Kúpa auta spôsobila rodinnú drámu
Ahojte, baby
Chcem sa s vami podeliť o takú rodinnú drámu. Kúpila som si auto za 5000 € naozaj som si naň sama zarobila, nikto mi na to neprispel. Mama sa ale na mňa nahnevala a stále mi vykrikuje, že čo sme akože bohatí, že kto si to môže dovoliť… Ja som jej skúšala vysvetliť, že som nechcela kúpiť lacné auto, ktoré sa pokazí za pol roka a budem musieť hneď kupovať ďalšie. Radšej som investovala do niečoho spoľahlivejšieho. Mrzí ma, že sa kvôli tomu doma pohnevali vzťahy.
Mali ste niektorá podobnú skúsenosť, že vás rodina takto skritizovala za vlastné rozhodnutie?
To nie je len veľmi lacné, ale nemôže byť v tej cene ani spoľahlivé. Spoľahlivé auto by nemalo mať viac ako 3 roky alebo nové. Ale bez auta sa dnes žiť nedá a náklady na dopravu osobnú, či dovoz tovaru, atď. + strata času sú bez auta niekoľkonásobne vyššie. Tvoj mama dokázala by žiť bez auta? Ak áno, musí byť veľmi zaostalá, veď už moji rodičia, ktorí by teraz mali vyše 100 rokov si život bez auta nevedeli predstaviť. Prvé si kúpili koncom 50. rokov min. stor. - Škodu spartak,
Nuž v časoch, keď jej mama už žila, Škdovka sa za stovku nekúpila, ale za celoživotné úspory. Bežná Škodovka Š 120 stála 65 000 korún. 3 - izbový nový byt v novostavbe v tom čase stál od 22 000- 25 000 korún. Teda obyčajná škodovka stála toľko, čo by stáli tri 3 - izbové byty v novostavbe. Preto poniektorí starší ľudia považujú auto za niečo nesmierne drahé, v ich mladosti pre bežných ľudí ťažko dostupné. Napr. Na našom sídlisku, kde teraz nie je možné nájsť voľné parkovisko, iba 5 áut bolo na celom sídlisku začiatkom 70. rokov. Tak sa na veľkých parkoviskách postavili plechové stánky s obchodmi, kým sa postavilo obchodné stredisko. A parkoviska nechýbali až do 90. rokov. Takže tí, ktorí sa na auto nezmohli doteraz, považujú ho za zbytočný luxus a hazard s financiami. Presvedčiť o opaku je ťažké.
@anonym_autor Nedaj sa.Si dospela,mama sa nema co miesat do tvojich osobných vecí.Nastav hranice,lebo neskor budeš ľutovať.
To nie je len veľmi lacné, ale nemôže byť v tej cene ani spoľahlivé. Spoľahlivé auto by nemalo mať viac ako 3 roky alebo nové. Ale bez auta sa dnes žiť nedá a náklady na dopravu osobnú, či dovoz tovaru, atď. + strata času sú bez auta niekoľkonásobne vyššie. Tvoj mama dokázala by žiť bez auta? Ak áno, musí byť veľmi zaostalá, veď už moji rodičia, ktorí by teraz mali vyše 100 rokov si život bez auta nevedeli predstaviť. Prvé si kúpili koncom 50. rokov min. stor. - Škodu spartak,
@evkatk mám 20 ročne auto stálo tisícku mám ho 6 rokov a okrem stk a oleja som na ňom nič nemusel riešiť;)
Nuž v časoch, keď jej mama už žila, Škdovka sa za stovku nekúpila, ale za celoživotné úspory. Bežná Škodovka Š 120 stála 65 000 korún. 3 - izbový nový byt v novostavbe v tom čase stál od 22 000- 25 000 korún. Teda obyčajná škodovka stála toľko, čo by stáli tri 3 - izbové byty v novostavbe. Preto poniektorí starší ľudia považujú auto za niečo nesmierne drahé, v ich mladosti pre bežných ľudí ťažko dostupné. Napr. Na našom sídlisku, kde teraz nie je možné nájsť voľné parkovisko, iba 5 áut bolo na celom sídlisku začiatkom 70. rokov. Tak sa na veľkých parkoviskách postavili plechové stánky s obchodmi, kým sa postavilo obchodné stredisko. A parkoviska nechýbali až do 90. rokov. Takže tí, ktorí sa na auto nezmohli doteraz, považujú ho za zbytočný luxus a hazard s financiami. Presvedčiť o opaku je ťažké.
@evkatk spolahlive je len trojrocne Auto? Ty si kupujes kazde tri Roky nove Auto? Ani Firmne Auto muz nedostava nove castejsie, kazde 3—4 roky. Auto aj 20 Rocne moze byt spolahlive. Auto je aj roky take spolahlive ako spolahlivo sa ty on Staras.Moj Van ako Rodinne Auto Ma 6 rokov. Ano kupovane nove pred 6timi rokmi. Denne na nom nabeham minimalen 100 km len rozvozom deti Po kruzkoch atd., cez Vikend na preteky Este viac, uz roky Robime v lete 3 tyzdnove roadtrips a nikdy, Ale nikdy nas nesklamalo. Ano bolo Drahe, 7 miestne s extra vybavou Ale Este sme do Neho nic nemuseli investovat, okrem novych gum, Oleja a takychto beznych veci. Nic nezlyhalo, nic nebolo Pokazene.
A Este, kedze pises, ze tvoji rodicia by uz Mali 100 rokov, Takze si dochodkyna. Tak by si to Mala vediet, ze za Totacov sa Byty nekupovali. Okrem vlastneho rodinneho Domu, byty neboli v osobnom vlastnictve. Bola si len najomnik. Byty boli statne , tie boli okrem mesacneho najmu pridelene na ziadost zadarmo a druzstevne, tam si Musela zlozit nejaku ciastku a platila si mesacne najom. Ale byt bol vo vlastnictve druzstva, nie najomnika. Byty sa zacali odkupovat za male ciastky az Po Revolucii v 90tych rokoch. Moji rodicia odkupili statny byt za ca. 6000 Korun. Stavba Domu ich stala viac. Ale bol a je ich.Ich byt bol od novostavby v 70tych rokoch vo vlastnictve statu, oni len najomnici.
Nájomné byty za socíku sa len tak bežne nerozdávali. Dostávali ich funkcionári, vojaci, policajti a ťažké sociálne prípady, ale tí iba v starých domch 2. a 3. kategórie, pretože aj také byty boli v domoch, keďže sa staré domy v mestách nerekonštruovali. Potom nájomné byty, ale obmedzene mali veľké závody pre robotníkov. Kto nebol robotníkom, šance veľmi na podnikový byt nemal. A družstevný sa v podstate kupoval, pretože sa k nemu viac nedoplácalo ak bola splatená 25 ročná anuita. Tým mal družstevník splatené 2/3 bytu a poslednú tretinu mal štát darovať po 30. rokoch, aby sa už nemusel starať o veľké opravy, na ktoré by fond opráv nestačil. Ale by to družstevníci platili z pôžičky. Bolo fiškálsky vymyslené, predbehla to však revolúcia a v 90. rokoch štát na požiadanie družstevníka daroval tú tretinu, len aby sa tých chátrajúcich bytoviek zbavil. Takže v skutočnosti ak družstevník zaplatil tú tretinu, v skutočnosti ho kúpil a vedel, že po 30. rokoch bude bez doplatku v jeho vlastníctve.
Za štátne (nájomné) a podnikové byty sa pri prevode do vlastníctva doplácalo dosť veľa v 90. rokoch, ale trhová cena bola vyššia, tak nájomníci radšej doplatili zopár desiatok tisíc. Kto nekúpil, vlastník , najmä podniky, byty predali za trhovú cenu a nájomníka, ktorý v ňom býval aj desiatky rokov vyložili na ulicu. Bolo z toho veľa medializovaných káuz.
Auto zásadne som kupovala nové a starala sa oň tak, aby bolo čo v najlepšom stave a v prípade potreby ho dávala iba do autorizovanej opravovne. Po 10 - 11 rokoch som menila za nové. Po tomto veku už by vyžadovalo viac opráv a hlavne nemohlo by konkurovať novým modelom.
@anonym_724d91 a co ak uz ma matka doma svoje auto a nepotrebuje cakat kedy ju jej dieta odvezie💡
@anonym_ab9578 To je jedno, určite by jej to dobre padlo, keby sa tak stalo.