo nás presvedčiť a delegovať aspoň časť práce na nich, alebo môžeme takých ľudí opustiť a prestať sa zbytočne obetovať.