Manžel ma opúšťa

zivotnakrizovatke
28. dec 2015

Ahojte, nikdy by som si nemyslela, že sem budem písať. Vždy som ľutovala ženy, čo mali problémy a v duchu sa tešila ako mi je dobre. Som teraz na druhej strane a neviem sa ani nadýchnúť bez bolesti. Mám 33 rokov, s manželom sme spolu 9 rokov (1 a pol roka manželia). Máme 2 malé deti (4 roky, a 15 mesačné) a som v 7. mesiaci tehotenstva. Toto tretie tehotenstvo bolo neplánované, veľmi ma zaskočilo, otehotnela som počas kojenia, ešte som nemala ani prvý cyklus nabehnutý. Bum, stalo sa, bolo leto, dovolenky, endorfíny. Dlho som sa s tým nevedela vyrovnať, tešiť sa, z dvoch detí na materskej som už bola miestami dosť frustrovaná, dcéra je ešte veľmi náročné dieťa, chodíme s ňou k psychologičke. Ale muž sa na dieťa tešil asi najviac z celej rodiny, chceli sme stavať dom, teda hlavne muž... Mne je dobre aj v meste. Máme veľký byt. Muž je veľmi veľmi pracovne vyťažený a časom sa to viac stupňovalo. S deťmi mi pomáhala jeho mamina, milá zlatá svokra, naozaj ju mám veľmi rada, ako druhú maminu. Ale viete, to vám manžela a otca nenahradí. Alebo istý čas áno, ale chýbal mi. Možno som mu to dávala málo najavo, teraz to viem. Pred cca 6 týždňami, keď bol naozaj veľmi pracovne vyťažený a vídali sme ho hodinu ráno a prichádzal ked deti spali a víkendy tiež pracoval (rozbieha firmu ešte popri svojej doterajšej práci) a nás "odkladal" k mojej mame alebo jeho mame a mala som pocit, že sme mu na obtiaž. Niežeby nás nemal rád, ale proste momentálne nemal čas sa nám venovať. Do toho moje zlé znášanie tretieho tehu, stále obavy, ako to zvládnem. čiže v období, keď som aj ja potrebovala, aby ma viac potreboval, tak on nemal čas. Zlá konštelácia. Jedného dňa som sa s ním išla rozprávať večer, že mi chýba, že sa nám nevenuje, keď príde večer domov aj tak má stále telefón na uchu, v ruke a keď to odloží, otvorí notebook a pracuje do 1 v noci. A ráno to isté. Že aj keď je doma, tak vlastne duchom stále pracuje. Aj sám priznal, že nevie už vypnúť, že neviem čo s ním je, ale proste to nejde. Ja som už veľa veľa o tom nacítala a mne z toho vyšlo, že je workoholik. Závislosť síce chvályhodná, ale rovnako deštruktívna na zdravie, vzťahy ako keby bol alkoholik. Však to robí pre nás. Ibaže naša rodina išla do kelu 😔 Bila som na poplach jeho mame, že toto už nie je normálne, že mal by spomaliť, prípadne nájsť psychologa. Podporu som moc nenašla, muž tiež ani počuť. Výsledkom bola hádka, keď ma doma ráno na gauči ponížil slovami, čo vám prídu možno malicherné a asi aj sú. Ale mňa hlboko ranili. ˇže veď som doma celé dni válam na gauči, som princezná, všetci mi skáču okolo riti, či potrebujem ešte dvorné dámy (upratovačku som chcela raz týždenne, nevládzem už s bruškom pomaly), že hovno viem o zarábaní a živote a čo stále fňukám a stále výčitky. ostala som ako obarená a strašne nahnevaná ako mi to mohol povedať. Poznáte to, v hneve som chytila telefón a začali sa zo mna sypať slová, ktoré ma dostali teraz sem, kde som. Ze nech ide do kelu, ja takého kreténa nepotrebujem, že sa rozvediem, deti si rozdelíme a budem mať aspoň na seba konečne čas a podobne. Hrdinkou som vydržala byť asi týždeň, aj keď už som mu nič nespomínala, čakala som, že sa ospravedlní a hádke bude koniec. Ibaže nič také neprichádzalo. čakala som ďalší týždeň a nič, začala som sa obávať. A ospravedlňovať. A sypať si popol na hlavu. Toto trvá tak týždne a ako mi povedal môj muž. Zablokoval sa voči mne. Nevie už či ma má rád. Niečo sa v ňom zlomilo. Že som mu akoby vnukla tú myšlienku a on sa jej nevie zbaviť. To boli také slová, že som myslela, že umriem. Stále som ale dúfala, že rozhovormi sa jeho srdce obmakčí. Nespočetne krát som sa ospravedlnila a uznala všetky svoje chyby a ubezpečovala ho, že to boli len slová v hneve. Nič iné. On sa teraz cez to nevie preniesť. Navrhla som manželskú poradňu. Nechce. Že on má jasno. Aj keď na druhú stranu tvrdí, že nevie, čo je sním. Ze aj by to chcel urovnať, ale nie teraz. Že čaká, že jeho city sa zmenia po pôrode, že zas sa do mňa zamiluje. Ja mám dovtedy byť dobrou ženou a matkou a tváriť sa že nič. A čakať na "verdikt". Nechcite vedieť ako sa trápim každú jednu sekudnu dňa nedokážem myslieť na nič iné iba ne neho, nás, deti. Kazdých 5 min sa vo mne striedajú pocity nádeje a beznádeje. So chvíle, keď sa nedokážem ani na deti pozerať. Nedokážem jesť, spať. Veľmi som schudla a doktorka na poradni ma varovala, že je to nebezpečné. Nikdy som nebola tučná, ale mám 50 kg v 26 týždni. Vyzerám ako troska a viem, že aj to asi môjho muža odrádza. Zlomená ženská. On si chodí akoby nič, je, spí, pracuje...je na koni. A ja upadám. Rodina je na mojej strane, ale aj na jeho. Však pravda je vždy uprostred. Sľúbil im, že ma teraz neopustí, ale ja nedokážem žiť s človekom vedľa seba, ak vás nemiluje. Z povinnosti. Aj keď mi tvrdí, že on sa definitívne ešte nerozhodol, ale nevie mi povedať to, čo by som chcela počuť, že všetko bude dobré. Skôr si myslím, že robí všetko preto, aby odišiel... ☹ ☹ ☹

mircalla
28. okt 2016

Inak co poznam pary, co sa rozisli kvoli milenke a je ich dost - tak ani jeden chlap sa nevratil, vsetci si bud zostali s milenkami alebo sa niektori rozisli a su sami.
v kazdom pripade tu bolest, to co prezivaju zeny ziaden z nich neciti, obcast prebleskne hlavou nejaka vycitka, ktoru hned zazenie. Muz ma pozitok, zo stastia, ktore citi, zena zo stastie, ktore dava. Laska je u muza casto len uprednostnenie jednej zeny pred druhou, kym pre zenu je to hlboky cit.

romanovic
12. máj 2017

@zivotnakrizovatke ako sa ti dari? Myslela som na teba...

alena6232
17. máj 2017

no... pridávam sa do klubu. Môj manžel sa rozhodol po 16tich rokoch, že to skúsi s o 15 rokov mladšou milenkou. Žiadne hádky, žiadne spory, z môjho pohľadu šťastná rodina. Bral si ma pol roka dozadu po 15tich rokoch, keď už s ňou pachtloval 🙂 Vo februári som zistila, že má milenku a pred dvoma týždňami nás rozviedli - čiže tri mesiace. Neni o čom. Doteraz som si ho vážila, teraz nad ním iba krútim hlavou. Je mi jedno, či s ňou ostane, alebo nie. Dcéra so z toho nevie spamätať, na tom jedinom mi záleží, aby bola ok. Je mi ľúto, že sú ľudia nevyzretí, neberú vážne rodinu, manželstvo nič neznamená, nepracujú na vzťahoch a radšej vkladajú energiu do flirtovania s ostatnými. Vždy som takýmito ľudmi opovrhovala. Rozvrátia kľudne aj rodinu, kde je malé dieťa a argumentujú, že sa inak nedalo, že je to osudové, že nie sú prví ani poslední. Napríklad tie baby neviem vôbec pochopiť. V živote by som to nedopustila, stopla by som to v zárodkoch. Ale asi si potrebujú kočky niečo dokázať. Tak... nech sme všetci šťastní... každý sme si strojcom toho svojho šťastia, takže toto nás len tak ľahko nepoloží.

A na margo zakladateľky
@zivotnakrizovatke - je to iné chrapúnstvo čo Tvoj muž urobil. Veľmi smutné. Mrzí ma to. Drž sa!!

nellita
17. máj 2017

Prave pre taketo problemy som sa nevydavala,vazi si ma viac lebo nevie kedy moze urobit čosi take aby som sa aj s dcerou odstahovala

6mia6
17. máj 2017

@nellita tak isto to moze urobit aj on, nie je to o svadbe

alena6232
17. máj 2017

@nellita to je debata na dlho. Pokiaľ by som mala byť mierne naivná: Bolo by pekné, keby manželstvo malo skutočnú hodnotu. Keby boli ľudia spolu v bohatstve aj chudobe, dobrom aj zlom, pokým ich smrť nerozdelí. A nešlo by o psychologické ťahy ako niekoho držať v neistote. Po čase to nikde nebude o chémii. Malo by to byť o priateľstve, porozumení, zodpovednosti. Ale to nie sú hodnoty, ktoré si dnes ľudia cenia. Takže tomu Tvojmu postoju úplne rozumiem. Ja som si bola istá, že spolu budeme, preto som si ho po 15tich rokoch zobrala - takže nakoniec... asi som naivná :D

maminuska
17. máj 2017

@nellita
@alena6232 inštitút manželstva nie je zodpovedný za nezodpovedné správanie niektorého z partnerov. Je to len právna ochrana slabšieho člena , ktorá je dobrá a žiadúca.
Odísť sa dá kedykoľvek aj z manželstva, len je s tým troška viac piplačky .

cecilia68
17. máj 2017

@katkalubkova Aspoň pozri dátumy a ostatné príspevky, lebo píšeš úplne od veci a nemáš ani páru, čo sa už medzitým udialo ☹

shilou
17. máj 2017

@romanovic je neaktívna, neodpíše

katkalubkova
21. máj 2017

@cecilia68
tiez reagujes neskoro a neviem ani preco, nemam pocit, ze som napisala nieco zle..., bol to nazor, ako vela inych. A v kazdej teme, clovek radi a reaguje, len na to co cita, to co je doma, vie len osoba, ktora pise danu temu. Je maj, a niektore veci hadzem za hlavu, takze ma tu nepucuj z oktobra, ok???

cecilia68
21. máj 2017

@katkalubkova Vzdávam sa, vaše blahorodie... najmúdrejšie😨