Máme mať 2 deti v mini byte?
Ahojte, máme maličký byt a jeho výmena momentálne nepripadá do úvahy z viacerých dôvodov. Uvažujeme však, že by sme chceli ešte jedno dieťatko.
Znamenalo by to pre nás spávať v obývačko-kuchyni na gauči a deti by mali izbu (13m2 ale podľa mňa nešťastne riešené umiestnenie okno-dvere-skriňa) s 2 poschodovou posteľou.
Išli by ste do toho alebo by boli deti takto v skromnom prostredí nešťastné? Plánovaný vekový rozdiel medzi deťmi by bol cca 5 rokov, možno trochu viac.
Zatiaľ len hypoteticky uvažujeme. Tak ďakujem za názory 😇
Nie nešla by som do toho planovane, poriešila by som tu situáciu s byvanim... Ale to som ja... Vy s mužom sa musíte rozhodnúť, lebo vy dvaja to budete musieť zvládnuť...
ako prechodne riesenie ok... ale ja by som dlhodobo do toho nesla... my sme v 3i s 2 detmi a je to tak akurat pohodlne... nemyslim si zas, ze je nutnost, aby kazde dieta malo vlastnu izbu.. a nehovorim to preto, ze mame 3i.. staviame dom s 5 izbami a aj tam planujeme, ze budu spolu v izbe.... ja som nikdy nemala sama izbu a tu som.. zit sa da vseliako... kazdy ma vsak ine naroky...
@elizabet173 áno to je pravda. Nie v každom súrodeneckom vzťahu panuje pohoda. Poznám aj takých, ktorý sa nemajú radi od mala a aj teraz v dospelosti sa teda k sebe moc nepriznávajú
Ja by som do toho nešla. Máme dvojizbák a už teraz s jedným 8 mes. dieťaťom je mi malý. Momentálne staviame a druhé dieťa plánujeme, až keď sa nasťahujeme.
Tiež som mala izbu so sestrou (rozdiel 7 rokov) a pratala som sa z domu hneď ako to bolo možné. 😅 Nejde len o tú detskú izbu ale celkovo stiesnená domácnosť. Viac ľudí znamená aj väčšiu potrebu úložného priestoru. A v takom zapratanom priestore (hoci sa snažím minimalizovať, čo sa dá) sa necítim komfortne ani šťastne. Tak si zhodnoť, či by to vám nevadilo.
Druhé dieťatko áno, ale najprv poriešiť bývanie. 🙂
Ja by som do toho planovane nesla a hlavne ja neznasam poschodove postele, velmi sa o tom nehovori ale deje sa velmi vela urazov a padov kvoli nim. V ziadnom pripade by som to domov nechcela.
@mima172 jedna z najväčších hlúpostí, že najlepšie, čo dokážeš dieťaťu dať, je súrodenec... to určite... hlavne ak tým súrodencom nie je čo dať jesť a nie ešte im zaplatiť slušné vzdelanie a dôstojný život. A nech sa páči, máš tu milión tém o tom, ako ľudia nedokážu vychádzať so svojimi súrodencami, ako sa dokážu do krvi pohádať pri dedičskom konaní, odrbať o peniaze jeden druhého a závidieť si pomaly aj chorobu.
Dristy o nadpozemskej surodeneckej laske mam najradsej 😄
@elizabet173
@sissy27
Ide o výchovu. My sme traja súrodenci a vzťahy máme parádne.
A pardooooon, zjavne som niektorým stúpila na otlak 🤔
PS: sama mam len 1 dieťa a druhe nebude, takže kľud dámy, napísala som len svoj názor a skúsenosť.
nie, ja by som v tak malom byte dve deti nemala 🤷♀️
a obzvlast ak jedno je vacsie, druhe babatko, ktore place, manzel si neoddychne v noci - proste z viacerych dovodov nie a tiez si myslim, ze to je len spomienkovy optimizmus ako nam bolo dobre v malych bytoch x surodencov, rodicia a este aj babka - mne dobre nebolo, nemala som ziadne sukromie a priestoe pre seba a pre svoje deti by som to nechcela
ani nahodou by som do takych stiesnenych priestorov dalsie dieta neplanovala. reci typu, dobrych ludi sa vela zmesti... treba sa opytat tych, co ako deti zili v takychto podmienkach, aki nadseni z toho boli. komfort ziaden.sukromie ziadne. moj muz by ti o tom vedel rozpravat- traja chlapci v jednej malej izbe. a to mali vekovy rozdiel optimalny. moja suseda zili piati v 1i byte, ziadne krasne spomienky na to nema. roky fungovali cela rodina na deficite spanku, lebo najmladsi surodenec bol vecne uplakany nespavec. ucit sa chodievala do parku na lavicku.
ja mam 13 rocnu a novorodenca. puberta je od narodenia spava. ak nie je vyspata, je nervozna, nevie sa sustredit, boli ju hlava. moj muz, ktory neraz potrebuje soferovat sam 1000km, musi byt samozrejme oddychnuty a vyspaty tiez. neviem si ani v tom najodvaznejsom sne predstavit, ze by sme teraz fungovali v 2i byte. a to ta moja malicka je fakt dobrucke babatko, place, len ak je fakt hladna, inak o nej ani nevieme.
ak chces svojmu dietatu dopriat do zivota benefit v podobe surodenca, zabezpec v prvom rade podmienky, aby to tvoje starsie dieta nebralo uz od narodenia surodenca ako najvacsi zivotny trest.
tym vsetkym chcem povedat, ze rataj s kazdou moznostou. ze ak otehotnies, moze sa ti narodit narocny nespavy nervacik, mozu sa ti narodit dvojicky. ratas s kazdou takou moznostou? aj s takou, ze o 7 rokov bude vacsi byt stat o 60-70% viac ako stoji tetaz? ak si ho nemozete dovolit teraz, pri 2-3 detoch si ho budete moct dovolit? sotva.
Závisí od povahy rodičov a detí, nie od veľkosti bytu.. môže byť aj obro dom.ked spolu deti nebudú vychádzať, tak budú mať zle spomienky.. keď si deti budú rozumieť, napríklad to.budu dve kľudne dievčatá čo si radi čítajú tak nevidím problem.. ak to budú dvaja chlapci čo budú skákať dole z poschodovej postele a bit sa každy možný moment tak to bude náročné.. tak.isto keď rodičia sú introverti čo radi potichu večer sledujú telku tak sa to bude dať.. ak sú to dvaja extroverti čo by chceli mať občas doma aj nejaku návštevu tak to už pôjde ťažšie.. a tak môžem dať xmilion kombinácii, nezávisí len na veľkosti bytu a množstva obyvateľov..
Tak či tak - predpokladam že keď ide len o plánovanie, tak to neplánujete na celý život.. čiže by ste žili 4ria v 2i byte cojaviem tak 5r a keď budú deti staršie tak si kúpite väčší - vôbec v tom nevidím žiaden problém..
Moja švagriná žije v 2i byte s dvoma chlapcami, sú to ešte maličké deti (5 a čoskoro 3r) a myslím že žijú úplne vpohode.. predpokladam že keď budú chlapci starší budú riešiť niečo väčšie podľa svojich možností, nevidim v tom vôbec problém a určite by som.sa kvôli bytu neobmedzovala v tom či mať druhé dieťa..
@matkahelka my sme žili 8mi v 4i byte a zle spomienky mám len na správanie otca vôbec mi neprekážalo že nás bolo veľa..
My sme boli v takom veľkom jednoizbaku, prerobili sme ho na dvojizbak. Človek to nejak prežije, mali sme jednu dcérku, ale pri druhej sme sa presťahovali do väčšieho a teda neuveriteľný rozdiel, to sa nedá porovnať na celkovom komforte a fungovaní to urobilo obrovsky rozdiel. Aj dieta spokojnejšie, lebo malo viac priestoru na vymýšľanie 🙂 takže za mňa, ak sa dá, ísť do väčšieho jednoznačne, ale ak sa nedá, zvládnete to, aj iní to zvládli.
keď túžite po deťoch tak choďte do toho, je to len medzi vami, po čom túžite, my sme zase mali také nastavenie, že najskôr zázemie, aby sme mali dosť miesta a potom deti, ale tak každý podľa seba 🙂
Ja osobne nie... deti sa samozrejme pomestia, a určite nebudú nešťastné, len či tebe z toho nebude po čase preskakovať. Predstav si, že raz budete už obidvaja opäť chodiť do práce, a po únavnom dni ťa bude čakať gauč... ktorý môžeš každý boží deň skladať a rozkladať. Máme síce nie mini, ale dvojizbový byt, výmena nateraz neprichádza do úvahy (zatiaľ ešte nie sme na tom tak, že by mi šibalo z menšieho priestoru) ale máme pred prerábkou, aby aj malý mohol mať vlastnú izbu a teda priestor a súkromie - takisto aj my. Naši ma od toho odhovárajú, že zbytočne riešime, to, že v minulosti ľudia žili na kope bola nevyhnutnosť, ja sa odmietam tváriť tak, že mi vyhovuje život á la 60-te roky, lebo nevyhovuje. Ale nám to umožňuje dispozícia bytu.
Ale musím dodať, že u nás ani nie je túžba po ďalšom dieťati, čiže nemusím to riešiť až v takej roviny ako vy.. Čiže ak chcete, môžete ísť do toho.. a po čase vymeníte byt za väčší, alebo za dom. Videla som také riešenia "skrytých spální", kedy je posteľ skrytá za takou obývacou stenou. Dá sa to aj šikovne a vkusne urobiť a nemusíte rozťahovať gauč. Takéto niečo: https://www.nabytok-mirjan24.sk/sklapacie-poste...
Myslím si, že takto sa dočasne dá celkom dobre fungovať tých pár rokov ;)
Obávam sa, že odpoveď na tvoju otázku neexistuje. Každý má totálne iné podmienky a spôsob života. Ja som mala také uplakané bábatká a nespavcov, že si s nimi absolútne neviem predstaviť žiť v takom malom priestore. Mám školáka, škôlkarku a 2,5 ročnú dcérku. Chalan už potrebuje pokoj, učiť sa, má izbu sám, baby sú spolu. Môj muž 5 rokov pracuje z domu. Máme dom a sú dni, kedy môj muž vyletí z pracovne, nech sú tichšie, lebo aj keď má slúchadlá, počuje ako pištia. Ďalšia vec je, keď im dojdu kamoši. Ja pochádzam z takých jednoduchších pomerov, mali sme s mamou v podstate jednu izbu v dome (žili sme u starkých) a celý život tam som trpela, že si nemám kde kamarátku zavolať, lebo sme tam mali všetko nakope … také provizórium a to bolo pre 20rokmi. Svojim deťom by som toto nespravila. Keď prišiel môj manžel a tým, že by chcel ešte bábo, povedala som, že ok, ale nech zháňa väčšie bývanie lebo s troma deťmi som si to nevedela prestaviť ani v trojizbáku, nie že v maličkom bytíku, kde ste všetci nakope. Keby sme nekúpili dom, ostali by sme pri dvoch deťoch.
Každý má iné nároky a má rád iný štandard. My máme veľký byt, 2 deti, každé svoju izbu ale prijala by som niečo väčšie. A neviem si predstaviť, že by sme boli v menšom. Ja by som do toho nešla na tvojom mieste. Ale ty musíš vedieť...
@ivik4 Tiež som sa pratala z garzónky, keď sme už na ňu boli dvaja. Kým som tam bývala sama, tak bolo super, keď sa ku mne nasťahoval manžel (vtedy ešte priateľ), tak to bolo síce romantické a vzrušujúce, že "naše prvé spoločné bývanie", na druhej strane hrozne nepraktické. Raz som sa naštvala, a povedala si, že nemakáme v práci obidvaja preto, aby sme večer spali na blbom rozťahovacom gauči a vstávali ráno dolámaní. Do dvoch dní sme mali väčší byt :D
Ja mám kamarátku a oni bývali 5ti v 1izbov.byte až do dospelosti.Kuchyna s obývačkou a v izbe spali všetci piati.Manzelska posteľ,jednolozko a poschodová posteľ.Mali to ltt,ale bývali tak až do dospelosti detí, kamarátka bola najmladšia, súrodenci po dvoch rokoch.Takze dá sa všetko.
Uplne v pohode tiež byvame v panelaku a mala som s bratom izbu. Je medzi nami 6 rokov rozdiel. Praveze som mamine snim velmi pomahala neskor som po neho chodila do škôlky, potom sme spolu chodili do školy aj som sa sním učila. A izba uplne v pohode. Jediny problem bol sa dohodnut kto vecer pozera telku😀
Isla by som do toho, ak v buducnosti (3-5rokov, ked sa po MD zamestnas) by si vedela zaistit lepsie prostredie. Pretoze s pubertakmi v takom malom byte to uz bude trapenie, pre vsetkych 4. Ako ano, prezili aj ini, aj v horsom. Ale zas ja by som rada detom dopriala viac, nez len 'prezit'
Čo je minibyt?koľko má obývačka s kuchyňou?školák sa aj tak bude učiť v kuchyni a do 10 r bude pomaly s Vami v obývačke potom sa bude už ťahať do svojej izby aspoň u nás to tak bolo Možno sú deti, ktoré sú radi samé v izbe.Teraz, keď pracuješ by som rozmýšľala nad väčším bytom nevieš čo bude o x rokov, ale asi by som to nechcela zakopavat 4 osoby o seba v byte.Ano ludia žijú aj viacerí v malých bytoch.Ak Tá nesuri vek počkala by som a riešila väčší byt, alebo 2 izbak, ale väčší rozmerovo.Ci rozdiel 5 rokov či 8 r už nehrá rolu aj tak to budú dvaja jedinacikovia.
Ja osobne by som do toho nešla. ale to je môj názor, ak Ty to cítiš inak je to na Tebe. Pre mňa by bolo nepredstaviteľné "tlačiť" sa v mini byte. Ja potrebujem svoj osobný priestor, môj muž ho potrebuje, deti ho budú potrebovať... ja rozumiem, že je kopa ľudí, ktorí nemajú na výber a musia tak žiť/fungovať, no predpokladám, že keby na výber mali, zvolili by si inú alternatívu.
A čo ísť na par rokov do podnájmu, trochu väčšieho?
Co sa týka otázky, ide hlavne o to, aka si, sú ženy co všetko dávajú lavou zadnou, akčné, večne vonku so starším dieťaťom a malinke spi v kočíku celé kilometre, alebo v nosiči na bruchu a pochodia široké okolie a potom take, čo sa cítia večne unavené, hoc by im aj dieťa krásne spalo. Závisí aj od bábätka, aké bude, niektoré sú maximálne spokojne s tým ze sú napapane, lubene, nosené a najkrajšie na svete a niektoré prerevu celý prvý rok. Staršie dieťa aké je, sama vies, či pohodak, či nervacik trochu.
Ja mam medzi deťmi 9 ročný rozdiel, prvý syn náročný, ale brutálne sa tešil z malého. Teraz už sa aj fajne povadia, majú 4 a 13, ale teda bývame vo väčšom byte. Na čo si ale daj pozor, ak do toho pôjdeš je zninimalizovanie veci. Pre babo nepohrdni pozicanymi vecami, mnohé z nich sú ako nové, no ich fascinujúca vlastnosť je, že ich po pár mesiacoch vrátiš a nič neskladujes. Ak máš dobrý zdroj, prvé roky vybavíš takto a šetris priestor 🙂 no a zbav sa všetkého co bežne nepoužívate, zaberá to zbytočne miesto.
Co sa týka spania v kuchyni / obývačke, kdesi som videla nápad, že mali vyvýšené "pódium". Hore stol alebo co treba a dolná časť sa na noc vysunula a bol v nej madrac. Na pinterese ci kde iste nájdeš.
Držím palce
My sme žili tri deti v jednej detskej. S odstupom 3 roky staršie dve a po ďalších 5 rokoch ešte tretie. A sme tu. Bolo aj dobre aj nervy ale každopádne nemyslím si že pre deti je to zle. Neuznavam zavrieť deti každé do svojej izby. Súkromie budú mať keď sa odstahuju...
Treba si k tomu sadnut a porozmýšľať nad plánmi do budúcnosti. Kúpa väčšieho bytu, ako ste na tom finančne, či zvládnete dve deti finančne momentálne utiahnuť atď. Ja som s mužom bývala s dvoma deťmi 5a2 roky v byte o výmere 47m2. Izbu sme mali spoločnú postel 180x200 a vedľa nej ďalšiu 70x160. Pomestili sme sa všetci. Obývačka bola obývačkou. no minuly mesiac sme si splnili sen a z bytiku sme dali domček 90m2 kde má každý svoju izbu 🙂 takze je to len na vás ako zhodnotíte momentálnu situáciu a ako zhodnotíte vyhliadky do budúcnosti s väčším bývaním. Jedno je jasne že dlho by sme v tom byte nemohli sa tlačiť lebo deti prídu do veku kedy to súkromie a vlastný priestor budú potrebovať.
Svagrovci byvaju piati v 2-izbaku. Rodicia v obyvacko-kuchyni a decka v izbe. Decka maju 7, 5 a 4 roky, stastne su ako blchy. My sme byvali siesti v 2 izbach a necitila som sa nestastna.
Ja by som do toho nešla, kým by som si nebola istá, že väčšie bývanie bude na 100%. Osobne si myslím, že každý si zaslúži svoj priestor a súkromie, deti aj rodičia. Čo ak vám to situácia nedovolí a deti budú musieť byť v jednej izbe niekoľko rokov, to bude napr. 16-ročná mladá baba nadšená, že spáva na poschodovej posteli s 10-11-ročným bratom. Čo ak budete mať dvojičky?
Ja by som nechcela aby bol život mojej rodiny o "zvykaní si a prispôsobovaní sa". Chápem, ak sa niečo vyskytne (choroba, nehoda, atď.), vtedy je nevyhnutné prispôsobiť sa situácii. Dobrovoľne by som si však neplánovala mať viac detí v maličkom byte a spávať s mužom na gauči v obývačke.