Manžel ignoruje naše dieťa
Ahojte mamicky! Dlho ma trapi tento problem, preto som sa rozhodla on podelit s Vami. Ide o to, ze odkedy sa nam narodila dcerka, manzel je ako vymeneny. Je pravda, ze bola dost nervozne babo, vela plakala, no on akoby sa jej zlakol. Odmieta ju zobrat na ruky, postrazit, pomoct mi pri kupani. Povedala som si, ok, je urevana, boji sa jej. No teraz ma uz 9 mesiacov, je z nej usmievave, utarane dietatko, no jeho pristup k nej sa nezmenil. Vzdy musi robit nieco dolezitejsie ako byt s malou. Nasa bytova situacia je taka, ze byvame so svokrovcami,no momentalne nadstavujeme krov. Rozumiem aj tomu, ze muz je unaveny, vynervovany zo stavby, z prace a ma toho dost. Ale aj tak mi pride nefer, ze nechce s nami travit volny cas, malu si nepopestuje s vyhovorkou, ze on je unaveny. A ak ma volno, ide radsej na ryby. Chapem to, chce vynut od vsetkeho. Tak som navrhla, aby sme cez leto isli na nejaky predlzeny vikend, no odmietol, lebo setrime na stavbu. To ma trosku sklamalo, ved ani nevie, ako ta mala vyzera...Je mi to strasne luto, pretoze som na nu sama, musim stale otravovat rodicov alebo svokru, a pritom prave manzel ma vyslovene nutil, aby sme mali dieta, ja som este nechcela....
Zienky, najde sa taka, ktora si podobnou situaciou presla? Prosim len o seriozny nazor, radu....doposial som trpezliva, ale neviem, dokedy to vydrzim.
Dakujem!
Stručné zhrnutie
- Niektorí otcovia po narodení dieťaťa odmietajú prevziať priame povinnosti z dôvodov ako únava, strach alebo pracovné zaťaženie; riešenia zahŕňajú komunikáciu, postupné zapájanie otca a vynútené stráženie, aby si otec vybudoval vzťah s dieťaťom.
- Praktické opatrenia zahŕňajú priame bezvýčitkové rozhovory, konkrétny nácvik (napríklad „podrž ju prosím na 15 minút, idem do sprchy o 15 minút“), delegovanie rutinných úkonov (kúpanie, večerné čítanie, prechádzky) a dočasné odchody k rodičom na 2 týždne ako copingová stratégia.
- V diskusii sa rôznia skúsenosti: čas a pravidelný kontakt u niektorých rodičov zlepšil vzťah po približne 1 roku alebo keď dieťa začalo chodiť/rozprávať, zatiaľ čo iné skúsenosti ukazujú dlhodobý nezáujem otca a odporúčania zvážiť rozchod.
Q: Ako postupne zapojiť otca do starostlivosti o malé dieťa?
A: Požiadajte ho konkrétne a časovo ohraničene, napr. „podrž ju prosím na 15 minút, idem do sprchy o 15 minút“, pridajte jednu každodennú aktivitu (kúpanie, večerná rozprávka, prechádzka) a nechajte ho tráviť čas s dieťaťom bez zásahov.
Q: Čo robiť, ak otec odmieta pomáhať s výhovorkou, že je unavený?
A: Vykonať priamy rozhovor bez výčitiek, vymedziť konkrétne povinnosti (napríklad raz denne hodina s dieťaťom), prípadne vynútiť stráženie dieťaťa namiesto okamžitého odovzdania svokre a zvážiť dočasný odchod k rodičom na 2 týždne ako tlak na zmenu.
Q: Pomôže čas a rast dieťaťa, aby otec začal prejavovať viac záujmu?
A: Niektoré skúsenosti opisujú zlepšenie po približne 1 roku alebo keď dieťa začne chodiť a rozprávať; iné skúsenosti uvádzajú, že ani pri 2–2,5 ročnom dieťati sa správanie otca nezmenilo.
Q: Ako komunikovať s partnerom, aby prijal zodpovednosť za dieťa?
A: Vysvetľujte polopatisticky a opakovane (v diskusii sa spomínalo opakovanie rozhovorov „aj 50ד), vyhnite sa obviňovaniu, navrhnite konkrétne a merateľné úlohy (kúpanie, kŕmenie, kočíkovanie).
Q: Má zmysel požiadať svokru, aby naznačila synovi, že by mal tráviť viac času s dieťaťom?
A: Áno; niektoré príspevky odporúčajú, aby svokra mierne upozornila syna na nedostatok času s dieťaťom ako intervenčnú stratégiu.
Q: Kedy zvážiť koniec vzťahu pretrvávajúcim nezáujmom otca o dieťa?
A: Ak opakované priame rozhovory, nácviky zapájania a čas neprinášajú zmenu a partner trvalo odmieta prevziať starostlivosť, niektoré matky v diskusii odporúčali zvážiť rozchod alebo rozvod.
Závery z diskusie
Zhoda
- Priama komunikácia a opakované, polopatistické vysvetľovanie problému je odporúčaný prvý krok.
- Praktické nácviky typu „držať dieťa na pár minút“, kúpanie, večerné čítanie alebo prechádzky sú odporúčané metódy na budovanie vzťahu otca a dieťaťa.
- Niektoré skúsenosti ukazujú zlepšenie po približne 1 roku alebo keď dieťa začne chodiť/rozprávať.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že vzťah sa s časom zlepší (po ~1 roku alebo keď dieťa komunikuje a chodí); iní tvrdia, že nezáujem otca ostáva dlhodobý a môže viesť k rozpadu vzťahu.
Otvorené otázky
- Zmení sa odmietavé správanie otca systémovým nácvikom a komunikáciou, alebo ide o trvalú osobnostnú/partnerskú záležitosť?
- Ktoré konkrétne tlakové opatrenia (obmedzenie koníčkov ako rybačka, hrozba rozvodu, dočasný odchod k rodičom) sú najefektívnejšie a kedy sú opodstatnené?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
postupné zapájanie otca, priama komunikácia bez výčitiek, „podrž ju prosím na 15 minút, idem do sprchy o 15 minút“ (konkrétny nácvik), delegovanie kúpanie/večerné čítanie/prechádzky, vynútené stráženie dieťaťa, odchod k rodičom na 2 týždne, obmedzenie rybačiek/brigád, hrozba rozvodu, opakované vysvetľovanie („aj 50ד)
Miesta a osoby
žiadne
Ja si myslim, ze ked male zacne behat a rozpravat,tak kazdy ocko si s nim lepsie poradi. Lebo uz to dietatko s nim bude komunikovat, same si jeho spolocnost vypyta. Kym je take malinke, casto to tak byva, ze dieta visi viacej na mamine. A ocko ho vnima ako cosi krehke, comu by mohol ublizit. Casto aj ak je ocko perfektny a maju to s mamkou podelene, dieta si trebars navykne zaspavat s mamou, lebo ta mu dava papat a ocko je neziadany. Kym nepride obdobie rozpravok a potom tie najlepsie vecerne rozpravky vedia rozpravat ockovia... Skratka sa to tak strieda, uvidis, o chvilku zacne male rapotat a to je uz ina zabava s nim.
nesúhlasím s názorom, že chlap sa nedokáže postarať.Keď chlap chce a od narodenia sa zapája, dokáže sa rovnako dobre ako žena postarať o dieťa.
A niekedy je problém aj v tom, že ho žena od začiatku nenechá - bojí sa a radšej si spraví všetko sama. Prípadne ešte horšie je, keď už chlapa aj nechá a potom ho za všetko buzeruje, lebo ona to robí inak a lepšie. Tak sa potom nečudujme...
Zial, je to tak, ako niektore baby spominali...tiez som si bola ista, ze ma rad deti, ked s cudzimi sa vedel vyhrat do sytosti (aj ked boli hodne starsie, podotykam). Vsetci ma presviedcali, ze bude skveli tato, najma jeho rodina, lebo sa moc tesili na vnuca. Ani vo sne mi nenapadlo, ze jeho spravanie bude pri vlastnom take odmerane ☹
Spytala by som sa partnera naco to dieta robil,ked ho realne nechce ani mat na rukach. Ved to nie je prirodzene, ako chlapi mozno nevedia sa tak postarat,ale mali by aspon si najst chvilu a tu dietatu venovat. Ved to dieta mu to potom vrati, bud bude strasne bojovat o neho ako rodica, alebo bude k nemu chladne a odmietave. Ved to dieta je buducnost toho cloveka,to co po nom geneticky pojde dalej. Ja neviem naco si teda niekto robi deti,ked potom ich nechce. No co ked tak to skonci rozvodom a budes na dieta sama. Zmena to nebude velka.