Manžel a noví kamaráti

Chcem sa s Vami podelit o nas sucasny manzelsky problem. S manzelom sme spolu 7 rokov, pricom mame 4rocneho syna. Vzdy sme sa navzajom tolerovali, nebranila som mu stretavat sa s jeho kamaratmi (raz za cas ked sme boli s malym na prazdninach u mojich rodicov si u nas v byte urobili mensi chlapsky zur s tatarakom,vinom a pokecali o svojich chlapskych veciach). Na druhej strane som aj ja chodila ku kamaratkam,ked nas syn zaspal, sli sme na pohar vinka a len tak kecali. Docela sme si rozumeli,tolerovali si svoje chyby a aj svoje potreby, zijeme na dedine no mozem povedat ze moj muz nikdy nebol "krcmovy typ" ktory by hned po praci zasiel na pivo. Vsetko sa vsak zmenilo po nasom prestahovani a po najdeni si jeho novej prace. V tom obdobi som aj ja nastupila po materskej do pracovneho kolotoca, i ked v praci to nie je az tak podla mojho gusta,takze hladam novu. Manzel sa v praci s kolegami skamaratil,pracuju tam vratane neho sami mladi ludia,vacsina z nich do 30 rokov,iba par z nich ma zavazky v podobe rodiny. Vacsina z nich zije v mama hoteli alebo spolu s priatelkami . Vsetko sa zacalo nevinne. S novymi kolegovcami zacal chodit na stretnutia po praci, v ramci firmy si vybavili rozne sportove aktivity, chodi s nimi na anglictinu, comu som sa spociatku velmi tesila,kedze sa v novom zamestnani nasiel a zdokonaloval vo svojich znalostiach. Postupom casu vsak jeho praca zacala prerastat do nasho vztahu, stretneme sa doma vzdy vecer,no nehovori o nicom inom len o svojich kamaratoch. Z toho parkrat za mesiac musi zotrvat v praci dlhsie nakolko dokoncuju dolezite projetky. Zrazu za mnou prisiel s tym ze odchadza na chatu, spociatku som suhlasila,nechcela som vyzniet ako hysterka no vo svojom vnutri ma to trapilo. Odisiel na cely vikend ktory mohol stravit s nami ako rodinou,kedze chodime z prace obaja neskorsie ako som pisala. Neskor som sa dozvedela ze to nie je iba cisto muzsky kolektiv ale volaju sa tam aj ostatnne spolupracovnicky z roznych oddeleni. V sucasnosti uz bol v priebehu pol roka na dalsej rovnakej chate, kazdy utorko ma sportove aktivity s kolegovcami,kazdy stvrtok anglictinu,minimalne raz do mesiaca stretnutie s kolegami "na pivku" v meste, alebo sa ide k nim na byt. Na jednej takej akcii som DOKONCA bola aj ja. Nepopieram su to fajn ludia, ale mam pocit ze mi to uz prerasta cez hlavu. Dostudovavam dialkovo skolu,posledny rocnik,mam toho naozaj vela co sa tyka prace,hladanie novej,starostlivosti o syna a najviac starosti s ukoncenim skoly. Chcem sa preto spytat na nazor,ako by ste danu rodinnu situaciu vnimali vy. Mali sme otvoreny rozhovor o tom ze sa mi jeho aktivity nepacia. On na nich nevidi nic zle,mysli si ze je vsetko v poriadku avsak akceptoval moj nazor. Je taketo konanie v poriadku,alebo iba ja som precitlivela zo stresoveho obdobia ktore momentalne prezivam? Dakujem za odpovede!