Manžel ma opúšťa
Ahojte, nikdy by som si nemyslela, že sem budem písať. Vždy som ľutovala ženy, čo mali problémy a v duchu sa tešila ako mi je dobre. Som teraz na druhej strane a neviem sa ani nadýchnúť bez bolesti. Mám 33 rokov, s manželom sme spolu 9 rokov (1 a pol roka manželia). Máme 2 malé deti (4 roky, a 15 mesačné) a som v 7. mesiaci tehotenstva. Toto tretie tehotenstvo bolo neplánované, veľmi ma zaskočilo, otehotnela som počas kojenia, ešte som nemala ani prvý cyklus nabehnutý. Bum, stalo sa, bolo leto, dovolenky, endorfíny. Dlho som sa s tým nevedela vyrovnať, tešiť sa, z dvoch detí na materskej som už bola miestami dosť frustrovaná, dcéra je ešte veľmi náročné dieťa, chodíme s ňou k psychologičke. Ale muž sa na dieťa tešil asi najviac z celej rodiny, chceli sme stavať dom, teda hlavne muž... Mne je dobre aj v meste. Máme veľký byt. Muž je veľmi veľmi pracovne vyťažený a časom sa to viac stupňovalo. S deťmi mi pomáhala jeho mamina, milá zlatá svokra, naozaj ju mám veľmi rada, ako druhú maminu. Ale viete, to vám manžela a otca nenahradí. Alebo istý čas áno, ale chýbal mi. Možno som mu to dávala málo najavo, teraz to viem. Pred cca 6 týždňami, keď bol naozaj veľmi pracovne vyťažený a vídali sme ho hodinu ráno a prichádzal ked deti spali a víkendy tiež pracoval (rozbieha firmu ešte popri svojej doterajšej práci) a nás "odkladal" k mojej mame alebo jeho mame a mala som pocit, že sme mu na obtiaž. Niežeby nás nemal rád, ale proste momentálne nemal čas sa nám venovať. Do toho moje zlé znášanie tretieho tehu, stále obavy, ako to zvládnem. čiže v období, keď som aj ja potrebovala, aby ma viac potreboval, tak on nemal čas. Zlá konštelácia. Jedného dňa som sa s ním išla rozprávať večer, že mi chýba, že sa nám nevenuje, keď príde večer domov aj tak má stále telefón na uchu, v ruke a keď to odloží, otvorí notebook a pracuje do 1 v noci. A ráno to isté. Že aj keď je doma, tak vlastne duchom stále pracuje. Aj sám priznal, že nevie už vypnúť, že neviem čo s ním je, ale proste to nejde. Ja som už veľa veľa o tom nacítala a mne z toho vyšlo, že je workoholik. Závislosť síce chvályhodná, ale rovnako deštruktívna na zdravie, vzťahy ako keby bol alkoholik. Však to robí pre nás. Ibaže naša rodina išla do kelu 😔 Bila som na poplach jeho mame, že toto už nie je normálne, že mal by spomaliť, prípadne nájsť psychologa. Podporu som moc nenašla, muž tiež ani počuť. Výsledkom bola hádka, keď ma doma ráno na gauči ponížil slovami, čo vám prídu možno malicherné a asi aj sú. Ale mňa hlboko ranili. ˇže veď som doma celé dni válam na gauči, som princezná, všetci mi skáču okolo riti, či potrebujem ešte dvorné dámy (upratovačku som chcela raz týždenne, nevládzem už s bruškom pomaly), že hovno viem o zarábaní a živote a čo stále fňukám a stále výčitky. ostala som ako obarená a strašne nahnevaná ako mi to mohol povedať. Poznáte to, v hneve som chytila telefón a začali sa zo mna sypať slová, ktoré ma dostali teraz sem, kde som. Ze nech ide do kelu, ja takého kreténa nepotrebujem, že sa rozvediem, deti si rozdelíme a budem mať aspoň na seba konečne čas a podobne. Hrdinkou som vydržala byť asi týždeň, aj keď už som mu nič nespomínala, čakala som, že sa ospravedlní a hádke bude koniec. Ibaže nič také neprichádzalo. čakala som ďalší týždeň a nič, začala som sa obávať. A ospravedlňovať. A sypať si popol na hlavu. Toto trvá tak týždne a ako mi povedal môj muž. Zablokoval sa voči mne. Nevie už či ma má rád. Niečo sa v ňom zlomilo. Že som mu akoby vnukla tú myšlienku a on sa jej nevie zbaviť. To boli také slová, že som myslela, že umriem. Stále som ale dúfala, že rozhovormi sa jeho srdce obmakčí. Nespočetne krát som sa ospravedlnila a uznala všetky svoje chyby a ubezpečovala ho, že to boli len slová v hneve. Nič iné. On sa teraz cez to nevie preniesť. Navrhla som manželskú poradňu. Nechce. Že on má jasno. Aj keď na druhú stranu tvrdí, že nevie, čo je sním. Ze aj by to chcel urovnať, ale nie teraz. Že čaká, že jeho city sa zmenia po pôrode, že zas sa do mňa zamiluje. Ja mám dovtedy byť dobrou ženou a matkou a tváriť sa že nič. A čakať na "verdikt". Nechcite vedieť ako sa trápim každú jednu sekudnu dňa nedokážem myslieť na nič iné iba ne neho, nás, deti. Kazdých 5 min sa vo mne striedajú pocity nádeje a beznádeje. So chvíle, keď sa nedokážem ani na deti pozerať. Nedokážem jesť, spať. Veľmi som schudla a doktorka na poradni ma varovala, že je to nebezpečné. Nikdy som nebola tučná, ale mám 50 kg v 26 týždni. Vyzerám ako troska a viem, že aj to asi môjho muža odrádza. Zlomená ženská. On si chodí akoby nič, je, spí, pracuje...je na koni. A ja upadám. Rodina je na mojej strane, ale aj na jeho. Však pravda je vždy uprostred. Sľúbil im, že ma teraz neopustí, ale ja nedokážem žiť s človekom vedľa seba, ak vás nemiluje. Z povinnosti. Aj keď mi tvrdí, že on sa definitívne ešte nerozhodol, ale nevie mi povedať to, čo by som chcela počuť, že všetko bude dobré. Skôr si myslím, že robí všetko preto, aby odišiel... ☹ ☹ ☹
@zivotnakrizovatke držím ti palce. Aspoň už nie si v neistote, vieš, na čom si a nemusíš sa zhrýzať a zamýšľať nad sebou, čo si urobila, neurobila. Jeho keď prejde omámenie z frajerky, však jemu ešte všetko dôjde aj do bunky mozgovej. Ešte mu bude zle zo seba, to ale ešte trošku potrvá. Ty si urobila všetko, čo si mohla. Teraz môžeš už len reagovať. Ty si podľa reakcií tuná šikovná, múdra žienka a máš oporu rodiny. Pomaličky to všetko pôjde nejako ďalej. Mysli na to, že život týmto nekončí, ale začína trošku iný. Najdôležitejšie je teraz dieťatko, ktoré sa má narodiť. Veľmi, veľmi držím palce, aby ste sa trápili čo najmenej a aby ste to zvládli s čo najväčšim kľudom a rozvahou.
Možno radšej teraz v mladom veku sa s takým slabochom rozísť , ako niekedy pred dôchodkom. Zjavne je to typ slabého muža, ktorý by ťa v kríze nepodržal.
A nedá mi: prečo takých nevešajú za guľky niekde za mesto?
zámerne som sa k tejto téme nevyjadrovala skor, lebo som presne vedela, čo je dovod a cakala, kedy to konečne zistiš a nebudes mať ružové okuliare. je to síce smutné, ale taký je udel dnešnych manželstiev a ako si si iste všimla aj tu, 90 % mužov je rovnakých a scenar manzelstva uplne ten isty. manželstvo je fraška. mne to bolo jasné, ked si tu písala, že nemoze od teba cakat, ze budes v negliže. ano, presne toto muž caka, nema zaujem o tetu v pyžame večer a rano a takmer stale v mešimi ci vascimi prestavkami tehotnu. bohužiaľ. muža nezaujima, či to zvladaš alebo nezvladaš, on čaká že tak ako budeš fungovať naplno ako matka, tak naplno budeš aj v posteli pre neho k..va a ked niečo nezvládaš, tak logicky niečo nefunguje a podľa priorit si vyberieš, čo uprednostníš. ty si logicky dala prednosť deťom a preto sa on zariadil po svojom. chlapi su primitívi a s mužmi treba točiť, nebyť naivne čakajuca mamička v pyžamku doma. už si sa poučila, tak snad moj prispevok pochopis, lebo nemám potrebu utočiť a do buducna zistíš, že život s detmi bez muža je oveľa jednoduchší a ľahší. držím ti palce.
Kamoska sa rozhodla opustit manzela,ked malo dieta 1,5roka,pretoze bol skutocny workoholik.ked si uz nasla byt a sla mu povedat,ze odchadza od neho,zistila,ze je tehotna,tak si poplakala,ale neodisla.nakoniec zistila,ze budu mat dvojicky...on sa vsak nezmenil,bol velmi vytazeny (nepoviem meno ale je to znamy umelec) a ona sama tentoraz ale na tri male deti!!!a tak ho predsa len opustila ked mali dvojicky pol roka a najstarsie dieta dva a tristvrte roka!!!samozrejme manzel sa snazil vsemozne aby sa vratili,ale ona nepovolila.velmi jej pomohla mamina s detmi ,nastahovala sa k nej.a to na kost vychudnute ziena dnes??? Vlstne jej pravy opis je super Zena s velkym Z...po case sa vydala za muza,ktory miluje jej deti,narodilo sa im spolocne babo,on im postavil velky barak a ziju tam vsetci 6ti spolu stastni...pribeh ako z rozpravky so stastnym koncom...a tebe prajem tiez v zivote stastie a toho praveho princa,lebo si ho zasluzis!
@zivotnakrizovatke Neprekvapuje ma to. Ako sme už písali viaceré, kvôli jednej hádke sa človek nerozvádza. Držím palce. Zvládneš to.
@jeannna ty si nikdy nebola vydatá? alebo? nechápem, prečo si prekvapená...
@katarinapekna Nie ... a ziadny vztah sa mi neskoncil kvoli nevere 😖
@jeannna tak chápem 😅 😅 😅 tak taku blbosť ani nikdy neurob
@katarinapekna to uz viem 😀 😀 😀 len mne sa akosi uz nechce ist do ziadneho vztahu, ani nie tak kvoli nevere, ale zo sebeckych dovodov, som uz asi beznadejny pripad 🙂
@jeannna správne! máš recht, ja tiež, mám sa rada viac než iné ženy a kým mám ruky, nohy, prácu, muž v mojom živote nemá upotrebenie vobec.
@katarinapekna Ako som sa detoxikovala zo vsetkych predchadzajucich vztahov ( nebolo ich vela ) a som opat single, mam vacsiu kontrolu nad svojim zivotom a to ma robi spokojnejsou, mam to vo svojich rukach a necitim prazdne miesto, mam vnutornu slobodu, ktora je na nezaplatenie.
@jeannna totál suhlas. 😎
naco je manzelstvo, ked aj tak nic neriesi a nic nie je iste... to fakt je jedno, ci mas s muzom deti iba tak, alebo sa vydas
Baby nedame niekedy stretko?
@silvinkabb nemáš celkom pravdu. status rozvedenej ženy je v spoločnosti rozhodne vyšší, než status nejakej slobodnej matky. jednak z ľudského pohľadu a jednak z finančného hľadiska. v neposlednom rade deti rozvedeného páru su ponímané ako manželské deti, čo znamená aj vyšší status pre dieťa v spoločnosti.
Aj tych spokojnych a vyrovnanych aj tych co sa predieraju zivotom ;)
@katarinapekna a co mas z toho, ze je vyssi status v spolocnosti? ano jedine financne naroky a podobne. ale to nie je zivot. + no sorry ale deti z rozvedenych rodin maju z 90% dodrbany zivot a tazko sa s tym zrovnavaju
@silvinkabb Zivotne potiaze pocituju vsetky deti z nefunkcnych rodin, podla mna jedno, ci z uplnej, rozvedenej rodiny, alebo ziadnej rodiny. A deti pendluju medzi rodicmi, jedno, ci boli predtym manzelia, alebo zili len ako partneri. Ci ty myslis, ze dieta vychovala len slobodna matka sama, bez kontaktu s otcom?
@jeannna hovorime o tom ako to je brane v spolocnosti. A co sa tyka slobodnych matuek vacsina z nich predsa otca ani nepozna alebo sa nestykaju. Je ich velmi malo co aj funguju spolu.
A mimochodom tu vidime ze muzi neopustaju iba tucne a zanedbane zeny... Ach ☹
@silvinkabb Presne tak, zo spolocenskeho hladiska si slobodne matky musia dat sakramentsky pozor, s kym otehotneju druhy raz. Inak sa berie, ak rozvedena zena otehotnie druhy krat a jej to nevyjde, a inak sa pozeraju na zeny, ktora zostala slobodna a ma dve deti s dvoma muzmi.
@katarinapekna asi sa máš rada veľmi málo, ak si myslíš, že prítomnosť muža v tvojom živote by mala mať iba praktické naplnenie (ruky, nohy, práca).
@jeannna vnútorná sloboda nie je žiadnym spôsobom závislá od toho, či si sama, alebo si vo vzťahu s nejakým mužom. Je to stav mysle, spôsob uvažovania a spôsob konania. Čo to má spoločné s tým, či z niekým žiješ, alebo nie? Ak hovoríš o tom, že keď si sama, nemusíš robiť kompromisy, tak nehovor o vnútornej slobode, lebo to je niečo celkom iné.
@alaguema 😀 😀 😀
@jeannna to je inak velmi zle sk si nepocitovala vnutornu slobotu pri partneroch. Zrejme sa stala niekde chyba
@alaguema Vnutorna sloboda je mozna, ak zijes vo fungujucom vztahu, v ktorom su naplnene tvoje potreby. Inak je to vazenie a nie je v tvojej moci to zmenit, ak partner nespolupracuje. Pisem za seba, ze nechcem nikoho prerabat na svoj obraz, nedajboze vychovatat, to mali spravit rodicia. Ten pocit, ze toto uz nemusim, na naplna vnutornou slobodou, nechyba mi to k zivotu.
@jeannna nesúhlasím, vnútorná sloboda je možná stále a za každých okolností (preto sa jej hovorí vnútorná), ale to by sme išli veľmi mimo tému...iba príklad: aj človek v putách, väznený, týraný...neviem aký, môže v sebe cítiť vnútornú slobodu. To je jedna z vecí, ktorú ti nikto nikdy nevezme. Nakoniec, veľa ľudí, na to prišlo práve v nejakej extrémnej situácii (väzenie napr.) To, o čom hovoríš ty, je skôr o tých kompromisoch, nezhodách, neschopnosti sa v spolužití zladiť. Ale chápem, ako to myslíš...ano, dáva to pocit slobody, keď si povieš, toto už nemusím. Ale to je aj po skúške, alebo keď spromuješ, alebo odovzdáš projekt v práci. To je bežný pocit, keď sa niečoho zbavíš. Prípadne niekoho 😉
@alaguema že namiesto toho, aby si napísala niečo normálne, niečo v zmysle, napr. fajn, že si takto spokojná, sa potrebuješ donekonečna doťahovať a nelogicky argumentovať a natískať svoje názory a pocity. jednoducho nepotrebujem muža k životu, netreba mi ho ani finančne, ani citovo, ani nijako. nikdy ma partner neopustil, vždy som vzťahy ukončila ja, lebo racio bolo silnejšie a nenašla som sama pre seba logický argument, prečo vo vzťahu pokračovať. jednoduché....ja napr. nie som ochotná robiť kompropisy vo vzťahu s mužom a tiež nie som ochotná ponukané šťastie - nefunguju mi uvodzovky na klávesnici- zo strany muža zdaňovať. vo vzťahu s mužmi (k mužom) som totálny sebec a vobec sa za to nehanbím, naopak, uvedomujem si to a preto vzťahy neriešim. nič totiž neni zadarmo a ja spomínanu dan platiť určite nemienim. je totiž pre mna, moj zivot, pohodlie a sukromie privysoká a dlhodobo neakceptovateľná.
@zivotnakrizovatke ahoj,tak to mi je strasne luto aj ked vsetko tomu naznacovalo,ze tam ta nevera je. Neboj,zvladnes to,sme zeny,aj ked navonok nie sme silne ale vnutri ano. Ked ten hnev,smutok,zlyhanie prejde a konecne si povieme a mame to za sebou,tak vstaneme a musime ist dalej. Koli detom a sebe,ziaden chlap nesmie stat za nase slzy,uz sme sa naponizovali dost !! Spravili sme všetko pre zachranu rodiny,mozne aj nemozne a je cas povedat stačilo a odseknut to,spravit hrubu čiaru a bojovat za seba. Mame pre koho zit,su to nase deti,ktorym musime ukazat usmiatu tvar aj ked vnútro je rozbite na marne kusy. Ako si odhalila neveru? Sme este v mladom veku,este dokazeme najst tu silu bojovat a najst partnerov,ktori nam ukazu co je rodina. Nadej zomiera posledna.!!