Kedy by ste (ne)odpustili neveru?

Zatial sa mi to nestalo-aspon o tom neviem. Ale ja by som neodpustila. Resp.uz by som mu nikdy neverila. To ci by som s nim ostala zavisi od veku dcery. Ak by to bolo teraz (ma 3 roky) tak by som ostala,lebo si neviem predstavit ze by bola mala s nim sama cez vikend. Ak by to bolo neskor ked bude vacsia tak ho vyrazim... Po nevere by som aj tak uz nezila s nim,ale vedla neho...presna ako pise @fuuuha

urcite zalezi od okolnosti. Odpustit sa samozrejme da, ale... spomenula som si na jeden telefonat: asi pred 2r mi stale vyvolavalo jedno cislo, ked som zdvihla, hned zlozilo, asi po 10x co mi takto volalo sa tam konecne ozvala jedna zena s tym, ze chce vediet kto som!!! No bola som totalne zaskocena, ze o co jej ide a potom sa mi priznala, ze z telefonu jej manzela sa volalo na moje cislo a ona si automaticky myslela, ze ju ZASE podvadza pretoze sa to predtym uz stalo... bolo mi jej luto a naozaj by som nechcela byt na jej mieste. Neviem ako to riesia manzelia po nevere, ale uz to asi nebude ako predtym...

Dám vám svoj príbeh,prvý krát ma bývalý podviedol ked mal syn 4 roky,odpustila som mu to lebo som bola mladá a hlúpa 😀 ,potom ešte raz s mojou susedou,medzitým som prišla o tri deti chcela som ho nechat ale stále mi tvrdil že ma miluje...bola som hlúpa viem to ale v tom čase som konečne zase ostala tehotná a mám dalšieho syna takže všetko zlé je na niečo dobré...do roka sme sa rozviedli pretože si našiel mladú pipku s ktorou mu to vydržalo asi dva mesiace ale mala som síl sa rozviest,nelutujem že som to neurobila skor...tak mám svojho syna a som štastná bez neho,deti nenavštevuje nemá o ne záujem a chlapci sú spokojný s novým tatkom...a jemu sa darý zle

ked je vztah funkcny a partner by mal zaujem so mnou ostat, odpustila by som ale iba raz, chronicku neveru nie, ale tazko radit, treba byt v realnej situacii, za akych okolnosti sa to stalo, a tak...

je zaujimave citat odpovede inych zien. Ja mam na to jasny nazor, nevera=rozvod, rozchod. Uz by som nedokazala s tym zit, ze co ked sa to stane znovu. A obdivujem tie zeny ci muzov, ze dokazu tento cin odpustit a neumarat sa pocitom, ze ci ma znovu nepodvedie. Ja sa poznam, ja by som na kazde zvonenie telefonu, na kazdu jeho sms, vzdy, ked by isiel von, reagovala tak, zeby som rozmyslala, ci zase nema niekoho. Zosalela by som. Takze nie, urcite by to bol z mojej strany rozvod.

Ale som prekvapena, ze asi polka zien, ktora tu odpoveda, by odpustila. VErim tomu, ze pred takymi 15 rokmi by to bolo ine. Dnes je nevera tusim spolocensky akceptovana. VEd ked mozu ludia, ktori su v telke ci vo vlade mat bokovky, preco by sme nemohli mat aj my??? Len teda dufam, ze ti nevernici pouzivaju ochranu 🙄 , lebo v dnesnej dobe pohlavnych chorob by som sa nechcela strachovat este aj o toto...

Naozaj je to tak ze pokym sa clovek neocitne v takej situacii je tazko hovorit-isto zalezi aj od situacie,myslim to tak ze az zena pride na neveru a nema kde ist,proste vie ze rozchodom a rozvodom by sa ocitla vo velmi zlej situacii asi nema moc na vyber....a este suhlasim s nazorom ze nie je nevera ako nevera-pokym ide o nejaky sexualkny jednorazovy akt-no to by este akosi slo,ale az ide o nejake poblaznemie doslovne to je uz potom tazko....ale nevera boli kazdopadne a nastrbi kazdy vztah....

no ja som tu už vo viacerých diskusiách písala, ja by som ju neodpustila nikdy. Beriem to ako najväčší podraz vo vzťahu a absolútne neberiem alibistický názor, že to nemá nič spoločné s láskou. Hnusilo by sa mi, keby sa ma potom partner dotýkal,nikdy by som mu už nedokázala veriť. Nie sú to odo mňa iba silné slová, aj keď som to našťastie nezažila, žiť bez partnera pre mňa nie je koncom sveta, začínať bez partnera s deťmi, od nuly, s dvomi zamestnaniami som už zažila, ale radšej začínať od nuly, ako žiť s nulou. Ja si musím partnera vážiť, aby som ho mohla milovať. Partnera, ktorý by ma podviedol si vážiť nemôžem, ak by sme mali vo vzťahu problém, treba ho riešiť, alebo vzťah ukončiť, ale nie riešiť to neverou.

Ak by islo I fyzicku neveru predychala by som ...ale ak by sluboval lasku konec japonec!ak mu tlaci "cviro" v gatach a potrebuje silou mocou vyvencit a neohrozi nas (guma a pod)asi by som to predychala ale ak by nejakej lasku sluboval a hickal si ju ...kicked him off!a hned!

myslím si tiež že to zaleži od okolností a od všetkého,,,tažko o tom sa baviť.... 😒

hmmm.no neviem,ja som zažila neveru počas chodenia,s mojím niekdajším priateľom.okrem toho ma však úplne podrazil.ten podraz ani tú neveru som mu dodnes neodpustila,a nikdy už ani neodpustím.no je to zamotaný a dlhý príbeh,takže rozpisovať sa tu nebudem.
ak by ma podviedol manžel,neodpustila by som.som si úplne istá.a nech mi nikto nehovorí,že keď som nezažila,nemôžem posúdiť.môžem,na to sa veľmi dobre poznám.viem,že to by som proste nedokázala.a úplne súhlasím s príspevkom od @mamavera
a sorry ženy,nechápem tie,ktoré by tú "fyzickú" neveru dokázali odpustiť.asi som v tomto príliš staromódna???

neviem neviem skor nie ako ano aj ked by sme napriek tomu ostali spolu tak to by z mojej starny bolo vsetko stratene by sa mi zhnusil uplne... tam by to dalej slo len kvoli detom si myslim...... moj názor je taký ked to spravil 1x tak urcite nie posledny...
este co tu píšu mamiky že záviselo by od okolnosti ! ?? A OD AKÝCH PROSÍM VÁS?? u nma by nehralo rolu že bol opitý alebo na tíždnovke chorý slepý hluchý no nie jedine by som kukala na deti ak by sme nemali deti nemam sa o com baviť.....

ja som neodpustila... bolo tam veľa klamstiev..

Ja to vidim podobne ako @briketa, Je rozdiel ked sa pripitemu manzelovi privtrie do taxika mlada standa , ktora sa len sikovne chytila prilezitosti ..Chlap skloni hlavu, nakupi diamanty a je po probleme ...(obrazne) Ine je ked sa jedna o paralelny vztah, tam nieje o com, nekompromisne od seba!!!

ide o to, čo znamená odpustiť. či ide o to, zostať vo vzťahu, alebo vnútorne akýmsi spôsobom odpustiť. Určite by som sa nerozvádzala. čakám 2. dieťa, môj muž je skvelý, pracovitý, nechodí von, miluje svoje deti pomáha mi vo všetkom, máme spoločný humor, záujmy, koníčka. Pokiaľ by došlo k tomu, že ma podvedie, snažila by som sa zistiť, prečo sa tak stalo, kde nastala chyba, či je to jednorázovka, alebo ide už o vzťah, no a hlavne, ako sa k tomu stavia on, či má záujem o odpustenie. Myslím, že sa to dá prekonať, samozrejme to bolí.
Iná vec je, keď ide o šport zo strany muža, potom je evidentné, že taký muž o ženu a vzťah s ňou nemá záujem a potom v tom pokračovať nemá zmysel.
A 3. stránka veci sú financie. Ono niekto tu písal, že začínať odznovu s 2 zamestnaniami a 2 deťmi bez peňazí je v pohode, no ja si to nemyslím. V súčasnosti zostať bez prostriedkov s deťmi nie je jednoduché... vždy ide o konkrétneho človeka v konkrétnej životnej situácii, na takú jednoduchú otázku sa nedá jednoducho odpovedať.

Neveru som odpustila- bola to fyzicka i psychicka nevera,jednoducho v najtazsom obdobi vztahu sa potreboval vyplakat na pleci inej a rovno s nou aj mat styk kedze ja som nemohla, fajn, odpustila som ostala som vo vztahu, po dvoch mesiacoch vyslo najavo ze on s nou pomer nikdy neukoncil, nakoniec on omrzel ju.
Nikdy viac neveru neodpustim

NIKDY 😕

... ak by to bola jednorazovka - akoze sa chlapec neovladol a prizna sa. Za predpokladu, ze podvadzanie u neho neho nie je bezna zalezitost, tak asi odpustim.
Ak by to robil plnym vedomim, vyslovene by vyhladaval kde si suchnut, tak neodpustim a odchadzam. Taktiez i keby odisiel z domu za inou, byval by s nou alebo by sa pravidelne stretavali - tak ma u mna dvere definitivne zatvorene i ked je otec mojich deti.

ja by som asi raz odpustila a jednu šancu by som mu ešte dala. neviem, zatial sa mi to chválabohu nestalo. takže je to neobjektívny názor.

u mna by zalezalo na tom o aku neveru by slo a najma od toho, ako by sa spraval potom ku mne. Ale odpustit by bolo brutalne tazke.

Či odpustiť neveru??? Je to ťažká otázka, prežila som si to sama na vlastnej koži. Môj príbeh - aspoň v skrátenej forme: S manželom sme sa brali po cca. 8 rokoch spoločného randenia. Po roku som otehotnela. Neboli sme možno ukážkový pár, ale myslela som si, že sme obaja spokojní a šťastní. Keď som bola asi 4 mesiace tehotná, tak mi povedal, že ma už nemiluje a že má inú a odchádza. Asi si viete predstaviť, že sa mi zrútil svet... bolelo to a veľmi. Som katolíčka a práve v tomto čase mi mimo rodiny /jeho aj mojej/ veľmi pomohla moja viera. Veľa som sa modlila - za dieťa, za muža, za to, aby sa obrátil a spamätal. Možno si niektoré pomyslíte, že som bola hlúpa, ale verila som tomu, že je naozaj posadnutý zlým duchom - pretože bol úplne zaslepený a nevidel nikoho a nič iné len tú druhú ženu. Uprosila som ho, aby so mnou zostal aspoň do pôrodu, nech uvidí svoje dieťa, a potom sa rozhodne čo ďalej. Pre mňa bol rozvod jednoducho úplne nemysliteľný a nepredstaviteľný. Nebrala som si ho ani na rok ani na dva, ale na celý život. V dobrom aj v zlom. Tehotenstvo bolo ťažké, hlavne pri myšlienke, že ma nechce, že nechce naše dieťa... ale ostal ako sľúbil. Tá pretvárka pred ostatnými bola jedna z najťažších. V mojom okruhu blízkych to vedelo len pár ľudí a tí mi neskutočne pomáhali. Veľa sme sa za neho modlili. Keď sa nám narodilo bábo, na chvíľočku sa to zmenilo a všetko oľutoval. Potom sa to na mesiac ešte vrátilo naspäť - že chcel opäť odísť, a potom akoby sa v ňom čosi zlomilo... Všetko sme si povedali, vysvetlili, vyplakali sa a pokúsili sa otočiť list a ísť ďalej. Je to ťažké, viem, že ma miluje, aj dieťatko, a že to, čo nám urobil si bude vyčítať do konca života... Náš vzťah sa neuveriteľne zmenil. Samozrejme k lepšiemu. Nedôvera voči nemu zmizla, nemám prečo mu neveriť, ani len jediný raz od vtedy mi na to nedal dôvod. Zabudnúť sa nedá. Je to síce stále slabšie a slabšie, ale nedá sa to. Nebývame vo veľmi veľkom meste a občas sa stretnem s tou druhou - a vtedy je to ťažké... Aj keď viem, že nepotrebujem nikomu nič dokazovať je pre mňa stále veľmi dôležité (aj po x rokoch) - aby ľudia aj naokolo pochopili, že sa rozhodol pre mňa a drobca z lásky a slobodnej vôle a nie z donútenia. Snažíme sa o druhé bábätko a pevne verím, že to bude skutočným dôkazom našej lásky. Veľa sme toho spolu prekonali... a ešte raz - Ďakujem Bohu, že mi vtedy dodal silu a vieru vytrvať. Teraz sa manželstvá veľmi ľahko rozpadávajú. Mne sa to nezdá správne. Možno je žiť v manželstve ťažké, ale človek by nemal zutekať hneď pri prvom náznaku problému. Mne sa oplatilo čakať - nebol to mesiac, ale desať - oplatilo sa a som dodnes vďačná...

hmmm, žienky netvárte sa tu, že žiadna z vás muža NIKDY nepodviedla 😀

JJa som s mojím 4roky.a zatiaľ pekné v pohode.sice raz som ho videla jak isel s jednu buchtu ven ale zas som mu preventívne jednu vlepila.ale ked by má podvedol,ja mu to vrátim dvojnásobne,ale ostala by som s ním.

@maria1989 tváriť sa tu môžem,ako chcem 😎 ,ale neveru by som jednoznačne neodpustila 😠 som s mužom 16rokov ♥ a myslím,že by nemal ani odvahu...keby nedajbože sa niečo stane,tak z chalupy ho nevykopnem...ale neodpustím a veríím tomu,že by skákal,ako by som pískala 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😉 😉

JA BY SOM NEODPUSTILA LEBO SI MYSLIM ZE KED TO CHLAPEC UROBI RAZ UROBI TO AJ DRUHY RAZ A ESTE BY SOM MU AJ DIETKA PRIBALILA NECH SKUSI.ZATIAL MNE TO KLAPE UZ PEKNYCH 13 ROKOV.TEDA DUFAM 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

Pekne si to, Gloria7, zhrnula. Suhlasim...
A baby, to ako fakt, ak by to bola jednorazovka, odpustim? Keby ich bolo 10, tak tiez? Ci len ked jedna...a kde by ste mali istotu, ze to bola len ta jedna a aj to tak ostane??? Fakt mi to tak pripada, ze odpustali by tie, ktore to same zazili, teda same manzela podviedli a aj ony by od neho cakali, ze im odpusti...
sama som v situacii, ze som prisla na to, ze manzel sa zabaval vyse 10 mesiacov na pokeci, chodil na sexzoznamku a dalsie humusy...fyzicku neveru zapiera, to som mu este nedokazala, ale ak sa to preukaze, urcite bude rozvod...teraz je to v takej pozicii, ze neviem, kde sa pohnut 😔

Je ťažké za druhého odpovedať či má alebo nemá odpustiť neveru. To je na každého povahe a láske k tomu čo podviedol. Ja tuto dilemu prežívam 2 týždne. totiž pred 2 týždňami som muža načapala s druhou inflagranti. Komunikujem s ním ďalej ako predtým ale ked sa ma dotkne tak ma strasie a cítim odpor, proste už neznesiem jeho dotyk. Najradšej by som sa s ním rozviedla ale máme 5 ročné dieťa, tak kôli nemu sa k mužovi správam akoby nič ale inak nedá sa mi zabudnúť ani odpustiť. je to hrozný pocit...

A bohužial to tak aj ostane nikdy nezabudneš maš to ešte čerstve ja mam už rok a pol po nevere a stale to boli ☹ ani neodpustila odpor som prekonala po čase ked ho lubiš prekonaš aj ty ale nezabudneš ☹

neodpustila a môj manžel to vie...nemohol by sa ma už dotknúť,bol by mi fyzicky odporný

NIKDY ,PODLA MNA JE CHORE AK JE VO VZTAHU NEVERA A ON DALEJ FUNGUJE. TO JE AKO LASKA 🙂 🙂