icon

Manžel ma opúšťa

avatar
zivotnakrizovatke
28. dec 2015

Ahojte, nikdy by som si nemyslela, že sem budem písať. Vždy som ľutovala ženy, čo mali problémy a v duchu sa tešila ako mi je dobre. Som teraz na druhej strane a neviem sa ani nadýchnúť bez bolesti. Mám 33 rokov, s manželom sme spolu 9 rokov (1 a pol roka manželia). Máme 2 malé deti (4 roky, a 15 mesačné) a som v 7. mesiaci tehotenstva. Toto tretie tehotenstvo bolo neplánované, veľmi ma zaskočilo, otehotnela som počas kojenia, ešte som nemala ani prvý cyklus nabehnutý. Bum, stalo sa, bolo leto, dovolenky, endorfíny. Dlho som sa s tým nevedela vyrovnať, tešiť sa, z dvoch detí na materskej som už bola miestami dosť frustrovaná, dcéra je ešte veľmi náročné dieťa, chodíme s ňou k psychologičke. Ale muž sa na dieťa tešil asi najviac z celej rodiny, chceli sme stavať dom, teda hlavne muž... Mne je dobre aj v meste. Máme veľký byt. Muž je veľmi veľmi pracovne vyťažený a časom sa to viac stupňovalo. S deťmi mi pomáhala jeho mamina, milá zlatá svokra, naozaj ju mám veľmi rada, ako druhú maminu. Ale viete, to vám manžela a otca nenahradí. Alebo istý čas áno, ale chýbal mi. Možno som mu to dávala málo najavo, teraz to viem. Pred cca 6 týždňami, keď bol naozaj veľmi pracovne vyťažený a vídali sme ho hodinu ráno a prichádzal ked deti spali a víkendy tiež pracoval (rozbieha firmu ešte popri svojej doterajšej práci) a nás "odkladal" k mojej mame alebo jeho mame a mala som pocit, že sme mu na obtiaž. Niežeby nás nemal rád, ale proste momentálne nemal čas sa nám venovať. Do toho moje zlé znášanie tretieho tehu, stále obavy, ako to zvládnem. čiže v období, keď som aj ja potrebovala, aby ma viac potreboval, tak on nemal čas. Zlá konštelácia. Jedného dňa som sa s ním išla rozprávať večer, že mi chýba, že sa nám nevenuje, keď príde večer domov aj tak má stále telefón na uchu, v ruke a keď to odloží, otvorí notebook a pracuje do 1 v noci. A ráno to isté. Že aj keď je doma, tak vlastne duchom stále pracuje. Aj sám priznal, že nevie už vypnúť, že neviem čo s ním je, ale proste to nejde. Ja som už veľa veľa o tom nacítala a mne z toho vyšlo, že je workoholik. Závislosť síce chvályhodná, ale rovnako deštruktívna na zdravie, vzťahy ako keby bol alkoholik. Však to robí pre nás. Ibaže naša rodina išla do kelu 😔 Bila som na poplach jeho mame, že toto už nie je normálne, že mal by spomaliť, prípadne nájsť psychologa. Podporu som moc nenašla, muž tiež ani počuť. Výsledkom bola hádka, keď ma doma ráno na gauči ponížil slovami, čo vám prídu možno malicherné a asi aj sú. Ale mňa hlboko ranili. ˇže veď som doma celé dni válam na gauči, som princezná, všetci mi skáču okolo riti, či potrebujem ešte dvorné dámy (upratovačku som chcela raz týždenne, nevládzem už s bruškom pomaly), že hovno viem o zarábaní a živote a čo stále fňukám a stále výčitky. ostala som ako obarená a strašne nahnevaná ako mi to mohol povedať. Poznáte to, v hneve som chytila telefón a začali sa zo mna sypať slová, ktoré ma dostali teraz sem, kde som. Ze nech ide do kelu, ja takého kreténa nepotrebujem, že sa rozvediem, deti si rozdelíme a budem mať aspoň na seba konečne čas a podobne. Hrdinkou som vydržala byť asi týždeň, aj keď už som mu nič nespomínala, čakala som, že sa ospravedlní a hádke bude koniec. Ibaže nič také neprichádzalo. čakala som ďalší týždeň a nič, začala som sa obávať. A ospravedlňovať. A sypať si popol na hlavu. Toto trvá tak týždne a ako mi povedal môj muž. Zablokoval sa voči mne. Nevie už či ma má rád. Niečo sa v ňom zlomilo. Že som mu akoby vnukla tú myšlienku a on sa jej nevie zbaviť. To boli také slová, že som myslela, že umriem. Stále som ale dúfala, že rozhovormi sa jeho srdce obmakčí. Nespočetne krát som sa ospravedlnila a uznala všetky svoje chyby a ubezpečovala ho, že to boli len slová v hneve. Nič iné. On sa teraz cez to nevie preniesť. Navrhla som manželskú poradňu. Nechce. Že on má jasno. Aj keď na druhú stranu tvrdí, že nevie, čo je sním. Ze aj by to chcel urovnať, ale nie teraz. Že čaká, že jeho city sa zmenia po pôrode, že zas sa do mňa zamiluje. Ja mám dovtedy byť dobrou ženou a matkou a tváriť sa že nič. A čakať na "verdikt". Nechcite vedieť ako sa trápim každú jednu sekudnu dňa nedokážem myslieť na nič iné iba ne neho, nás, deti. Kazdých 5 min sa vo mne striedajú pocity nádeje a beznádeje. So chvíle, keď sa nedokážem ani na deti pozerať. Nedokážem jesť, spať. Veľmi som schudla a doktorka na poradni ma varovala, že je to nebezpečné. Nikdy som nebola tučná, ale mám 50 kg v 26 týždni. Vyzerám ako troska a viem, že aj to asi môjho muža odrádza. Zlomená ženská. On si chodí akoby nič, je, spí, pracuje...je na koni. A ja upadám. Rodina je na mojej strane, ale aj na jeho. Však pravda je vždy uprostred. Sľúbil im, že ma teraz neopustí, ale ja nedokážem žiť s človekom vedľa seba, ak vás nemiluje. Z povinnosti. Aj keď mi tvrdí, že on sa definitívne ešte nerozhodol, ale nevie mi povedať to, čo by som chcela počuť, že všetko bude dobré. Skôr si myslím, že robí všetko preto, aby odišiel... ☹ ☹ ☹

avatar
manzanillaa
1. jan 2016

@zivotnakrizovatke Ahoj, nečítala som príspevky, ale podľa mňa si manželovi nahrala do kariet, tým rozvodom a tak..asi o tom uvažoval a keď si to spomenula, tak sa toho chytil a hodil to na Teba, keďže si to Ty navrhla..zbabelé..

avatar
kristina1204
1. jan 2016

nechcem byt hnusna ale urcite niekoho tvoj manzel ma a tymito trapnymi recami to zakryva!

avatar
mooonika1975
1. jan 2016

Vsetky pocity ktore tebou prechadzaju su ovplyvnene tehotenstvom, teraz sa ti bude tazko nieco radikalne riesit, odporucam dobru kamosku na pokec, aby si sa dala do pohody, raz si sa ospravedlnila, mozno dva, tri, uz asi staci, chybu spravi hocikto, su aj horsie hadky, a prehrmia, v tvojom stave sa ozaj nejdes podkladat muzovi pod nohy, mal by ta chapat, my s chlapom si tiez povieme hocico, ale teda nikdy si nenadavame,ale vytkneme si kadeco . 😔 😀 😀 hlavu hore, inak trochu by mala aj svokra so synacikom hodit rec 😝

avatar
vejula
2. jan 2016

@mircalla deti tužia po tom aby sa ich rodičia milovali. Pokial to tak nieje maju o niečo ťažšiu vychodiskovu poziciu na to, aby samotní dokázali budovať plnohodnotné vzťahy v dospelosti... ked vidia medzi roddičmi vzájomný nezaujem a citový chlad

avatar
mircalla
2. jan 2016

@vejula maloktori rodicia sa miluju cely zivot...

avatar
alaguema
2. jan 2016

@mircalla časom sa vzťahy menia, to je pravda. Romantickú lásku nahradia iné city, nikto nie je zamilovaný celý život, to by sa snáď nedalo ani vydržať 😀 Ale ja si nemyslím, že by väčšina manželstiev po čase žila v citovom chlade.

avatar
mircalla
2. jan 2016

@alaguema ja ano - ak zvazim pocet rozvodov a nie dobrych manzelstiev, myslim, ze tych dobrych je menej
ale samozrejme to nepovazujem za nemozne, isteze su aj dobre manzelstva ci vztahy aj z dlhodobeho hladiska, mozem len ticho zavidiet

avatar
alaguema
2. jan 2016

@mircalla mala som na mysli manželstvá, ktoré vydržali do vyššieho veku. Čo sa ale týka toho, čo píše @vejula, tak s tým súhlasím a ono aspoň na začiatku manželstva, keď sú deti malé, asi aj väčšinou to citové zázemie je a deti ho skutočne potrebujú.

avatar
maminuska
2. jan 2016

@alaguema
@mircalla no len čo je ten citový chlad že ? Dnes v noci som nemohla spať, tak som pozerala telku a bol neskoro v noci pekný český film s Vetchých a Stašovou , hrali manželský pár s troma dcérami , jedna 16 ročná im otehotnela, druhá vydatá nemohla mat deti a tretia sa spachtala s omnoho starším susedom . manžel po 50 tke už mal rôzne predstavy , manželka veľmi tužila k moru ale jemu sa nechcelo , voči svojej žene sa viac menej choval buransky a citovo chladne , pozornosť pútala mladšia kolegyňa ale len domomentu kým na to prišla manželka a odsťahovala sa od neho . Jak vyvádzal 😀 , ako on ju miluje.

avatar
maminuska
2. jan 2016

Tým som chcela povedať že často ten citový chlad medzi manželmi je do momentu ked by tej jeden mal o toho druhého prísť, možno je to sila zvyku , ale ja verí že je dosť dlhodobých manželstiev kde ten skutočný citový chlad nie je.

avatar
mircalla
2. jan 2016

@maminuska mne by urcite ako partner nechybal, detom ako rodic ano, najma synovi. ci ja jemu, tak to neviem....je to mozne, ale skor nie.

avatar
timea7
2. jan 2016

@mircalla vidíš to tak preto, lebo to tak vidieť chceš. Ja som rozvedená, ale nikdy, ani po rozvode som nemala takéto pocity. Možno preto, že okolo mňa bolo veľa šťastných, krásnych manželstiev-moji rodičia, starí rodičia, svokrovci, mamine sestry - všetky trvali vyše 45 rokov, medzi mojimi známymi, kolegyňami je tiež dosť šťastných manželstiev. Tým nechcem povedať, že nešťastné neexistujú, stačí mrknúť tu na MK do pár tém, ale stále som presvedčená, že je to uhol pohľadu. Prepáč, nie je ma do toho, nič, ale nerozumiem, prečo máš s človekom, ktorého neľúbiš, ktorý by ti nechýbal dieťa.

avatar
maminuska
2. jan 2016

@mircalla no vidíš a mne určitú dobu chýbal aj môj prvý exmanžel. .
Akokolvek sa pochytím s mojim terajším manželom , aj si pomyslím že no ty si riadny... , viem že keby sa mu niečo stalo tak vyvádzam, lahostajné by mi to teda nebolo a aj takto sa prejavuje tá láska.

avatar
vejula
2. jan 2016

@mircalla fakt necitim sa vyjadrovať ako to je inde, hovorím z vlastnej skusenosti a toho, čo vidím na mojich deťoch... Vyslovene to potrebuju.... Najmä syn, ked vidí, že sme pohadaní a nebavíme sa spolu príliš družne tak sa pýta: "Maminka a lubiš tatinka tak ako mna?" A ked ideme spať: "Maminka ešte tatinkovi si zabudla dať pusinku." A ked sa objímame alebo si dame pusu je taký spokojný. Proste neviem si predstaviť, že by som si" zadovážila" dieťa do citovo vyprahléého prostredia, kde deti nevidia, čo je to láska medzi mužom a ženou... pretože myslím, že deťom len láska k nim od rodičov nestačí... Ako je to len môj názor, nemusí to tak vidieť každý, ale mne nepríde celkom ok prezentovať ako normu rodinu, kde medzi rodičimi nieje žiadne puto.

avatar
trdelnik234
2. jan 2016

@maminuska Prosim ta sa ako volal ten film?

avatar
maminuska
2. jan 2016
avatar
trdelnik234
2. jan 2016

@maminuska Dakujem, pozriem mozno dnes vecer, kedze sa mi na poslednu chvilu zrusilo kino.

avatar
mircalla
2. jan 2016

@vejula dobre, vsak neries, nemusi ta moj zivot zaujimat...ci ano? Moji rodicia si city tiez neprejavovali a nemylism, ze sme neboli so sestrou dost citlive....povedala by som, ze az prilis...

Ja mam na toto svoje dost dobre vlastne dovody a tie nemienim na MK rozoberat, lutujem, ze som vobec nieco spomenula.
Okrem ineho neviem - povedala som niekde, ze je to norma? to som kde prosim napisala? naopak som uviedla a uznala, ze je to dost zvlastne a nestandardne a ani nahodou si nemyslim, ze je to norma - citaj s porozumenim prosim.....Isteze je pre deti lepsie, ked sa rodicia miluju, ale jednoducho ked to tak nie je, tak to tak nie je...nebudem kvoli tomu riesit ineho partnera, pretoze na to nemam chut

avatar
vejula
2. jan 2016

@mircalla ano je to tvoj život, berem.... pekný den.

avatar
natalym
2. jan 2016

@mircalla ja tú citovú ignoráciu voči chlapom celkom chápem, nepotrebujem nikoho lapať ani sa zoznamovať a už vôbec s niekým žiť. Ja si celkom vystačím aj sama so sebou.
Samozrejme, že som v inej situácii ja celkom svojho muža ľúbim. Moja mama bola taká istá, nemala potrebu si hľadať chlapa, bola sama od mojích 2 rokov, sem tam nejaký kamoš, ale sama viem, že bola rada ak sa popratal domov. Mala nás, prácu, domácnosť, záhradu, ja to cítim tak isto.
Nechápem také čo nasilu chlapa do života si pracú.
Aj keď nerozumiem celkom spoločenstvu rodič fajn, partner nie no ale každý to máme nejako zariadené. To sa ťažko vysvetľuje.

avatar
kleofaszkutya
5. jan 2016

Smutny pribeh, fnuk ☹

avatar
andymatko
6. jan 2016

Neexistuje univerzalna rada, pretoze kazdy sme iny a aj kazdy vztah je iny..V prvom rade by som sa snazila byt v pohode, byt tou usmiatou a veselou zenou (viem, je to tazke)..myslim, ze muzi nemaju radi uplakane zeny..a potom byt mu oporou, ocenit jeho tvrdu pracu a podporit ho v jeho planoch (a nenapadne mu zacat naznacovat, ci sa nevzda prace atd. v dobrom bez emocii)..mozno to naozaj robi pre rodinu..a ak je to len trochu mozne, tak si najst cas pre samych seba, bez deti, sadnut si vecer, nieco dobre uvarit, porozpravat sa o beznych veciach, komunikovat a nepitvat v jednom kuse vztah. Vynucovanim sa moze este prehlbit diera medzi dvomi ludmi. Drzim Ti palce. Viem ako sa citis, tiez som vybusna povaha a zaroven placko. No myslim, ze trosku manipulovat a kluckovat vo vztahu som sa naucila 🙂

avatar
pixma321
6. jan 2016

suhlas s andymatko...

avatar
zivotnakrizovatke
autor
9. jan 2016

Ahojte, tak po čase znova tu, z dokonalého manžela sa vykľul neverník. Riešim rozvod a veci okolo seba a deti a s nekonečnou podporou celého môjho okolia, hkacne celej mojej i jeho rodiny dokážem mať ešte úsmev na tvári. ..

avatar
timikaj1
9. jan 2016

Uff ! A že workoholik!Jeden obyčajný sebec, bude sa smažiť v pekle, za to, čo dokázal urobiť deťom a tehotnej manželke!!Ty kokso, chrapúň prvej kategórie!Ale asi musí prísť o všetko, aby zistil, ako mu bolo dobre a aké mal šťastie!!!Tebe moja prajem veľa veľa síl, si veľmi statočná a silná žena!!Klobúk dole pred Tebou!!

avatar
cokii
9. jan 2016

@zivotnakrizovatke Mrzí ma to, takže presne taký istý "dokonalý" manžel ako ten môj. Mrzí ma to o to viac, že keď som čítala Tvoje riadky, videla som seba, preto som Ti presne od začiatku vedela povedať, čo je za tým. Bohužiaľ... Život ide ďalej, musíme byť silné. Tiež riešim rozvod, starostlivosť o deti, bývanie, je to toho veľa... Naozaj veľa. Ale ako som písala, z tých bezcharakterných chlapov budeme mať to najlepšie - naše krásne, šikovné deti!

avatar
mircalla
9. jan 2016

@zivotnakrizovatke vratim to od zaciatku, ze v tom niekto je....bolo to viac ako jasne
je mi luto

avatar
staronova
9. jan 2016

@zivotnakrizovatke niečo mi tu nesedí......

avatar
jeannna
9. jan 2016

@zivotnakrizovatke Uff, padla mi sanka 😢 Ja som za tym videla len tu prepracovanost + jesitnost. Mrzi ma to, hlavne v tvojej situacii. Ako si sa o tom dozvedela? Priznal sa ti po tvojich priamych otazkach? Nechapem, ako to mohli ine baby hned odhadnut ...

avatar
lanczi
9. jan 2016

@zivotnakrizovatke ,je mi to luto,ale ako sme ti tu viacere pisali tuto bol pes zakopany,boli u neho jasne signaly..milujuci muž nebude odchadzat od rodiny koli jednej hadke,ja som dakde aj čitala že najvačsi sklon k nevere maju muži prave v čase ak je žena tehotna..
Je fajn že maš pri sebe oporu,je to teraz velmi doležite,a to dobre ti este do života pride,aj ked tomu teraz neveriš,ale je to tak,po každej burke vyjde slnko,a tej jeho cicke a jemu veru vôbec nezavidim,budu žat to čo zasiali..prajem naozaj všetko dobre,nech sa čim skor zregeneruješ.