Je prehnané puntičkárstvo zo strany muža normálne?

Ozyvam sa sem, lebo sa potrebujem vypisat, nerieste moj nick ze je cerstvo registrovany, nevymyslam si ale chcem byt v anonymite.
Som mlada mamina, mam dve male deti, vydata 7 rokov (asi cas krizy). Uz som dosla do bodu kedy som si povedala "dost". 🙄 Chce to nejaku zmenu fungovania v rodine...

Bude to zniet miestami smiesne ale je to skor tragikomicke. Manzel je nieco ako "Monk"-puntickar ktory chce perfektne vyzehlene kosele (uz si ich zehli sam lebo nie je s mojim sposobom zehlenia spokojny), perfektne upratany byt, aby som sa detom venovala casovo na 100% a sucasne aj domacnosti, aby som ich v noci chodila kazdu hodinu prikryvat, aby v byte nebol prach, aby v skriniach bolo vsetko urovnane, aby deti, male deti uz teraz nastopercent sa ovladali a nenosili hracky do obyvacky (to ho rozzuri). Aby ste sa vedeli do mna vzit, samozrejme, mam aj ja chyby. Som clovek velmi citlivy, zatazeny skor na vztahy, pre mna poriadok nemal nikdy vahu, ale zasa bordelar nie som. proste som prisposobivy clovek, ak sa nieco stane, neriesim, prisposobim sa. Pre mna su mnohe veci hluposti, som flegma, citliva, on zasa cholerik, racionalny. Tak v norme. Mne pridu take banality ako nepodstatne veci, ak deti rozhadzu hracky, su to predsa male deti. ucitm ich upratat za sebou, ale muz chce aby nikde nebol ani naznak rozhadzanych hraciek. Vsetko chce v konstatnom poriadku. To by sa este dalo zvladnut, casom som sa aj seba naucia vycepovat a z cloveka s normalnym sklonom k poriadku sa stala neuroticka mamina, ktora vsetko kontroluje a je v strese ze co bude, ze muz bude nespokojny. Netvrdim, ze clovek sa nema prisposobit a ze rozdielna povaha manzelov toho druheho ma nema obohatit (ano som uz poriadkumilovnejsia ako kedysi), ale som to ja a neviem sa zmenit do zakladov. Ved ani ja nechcem aby sa on menil do zakladov, ale niektore priority si treba usporiadat inak. Chcem normalny rodinny zivot, kde sa otec usmieva a neriesi hluposti a vazi si ma ako zenu, nema ma len ako robota a lasku si nevynucuje stopercentmy vykonom.

Ked nieco neurobim co on chce a potom je ohen na streche a dava mi to patricne pocitit. Hadky by sa tiez este dali prekusnut, ale najhorsi na tom je psychicky tlak z jeho strany na mna. Je schopny ma citovo vydierat a ignorovat, byt urazeny akoby slo o najpodstatnejsiu vec. Najnovsie sa stala taka situacia, ze som rano v zhone detom neustlala postele a pyzamka im nevyvesila, aby sa vetrali. Povedala som si ze to urobim ak sa vratim domov s mensim dietatom. Zacal po mne vtedy kricat aka som hrozna matka, aka nezodpovedna, ako sa zle staram o deti, ze u nich doma to bolo inak a ja mam zlu vychovu z rodiny, ze som nedosledna (to je jeho oblubene slovo). A stale to mi opakuje. Je mi do placu, myslim ze som normalna matka, mam aj chyby ale urcite by som deti nezanedbavala. pre mna je podstatnejsia vludnost a pohoda v rodine ako stres z toho, ze deti pred jeho prichodom rozhadzu hracky a on najde hracku na chodbe a zacne vrieskat a zlizem si to ja ako neschopna bordelarka. Najnovsie sa zatvara v obyvacke lebo nechce aby deti po obyvacke behali a robili neporiadok. Zakazuje im chodit na gauc. nemozu si upratat az po hre ale musia upratovat priebezne. Ak to nesplnia, zas ja si to zlizem ze ved ja som ich neusmernila a je v izbe bordel. Ale prepanajana, ved su to deti.
Co sa tyka mna, ja uz zacinam verit lziam ze som fakt neschopna, neverim si, stracam sebavedomie, ved muz ma nema rad, je prevazne nevrly a negativny. V citovej oblasti, chladny, sa ma ani nedotkne. Nas vztah je ako zamestnanecvs. vrcholovy manazer (teda pracu prenasa domov). Neustale ma potrebu riadit, kibicovat mna aj deti. Netvrdim ze obcas nepomoze, nevynesie smeti atd. Ale vacsinu veci robim ja a on riadi. Ja som z toho uz unavena, nervozna, mam depresivne stavy, stavy uzkosti ked ma prist domov.

Jemu staci vidiet otvorenu skrinku v kupelni alebo nezhasnute svetlo. A cely zvysok dna mame pokazeny. Minule sa stalo, ze som upratala cely byt, navarila, dieta uspane bolo, ja som si konecne urobila kafe a oddychovala a on prisiel z prace a skolky s vacsim dietatom a namiesto toho aby sme si spravili pekne popoludnie, porozpravali sa aky bol den, zacal sa rozculovat, ze jaky ja mam na rodicovskej veget, ved pijem kavu (ale to ze som unavena a cele dopoludnie som makala nevidi) a zasa si nasiel nejaku drobnost - nestihla som totiz este vycistit vysavac. Ze ako si ja mozem oddychovat, ked toto a toto nie je dokoncene. Som dost vycerpana a poobede ak si chcem oddychnut zacne mi to vyhadzovat na oci, ze som predsa matka, ma byt pre mna prirodzene sa venovat dietatu, nemam pravo na hobby. Ani na kusok vydychnutia. Ze mame ist do detskej sa hrat a on chce klud. V noci ak sa dieta budi a ja k nemu vstavam, raz som uz z vycerpania zaspala a zacal do mna, ze aka som bezscitna matka a tu chrapem, predsa dieta mrnci. Pritom hoc niekedy pomrnci ale potom zaspi. A on zasa citovo vydieracske reci, ze nie som spravna matka, ze som sebecka a necitliva. Ale zeby on vstal k dietatu, to nie. Vyhovara sa na pracu.
Som ja mimo, alebo je on? ja uz neviem co je realita v mojom zivote. A co ma byt a nema byt normalne, co ma matka a nema robit. A neviem uz ako muza urobit spokojnym, ved nikdy nie je :(
Musela som sa vypisat, nemam komu, rodina si mysli ze vsetko je ok. Dakujem.