Máme ostať na dedine, alebo sa vrátiť do mesta?
Ahojte milé žienky, idem sa vás spýtať na váš názor. Dopredu sa ospravedlňujem za dlhú správu.
Som z Bratislavy a prežila som tu celý svoj život. Pred 3 rokmi keď som čakala 3. bábo sme kúpili menší dom v malej dedine asi hodinu od BA, ktorý sme chceli využívať na víkendy. Bol to taký kompromis medzi mnou a manželom. Ten túžil bývať v dome, ale v BA sme si ho dovoliť nemohli a ja som zase chcela zostať v BA. Tam máme 4 izbový byt. Po veľkej prerábke domu sme tam v lete 2021 konečne začali chodiť na víkendy a v podstate sme tam boli celé leto. Manžel sa ma počas leta spýtal, či by sme sa tam neskúsili presťahovať, skúsiť život na dedine, aké by to bolo pre deti a tak. Ja som dosť váhala a dlho sme to riešili, ale potom sme sa dohodli že to skúsime na rok a keď sa nám nebude páčiť, tak sa vrátime do BA. Muž robil z domu a ja som bola na materskej tak po tejto stránke to bolo v pohode. Najstarší syn nastúpil do novej školy, dcéra do škôlky a ja som zostala doma v novom dome s malým bábom. Deti si zvykli veľmi rýchlo, aj muž, ale ja som si zvykala ťažšie. Je to malá dedina a chýbala mi socializácia, aj keď nejaké maminy som spoznala a snažila som sa s nimi stretávať. Ale stále mi veľmi chýbali moje blízke kamarátky z BA, blízka dostupnosť služieb a zistila som, že na dedine sa musí za väčšinou vecí dochádzať autom, ako v meste, kde som si väčšinu vecí vybavila viacmenej na pešo.
Asi po pol roku sme si uvedomili, že tento dom je pre nás 5 malý (na víkendy stačil, ale na každodenný život veľmi nie) a vyvstala otázka čo s tým. Ja som sa chcela vrátiť do BA, ale manžel mi povedal, že on vidí ako je tu deťom dobre, a že on by radšej hľadal väčší dom tu niekde v okolí, možno bližšie k mestu. A že on sa už do BA vrátiť nechce, že náš byt je podľa neho pre nás 5 tich nedostačujúci a on chce zabezpečiť deťom priestor a slobodu. Brala som to dosť ťažko, keďže dohoda bola že to na rok len skúsime. Nakoniec sme začali pozerať väčšie domy a našli sme jeden veľký vo vedľajšej dedine. Po dlhom uvažovaní a presviedčaní od manžela som nakoniec pristála na to, že ten víkendový dom predáme a kúpime tento veľký (byt v BA stále máme). Takže sme sa zase po roku sťahovali, syna sme prehlásili do miestnej školy, už tretej v poradí a dcéra tu nastúpila do 1.ročníka. Syn najprv vôbec nechcel, predsa si už za ten rok našiel kamošov a zvykol si.
Keď sme sa presťahovali, na mňa sa to asi všetko zrútilo, prerábka víkendového domu, ktorá trvala vyše roka, sťahovanie tam, a po roku už zase sťahovanie do nového domu, plus kúpa a predaj domov a to všetko s tromi deťmi a bežnými starosťami ktoré sú s tým spojené. Myslím si, že som totálne vyhorela a od momentu keď sme sa sem presťahovali som začala hovoriť, že ja tu vlastne nechcem žiť, ani bývať v tomto dome, a že ja som sa celý čas chcela vrátiť do BA. Cítila som že toto nebolo úplne moje rozhodnutie a veľmi som to vyčítala nielen sebe ale potom aj manželovi. Manžel to najprv nechcel akceptovať, tvrdil že to je len moj problém, ktorý si musím ja nejako vyriešiť, no bolo to veľmi náročné obdobie, lebo som sa cítila totálne nepochopená, sama a z toho všetkého úplne vyčerpaná. Do toho som bola ešte stále doma na materskej a socilizácia bola že úplne minimálna. Plus tu je aj ťažšia socializácia, nie je tu ani žiadne ihrisko kde by sa maminy stretávali a zároveň som sa už aj ja do seba uzavrela, a nechcelo sa mi opäť vyhľadávať nové kotakty. Deti si tu ale pomerne rýchlo zvykli a škola do ktorej nastúpili je veĺmi fajn, tak aspoň to ma utešovalo. Asi okolo minulých vianoc a po niekoľých návštevách manželskej poradne, manžel povedal, že dobre teda, vidím že si tu asi nezvykneš, tak teda keď chceš, môžme sa vrátiť do BA a tento dom si necháme na víkendy. On síce chce ostať tu a vidí, že aj deti sú spokojné a stále si myslí, že náš byt v BA je už pre nás malý, ale že on sa pripôsobí. Ja som potom postupne spravila sama všetky kroky k tomu, aby sme sa mohli vrátiť. Keďže syn bol tento rok piatak, podala som prihlášky na 8 ročné gymnáziá v BA, aby mal v prípade úspechu možnosť si vybrať, keďže na tú pôvodnú základnú školu kam chodil v BA sa už nechcel vrátiť. Doma som sa s ním pripravovala na prijímačky asi 2 mesiace a nakoniec ho prijali na obidve školy. Ja som si našla od septembra prácu v škole, dcéru som prehlásila na školu, kde mám nastúpiť a najmladšiemu synovi som vybavila súkromnú škôlku. Ja, dcéra aj najmladší syn máme všetko na pešo, najstarší syn by musel dochádzať MHD ale nie dlho. A teraz po tomto strašne dlhom úvode prichádza môj problém a dilema.
Začala som o tomto celom mojom rozhodnutí úplne pochybovať, lebo viem že ho chcem iba ja. Manžel a deti chcú zostať tu, sú tu spokojní a vlastne chápem že tým pádom deti ani nemajú prečo chcieť odísť. Stále som si hovorila posledný rok, že veď deti si zvyknú na nový život, školy a tak a teraz keď ich mám odtiaľto zobrať, je mi to strašne ľúto. Že im vezmem určitú slobodu(syn tu s kamarátmi chodí veľa von a viem že sa naozaj hrajú vonku, stavajú bunkre atď). Toto by asi v BA úplne nemal. Zase v BA by mal viac možností krúžkov, ktoré sú tu dosť obmedzené. Ak sa presťahujeme do BA, bude to len moje rozhodnutie a tým pádom dám seba do popredia, ak tu zostaneme, dám do popredia deti a manžela. Pravda je aj to, že už som si tu na určité veci zvykla a snažím sa predstaviť si ako by som si to mohla zariadiť aby som tu bola šťastná. Prácu by som si asi časom našla niekde v okolí, aj keď by to určite nebolo na pešo ako som si vysnívala🙂. Aj keď cítim, že keď sa vrátim do práce medzi ľudí, určite mi to pomôže. Mám z toho všetkého veľký strach, či to má zmysel všetko opäť meniť. A zase keď tu zostaneme, mám strach z toho že stratím kontakt s BA, kde mám rodinu, priateľky. Aj keď sa navštevujeme, ten kontakt je oveľa menší. Syn má tiež možnosť studovať na dobrom gymnáziu, to by som musela zrušiť, keďže bývame stále ďaleko od BA, cca.50 minút, takže dochádzanie nie je možné. Takže to by ma mrzelo tiež, aj ked neviem do akej miery je dôležité pre neho aby teraz chodil na gymnázium, ak je spokojný aj na tejto dedinskej škole a je dobrá. Je to veľmi ťažké rozhodnutie a bohužiaľ ho už teraz musím urobiť sama.
Ospravedlňujem sa za dlhú správu a ak ste to dočítali až sem, ďakujem veľmi pekne.
Do BA rada chodím, mám to tam rada. Zoženiem čo potrebujem, kultúrne vyžitie. Som v nej 20 minút po dialnici. Každopádne ako píšem rada tam chodím a stačí mi to na takéto návštevy ak mám čas, potrebu a náladu a takto mi to vyhovuje, len tam chodiť.
Nečakaj od ľudí aby ti tu napísali kde máš žiť. Každý je iný a je faktom, ze dedina či mesto každé ma svoje + a -. Záleží od toho akej je kto povahy a čo ho napĺňa. Niekoho shoppingovanie, iného práca na záhrade a grilovanie.
Ty mi prídeš ako nerozhodný človek. Bojuješ silne a dupes ze chceš mesto a keď manžel na to pristupi tak zas nevieš. Meniť každú chcilu deťom prostredie tiež nieje dobré. Deti sú prispôsobivé ale tiež nieje dobre ich každú chcilu vyrrhavat zo známeho prostredia.
@tinus7 podla mna sa budes na to zase inak pozerat, ked sama nastupis do prace. Socializacia ti chybala, lebo si bola doma. Po praci budes za ten klud na dedine mozno aj vdacna. Detom bude ta sloboda na dedine chybat a je tam vo vseobecnosti bezpecnejsie. Spis si pre a proti, uvidis.
@lucia245 Veď tie deti ešte pred 2 rokmi v tej Bratislave žili. A keď tam stále majú byt, ktorý nikomu neprenajali, tak tam určite chodievajú. Tak aký šok pre deti? A keby aj, Bratislava nie je New York, aby z nej niekto z normálnej civilizovanej dediny bol v šoku.
Dom v malom meste tiež vôbec nie je riešenie. Autorka písala, že sa do ďalšej inej nehnuteľnosti sťahovať nechce (keď sme jej písali, aby predali byt aj dom a kúpili dom v Bratislave). Okrem toho, ona nechce mesto, ako také. Chce Bratislavu, tam má rodinné, priateľské a už aj pracovné väzby, všetkým deťom tam už vybavila školu a škôlku. Iné malé mesto je kompromis z kategórie "s týmto nebude spokojný vôbec nikto".
byvala som v meste v byte, kupili sme dom, predstava bola krásna, časom som pochopila, dom je fajn pre malé deti, dáš pod okno kočiar a ono si spinká, urobíš pieskovisko sa ti vyhrá, no pride puberta a bum, dieťa má ďaleko do mesta, buď ho voziť alebo musi sa spoliehať na verejnú dopravu, cez víkendy, doprava o ničom, posledný spoj o 18.00hod., tak sedí v izbe na pc, dalej dom si vyžaduje vždy nejaké financie, opraviť prerobiť.... potrebné je auto, väčší nákup nereálny, potraviny jedny a predražené, no krčiem neúrekom, takže dom je dobrý pre malé deti a dôchodcov, inak sa človek narobi nielen v práci ale aj na dome.Rozmýšlat dnes, tak zostanem v byte a kupim malý domček na vikendy pre relax a grilovačku.
@tinus7 my bývame tiež od BA hodinu cesty teda už je tu diaľnica. Ale zas ja som dedinský človek, potrebujem dom a mat nejakú záhradku, priestor pre deti na hranie a nie panelák. Tiež bývame na dedine kde ani obchod nieje, ale treba si nájsť známych susedov a hneď to bude lepšie podľa mňa. Sem tam nejaká grilovacka a bude. A neviem ci máš auto či nie však ak máš auto tak sa ním dostaneš kedy chceš a kam chceš. Tiež tvoje priateľky by nemali nonstop čas a ty tiež nie pri 3detoch. A možno by ste sa vrátili naspäť a aj tak by si šťastná nebola.. Sadnite si všetci spolu a porozprávajte sa o tom.
Ja som tiež bola zvyknutá na mesto a ze je všetko blízko ale odkedy mam malu pre mňa dedina je najlepšie miesto na domov😃
Autorka, z tvojho príspevku mi kričí slovo sebeckosť. Presne tak ťa vnímam. Všetci sú spokojní a ty vyrypuješ. Lebo TY a TY.
Baby, o akých komunitách v tej BA píšete? O tom, že ste v robote celý deň, niektoré aj cez víkend (ako jedna prispievateľka tu), štvete sa vláčením a rozvážaním detí na fancy krúžky, lebo je to moderné (často aj proti ich vôli, ale cítite sa strašne dôležité), potom idete do Rakúska na potraviny... To je komunita? Či komunita sú mamky kamošky na RD, ktoré pôjdu o chvíľu do práce a pohltia ich vlastné starosti?
Normálne mám pocit, že si fakt niektoré myslíte, že len v BA je socializácia, fitká, kaviarne a neviem čo, sa už spamätajte s tým glorifikovaním Bratislavy. Aj s tým gymnáziom a podobnými vecami, prečo by mala autorka rozhodovať za syna, kam pôjde na strednú, keď sa vyjadril že nechce ísť na 8r gymo? To akože z akého dôvodu? Tie malomeštiacke kydy o lepšom vzdelaní ma už seriózne vytáčajú.
Žila som v Bratislave, mám ju veľmi rada. Rozhodne ju však neglorifikujem. Nemám prečo. Žijem v obci pri krajskom meste, kde je všetko, dokonca aj fitko, detský lekár, lekáreň, krásne prostredie, skvelá škola a škôlka. V práci som za 20 min, moje dieťa v škôlke za 5 min. Výhoda domu, dvoru a veľkého priestoru pre deti, ktoré ti idú do puberty je neoceniteľná. Na to však prídeš až, keď sa dotrepeš späť do bytu, kde ťa to plesne rovno medzi oči.
Mne zase preplnene mesto prestava vyhovovat a tiez staviame vikendovy dom, ale dalej cca 80km od BA. Zalezi od povahy, ale zase daka extra socializacia s detmi na ihrisku nebyvala, moji nikdy nepotrebovali mat kolektiv deti okolo seba a nastupom do prace aj tak tie vztahy opadli. Lebo cez tyzden kazdy v skole, skolke v praci a cez vikend po navstevach, vyletoch, upratovanie. Dcere je pravda ze to tu moc nevonia predsa ma 14 rokov a obcas ostava doma ak ma daky program s kamoskou. A uz tiez zvazujeme ci sa nestahovat, ale este pockame. Na druhu stranu mne nerobi problem zbalit deti, psa a ist do mesta. Do Trnavy to mame cca 45 min busom. Ale krcmu tu mame dobru varia aj denne menu, obchod ziadny, skolku uz netreba. A tak ja som skor introvert, nemam potrebu riesit manikuru, kadernicku, vinko kazdy piatok. Kamoska ma tiez vikendovy dom a bud robia na dome alebo su u rodicov. A behat po obchodakoch ma tiez preslo, vcera sme boli dcere kupovat tricka a mala som veru dost. Tu je pohoda ako mam dovolenku rano ranajky, upratat, teraz dozorovat majstrov, nieco sa navari,prejst sa do lesa na hriby. Co by sme v panelaku, na ihriska su velky, kamosov maju po babkach a dovolenkach.
Ja som tiež skôr mestský typ, ale tiež sme postavili dom na dedine a som na materskej práve a úplne ti rozumiem prečo ťa to ťahá do mesta. Ale vo Vašej situácii je asi ozaj na mieste už zostať tam kde ste, skús si zvyknúť a nájsť si na tom pozitíva, ja som sa napríklad namotala na záhradku. Ale je pravda že som tu taká sama, bez kamarátok atď. Ale s ohľadom na deti by už ozaj nebolo správne sa zasa sťahovať
@drahomirrra ja ti tu komunitu rada vysvetlim, po praci - 16,00 som zavrela pocitac, a vybehla von na dvor - uzavrety vnutroblok v starom meste v BA, nebolo sa treba ani s nikym dohadovat, vonku nas bolo kopec, v mojom veku, s rovnako starymi detmi a zaujmami. Robili sme si spolu program, predebatili vsetko. Na dedine ? Ano, vsetko krasne, no so 60-rocnym susedom, akokolvek mame dobry vztah, sa nebudem bavit o menstruacii, svojich alebo detskych problemoch. Ja ani vobec niesom kruzkovy typ matky, co vlaci niekam dieta proti jeho voli, a cvicim uz dobrych 6 rokov doma s youtubom. Mne nechybaju kaviarne a neobmedzene moznosti jedenia hlavneho mesta, kruzkov. Mne chybaju ludia / kamaratky s podobnymi zaujmami v mojom veku.
@drahomirrra prepac ale nesúhlasím tento krát s tebou. Nie, všetci spokojní rozhodne nie sú, lebo nie spokojná @autorka . Jaj, ci ona sa ma obetovať? Ona sa ma prispôsobiť? Prečo práve ona? Z akého dovodu? Co sa tyka deti, tie si zvyknú, presne ako si zvykli doteraz, problémy nastanú až keď budu fakt väčšie, stredná škola, gympel ci výška. Chybu spravila ked súhlasila, ze pôjdu z domu do domu...vtedy mala trvať na návrate do BA. muž robi homeoffice, tomu je jedno kde je, resp.ano, jemu vyhovuje keďže je co den zavretý doma, ze si teda moze vyjsť asi do záhrady. Ale dokedy to tak bude? Niečo tu bolo spomínané ze došiel o prácu. Ako to bude teraz? On žije v tom ze 10 rokov všetko zabezpečovala autorka keďže bola doma. Ale tie časy skončili, aj ona chce ísť do prace, medzi ludi. Ci je to niečo zlé nebodaj? Nie je jednoduché nájsť prácu (a to uz nehovorím o dobre platenej praci) hocikde. A teraz sa nikoho nechcem dotknúť, aby ma tu ine nezhejtovali, ale asi dedinska predavacka za 800€ v hrubom nie je robit jej dream job, či? Navyse, ani ten muž potom tak nejako extra dobre nezaraba keď už sa o tom bavíme. Takže nie je o com. Dom na dedine je dobrý kým si na MD/RD, DSS kocik na terasu a pod. alebo máš self job ci niečo podobné, kde si pánom svojho času. Alebo ešte teda nejakú to robotu priamo v dedine, ak je tam nejaká zmysluplna firma. Plat vsak zase bude predpokladám o dosť nizsi ako by dostala v BA.
Ano, sú dediny, ktoré sú "samostatnými celkami", ale to asi nebude prípad autorky. Napr.do budúcna, koko budú mať áut? Každý svoje? Keď bude každé dieťa chcieť niekam ist?
Btw, tiez mam kamošku, ktorá býva v Miloslavove, co je teda iba skok od BA. a chodia tam iba prestavať, a to doslovne. Keď sa sťahovali, syn jej povedal ze on ostáva u babky (mali byty na skok od seba), lebo školu má za domom a nebude každé ráno ako debil cestovať. Na strednú chce tiež byt v BA, tiež ze nebude cestovať.
A co sa tyka platieb za dom vs. byt, keď je to také úžasné lacné, prečo potom vyplakavaju ľudia do TV, ze teraz po zvýšení cien to nie su schopní platit a pod.?
@autorka tiež som žila na dedine , len hodinku na skok od BA, a vrátila som sa naspäť do mesta. Tiez som mala kamosky v BA a ano, oni ku mne prišli tak raz za mesiac (tiež problém s cestovanim), v BA proste sadnes na MHD a všade si na skok. U ktorej len chceš. O tom, ze ked sa mi niečo minulo cez víkend, obchod zatvárali v sobotu, max.o 13. a mala som smolu. Keď som bola bez auta uz tobôž. A nie, nezvykla som si na to. Nie každého snom je grilovanie si na dvore a šantenie v bazéne. Nemusím to každý den/víkend a pod. Keď chcem, vybehnem na Železnú s kamoškami, alebo dáme u ďalšej na terase. Kto chce pochopi, ze to nie je o glorifikovani BA, ale o individuálnych ľudských potrebách, ktoré máme každý fakt teda ine a individuálne. Mas všetko vybavene na presťahovanie naspäť, tak už to nemen. Ty si sa prispôsobila 2x, tvoj muz to zvládne snáď 1x.
Cele som prečítala.....v tomto prípade by som ostala na dedine kôli mužovi a deťom...v podstate oni sú tam šťastní....zase na druhú stranu ... občas choďte aj prespať do BA do toho vášho bytu... keď tak len na vikend,alebo ty s deťmi aj na týždeň, a potom sa zase vráťte... uvidíš, keď nastupis do práce bude to iné ☺️ nemysli stále na negatíva.... skús vidieť pozitiva😉
@lienka.7 Zhodou okolností tiež bývam v Miloslavove, kamošky mám skoro všetky v Bratislave. Keď sa máme stretnúť, tak ja sadnem na autobus, vlak, alebo do auta a prídem. A baby, ktoré to majú v rámci BA naozaj na skok, nemajú čas, nehodí sa im to, nemôžu, neprídu. (Niektoré, samozrejme.) Autorka si toto veľmi idealizuje podľa mňa. Je na materskej, tak nemá až taký kontakt s kamoškami. Ale keďže je zároveň na dedine, tak má predstavu, že to je kvôli tomu a že keby bola v meste, mohla by s kamoškami vysedávať po kaviarňach, chodiť po divadlách, koncertoch a nákupoch... Ale keby v tej BA reálne bývala, tak by nemala s kým ísť von možno ako je mesiac dlhý. Alebo by sama nechcela, ako zamestnaná matka 3 malých detí. Keď sa chce všetko sa dá. Na stretko s kamoškami môže vybehnúť z tej dediny, kde teraz býva.
@barborachors Haha, toto ma pobavilo, v ktorej časti žijete? Ja som sa takto cítila v Petržalke. Chytila som socialnu fóbiu,nemohla som ísť ani do Kauflandu či na poštu do hodinového radu, všade autá, milión ľudí, plné ihriská v lete už od siedmej ráno...ale presťahovali sme sa do kľudnejšej časti Bratislavy ,kde je príroda, pokoj, a nemôžem byť spokojnejšia. Určite by som sa kvôli tomuto neoddrbala na dedinu hodinu od BA a pol hodinu od TT. 🤦♀️😆
Autorka, kde žijete preboha? Ja som na okraji BA, tipujem nejaký Cifer či horšie? Ja si nemyslím, že si sebecká. Ja skôr nerozumiem, že si toto celé dovolila už na začiatku. Ďalej než do Stupavy by ma odtiaľto nedostali. Teraz už neskoro riešiť, keď sú deti úplne inak naladené a Bratislavu si možno ani nepamätajú. Chodíte tu aspoň cez víkend, keď máte byt? Poznajú deti tie pekné miesta v BA? Keď tu máš kamošky, stretávate sa aj s deťmi? Musela by si ich už teraz nalákať na niečo známe, na ľudí, ktorých poznajú, na pekné miesta, ktoré si pamätajú. Ak si sa chcela vrátiť do BA, mala si aj im udržiavať živý vzťah s týmto mestom. Väčší problém vidím každopádne v tvojej nekompatibilite s mužom. Každý chcete diametrálne odlišné životy. Dôležité je vedieť, že akékoľvek rozhodnutie urobíte, deti čoskoro vyrastú a budú žiť svoje životy podľa seba...a ty ostaneš s týmto mužom na tom mieste, na ktoré privolíš.
@vespertine Cífer či horšie?! Bola si niekedy v živote v Cíferi? Autorka je pod Karpatami, 25 minút od Trnavy. Cífer je na rovine, do Trnavy tak 10 minút. A hlavne, je to veľká veľmi dobre rozvinutá dedina s infraštruktúrou zodpovedajúcou menšiemu mestu.
@tinus7 veď vlastne robíte dookola to isté, zase ďalší dom a ďalšie sťahovanie.
My byvame v prvej dedine od BA, je tu vsetkeho vela, cize nie taka klasicka dedina s jednymi potravinami a senkom. Mame velky novy dom a zahradu, toto mna robi velmi stastnou. Deti tu maju kamaratov na ulici, my sme si medzi susedmi tiez nasli dost kamaratov. Navstevujeme sa, grilujeme… Ked sme byvali v BA, strasne mi vadil maly byt (klasicky trojizbovy), v takom priestore by som nemohla byt stastna. Druha vec, ked sme sa stretli s kamosmi, tak stale len na ihriskach, lavickach, terasach…Aj toto nabralo v dome uplne iny rozmer, ked si mozme posediet domA na terase. Ja by som sa k tomu uz nechcela vratit ani nahodou. V BA sme autom uplne na skok. Toto je len popis toho ako vnimam ja prestahovanie z bytu do domu a chapem ze kazdy je iny.
Ale mozno keby kupite velky dom niekde uplne blizko BA v rozvinutej dedine, mala by si z toho iny pocit.
@tinus7 je to velmi individualna vec podla mna. Z toho, co pises hlavne v poslednej casti prispevku, si myslim, ze by ste mali zostat, kde ste - na dedine. Detom darujes najstastnejsi start do zivota a myslim, ze i vam dvom s manzelom v konecnom dosledku bude toto prostredie blizke. Najdi si sposob, ako byt stastna, sebarealizovat sa... Ak by to bola praca, pracuj, angazuj sa v obci, organizujte u vas na dvore grilovacky, stretka s priatelmi a uzivaj si pohlad na svojich spokojnych najblizsich. Deti mozu na strednu dochadzat a na vyske gazdovat vo Vasom byte...vela ich to nauci...Ak sa vsak rozhodnes, nepozeraj spat a nevycitaj. Drzim palce
Ak máš rada svojho manžela a deti, rozhodni sa v ich prospech. Ak budú spokojní oni, budeš spokojná aj ty. 😉 Ak nie hneď, určite neskôr uvidíš ovocie svojho rozhodnutia. Život v meste má okrem tých pozitívnych aj negatívne stránky. A minimalistický život je teraz in. 😊
@h2 Ze “dalej nez do Stupavy by ma nedostali” 😂😂😅
@tinus7 ešte by ste mohli pouvažovať, že kým sú deti malé, boli by ste na dedine a keď už to bude viac na príťaž ako na osoh (napr. škola, partia, brigády, tvoja práca), môžete ísť naspäť do BA.
@drahomirrra ja si myslim, ze komunitu ludi, rodicov s detmi s ktorymi travi cas, moze mat clovek aj na dedine, aj v meste. A rovnako aj na dedine, aj v meste sa moze citit sam, ak sa mu z nejakeho dovodu tych priatelov nepodari najst. A teda ja tu v BA mam kamosky aj z RD, s ktorymi sa stale stretavame, nepohltili ich vlastne starosti. Inych rodicov a deti s ktorymi travime cas sme sa spoznali az neskor. A na dedine to moze byt podobne, vela tych dnesnych dedin, hlavne co tu vidim okolo BA su skoro same rodiny s detmi. Hm, len je otazne, preco sa prave autorka prave v tej svojej dedine neciti dobre a ci by sa to u nej navratom do BA zmenilo. Podla mna uz viackrat ustupila muzovi a ked uz to vsetko vybavila, tak nech uz idu do tej BA, nech stale nemeni svoje rozhodnutia. Ak pride na to, ze to neni ono, stale sa mozu vratit..
@nika185 ani pre dôchodcov není dom.Tí zase už nevládzu starať sa o dom.Svokrovci predávajú dom a idú do bytu.
@gre2ade aký šťastný... možno malým deťom ok akonáhle sa dostanú do puberty,ta budú závidieť tým čo žijú v meste a budú tam utekať.Lebo na dedinách nie je ničoho.Pamatam si,ako sme závideli deťom v mestách, kým oni ešte spali,my sme sa museli už terigat busom ráno do školy a tá nuda v tých dedinách.Nestacil ubehnúť týždeň a od piatku sme už v meste boli.V piatok diska,v sobotu kúpalisko s kamoškami a v nedeľu do kina alebo čo bolo.Ja som vyrastla na dedine ale nevidím v tom žiadne pozitívum.Mozno ešte v keď sme chodili do škôlky,ale akonáhle sme sa dostali do veku plus mínus 12 rokov tak sme boli viac v meste .Aj detí tam bolo oveľa viac ako na dedine.Chodila som na osemročný gympel, čiže od druhého stupňa sme boli v meste
@tinus7 vráť sa do mesta budeš nešťastná. Pred pár rokmi som na takéto niečo pristúpila z bytu v centre mesta na dedinu a to celkom vyspelu, obchody poliklinika moderné ihriska.. Nikdy som si nezvykla akokoľvek som chcela , muž je z domu ten si to zas nevie predstaviť v meste. Kompromis po par nešťastných rokoch padol byt v meste ostáva v najme, dom na dedine sa ide predať a kupujeme v blízkej dobe novostavbu pri centre mesta. Nedalo sa mi inak teším sa na sťahovanie, niekedy musíš uprednostniť to to chceš ty pred ostatnými
Čiže manželovi vyhovuje dom, deťom vyhovuje dedina, tipujem, že aj to najmladšie je šťastnejšie vypustene len tak na dvore. Jediná nešťastná si ty, aj to iba kvôli zidealizovanej predstavy o kamaratkach a stretávaní. V BA bude sama práca, škola, škôlka, krúžky, domov a na kamarátky moc času nenájdeš. Syn bol v podstate nútený si vybrať medzi dvoma školami. V podstate ti všetci hovoria, že tam chcú ostať, sú tam spokojný a do BA sa vrátiť nechcú, ale kamarátky a ruch ti chýba natoľko, aby si všetkých vytrhla z dobrého prostredia. Dedinu ocenis aj v puberte, keď detská budú stále pod dohľadom. Ratas aj s možnosťou, že to proste muž a syn jednoducho nepríjmu, a budú ti v BA nepríjemný? Zvládnete s mužom ďalšiu poradňu? Zvládneš nešťastného syna? Alebo sa budete znova sťahovať späť a vytrhavat najmladšie zo škôlky a kolektívu (to nemusí byť také prispôsobivé ako staršie deti)..
@tinus7 a ešte čo sa týka deti ocenia to možno do puberty. Keď som chodila na strednú všetky kamošky z dedin mi závideli že som v centre mesta, kúsok na diskotéku peši , do baru a tak.. každý piatok sobotu u mňa vsetky prespavali ,lebo by sa domov nedostali po diskotéke. Iné záujmy ma dieťa päťročné a iné štrnásť ročne
@tinus7 neporadim Ti, len vyjadrim pochopenie, ze som vo velmi podobnej situacii. Sme rok v nasom “vikendovom” dome na dedine, ktory absolutne milujem, aj ja, aj manzel, aj ked rekonstrukcia bolo velke trapenie. Mame tiez malu dcerku, ktora tu chodi do skolky. Zial, aj napriek super susedom si tu nikdy nevytvorim komunitu, ktoru mame v Bratislave, a teda obaja sa casom vidime naspat tam, tiez sme si nechali byt. Skuste si k tomu sadnut, spisat si pozitiva, negativa.. cely zivot je o rozhodnutiach, niekedy vacsich, niekedy mensich. A nie si rozmaznane decko ani nic, co som velmi zlahka prebehla, nikdy nepochopim ludi, co maju potrebu anonymne nalozit