Kde sa stala chyba?
Toto bude na dlhšie, preto Vas prosim o trpezlivost - snad to docitate. Po 11 rokoch manzelstva si manzel nasiel milenku. Nase manzelstvo bolo z mojho pohladu take normalne, pokojne...on nie je tip don chuana a ja som na ineho ani nepomyslela, bola som doslova slepa voci inym muzom. Bolo mi s nim ( a snad nam obom) spolu dobre. Bol mojim najlepsim priatelom, milencom (hoci je skor typ muza, ktory to nemusi mat casto), laskyplnym otcom deti. Poctivy v praci a ja som sa citila byt chapajucou manzelkou. Takou tou mudrou, co nevystraja, ked muz byva v praci dlho, ked je casto na sluzobnych cestach...tou, ktora mu nebrani niekam ist a ani nekontroluje, ci nesekyruje...a treba podotknut, ze on okrem pracovnych veci ani velmi nemal tendenciu niekam von chodit, myslim mimo rodinu. Mala som pocit, ze mu je s nami dobre. Videla som, ze sa tesi, ked prisiel domov...a pod. .A odrazu rana, ktoru som necakala....zrutil sa mi svet...doslova a do pismena.....Nasledovalo obdobie kriku, vycitiek, dlhych rozhovorov.... velmi som schudla, stale plakala atd. A premyslala. Ano, zdalo sa mi v ostatnom case, ze vela nerozprava..ale on nehovoril vela nikdy....pripisovala som to zmenam v praci, pretazenosti. Ak som sa nepytala, tak preto, ze som si povedala, ze nebudem na neho vyvijat tlak..je dospely...sam povie, ak to tak bude citit. Na milenku som mu prisla v case, ked sa rozisli...Tak mi to povedal a tak nejak to aj ja citim - skratka nemam pocit, ze by mi klamal. Nedala som sa do kopy.....presla som si obdobim depresii a velmi ma to zlozilo psychicky. Nespavame spolu, on sa ku mne "nema" a ja som to raz v zufalstve (z bolesti v noci z toho vsetkeho) asi tak po pol roku chcela skusit, ale neslo to - z jeho strany. Od vtedy nic. Takto zijeme spolu 7 rokov. Hladala som tajne pomoc u psychologa - povedal mi, ze mam krizu stredneho veku. Nepovedala som mu to preto, lebo som nevedela, ci v pripade rozvodu mi to neublizi kvoli detom, na ktore je velmi citovo naviazany a oni na neho. Bala som sa skratka, ze by som o ne mohla prist..neverila som uz nicomu a nikomu na tomto svete. Nevedel zrejme ani o mojich depresiach. Priblizne v tom case ako som na tu neveru prisla, prepustali u nas v praci. Bolo to velmi stresujuce...fakt som myslela, ze to nezvladnem psychicky.....a ze sa zlozim. Zaroven som sa zblizila s kolegom - boli sme priatelia a vlastne sa to zacalo cele tak, ze on sa mi zdoveril, ako ho pred rokmi podvadzala manzelka a ako sa citil vtedy....ako cez kopirak. Pisali sme si kazdy den, boli v dennodenom kontakte....preberali sme vsetko spolu par rokov. Ano po prvych dvoch rokoch to prerastlo do tajneho mileneckeho vztahu, od ktoreho ale nikto nic z nas necakal. Resp. vedeli sme, ze je to len prechodna zalezitost...nikto nikomu nemal v umysle znicit rodinu. Jeho zena bola opat s nim a myslela si, ze je vsetko OK. Ja s muzom tak, ako som opisala vyssie - zitie vedla seba. Uz teraz skor taky kamaratsky vztah, vychova deti...bezne rodinne zalezitosti. Ale ci to mozno nazvat manzelstvom? Neviem. Milenec bol pre mna ako svetielkom v tom vsetkom, niekym....pri kom je Vam aspon na chvilu dobre a pri kom zabudnete na svet. Sebecke? Odpoviem len tak, ze topiaci sa aj slamky chyta - mne uz bolo vsetko jedno a nejake moralisticke postoje...no ano neustale som myslela na to, ze ublizujem jeho zene a pod.....ale cez to vsetko ked sme sa mali stretnut (a stretavali sme sa len tak raz za dva -tri mesiace) som utekala za nim ako zmyslov zbavena. A tak som s nim denodenne riesila bezne veci, doslova zastupovala jeho zenu tam, kde ona nemala zaujem sa o veci starat....a tak to preberal so mnou. Az jedneho dna mi povedal, ze jemu je uz dobre.....a ze nemozeme byt dalej milenci.
Kolkokrat sa Vam zosypal svet? V ten prvy raz som myslela, ze to neprezijem. Ale po rokoch som tu - nezomrela som sice, ale rany neustale bolia, sebavedomie je tatam, vlastna sebahodnota..vsetko prec.....pripadala som si ako mrzak, o ktoreho mal predsa len niekto zaujem. A teraz....odrazu uz ani ten niekto. Pripadala som si ako mrzak, ktoreho este aj vyuzili....a nemali v sebe ani len tolko ohladuplnosti, aby mi ten koniec oznamili prijatelnejsou formou....Viete, keby mi povedal, ze miluje vlastnu zenu, tak by som si poplakala a pochopila....Nie, mne bolo povedane, ze z jeho strany sa nieco zmenilo a ze je koniec. Ze mu je dobre. Presiel rok....sluzobna cesta....a vramci vecernej zabavy sme skoncili u neho na izbe. Kludne ma odsudte - alkohol, sentiment...z mojej strany..Malokedy som v zivote spravila vec, kedy by som nepremyslala....premyslala som aj vtedy, ale jednoducho som to chcela. A povedala som si nech. Na druhy den o mna ani pohladom nezavadil, ved aby si ostatni nic nevsimli....a po case vysvitlo, ze medzi casom ma dalsiu milenku a so mnou spal...len tak, lebo to slo. Podviedol aj milenku, aj manzelku. Pekne, ze?
Ked som sa to dozvedela, myslela som ze umriem...doslova, ze uz nevladzem. Ze na tomto svete je nejaka hrozna nespravodlivost.....A teraz? Neviem sa z tohto vsetkeho vyhrabat......on sa vratil od tej milenky ku svojej zene, ta cela stastna na FB zverejnuje svoje vlastne fotky (ano, je krasna), spolocne fotky.....vsetci komentuju aku krasnu rodinku maju.....dokonca si nechava narast dlhe vlasy, aby sa mu pacila......skratka ho prijala spat a ja sa dennodenne pytam, kde sa stala chyba???
Stručné zhrnutie
- Život v manželstve bez intimity a s opakovanou neverou často vedie k depresii a hľadaniu pomoci u psychológa alebo psychoterapeuta, pričom diskusia odporúča vyhľadať odbornú starostlivosť a zvážiť antidepresíva podľa odporúčania lekára.
- Riešenia praktických dôsledkov rozvodu, spomenuté v diskusii, zahŕňajú právne konanie na súde, náklady na právnikov, možné predanie alebo prenájom bytu a dočasné sťahovanie s deťmi.
- Osobné zotavenie odporúčané v diskusii zahŕňa budovanie sebavedomia cez psychoterapiu, cvičenie, nové záľuby, sociálnu podporu priateľov a prípadnú „pauzu v manželstve“ alebo definitívne ukončenie vzťahu.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zistiť, či potrebujem psychologickú pomoc po odhalení nevery?
A: V diskusii odborník označil pretrvávajúce smútok, strata sebahodnoty a dlhodobé zhoršenie spánku a fungovania za signály na vyhľadanie psychológa alebo psychiatra a zváženie psychoterapie či antidepresív.
Q: Ako požiadať o rozvod na Slovensku a čo to obnáša?
A: V diskusii sa uvádzalo, že rozvod sa rieši cez súd, zahŕňa značné papierovanie, možné náklady na právnikov a treba premyslieť dôsledky pre bývanie a financie (predaj bytu, hypotéka alebo prenájom).
Q: Čo robiť finančne, ak uvažujem o odchode z rodinného bytu?
A: Účastníčky odporúčali zvážiť predaj alebo prenájom bytu, výdavky na nový nájom, možné úvery či hypotéku a náklady na právnikov; v diskusii sa opakovane spomínal strach z finančnej neistoty pri odchode.
Q: Ako rokovať s partnerom o obnovení vzťahu po nevere?
A: V diskusii muž s praktickými radami navrhol kľudný rozhovor mimo konfliktu, pýtanie sa a aktívne počúvanie bez obviňovania a otvorené vyjadrenie vlastnej bolesti a očakávaní ako prvý krok k komunikácii.
Q: Ako sa vymaniť z opakovaného „mileneckého“ vzťahu, ktorý škodí sebaúcte?
A: Diskutujúce odporúčali ukončiť kontakt s milencom, neplniť mu rolu „náhradnej manželky“, vyhľadať psychológa, začať nové záľuby a zvážiť dočasné sťahovanie alebo rozvod, aby sa prerušil cyklus zranenia.
Q: Ako chrániť vzťah s deťmi pri rozhodovaní o rozvode?
A: V diskusii sa zdôrazňovalo zváženie emocionálnej väzby detí na rodičov, plánovanie starostlivosti a bývania tak, aby deti minimalizovali traumatu, a konzultácia právnika ohľadom výchovy a styku.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je potrebné pracovať na vlastnej sebaúcte a vyhľadať psychologickú alebo psychoterapeutickú pomoc pri dlhodobom smútku a strate zmyslu života.
- Praktické kroky pri riešení manželstva zahŕňajú otvorenú komunikáciu s partnerom, zváženie pauzy alebo rozvodu a plánovanie financií a bývania.
Sporné názory
- Niektoré účastníčky radili okamžitý rozvod a život „sama pre seba“, zatiaľ čo iné odporúčali zostať kvôli deťom a pracovať na manželstve.
- Jedna skupina považovala milenecké vzťahy za sebectvo vedúce k ďalšiemu utrpeniu, iná skupina opisovala milenectvo ako dočasné emočné a fyzické utešenie.
Otvorené otázky
- Kedy konkrétne je lepšie ukončiť manželstvo a kedy sa snažiť o obnovu vzťahu bez rozvodu?
- Ako najlepšie zabezpečiť finančnú stabilitu pri rozhodnutí odísť z rodinného bytu?
- Aké dlhodobé psychické následky má opakovaná nevera a aké terapeutické postupy sú najefektívnejšie?
Spomenuté značky a firmy
FB,mk
Spomenuté produkty a metódy
psychológ,psychoterapia,antidepresíva,rozhovor s partnerom,rozvod,súd,právnik,predaj bytu,prenájom bytu,hypotéka/úver,pauza v manželstve,cvičenie,wellness,nové záľuby,vizualizácia,budovanie sebavedomia
Miesta a osoby
žiadne
@adri266 a ako som si ustlala? manzel si nasiel milenku...pre mna to bolo necakane a prekvapujuce....o to viac, ze ako som napisala...nepozera a nikdy nepozeral po druhych zenach a nie, nemusel to mat casto...o to vacsie prekvapenie a sok to bol.....pre mna...nespamatala som sa doteraz....pomedzi to som sa chytala slamky....tiez som dostala uder........tak ako som si ustlala?
a aku pomoc ziadam? niekedy sa z toho zblaznim.....ponaram sa neustale v tom....mozno len potrebujem vediet, ako to vnimaju ini ludia...ako to vnimate vy?
dostala som dva velmi silne kopance od zivota.....nepostavila som sa po prvom a zchytala som druhy.....som nestastna, staci to na to, aby som tu napisala a chcela citat reakcie a postrehy druhych zien?
@fuuuha ok, takze znovu. Manzel Ta podviedol, Ty si na to prisla, a napriek tomu,z e si bola nestastna, si s nim. Ja sa pytam, preco preboha??? Preco chces byt non stop nestastna? Bavi Ta to? RAda sa tryznis? A ak nie, tak preco si s vasim vztahom nieco nespravila? Urovnala to, ukoncila ho? Inak, neviem, co to bola za psychologicku, ale ked Ti povedala, ze tvoje depky su kvoli krize stredneho veku 😠 😠 😠
A dalsia vec, nechapem, ze sa citis byt podvedena milencom. je to LEN milenec, chapes? To neznamena, ze Ti musi byt verny.
Vsetko je len v nasej hlave. Skus si najst inu psychologicku, skus to s nou prebrat /inak, to vobec nie je hanba riesit depersiu a chodit na terapiu/ a skus porozmyslat, co od zivota chces. Lebo Ty sa pytas, kde sa stala chyba. Chyba je to, ze si VEDOME nestastna a ostavas v tom stave. Zmen to. Zmen svoj zivot a zacni byt stastna. Lahke ako facka.
ok...tak postupne, ostala som v manzelstve, lebo som bola tak psychicky na dne, ze som nebola schopna riesit nove byvanie, novu pracu, rozvod a odtrhnutie dvoch deti od otca, ktory ich miluje...bola som v situacii, kedy som neustale plakala, bola podrazdena, vela spala, pozerala na stenu.....kto to nezazil, tak asi nevie....v praci bolo dalsie peklo a bala som sa, ze skoncim na dlazbe...vyhadzovali vela ludi....takze rozvod do toho??? ved som nevedela, ci budem mat z coho zit....
okrem toho....stale som si vravela, ze vsetko chce cas....dopravala som si cas a nechcela robit unahlene rozhodnutia.... (tu sa vela zien ohana rozvodom uz od zaciatku nejakych problemov, akoby rozvod bok naplastou na vsetko...ja tomu celkom nerozumiem, pretoze taketoo rozhodnutie sa netyka len mna a jeho..ale aj DETI, ktore milujem a citim obrovskuu zodpovednost a lasku k nim...chapeme sa?) nie som lahkovazny clovek a taketo zavazne rozhodnutie neurobim za tyzden....z horucou hlavou, v depresii....atd.
rozvod a potom co? predaj bytu? vziat detom domov? vziat uver? a platit ho z coho, ak by ma vyhodili???
za dalsie....neviem ako vy...ale ja som mala v sebe taky zmatok...ze som nevedela ani ako sa volam....otazky, ci ho milujem, ci dokazem s nim dalej byt.....proste som si na ne nesnazila hned odpovedat...bola som sklamana, zranena, nahnevana...zufala....ponizena....plna zloby, lutosti...vsetkeho.....len prilozit zapalku a vybuchnem
ked to po roku neprestavalo, sla som za tou psychologickou....
a medzi tym sa rozvijalo v tom case zatial len priatelstvo s tym druhym....bol jediny clovek, ktory vedel, co sa mi deje, co prezivam....mozno som cudna, ale nemala som chut to niekomu inemu..kamaratkam, rodine...vraviet....povazovala som to za vlastne zlyhanie, myslela som si, ze som neschopna...zla, ze ma opustil muz a nezasluzim si lasku.....bola som na dne....ako clovek.....sebalutost sa striedala z hnevom....mala som chvile, kedy som sa snazila rozumom pochopit , co sa vlastne stalo...co som spravila zle....kto som? kto je on?......vsetky istoty, v ktore som verila a o ktore som sa v zivote opierala boli prec....bola som na zem zrazena ako zena....ako niekto, o koho nikto nema zaujem.....sexualne nijako.....citila som sa sama, zradena, opustena.....vravela som si len, ze treba len pockat....pockat, kym tie najvacsie emocie prejdu a s chladnejsou hlavou budem uvazovat, co dalej....Povazujem sa za inteligentnu babu, s ktorou sa da bavit na rozne temy....ze nie som len ta domaca "sliepocka" bez nazoru....o to vacsie bolo moje prebudenie....nestacila som mu ?
a cas plynul....rok, druhy....treti...do toho niekto kto ti rozumie a pocuva a chce....hoci vies, ze ma doma rodinu....
... este mi predsa len neda..tu sa slovo ROZVOD sklonuje krizom krazom....akoby to bolo nic. Akoby bol svet cierno biely a my v nom roboti, ktorym vymenite suciastku a vec vyriesena....Kde je laska? Ta kvoli ktorej ste sa vydavali a mali z nej deti??? Kde su vase emocie, city? Kde je Vasa citlivost, zenskost, kde je zodpovednost voci detom......citova, financna..akakolvek? A kde je v tom vsetkom strach, obavy....ci to same zvladnete....? Ci budete detom vediet vysvetlit a odpovedat na vsetky otazky??? A kde beriete tu istotu, ze toto rozhodnutie je spravne?
@fuuuha no uff, myslim ze uz pochopil kazdy. Ale nemyslis ty ze uz uplynulo 7 rokov?
Este stale u vas hromadne prepustaju? Este stale nenastal cas pohnut sa dalej?
Ma este padnut meteorit alebo nastat ina celosvetova udalost?
Coho sa teda teraz zase bojis? Aky mas dalsi argument na nekonanie a iba dalsie lepenie naplasti?
Alebo inak - co vlastne presne chces?
Bez srandy - povedz rovno, co by si si zelala.
Sformuluj nejasné do slov. Ked tomu das jasnu formu, budes vediet s tym pohnut prv ako ked nejasne tusis.
a to takto sa citis celych tych 7 rokov? tak potom jedine, co sa ti da povedat - ok, vyrozpravala si sa, v anonymite netu uvolnila emocie, a to je asi tak vsetko. lebo ak si potrebovala pomoc, 7 rokov je sakra dost dlhy cas na to, aby si ju hladala a nasla. predovsetkym u seba.
pisala som ti v predchadzajucom prispevku, ze mas byt tvrda predovsetkym na seba. ale ako citam dalej, tak zmenu u samej seba nepripustas. ano, rozvod sa tu sklonuje vo vsetkych podobach, ano, s pokazenym vztahom sa naraba ako s pokazenou suciastkou, mas pravdu. ale to su sakra vo vacsine pripadoch baby, ktore nechcu svoj zivot utopit v katastrofe nelasky a maju silnu motivaciu uchranit od toho aj svoje deti. aby sme boli spravodlivi, asi je aj kopec submisiviek, ktore v tej katastrofe prezivaju, len sem o nej nenapisu (a vedia preco). Preto sa zda, ze rozvodovych tem a prispevkov je tu 80%.
Neviem teda, co si ocakavala. Lebo vies, ani najlepsi psycholog ti nie je schopny pomoct, ak ty jeho usilie maris ci uz vedomym alebo podvedomym odmietanim. Pasivne prijimat analyzu, na kazde preto mat pripravene ALE, neprijat navod na konanie, tak to ta dovedie len k dalsim rokom plnym sklamani a zufalstva.
Takze tak - precitali sme si.
@fuuuha No jezis maria, ked nechces byt stastna, tak kludne dalej hladaj dovody, preco nebyt. Podviedol ta? Jezis maria, no a co... kolko je takych. Keby si kazdu chvilu necitala na konovi, ze pri nevere sa treba hned bez milosti rozvadzat, tak ta to mozno ani nenapadne. Je to blbost, nevera nie je dovod na rozvod, je to len zamienka! Stejne tak si to mozete s partnerom vyrozpravat, dohodnut si pravidla a fungovat spokojne dalej.
Vies, ocakavat, ze vo vztahu bude donekonecna laska ako z rozpravky, mi pride naivne. Skor je to zodpovednost, zotrvacnost a neschopnost predstavit si zivot bez toho druheho, hoci len po materialnej stranke. Ale ved to predsa nemusi byt nutne zle.
odpovedám na ten príspevok, kde zakladateľka sa pýta, kde beriete istotu či to zvládnete, či toto rozhodnutie je správne...myslím rozvod. ja som o tom ani na chvíľu nezapochybovala a vôbec som ani v náznaku nemala otázky tvojho typu, absolútne vôbec. prečo??? ked si pre manžela vzduch, nič k tebe necíti a uteká z domu pri každej príležitosti za milenkou, nevidí doprava-doľava, kašle na všetko doma, na všetko čo sa deje okolo detí a domácnosti, okolo celého kolobehu doma a na otázku, čo ideme robiť s týmto stavom a situáciou, navyše mu dáš čas na rozmyslenie a ked čas uplynie a ty si žiadaš definitívne stanovisko k veci, ti odpovie chystajúc sa na rande "nemám čas, o tom (o rozvode) sa budeme baviť inokedy", nemáš ani najmenšiu pochybnosť, či konáš správne. 😎
@fuuuha pocuvaj, a co tak sa naucit trosku fungovat a spoliehat sa sama na seba? Lebo to ti akosi nejde, stale potrebujes niekoho pri sebe (manzel, kolega). Ale pravdou je, ze ty si okrem ineho aj matka. Ty sa mas vediet postarat v pripade potreby nielen o seba, ale aj o deti. Tak sa kruci vzchop, zacni pracovat na sebe, svojej sebaucte a samostatnosti, aby si nemusela vecne niekomu robit podlozku. Ono sa totiz casom minu ludia, ktori ti budu robit barlicku v burkovych obdobiach tvojho zivota.
@fuuuha
"vsetky istoty, v ktore som verila a o ktore som sa v zivote opierala boli prec....bola som na zem zrazena ako zena....ako niekto, o koho nikto nema zaujem.....sexualne nijako.....citila som sa sama, zradena, opustena....."
ak toto nie je dovod na rozvod... tebe asi sposobuje rozkos, ked sa mozes utapat v sebalutosti a hladat chybu vsade, len nie u seba.
Ludia, ktori su nespokojni s niecim, tak sa to snazia napravit roznymi sposobmi k spokojnosti svojej a zainteresovanych. Tak, aby boli opat spokojni. ty vsak hladas stale dovody, preco ti nejde byt spokojna.
A co, ze by si sa prestahovala. Byt, dom povazujes za domov? Nie, to je len miesto. Ale domov je pocit, ktory vytvoris rodine, nech si kdekolvek.
Sama si zranena lebo manzel ta podviedol. A co si robila ty? Ty si s nim napriek tomu zostala a aj tak si bola neverna aj dusevne aj fyzicky s kolegom. Tak to je uz co potom? Mozno este horsie nez tvoj muz. Ten sa mozno spamatal a ukoncil vztah s milenkou este kym si na to prisla. Ale ty, ty by si sulozila s inym aj nadalej, keby ta nenechal kolega plavat. Tak najskor nastav zrkadlo sama sebe az potom sud inych...
Mňa by zaujímal ten Tvoj muž. Ukončil to, ešte skôr ako si na to prišla a teraz nikoho nemá. Čo to asi znamená? Dobre, no tak si si vrzla aj Ty a teraz čo? Budete čakať a kukať na seba?
A čo by si urobila, keby kolega nechal ženu a deti, odsťahoval sa a čakal kedy prídeš aj Ty? A čo by robil Tvoj muž?
Inak mne osobne pomáha, ak niečo chcem alebo po tom túžim, vizualizovať si to, reálne ako by to fungovalo a hneď prídem na to či to naozaj chcem alebo nechcem.
@natalym uraza ma , ked to nazyvas "vrznutim si". Ja som ho normalne lubila. Dalej sa k tomu uz viac vyjadrovat nebudem....Sex beriem zrejme inak ako ty.
Co sa tyka manzela...kto vie, ako to bolo? opustila ona jeho? Alebo on ju? ....nepytala som sa, nehladam pricinu....verila by som jeho odpovedi?
...staviate ma dobreze nie do pozicie k... za co? Ze som dvakrat lubila? Velmi lubila. A že som teraz z toho smutná ?
..alebo dokazem lubit tak velmi, ze o tom nemas ani predstavu....a ked mi to nevyslo, tak aj tak velmi ma to zlozilo....a dvakrat po sebe......
bolo to jeho rozhodnutie....je dospely clovek...tiez zenaty a nesie zodpovednost za seba a za svoju rodinu. Ja za tu svoju. Podviedla som manzela, ktory ma odmietol a odmieta. Ci pre pocit, ze mi je niekto blizky aspon na chvilu som najprv mala mesiace cakat v rade na sude, vypisovat tony papierov a minat vsetky peniaze na pravnikov? A hlavne vziat aj detom vsetko, co do teraz mali?
To by bolo ciste a nesebecke voci nikomu. Tak?
@fuuuha Ako trošku životom ošľahanejší dám ti radu od muža:
1/. Mnohí muži sú strašne ochotní zatlkať a brániť milenku ktorej sa nechceme vzdať, ale obvykle nemáme problém hovoriť s kľudnou, neagresívnou partnerkou o vzťahoch ktoré sú pre nás minulosťou. Ak s tou milenkou skončil a má aspoň trošičku pocit viny nemusí ti nič tajiť.
2/. Ja by som si sadol k mužovi v deň kedy nebol konflikt, chytil ho za ruku a povedal mu: "Som strašne nešťastná. Mohol by si ma prosím vypočuť a porozprávať si so mnou o problémoch ktoré ma trápia? Aby som sa zbavila bolesti vo mne. Možno aj ty máš bolesť ktorej sa potrebuješ zbaviť, tu som zase ja aby som ťa počúvala. Pre lásku ktorú sme kedysi k sebe cítili.
Hovor s ním bez agresivity. Z ničoho ho neobviňuj. Ak sa dá, neskáčte si do reči. Musíte vypočuť toho druhého. Buď pripravená na to že na mnohé veci bude mať odlišný, pre teba nepochopiteľný názor, hlavne na príčiny vzniku. Nevaďte sa kto čo zavinil prvý, čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. Neklam. Ak sa ťa priamo na niečo opýta, povedz pravdu, alebo povedz: Prepáč, na toto mi robí problém odpovedať, aspoň teraz ti neodpoviem, prosím ťa akceptuj to.
Čo sa týka tej milenky mohlo to byť tak len že jednoducho hľadal "neokukaný", elektrizujúci sex (mnoho menej vzrušivých (a aj ostatných) mužov jednoducho po rokoch sa nevie pri manželke správne nabudiť, to musíš vymýšľať stále niečo nové a byť vždy iná, tajomná aby to fungovalo) alebo mohol hľadať porozumenie a byť zamilovaný, rovnako ako ty. Možno mal presne ten istý pocit vo vzťahu s milenkou ako ty, mohol ho zúfalo potrebovať.
Možno budeš prekvapená že to pôjde a váš vzťah sa zlepší. Asi to už nikdy nebude ako na začiatku ale vytvoriť si znesiteľný vzťah kde nebudete ako vo väzení často ide ak je úprimná snaha o komunikáciu. Musí byť z oboch strán ale niekto začať musí, takže začni ty.
@fuuuha Ja ti vyčítam iba to, že si sama urobila to, čím tebe bolo ublížené. Z ktorejkoľvek strany to obraciam, nepripadá mi to fér. A tým si sa vlastne zamotala do takého nezdravého kruhu - samozrejme, že ak sa k človeku priblížiš a máš s ním intímny pomer, budeš naňho naviazaná a rozchod ťa položí, hoci aj "tak trochu špinavé veci" vždy plodia len depresie, jednoducho si sama sebe ublížila. Rozumiem tomu, že si svojho milenca ľúbila, ale možno práve tak, ako sa ľúbili tvoj manžel s milenkou. Po celý čas sa ti snažím povedať to, že si stavila na kompletne zlú vec - a myslím, že niektorým ďalším pisateľkám ide o to isté, len z opačného konca - vo veci totiž už ani tak nie je skutočnosť sklamania ale to, že si stavila na nesprávnu kartu a ešte si si tým zabila aj niekoľko rokov života.
Tvoj rozvod či nerozvod riešiť nebudem, zo strany nevydatej ženy by to hraničilo takmer s rečami do prázdna. Myslím si však, že tvojím problémom je skutočnosť, že svoju situáciu odmietaš konštruktívne riešiť a tým pádom stagnuješ. A ver mi, stagnácia je ten najhorší stav, k akému sa človek môže dopracovať. Tak... Skús sa zariadiť tak, aby si raz na staré kolená nemusela skonštatovať, že si svoj život premárnila, a že ti to celé vôbec nedáva zmysel.
@fuuuha na oboch stranách je chyba. Viac u teba. Si z typu žien, ktoré dajú manželikovi všetko. Slobodu voľnosť nepýtajú sa atď. Nepoznám manžela. Opísala si ho dosť stroho. Muži potrebujú podľa môjho názoru troška akcie. Nie mať ženu stíhačku, to nie. Ako by som to dobre napísala... Proste nezaujímať sa a tak, mení dobrá taktika. Viem, človek to musí mať v sebe. Muži si nemôžu byť veľmi istý. Lebo ked sú začínajú problémy. Príde mi, akoby ste nikdy nič neriešili, len žili ako život plynie... Proste muži z teba cítia že si taká teplá náruč . A ked majú dosť odídu. Nemajú potrebu bojovať nič. Lebo je to ľahké dostať u teba. Nemyslím sex teraz samozrejme. Tak vo všeobecnosti. Vždy je to na oboch stranách a možno keby si porozmýšľala, nájdeš ten zlom alebo chyby. Myslím, že benevolencia a celková voľnosť chlapom je zle . Chlap musí cítiť svoje povinnosti. Asi toľko. Môj teda presne vie, odkiaľ pokiaľ. Aj ja nerobím to, čo nechcem aby sa robilo mne. Spolu sme už 12rokov.
@fuuuha Tuto @oldman50plus to napisal pekne, u nas to pomohlo. Aj mna manzel podviedol, ale podmienka, ze ostaneme spolu bola, ze nas vztah zmenime a najdeme cestu k sebe. Ty si si podla mna vybrala mozno vtedy najjednoduchsie riesenie, kt. sa ponuklo a prinieslo ti trochu uspokojenia, ale nie najlepsie a najstastnejsie a teraz za to nesies nasledky. Ved sa na to pozri s odstupom, manzelstvo si nedoriesila, ani rozvodom ani urovnanim a zacala si si vztah, kt. tiez bol len taky na polceste, nie normalny vztah, kt. by mal buducnost a zmysel. Tak to teraz skoncilo a je to mozno aj dobre, treba ist dalej a nestracat uz viac cas. Zivot mame taky ako si ho zariadime.
mne to pride divne, sla dobrovolne do mileneckeho pomeru, vedela, ze si nebudu nic slubovat, ze to nikam pokracovat nebude, aj tak sa zalubila a teraz sa tym trapi. vedela, do coho ide. vedela, ze nebude z toho viac nez len milenecky pomer. na jednej strane pise, ze ostala sama, poslapana ako zena, ale sla do postele aj bez toho, aby mala s milencom jediny orgazmus. takze v podstate jej stacilo, ze milenec je s nou, pohladi ju, ze je pre niekoho zaujimava aj za cenu, ze on ju ma uplne na haku.
neviem no, ak si najdem milenca tak preto, ze mi chyba sex. nie preto, ze potrebujem pohladit. lebo pohladit dokaze aj clovek, s ktorym uz je vztah vlazny. uz to tu bolo spomenute, s manzelom ste zazili xy veci, neverim, ze by ta nedokazal pohladit po takej debate ako to napisal @oldman50plus .. roky manzelstva /kde neboli bitky a podobne veci/ vzdy zanechaju stopu citu. presvedcila som sa minule u ex. mala som zly den, volal mi, pohadali sme sa, ja som sa rozplakala uz od nervov a unavy, jednoducho sa to na mna zvalilo, tresla som telefonom. za 10 minut volal nazad a bol velmi mily, de facto ma "pomojkal" slovne. cize aj napriek rozvodu a ze sme si ublizili, este ma v sebe pocit, nejaky zvysok, ze mu nie je jedno, ze som tiez clovek. mozno keby zakladatelka hladala najskor oporu doma, tak by tu nevypisovala take depkoidne prispevky. lenze ona sa na to doma vyflakla, nezabojovala, isla inde. lebo to bolo lahsie. alebo si pohladila ego, ze ked muz, tak aj ona. ale dokazovat si, kto ma vacsie gule vo vztahu nikam nevedie...
nastal cas (vlastne uz nastal davno, len si to vcas nepostrehla), prestat chciet vyhoviet vsetkym okolo a brat ohlady na cely svet. berie on ohlady na teba? je tu cas byt tvrda. na svet, na chlapov, na ludi okolo, ale hlavne, hlavne, hlavne na seba.
asi si sa sama uz presvedcila, ze co vyzarujes do sveta, to ti on vrati. ak ludia - ktokolvek, ci manzel, milenec, kolegovia…, rozpoznaju tvoju upornu snahu vyhoviet, nedockas sa ineho, ako ich uporneho usilia to vyuzit/zneuzit. postav na prve miesto v zivote seba, urcite aspon na cas, ktory bude treba na to, aby ta takto tvoje okolie vnimalo. musis bojovat sama so sebou, ak ti celkom nepojde, pomoze aj psycholog, ale je to predovsetkym v tvojej hlave, ty musis chciet. ked si toto stanovis ako svoj ciel, kroky k tomu veduce pridu ja same, ani nebudes vediet ako.
je to velmi velmi tazke, najma ak je clovek uz zrely, ma ustalene stereotypy spravania, ale ide to. pomalsie, ale ide.