Mám chlapa - mamičkára
Ahojte, s priatelom byvame u jeho rodičov už 4ty rok. sme spolu 5 rokov, počas prvých mesiacov vzťahu som otehotnela a tak si nás prichýlili k sebe.
No môj priateľ je veľký mamickar a ja sa s tým akosi neviem vyrovnať. Zo začiatku som to nebrala vážne, potom som si z neho robila srandu kvôli tomu že je na nu tak naviazaný, potom ma to rozčuľovalo a teraz už mám v sebe pocity od hnevu, zlosti po ľútosť samej seba. Hoci veľakrát si ma zastane, pomáha mi presadiť si svoj názor, veľakrát sa s mamou aj pohada keď jej na mne niečo vadí, alebo ju upozorni keď niečo prezenie... no skoro vždy da viac na nu ako na mna, pocuva najskôr jej rady až potom tie moje, aj keď mu Radim dobre tak aj tak ide za nou a keď mu aj ona povie to iste čo ja, urobí to až vtedy. Môj názor mu ako keby nestačí. komunikuje viac s nou ako so mnou, veľa krat sa stalo že niečo dôležité som sa dozvedela ako druha pretože to utekal povedať najskôr mamičke až potom mne. Veľa krat som mu povedala že ma to trapi, predsa som tu preňho aby sa zdôveril mne a nie najskôr jej. Tiež jej hovorí vsetko o našom vzťahu, vie o každej jeden hádke ktorá vznikla kvôli mojej chybe (keď urobí chybu on, s tým sa jej nepochvali a vtedy sa tvári že vôbec nie sme na nože.) dokonca jej povedal aj o tom ako často mame sex... mna veľmi rozčuľuje že takto rozoberá naše sukromie a neraz som mu ppvedala aby to nerobil no nerešpektuje ma. Keď príde z prace, prvé si sadne do obyvacky ku mame a rozpráva jej zážitky z prace. Neviním za to svokru, ona ho veľakrát posiela za mnou, no bohužiaľ je to v ňom. On bude radšej s nou ako so mnou. Je to podľa mna chore a neviem čo viac mám urobiť aby to takto nebolo.
A taká mala príhoda z dnes, jeho mama ma veľmi rada jedno jedlo z fastfoodu, takmer vždy jej ho donesie domov keď ide okolo. Mne nekupuje nič aj keď vie že aj ja by som si rada dala. Aj keď ma vždy ponúkne no ja vždy poviem že nechcem pretoze viem že to kúpil s úmyslom že je to pre jeho mamu. Dnes som sa však konečne odhodlala povedať že ano, rada si dam. Ostal ako keby som mu dala facku. Potom sa začal smiať že či to fakt chcem že to nie je dobre že mi to isto nebude chutiť a takto ma od toho začal odhovárať pretože to bolo pre jeho mamu. Išlo mi o ten princíp že na nu mysli a chce jej dopriať to jej obľúbené jedlo a mne nekúpil nič. Dokonca ho svokor upozornil že prečo nekúpil aj mne keď to mám rada aj ja. Naschval som to zjedla a s akou chuťou :D ale predsa som jej polku odložila. Baby je mi jasne ze teraz mi asi napíšete že takéhoto chlapa by ste poslali kadelahsie ale ja som hlupa a lubim ho. Navyše mame už dieťa a ja nemám kde inde ísť. Vlastne ani neviem čo mienim týmto prispevkom, možno sa chcem len trochu vyliat že mám to trapi a neviem ako to zmeniť.
Je mi ta ľúto,od takého nezrelého chlapca co najďalej.. škoda že nemáš kam ísť. Skús trvať na svojom,denno denne pilit uši. Že chces ist bývať preč, ked sa bude vyhovárať na úver, teba to nezaujíma a proste nech niečo vymyslí a predostrie na stôl návrh... Treba si stať za svojím a neustúpit. Lepšie to nebude ked tam budete.. nezmenis to, jedine odísť bud sama alebo vy traja ako samostatná rodina. Ach ,nemam slov na matky,co toto vychovaju zo synov.
@kristina2015 ja viem, ale aj tak si myslím, že ak by on chcel, mohli by odísť aj teraz..jasné,určite by si mohli našetriť.
My sme nemali nič, ja som študovala na výške, otehotnela som, priateľ prišiel bývať k nám, na 2 mesiace, kľudne sme mohli ostať u nás v obrovskom dome, ale chceli sme byť sami, teda spolu ako rodina, hneď sme išli do podnájmu, ja som mala 200€, rodičovský príspevok, našetrené sme nemali absolútne nič, muz robil, nájom sme platili 400€, tiež sme si zobrali úver na auto, veľký úver..a zvládli sme to, teraz sme už manželia, máme vlastné bývanie, robíme obaja, nechýba nám nic a stále strašne rada na to spomínam keď sme odišli sami bývať, mali sme pokoj a venovali sa jeden druhému, to bolo úplne super, a nemali sme naozaj nič, jediné čo nám trebalo zaplatiť depozit do toho nájmu, požičali nám na to rodičia (pozicali-vratili sme im to hneď keď sme mali), tak sme fungovali dokým dcéra nešla do škôlky, celé 3 roky s minimom peňazí, no nikdy nám nič nechýbalo.
Ja si nemyslím, že by ho zadlzila a odišla, veď ho ľúbi a aj napísala, že kľudne by ani nemuseli mať vlastné bývanie, aj keď isto každý po tom túži, len chce aby sa oň troška zmenil.. ale jak sa toto dá, to netusim naozaj, to by musel on si uvedomiť, že dačo je zle..
Isto by mohli našetriť, veď on asi nezarába 300€ keď mu dali taký veľký úver (kvôli ktorému nechce alebo sa boji odist, že až keď ho splatia)..preto si myslím, že je to výhovorka, že on ani odísť nechce a možno by to bolo najlepšie , keď je na mamu tak naviazaný ho od nej "odtrhnúť" proste vyznie to sprosto ale nemyslím to v zlom, len keby boli sami, žili len oni s dieťaťom už by nemal toľko príležitostí vykecavat a počúvať len mamu..veď píše že on svojej mame rozpráva všetko, zatajuje autorke dôležité veci, radšej trávi čas s mamou než s ňou a malým dietatom, uprednostňuje mamu pred nimi..to by žiadnej žene nebolo príjemné 😕
@kristina2015 je, len nechapem, ze tie deti si to neuvedomuju, ze im nedojde, ze proste kolko sa rodicia narobia aby im dali aspon nieco, och, je mi z toho smutno no
Podla mňa si myslí, ze si neuvedomujes čo koľko stojí a čo obnáša starostlivosť o domácnosti. Lebo za 150 e nevyzijete nikde. Skús sa s ním normálne porozprávať.mozno práve tak sa s ním rozpráva jeho matka. a čo sa týka toho jedla, nabudúce povedz že aj ty máš také rada, nech prinesie aj tebe. Problém vyriešený 😉
@kristina2015 ale prečo za 150€? Veď on musí zarábať dobre, veď tých 150 € len prispievali rodičom na domácnosť ak som dobre pochopila , potom asi nejaké peniaze dáva na splátku úveru a ostatok je kde ? 😳
@kristina2015 ale on si nemusel brat úver, ona s ním nesúhlasila..
No tak keď neplatia nič iné len ten úver tak ja nerozumiem kde je problém..
Ale ja som nepisala o sexe, ten maju takmer vsetky pary, pisem o pouziti zenskej sily a ver mi, to nerobi kazda zena, ktora sexuje 😉 a kolko mate rokov, ze si nevie predstavit zit sam? To akoze preco? Myeli, ze by si nebola schopna navarit, upratat a oprat sama, alebo by on nebol schopny zarobit tak, aby ste prezili bez pomoci rodicov?
@kristina2015 prepac, len pre objasnenie, aky krajac si mala na mysli, co je potrebny? 😁BTW bez televizora sa da celkom normalne a plnohodnotne zit, my sme tak fungovali cca 5 rokov, minulu zimu som sa dala muzom prehovorit, aby sme zapojili skylink a uz to lutujeme obaja, totalnr vyhodene peniaze 🤷♀️ ale uz to doplatime a potom zbohom tv
@kristina2015 no ja už neviem, nepíše nič autorka, že jak to vlastne je .. 🤷
Nečítala som odpovede, ale nik sa nezamyslel nad tým, že čo si o tom myslia jeho rodičia ?
Ja by som už v ich veku ozaj chcela mať deti z domu a mať proste zaslúžený pokoj.
Máte aspoň vyjasnené, dokedy tam budete ?
Odídete aspoň kým bude mať tvoj priateľ 30?🤷🙄
Ste mladý, ale treba začať.
Predpokladám že už robíš aj ty - alebo sa chystáš, a tak potom odkladajte 100-200 € z výplaty a postupne si nasetrite na niečo.
Ale nepríde mi to fér voči svokrovcom, že im tam zakysnete.. ešte nech si aj jeho sestra niekoho nájde a bude mať aj ona rodinu, a bude vás tam ako mravcov...
Nemusíte robiť okamžite rozhodnutia, ale majte aspoň plán..
Ako fakt to beriem, že je tazke začať ako mladý pár a od nuly, ale dopc, nemusíme mať predsa všetko.
Naša generácia je naučená na taky prepych, že až.
Veď si pozrite staré fotky rodičov, alebo starých rodičov, ako oni začínali.
Uskromili sa a proste boli radi, že sú spolu..
Netrebalo im gauč za tisice. Stačil aj taký darovaný..
Ale nehnevajte sa na mňa, je to fakt nefér voči rodičom.. predstavte si, že by ste sa mali o vaše terajšie deti starať až do 30 -35 ky a to plus ešte o ich deti a partnera..
Fuuhha.
Tak ja dúfam že už v tom veku budeme mať s manzelom pokoj a financie si budeme užívať už na nás a naše koníčky a nie sa stále starať o dospelé deti...
Škoda že ste necestovali predtým. Trebalo by vidieť chudobu vo svete a vystúpiť z komfortnej zóny. Pochopiť, že nie každý sa má ako prasa v žite a že na prežitie človek nepotrebuje až tak veľa a že je hlavné, že ste zdraví a že ste spolu..
@kristina2015 ale zase môžem povedať že platíme cca tých 300€ za nakupy, vodu platíme na polovicu so svokrovcami a napríklad ťahanie zumpy platíme vždy mi čo nie je maly peniaz, jedno ťahanie stojí 100€
@nikyball on dobre vie že to mám rada a dokonca už som mu aj veľakrát povedala že tým že kúpi len jej mám pocit že jasne dáva najavo na koho mysli viac, aj keď je to len jedlo ale ide tu o princíp že na mna kasle a ju chce potešiť. Dnes som mu aj vyslovene povedala že nech kúpi aj mne nabuduce tak som zvedavá. Pretože predtým som mu to naznačovala a on nič
@kristina2015 no pozor, úver zobral on a pohádali sme sa preto lebo vedel že s tým nesúhlasím keď mi vravel že ho chce zobrať a urobil to aj napriek tomu. A zarába dobre, spolu s mojim rodicakom mame cca 1400€ každý mesiac. Žijeme v lokalite kde napríklad nájom 2i zariadeného bytu stojí spolu s energiami 400€. Čiže keď odrátam splátku úveru (220€ mesačne) by nám ostal pekny peniaz na vyzitie, dokonca si myslím že by sme ešte aj niečo vedeli odložiť keďže nákupy do chladničky by boli o polovicu menšie keďže by sme boli iba traja a nie šiesti ako tu
A tiež mame na ucte aj nasporených pár tisíc čiže úplne s nulou by sme neodchádzali, peniaze nie sú problém len on sa na ne vyhovára pretože jednoducho nechce odísť a mysli si že táto výhovorka mu hrá do karát
@kristina2015 písala som že ja s malým nemám kam ísť ak by som sa rozhodla odísť sama. To by som neutiahla, ja mám len rodicak. Ale keby sme isli spolu tak by sa to dalo pekne zvladnut. On sa však vyhovára,( pretože je mu dobre pri mame), že kým mame úver tak nechce odísť, chce počkať aby sme mali prácu obidvaja. A pritom v podstate už teraz mame príjem taký ako keby sme pracovali obaja...
No to som si myslela aj som vyššie písala, že musí dobre zarobiť, keď ma taky úver.
Lenže ty si aj napísala,ze on SKORO VSETKY peniaze dáva do tej domácnosti... Úver a nákup ok a ostatné peniaze čo tam preboha robí v tom dome, kde dáva toľké peniaze ? 😳
A ako dlho ešte budeš na rodicaku, podľa toho čo si písala už máte väčšie dieťa, tak možno dovtedy vydržať a potom fakt odist, aj keď ty si písala, že toto nie je až ten hlavný problém, ide ti o niečo iné, ale ja si myslím,že jedine toto by vám pomohlo, odpútať sa (ho) od rodičov trocha..
Z vlastnej skúsenosti ti môžem napísať, že sa to celkom nezmení, ani keby ste sa zrazu odsťahovali. Ak je raz naviazaný na rodičov, tak to nepochopí ani náhodou a ty budeš stále tá fúria, čo nerozumie ich vzťahu. Aj keď ho budeš mať "samého" a nebude sedieť pri mame, bude pravdepodobne na telefóne každý boží deň. Ty si s dieťaťom získala iný pohľad, on ostal zaseknutý v pozícii "syn". Určite sa treba otvorene porozprávať o ďalšom smerovaní a buď to pochopí, alebo ty ustúpiš a bude to rovnaké, alebo ťa to prestane baviť a príde čas, keď odtiaľ utečieš alebo príde do tvojho života naozaj dospelý muž a prídeš na to, o čom je vzťah.
Ale ak sa rozhodnete spolu pokračovať, určite utekajte čo najďalej. My sme po svadbe bývali tri mesiace u mužových rodičov, čo si vážim samozrejme, ale... Preňho sa tým nezmenilo nič, on bol doma pri "svojich", pribudla som len ja, plná novomanželských ideálov... 😀 Aký preplesk som dostala, keď ako prvé po návrate z práce každý boží "domov" rozprával rodičom, ako sa mal, čo obedoval, čo šéf, čo kolegovia, oni jemu rozprávali miestne klebety o ľuďoch, ktorých som ja nepoznala. Proste mali svoju chvíľu, na akú boli zvyknutí aj predtým. Svokrovci nám varili, raňajky každé ráno robili a každý večer až do spania sme trávili s nimi v obývačke. Ja som aj mala pokus zmeniť to aspoň občas, ale bez úspechu, manžel mi hovoril, že mám byť vďačná a ja som aj mala výčitky, čo vlastne riešim, keď bývam u nich a chcú mi dobre. Ale však som sa vydala a chcela som byť manželka, nie nová sestra a dcéra. Vlastný byt sme si kúpiť vtedy mohli, zamestnaní sme boli obaja. Môj muž ale nechcel, lebo rodičia mu hovorili, aby sme sa neplašili, nezadlžovali sa, aby sme bývali pár rokov u nich a potom postavili dom na pozemku vo vedľajšej dedine, alebo ešte lepšie by bolo, keby sme bývali u nich stále. A manžel nadšene súhlasil, všetky byty, ktoré som mu ukazovala, boli zlé, drahé, nepekné a "máme kde bývať, a zlá štvrť a zlá dispozícia bytu"... Samozrejme, všetko konzultoval s rodičmi. A teraz to nemyslím v zlom, ale čakala som ako na vykúpenie, kým sme sa presťahovali. Moji rodičia kúpili v tom čase jeden byt od známej ako investíciu do budúcna a umožnili nám ísť bývať tam, len aby sme boli sami, "kým teda postavíme", ako môj muž nonstop opakoval. Lenže byt dva mesiace zíval prázdnotou, muž nemal nikdy čas, stále nejaké výhovorky. A tak som si to tu všetko prišla upratať a vyčistiť ja, postupne som si sťahovala veci, potom som tu začala som tráviť dni. Nič. Potom som tu párkrát prespala na matracoch a tak mu neostalo nič iné, len sa presťahovať tiež. Zobral si ale len jednu veľkú tašku, však "keď budeme mať postavené, nebude to sťahovať dvojmo..." Ja som síce dosiahla svoje, ale karta sa obrátila a on každý večer trávil na bazoši hľadaním postavených domov maximálne o dedinu ďalej od rodičov. Vadilo mu, že nemáme skoro nič moderne zariadené, že nemáme veľký televízor, že nemáme umývačku, sušičku a proste stále čosi.. Ale kúpiť sme si to pokojne mohli, len on nechcel, lebo do vlastného si potom kúpi.... Na všetko hundral, nič mu nebolo dobré. A ja by som aj na matracoch spala, len aby sme boli sami a vnímali tú radosť z toho, že sme spolu ako pár, rovnako... Po presťahovaní prišla ďalšia facka - začal chodiť z práce o siedmej večer, ako prvé volal s rodičmi aj hodinové telefonáty, no a každý víkend sme boli u jeho rodičov aspoň jeden celý deň. Spočiatku som to nejako výrazne neriešila, mala som tú vidinu, že sme sami a brala som to tak, že sa to zmení, keď budeme mať bábo. Lenže bábo sa narodilo a ja som (prirodzene) bola nútená získať iný pohľad na naše fungovanie, na rozloženie spoločného času, na deň, na noc, keďže prvý rok syn skoro vôbec nespal ani vo dne, ani v noci. V podstate na všetko som sa začala pozerať inak a teda aj na jeho pupočnú šnúru. Aj som sa trápila, aj hnevala, aj mi to bolo smiešne, aj som sa pokúšala o rozhovor. Vždy to dopadlo zle. Potom sa udiali nejaké veci z mojej strany, ktoré som už kedysi písala v inej téme a teraz ak otvoríme tému rodičia, "bojuje" ešte viac s tým, že to len ja zle vnímam. Pravdu? Mňa to už ani nebaví po toľkých rokoch donekonečna otvárať, lebo to je jediná téma, kvôli ktorej sa hádame a to sme minulý rok ustáli naozaj veľké problémy. Ale keby som mala tento rozum desať rokov dozadu, riešim to celkom inak a bolo by to buď alebo...
Už raz keď je zavesený na rodičoch, môžeš sa aj na hlavu postaviť, ak to nechce pochopiť... Čiže moja rada: priprav sa na otvorený rozhovor s ním najlepšie mimo domu a dosah rodičov a zvážte, čo vás ako rodinu čaká a čo je ochotný pre to urobiť aj on. Ale musí si uvedomiť, že jeho pozícia sa zmenila, jeho dieťa rastie a bude potrebovať otca, nie dobrého "brata", ktorý sa s ním možno sem tam zahrá, aj to len keď ich zoberie k rodičom... Možnosti sú zakaždým, nič nie je čierne, ani biele, ale základ je, aby boli vo vzťahu vždy dvaja spolu a v rámci možností na jednej vlnovej dĺžke. Čím skôr si to odkomunikujete a pochopia to všetky strany, tým väčším problémom sa vyhnete. Ak to neodkomunikujete, je na tebe, akú máš predstavu o partnerskom živote. Ale teda nenechaj sa "oblbnúť", že dieťaťu je v úplnej rodine najlepšie, preto budeš trpieť. Deti cítia všetko a potrebujú šťastnú mamu (aj otca, samozrejme, ale to jedna domácnosť automaticky nezaručuje). Držím palce!
@ivca88 tiez sa na to tak dívam, ale sú rodičia, ktorí by za deti aj dýchali a čo na tom, že sú dospelé a sami sú hlavou rodiny. A potom sú deti, ktoré boli vychovane doslova opicou láskou a nevedia sa toho zbaviť. Čo je horšie - nechcu sa toho zbaviť a každý, kto navrhne iné riesenie, je blázon, lebo tomu nerozumie.
Mam ešte malé deti (dvoch synov, tak som zvedavá, aka budem svokra 🤣), milujem ich nadovšetko, ale verim, že ich pripravím do života tak, že z nich budú rozvážni mladi muži, ktorí si budú uvedomovať svoju pozíciu otca/manzela a to, že nebudú u mna horší, ak mi nepovedia o tom, čo varila ich žena na obed alebo uprednostnia vylet s rodinkou pred rutinnym “cviknutim” u mna 🙈 a teda verim, že ich nebudem mat doma do 50tky 🙈 a ja nebudem na nich zavesená, ale budem si užívať koníčky a poznávacie výlety a taaak 😀 ...snívať treba, o cca 20 rokov sa sem vrátim napísať, aka je realita 🤣
@kristina2015 len to musia chciet, lebo poznam ludi, co si takuto situaciu uzivaju, ze si minaju len na seba, znackove veci, drahy telefon, hodinky neviem co vsetko a na buducnost vobec nemyslia :(