Máme mať 2 deti v mini byte?
Ahojte, máme maličký byt a jeho výmena momentálne nepripadá do úvahy z viacerých dôvodov. Uvažujeme však, že by sme chceli ešte jedno dieťatko.
Znamenalo by to pre nás spávať v obývačko-kuchyni na gauči a deti by mali izbu (13m2 ale podľa mňa nešťastne riešené umiestnenie okno-dvere-skriňa) s 2 poschodovou posteľou.
Išli by ste do toho alebo by boli deti takto v skromnom prostredí nešťastné? Plánovaný vekový rozdiel medzi deťmi by bol cca 5 rokov, možno trochu viac.
Zatiaľ len hypoteticky uvažujeme. Tak ďakujem za názory 😇
dobrych ludi sa vsade vela zmesti 😉 a ked nie tak sa potlacia 😀 ak netriete biedu isla by som do 2 deti aj v malom byte... realne tazke to bude az s prichodom puberty tej starsej, cca o 7 rokov
@vanda323 viem, že mi to môže byť ukradnuté, nebudem brať názory žien z MK ako alfu a omegu nášho života, ale predsa len cudzí nezaujatý názor či skúsenosť mi možno ukážu veci, úskalia, na ktoré sme nepomysleli... napr. spolužitie už školáka a malého 2r. dieťaťa v spoločnej izbe. My sme jedináčikovia a sami si to nevieme až tak predstaviť ako to bude s takýmto väčším rozdielom 😊 a tu sú predsa len maminky, ktoré možno majú takúto situáciu doma odžitú… lebo lásku im rozdáme s radosťou a z celého srdca, len to ostatné aby im nechýbalo v živote.
@zuzanka.zuzu netrieme 😊 nemáme síce na rozhadzovanie, ale ani nemusíme obracať každé euro. Verím, že o 7 rokov už budeme riešiť väčšie bývanie…
Kludne ho majte. To si nenaplanujes ake to bude Mozno ten mensi bude s vami na gauci spat🙂prilepeny na tebe., a tvoj muz na tej poschodovej posteli. S detmi budes vela vonku v izbe budu len spat.. zoberiete uver kupite vacsi byt. Vsetko sa da ked sa chce . Hlavne je ze obaja dalsie dieta chcete. Nebudete to lutovat.
Koli.priestoru by spm nevahala mat 2 deti.
Len to treba poriadne organizacne premysliet.
Ja myslim,ze taky vekovy rozdiel nie je v tomto pripade dobry a mal by byt co najmensi.
Prave koli tomu priestoru.
Pretoze babätko a o 5 rokov starsie dieta maju uplne rozdielne potreby.
Hraju sa s rozdielnymi vecami,male deti sa castejsie budia,rovnako poobede este spavaju.
A ked pride napr.skola,to starsie sa bude musiet ucit a male ho bude vyrusovat...
Urcite by som nevolila velky odstup.
Max 3 roky.
Ahoj, ja len v skratke. My sme boli v 2i byte mama+4 deti... A kamoška v 1i s kuchynkou malou boli rodicia+4deti. Podla mna je to v pohode ked si najdete system a nemate velke nároky a potom uvidíte co bude časom.
Uprimne 5 rocny rozdiel znamena male placuce babatko a o uplneho drobca s potrebou obedneho spanku a aktivneho prvaka-druhaka... bude to velmi narocne skombinovat bez toho, aby si mala aspon izbu navyse. Samozrejme chapem tomu "vymena neprichadza do uvahy", ale skuste to prejst zo vsetkych stran a uhlov, mozno nejaku alternativu financovania najdete... A deti nestastne? Nie, to nebudu... ale ty budes v tom kazdodennom systeme musiet dokola riesit vela konfliktov a problemov... uz len ked si starsie-mladsie dieta dovedie kamaratov na hru...
Poznam rodinu,kde rodicia mali tri deti s najmenším rozdielom aky je možný v jedinej izbe! Az ked boli deti školáci, starí rodičia dovolili,aby mali deti aspoň vlastnú izbu. Ja som zo 4 deti(2 baby,2 chlapci) byt 4ka ale izbu sme mali s dvomi pochodovymi posteľami,bolo to obcas na nervy ked sme uz boli pubertiaci,ale tak kde nie?
Ak túžite mať ešte aspoň jedno babo,teraz je najlepší cas, podľa mna🙂🍀
Dve deti zvladnu byt aj v malej izbe, aj rodicia zvladnu prespavat v obyvacke, male dvojrocne moze spavat obedny spanok v ich detskej kym starsie bude v skole.
Na druhej strane mame male dieta a popri nom prerabame za pochodu dom. Tragedia to nie je, ale ak by som mala mat druhe chcem mat dokonceny cely dom aj upraveny dvor.
Ja budem možno jediná ale asi by som nemala ďalšie a už vôbec nie s takým rozdielom (A to mám momentálne tri deti). Ako dieťa som žila v dvojizbaku, naši mali v obývačke spací kút. S bratom máme medzi sebou skoro 6 rokov rozdiel a teda žiadna zábava to nebola, na spoločnú izbu nespomínam ako na niečo úžasné a euforické. Išlo mi to na nervy a jemu predpokladám tiež. Dnes máme vzťah viac ako dobrý ale spoločnú reč sme v podstate našli až v dospelosti. Inak sme boli úplne odlišné povahy, mali sme úplne iné záujmy. Od jeho narodenia som musela byť ja tá veľká, chápavá a tolerantná, rozumná sestra. Späť sme od istého času chodili v jeden čas, keďže aj naši chceli mať kľud. Takže som každý večer minimálne hodinu čumela do stropu... Nemohla som ísť spať neskôr, lebo brácho by reval, že aj on chce byť hore (všeobecne som nemohla kopec vecí, lebo on to ešte nemohol a reval by, že chce tiež...).
Chápem, že niekto to vidí inak a má spomienky ako so súrodencami tajné čítali pod dekou a rozprávali si historky ale u nás sa toto nekonalo. A to sme boli dvaja. Keď tu čítam o štyroch deťoch v maličkom byte a podobne, tak neverím, že s tým boli všetci taký strašne spokojní.
Nechcem sa nikoho dotknúť, ani to nemyslím zle ale niekedy fakt len pozerám ako sa tu z nepohodlného a hlavne malého bývania robí z núdze cnosť.
V konečnom dôsledku som samozrejme rada, že brácho sa narodil a, že ho mám a ani by mi nenapadlo nejak to našim vyčítať. Ja som im veľmi veľmi vďačná a bola to ich voľba. Je to skôr o tom, že ja to takto nechcem a spravila som všetko preto, aby to tak nebolo.
My sme v podobnej situacii, mame 1,5 izbovy byt a cakame druhe baby. Spanie v obyvacke na gauci je na obesenie uz aj s malym bruchom. Priatel chodi neskor spat ako ja, takze ma dost rusi. Chodim si radsej lahnut k synovi do izby.
Starsi je dost narocne a hlucne dieta, ktory vyzaduje vela pozornosti. Uz teraz som z toho vycerpana. Neviem si predstavit, ked sa babatko narodi ako to budeme zvladat, ale ja chcem vacsi byt co najskor, este polovicku do toho dotlacit. Ceny bytov neskutocne stupaju.
Ja osobne by som to dost zvazovala, ale mam kamosku, ktora ma v 2i byte dokonca 3 deti, 2 su uz skolaci a jedna skolkarka. Teraz uz idu stavat dom, ale do isteho veku deti v tom ona nevidela ziadny velky problem.
Inak suhlasim, ze vsetko toto "my sme tiez tak vyrastali a zvladli sme to" je strasny spomienkovy optimizmus... my sme boli tri v jednej izbe velmi dlho (velka, ale proste len jedna) a som rada, ze sme sa nepozabijali urcite momenty... mladsia sestra nam obom starsim sla solidne na nervy... hned ako sa dalo sme riesili vlastne byvanie... v dospelosti som jasne rada, ze ich mam, ale vtedy to boli len nervy a hadky kvoli hlupostiam...
Ja som byvala na byte s jednou 80rocnou pani a ona spominala, ze boli v garsonke piati natlaceni - mala troch synov po roku a stvrt kazdeho. Ze dali matrace na zem a vsetci piati tam spali. Cize vzdy existuje este vacsi hardcore 🤪
Neviem aky byt mate vy, my sme boli styria v 48m2 + lodzia, mini spalna + obyvacka s kuch.kutom (tam spal chlap na gauci 5 rokov aby sa vyspal do roboty) a ja v izbe s detmi, doslova postel na posteli... bolo to stiesnené ale nie neprezitelné, hlavne to bolo nase a nie ziaden cudzi podnajom... a pred nami tam byvala rodina s tromi detmi + stvrte na ceste.... sice sme sa neskor odstahovali, ale "vyhnali" nas hlucni susedia, nie pocet deti a maly priestor...
Zas treba brať do úvahy aj výpadok 1 príjmu, keď budeš na RD, keď teraz ako 2 pracujúci nemate dosah na väčší byt, tak to nevidím pri 2 deťoch veľmi ružovo do budúcnosti. Ja by som najprv riešila bývanie a potom plánovala ďalšie deti.
prv by som poriesila byvanie
Deti sú deti, skôr ako to dáš ty a manžel, ktorý živí rodinu.
My by sme tak zit nechceli..Ani dvaja v garsonke bez deti nie .. Vies tu Ti kazdy napise nazor za seba , tak Ti to nic nepomoze v rozhodnuti
5rokov rozdiel je dost .. starsie sa bude chciet ucit mladsie bude vyrusovat ..starsie anis a nenazdas bude v puberte a mladsie sa bude chciet ucit .. v obyvacke budete vy a co pojdu do kupelne? byt takto rok dva ok ale do buducnosti nie ....
Kedysi žili ludia v jednej izbe a pomestili sa. Vsetko je to o zvyku. Nikde nie je napisane, ze sa vasa situacia nezmeni a o dva roky nebudete byvat inde.
Ak je tuzba po dietatku, nie je o com.
Prečo nešťastne? V súkromnom prostredí....ny bývame v jednoizbaku...teraz ja s dvoma detičkami. Predtým ešte ich otec. A sme tu šťastní. Aj keď je to jednoizbak. Deti sú spokojné, ja som s pokojná. To ze mame malý byt neznamená ze tu budeme nešťastní lebo.... Ako áno niekedy by bodla napr ešte jedna izba.... Ale poviem. Ti pravdu neviem si predstaviť ze bývame vo väčšom a majú svoju izba napríklad. Len si musíte zvyknúť. Nič viac
Ja by som nesla ani do 1 dietata keby som na to nemala podmienky.
Podla mna na 2. dieta nemate dostatocne podmienky. Takze moj nazor je nie 2. dieta.
To, ako zili ludia kedysi (5 ludi na 20m2) suvisi aj s tym, ze neboli take moznosti si otehotnenie patricne korigovat. Dnes uz ludia mozu byt zodpovednejsi a odhadnut na co maju a na co nie.
Poznam mnohopocetne rodiny, ktore na ten pocet deti nemali podmienky (70m2 na 7 clennu rodinu-5 deti) a aj ked rodicia su akoze "stastni" deti su velmi nestastne.
Ale to len moj nazor, skusenosti a odpozorovanie. Ty sa mozes vrhnut do cohokolvek chces.
susedov sme mali - 5 ľudí v jednoizbáku. Dvaja dospelí a tri deti, z toho dvaja pomaly puberťáci a škôlkár. Pre mňa nepredstaviteľné.
Ono kým máš deti malé v škôlkarskom veku tak sa s priestorom dá uskromniť. Ale čo budeš robiť so 6 ročným prvákom a 11 ročným takmer puberťákom, keď každý z nich sa potrebuje pripraviť na zajtra do školy, každý má iné záujmy, v inom čase chodí spať, ešte keď to bude dievča a chlapec. Akože keď "sa stane" tak sa to určite zvládnuť dá, ale prečo by niekto do toho išiel dobrovoľne a plánovane, to netuším.
@krkavcia_mater hej, žili aj 12 v jednej izbe, vstávali s východom slnka, išli sa postarať o statok, potom na pole, a vracali sa až so západom slnka. Svietili petrolejkou a potrebu vykonávali do jamy na dvore. Deti v 15-16 rokoch odchádzali "do sveta na skusy", chlapci na vojnu a svadby boli dohodnuté rodinami a veľmi skoro. Ja som myslela, že odvtedy sme už niekam pokročili...
Ja som tiež jedináčik, a čakáme 4 bábo....neboj sa , pomestite sa...bude dobré 👍
Keď som si prečítala tvoj príspevok, hneď som si spomenula ako som pár dní dozadu čítala text v priloženom linku 🙂
Môj otec je z 8 detí a bývali v jednej izbe, áno, tak sa kedysi žilo, to len teraz máme obrovské, no prázdne domy. My bývame v krpatom 2i, provizórne prerobenom na 3i (1 izba bez okna, taky kumbál), máme 1 dieťa. Vždy som túžila po veľkej rodine, žiaľ nie vždy sú veci tak ako si vysnívame. Keby nám pán Boh dopraje, tak by sme mali ešte aj 2 deti. Deti nie sú také náročné ako my, dospeláci. Existujú poschodové postele atď. Ale som sa rozkecala 😁 V skratke - ak s manželom túžite po dieťatku, tak choďte do toho 🙂 A hlavne, najviac co dokážete svojmu prvému dieťaťu dat je súrodenec ❤️
https://m.facebook.com/odinodkazprebuducnost/ph...
A ja sa zamyslam, ci nebude blbe, aby dve deti mali 1 izbu ale velkost 22m2. Ako male deti to moze byt ok, ale ako pubertaci urcite nie.
Vo vasich podmienkach by som nesla ani do 1 dietata. Ale poznam par, co to maju rovnako ako vy + 2 deti (1r. a 6r.). Spavaju v obyvacke. Ale teda neviem ci su spokojni alebo nie. Ale da sa zit vselijako
Túžba po dieťati je tvoja a tvojho partnera....Nás názor mamičiek z MK ti môže byť ukradnutý...ak máš v ♥️ lásku pomestite sa neboj a časom možno byt vymeníte....