Manžel ma opúšťa
Ahojte, nikdy by som si nemyslela, že sem budem písať. Vždy som ľutovala ženy, čo mali problémy a v duchu sa tešila ako mi je dobre. Som teraz na druhej strane a neviem sa ani nadýchnúť bez bolesti. Mám 33 rokov, s manželom sme spolu 9 rokov (1 a pol roka manželia). Máme 2 malé deti (4 roky, a 15 mesačné) a som v 7. mesiaci tehotenstva. Toto tretie tehotenstvo bolo neplánované, veľmi ma zaskočilo, otehotnela som počas kojenia, ešte som nemala ani prvý cyklus nabehnutý. Bum, stalo sa, bolo leto, dovolenky, endorfíny. Dlho som sa s tým nevedela vyrovnať, tešiť sa, z dvoch detí na materskej som už bola miestami dosť frustrovaná, dcéra je ešte veľmi náročné dieťa, chodíme s ňou k psychologičke. Ale muž sa na dieťa tešil asi najviac z celej rodiny, chceli sme stavať dom, teda hlavne muž... Mne je dobre aj v meste. Máme veľký byt. Muž je veľmi veľmi pracovne vyťažený a časom sa to viac stupňovalo. S deťmi mi pomáhala jeho mamina, milá zlatá svokra, naozaj ju mám veľmi rada, ako druhú maminu. Ale viete, to vám manžela a otca nenahradí. Alebo istý čas áno, ale chýbal mi. Možno som mu to dávala málo najavo, teraz to viem. Pred cca 6 týždňami, keď bol naozaj veľmi pracovne vyťažený a vídali sme ho hodinu ráno a prichádzal ked deti spali a víkendy tiež pracoval (rozbieha firmu ešte popri svojej doterajšej práci) a nás "odkladal" k mojej mame alebo jeho mame a mala som pocit, že sme mu na obtiaž. Niežeby nás nemal rád, ale proste momentálne nemal čas sa nám venovať. Do toho moje zlé znášanie tretieho tehu, stále obavy, ako to zvládnem. čiže v období, keď som aj ja potrebovala, aby ma viac potreboval, tak on nemal čas. Zlá konštelácia. Jedného dňa som sa s ním išla rozprávať večer, že mi chýba, že sa nám nevenuje, keď príde večer domov aj tak má stále telefón na uchu, v ruke a keď to odloží, otvorí notebook a pracuje do 1 v noci. A ráno to isté. Že aj keď je doma, tak vlastne duchom stále pracuje. Aj sám priznal, že nevie už vypnúť, že neviem čo s ním je, ale proste to nejde. Ja som už veľa veľa o tom nacítala a mne z toho vyšlo, že je workoholik. Závislosť síce chvályhodná, ale rovnako deštruktívna na zdravie, vzťahy ako keby bol alkoholik. Však to robí pre nás. Ibaže naša rodina išla do kelu 😔 Bila som na poplach jeho mame, že toto už nie je normálne, že mal by spomaliť, prípadne nájsť psychologa. Podporu som moc nenašla, muž tiež ani počuť. Výsledkom bola hádka, keď ma doma ráno na gauči ponížil slovami, čo vám prídu možno malicherné a asi aj sú. Ale mňa hlboko ranili. ˇže veď som doma celé dni válam na gauči, som princezná, všetci mi skáču okolo riti, či potrebujem ešte dvorné dámy (upratovačku som chcela raz týždenne, nevládzem už s bruškom pomaly), že hovno viem o zarábaní a živote a čo stále fňukám a stále výčitky. ostala som ako obarená a strašne nahnevaná ako mi to mohol povedať. Poznáte to, v hneve som chytila telefón a začali sa zo mna sypať slová, ktoré ma dostali teraz sem, kde som. Ze nech ide do kelu, ja takého kreténa nepotrebujem, že sa rozvediem, deti si rozdelíme a budem mať aspoň na seba konečne čas a podobne. Hrdinkou som vydržala byť asi týždeň, aj keď už som mu nič nespomínala, čakala som, že sa ospravedlní a hádke bude koniec. Ibaže nič také neprichádzalo. čakala som ďalší týždeň a nič, začala som sa obávať. A ospravedlňovať. A sypať si popol na hlavu. Toto trvá tak týždne a ako mi povedal môj muž. Zablokoval sa voči mne. Nevie už či ma má rád. Niečo sa v ňom zlomilo. Že som mu akoby vnukla tú myšlienku a on sa jej nevie zbaviť. To boli také slová, že som myslela, že umriem. Stále som ale dúfala, že rozhovormi sa jeho srdce obmakčí. Nespočetne krát som sa ospravedlnila a uznala všetky svoje chyby a ubezpečovala ho, že to boli len slová v hneve. Nič iné. On sa teraz cez to nevie preniesť. Navrhla som manželskú poradňu. Nechce. Že on má jasno. Aj keď na druhú stranu tvrdí, že nevie, čo je sním. Ze aj by to chcel urovnať, ale nie teraz. Že čaká, že jeho city sa zmenia po pôrode, že zas sa do mňa zamiluje. Ja mám dovtedy byť dobrou ženou a matkou a tváriť sa že nič. A čakať na "verdikt". Nechcite vedieť ako sa trápim každú jednu sekudnu dňa nedokážem myslieť na nič iné iba ne neho, nás, deti. Kazdých 5 min sa vo mne striedajú pocity nádeje a beznádeje. So chvíle, keď sa nedokážem ani na deti pozerať. Nedokážem jesť, spať. Veľmi som schudla a doktorka na poradni ma varovala, že je to nebezpečné. Nikdy som nebola tučná, ale mám 50 kg v 26 týždni. Vyzerám ako troska a viem, že aj to asi môjho muža odrádza. Zlomená ženská. On si chodí akoby nič, je, spí, pracuje...je na koni. A ja upadám. Rodina je na mojej strane, ale aj na jeho. Však pravda je vždy uprostred. Sľúbil im, že ma teraz neopustí, ale ja nedokážem žiť s človekom vedľa seba, ak vás nemiluje. Z povinnosti. Aj keď mi tvrdí, že on sa definitívne ešte nerozhodol, ale nevie mi povedať to, čo by som chcela počuť, že všetko bude dobré. Skôr si myslím, že robí všetko preto, aby odišiel... ☹ ☹ ☹
@mima4 tak nic:-/ ohňostroj nebude....neplaaaaaaaaac:'(
@zivotnakrizovatke ak veris v Boha, modli sa za svoje manzelstvo. Urcite sa tvoj manzel nesprava OK, asi ste mali viac takých dusnych obdobi a chapem, ze obaja ste boli vytazeni, vynervovani..proste realne stavy ludi, v mnohých rodinach. S tym prislo vzajomne zranovanie sa, utoky, ste obaja len ludia a plati, ze vzdy najviac dokaze zranit ten najblizsi...
Odpusti svojmu manzelovi jeho konanie, nepodozrievaj ho z nevery, lebo to nic neporiesi, iba clovek je domyslavy a hlada vsade ptoencialnu konkurenciu... Tvoj manzel to prestrelil, rovnako ako ty, jeho spravanie neovplyvnis, nemozes ho donutit k zmene, jedine na co mas dosah si ty a tvoje reakcie. Odpusti mu kazde slovo, vydaj to Bohu ako nieco bolestive, vydaj Mu to, aby to dal prec z tvojho zivota. Zver aj tuto oblast svojho zivota Bohu. Bud k manzelovi slusna, laskava, ale nie podlizovacna a ponizujuca. Tvoj manzel musi vediet, ze ty si osobnost, ktora si je vedoma aj svojich zlyhani, ale zaroven aj svojej hodnoty.
Verim, ze dat vztah dokopy, ze sa to zlepsi, len nechod cestou "ja s nim zatocim, ja mu ukazem" - toto je cesta von z manzelstva, dalsi klinec do "rakvy vztahu".
@zivotnakrizovatke Je mi ľúto čo čítam... človek si myslí, že si partnera pozná, a zrazu takéto niečo ☹ My sme mali s mužom vážnu krízu keď sa nám narodil syn - mal kopec zdravotných problémov, nevedeli sme, či neostane ťažko postihnutý, bola to veľmi zlá doba. Muž vôbec nereagoval tak ako som od neho očakávala, žiadna podpora, stiahol sa do seba, veľa sme sa hádali. Lietali u nás aj slová o rozvode, už som bola psychicky pripravená, že ideme od seba a starám sa o syna sama. Jediné naše šťastie bolo, že ani jeden z nás nevyplnil papiere, lebo ten druhý by to z tvrdohlavosti určite podpísal. 😅
Zlepšilo sa to, až keď som ja pochopila, že môj muž ventiluje stres z našej situácie inak ako ja, že mi nebude taká opora ako som čakala a chcela. Keď som prestala na neho mať nároky, ktoré nevedel splniť, postupne sa aj on upokojil. Asi veľkou mierou prispelo aj to, že synovi sa darí nad očakávania, ale fandím si, že pomohlo aj to, že som prestala do neho vyrývať. 😉 A teraz, takmer 3 roky po tej dobe vychádzame spolu zasa dobre, rozprávame sa bez hádok, akceptujeme sa. Nie je to žiadna zaľúbená idylka, skôr taký vyspelejší rešpektujúcejší vzťah.
Chcem tým povedať, že odporúčam nechať situáciu vychladnúť. Buď z toho časom vylezie rozchod, alebo sa muž uvedomí a budete sa vedieť pokojne porozprávať aj o kritických veciach. Sústreď sa teraz na bábo, na deti, čas ukáže. Držím veľmi palce, aby ste to ustáli.
@katarinapekna pri zenach ako ty chapem, ze muzi niektore zeny povazuju za sliepky.... Otazka uz je len, preco mas potrebu ludi zosmiesnovat... co ti v zivote asi tak chyba, ... co riesis....
Emocionalne zrely clovek neponizuje ludi, nenapada ich vieru....
pekne sviatky, malo slz, vela objati
@zivotnakrizovatke Dovolim si tvrdit - to co si napisala vyssie o 8:42 - to su take prechodne stavy....toto je ten lepsi pripad, ze sa na neho hnevas, ono opat pride faza, ze sa budes citat sama, stratena a bezradna....
S tym pocitaj a bud na to pripravena.....bude to taka sinusoida, ked si nahnevana je vzdy lepsie....
Je dost mozne, ze niekoho ma alebo aj nie, podla mna podla jeho spravanie je to dost pravdepodobne...Necakaj, ze tov tejto faze prizna, to kazdy zatlka, chlap sa prizna len pod tlakom dokazov....V kazdom pripade to, ze ostavas teraz u mamy je dobry napad....
@zivotnakrizovatke Ja mam vlastnu skusenost, pokial na chlapa tlacis, nukas sa, ospravedlnujes sa viac ako mas, uteka pred tebou...nechce...cim dalej píses, volas, myslis naneho tym viac sa vzdaluje...spravila som pravý opak, ako zena som to vycítila no vtedy som nebola v takej pozicii ako ty 2 deti a dalsie na ceste..bola som slobodna a v dlhodobom vztahu, vycitila som ze tudy cesta nevedie, povedala som ok, chod...samozrejme omacky okolo toho, zlakol sa a karta sa obratila...nekontaktovala som ho a on zacal, písat, volat...takze u mna to zabralo a bola som na koni ja...no vztahy su komplikovane ked su tam uz aj deti, a situacia sa meni, preto by mal byt zodpovedny...ano...zodpovedny otec ale aj manzel....ja neviem ale 2 deticky doma a tretie cochvila na svete a takto riesi situaciu...ved co moze zazivat ta matka co caka mimi s tym oteckom kt. sa takto stavia ku svojej rodine, vela stastia prajem, vela sil lebo to uz nie je sranda, rodinu ste si zalozili spolocne...ty si na to sama nebola, tak preco teraz uteka a zbavuje sa povinnosti? nerozumiem...ten vztah sa v partnerstve zmeni ked prídu deti, ludia uz nie su tak zalubeny a vsetok cas sa dava detom...ostava malo casu venovat sa jeden druhemu, mozno toto bolo to nad cim pochybuje teraz, nad cim rozmysla...mozno ste v jednej rutine kde bolo dookola to iste, vysli ste si niekde kedy dvaja, mali ste vecer pre seba, idete na wellnes, do kina, sadnut si na veceru dvaja? mate starych rodicou nech postrazia...
@zivotnakrizovatke znovu ma prekvapuje tvoj posledny prispevok...mozbo to tak nevidis ale ja uplne nezainteresovane....pises na zaciatku ze manzel sa tesi na dieta a tiez ze deti lubi, preco by si teda mal hladat bezdetnu workoholicku??? pises, ze "ked si mysli ze zena na materskej je hovno..." preco by si to mal mysliet??? lebo to povedal pocas hadky ze sa valas? a ty si pocas hadky delila deti a rozvadzala sa...opat...vela vidiet ze si mu casto opakovala....cize aj ked ani trochu nie som zastankynou muzov ale tvojmu trosku rozumiem...v mojich ociach si ty viac frustrovana z tolkej materskej a dalsieho tehotenstva ako on...
k mame by som urcite neisla..ale zbalila by som jej deti a ostala s muzom doma...ak to nepomoze vam obom mozno pomoze tebe samej trosku si oddychnut ;)
@zivotnakrizovatke z toho čo som si troška prečitala ...mas podobneho muža ako ja... a velmi dlho mi trvalo (14 rokov) 🙂 kým som pochopila čo na neho plati....
Aj moj presne toto... niečo mu idem vyčítat, lebo ked to hovorim s teplým hlasom tak to prepočuje.... potom hadka... potom sa jeden druheho poobvinujeme...a nakoniec som ja ta zla... on mna drží v hrsti svojim spravanim... že aj ked som ja nič neurobila, len som sa ozvala... tak zrazu, aj ked do tej debaty on nič neriešil...už ma aj on o čom rozmyslat a tak... no skratka cele podobne.... Ak som nahnevana dalšie dni.... nepride.... ALe ak som vesela... robim veci ktore normalne nerobim... idem v neobvyklý čas na neobvykle miesta (s dvoma detma 🙂), som vesela (ale skutočne, poviem si že si nebudem kazit nim dalšie dni) tak za par dni ho mam v naruči.... ale že fakt... Tak skus... Moj chlap je presne ten typ...výčitka je pre neho klinec do vztahu.... na neho sa musi uplne opačne... Mate to tažke...tiež sme si tym prešli...druhe tehotenstvo som mala velmi emotivne...tažke po psychike... začala som brat Magne B6 a sustredila som sa na ine veci...nie na vztahy.... Ale chapem tak ako ten chlap chýba...cele dni s mamou, detmi.... stačilo by objatie večer pri telke... ked už nie nejake rodinne aktivity.... Držim palce a prajem Nadhlad...
Ešte by som doplnila.... ak je teraz už všetko vypovedane.... a chceš---alebo obaja chcete...už len napravu.... udobrit sa... už by som sa k hadkam, obvinovaniam, konšpiraciam nevracala....
Naprava sa stane len pri pekných slovach
@lvka nemyslim, ze ostat s muzom doma je teraz najlepsi napad....podla mna potrebuju obaja priestor
inak reakcie normalne ake mame vsetci - impulzivne.....malokto reaguje v tychto situaciach racionalne s poker face....preto som aj pisala, ze to, co napisala vyssie je zase taky prechodny stav mysle - hned....ked pripade faza smutku, bude to opat horsie....
momentalne byt od seba im nemoze uskodit
@zivotnakrizovatke ja mam zase inu otazku....nechala si niekedy manzela s detmi sameho?bez ohladu na to,ze rozbieha podnikanie a ma toho vela v praci?ci jeho pomoc suplovali iba stari rodicia?
a inak,nemyslim si,ze musi mat niekoho...preco by sa aj muzovi nemohlo verit?nemozes hned
automaticky riesit jeho potencialny novy vztah...
len vy dvaja viete ake to cele je...ak si k mame aj odisla,urcite by som normalne povedala manyelovi,ze potrebujes kvoli tehotenstvu vypnut na chvilu,od deti trosku oddych,nech si veyme par dni volna a postara sa on=nie ako trest,normalne....je ich otec,stari rodicia su stari rodicia....on je otec,ma ti pomahat najma on
mame byt sebestacne,ale aj z nasich manzelov urobit otcov a keby sme im v starostlivosti viac verili,aj oni by vedeli pochopit o com je zivot na materskej a problemy s detmi,nasa unava,atd
@terezka1947 presne tak, to isté som sa jej pýtala aj ja.
Ja viem, že to je sinusoida a príde zas trápenie, v týchto chvíľach sa aspoň snažím myslieť racionálne. S ním momentálne nechcem byť, ani osamote, momentálne mi to je cudzí človek. Cudzí správaním, reakciami, sklamal ma hrozne. Asi aj ja jeho tymi slovami, ja neviem. Ale tak všetko zlé je na niečo dobré, to sa časom ukáže. ..
@zivotnakrizovatke tiež by som s ním nechcela byť sama a chápem, že ťa sklamal, ale ty si jeho určite tiež ranila svojimi slovami. U mamy by som neostávala viac dní, ako dva, naberieš sily, získaš odstup a začneš sa chovať, ako by sa nechumelilo, to by malo byť asi najlepšie. V žiadnom prípade sa už neospravedlňuj, neplač, snaž sa byť sama sebou. Normálne funguj, ak nebudeš vládať, požiadaj o pomoc, alebo si ju zaplať. Drž sa.
V poslednej dobe kvôli vytazenosti jeho pracovnej bol malo s deťmi. Staršiu dcéru zobral na víkend na chatu, ja som bola doma s chorým menším, ale s oboma deťmi sám nebol, možno hodinu, kým som bola u doktora alebo tak. Vždy som poprosila radšej svokru, lebo vieme aký je vyťažený, s nou som chodila s deťmi po lekároch ak trebalo, na výlety, zoo, herne, aby sa mohol realizovať. Rozbiehať firmu. Urobil si aj on čas, ak trebalo, vedel odsunut dôležité veci na hodinku, dve, keď trebalo, ale to všetko v takom zhone. Keď bola len dcérka Veľa sa jej venoval, nemal toľko až toho, tá praca sa stupnovala stále a teraz nemá čas na nič. ..
@zivotnakrizovatke takže sa to stupňovalo, škoda že si to nestopla hneď, ako si cítila, že sa to začína stupňovať a nestanovili ste si pevné pravidlá - napr. nedeľa patrí len a len rodine. Možno naozaj prepadol tej práci tak, že by uvítal, keby ste ho ako rodina neobťažovali a mohol sa jej venovať sedem dní v týždni, to vie len on sám. Nevracaj sa k tomu, rodine to prísne zakáž, uvidíš, s čím začne on. Chovaj sa normálne, rob si s deťmi program, nakoľko ti to tvoj stav dovoľuje, čas všetko ukáže.
@timea7 snažila som sa, ver mi. Hlavne po tom rodičovskom seminári, tam boli super tipy na pokojnú domácnosť. Aj taký rodinný planovaci kalendár som kúpila, že tam si dopredu zaznačiné veci na mesiac. A tam bude raz za mesiac večera, kino my dvaja a raz za mesiac vypadnúť na víkend s deckami mimo mesto, na chatu, dáky výlet atď. A ešte som chcela stop telefónu ráno o 7, kým je malá ešte doma a chystamé sa do škôlky a stop telefónu na uchu aspoň hodinu keď dôjde z práce a venovať sa len nám, deťom. Nedokázal to. Telefón pri jedle stále, všetky správy sveta musel mať prečítané, maily, obchodný vestník, on keď netelefonoval, tak čítal, hlava stále sklonena dolu, a nie nepísal si s nikým, vedľa neho som sedela a videla čo číta. Workoholik prepadnuty smartfonu. V dnešnej dobe to ide ruka v ruke... a ked som mu vravela, nech už ton preboha odlozi, musela som ho stále upozorňovať, že dcéra ho volá knihu čítať, lego skladať alebo co, tak sa osopil, že aj ja mám furt telefón V ruke. Ale takto určite nie.
Ten kalendár je ešte nerozbaleny mimochodom, nemal čas si ani sadnúť k nemu, ale je pravda že ten som kúpila až po hádke, aby smé si stanovili pravidlá ďalšieho fungovania..
@zivotnakrizovatke fúúú, tak to už je workoholik ako vyšitý 😒 😒 😒 . Rada by som vedela, ako si on predstavuje víkend, keď bude mať deti. S mobilom na uchu a PC na kolenách? A deti ponechané svojmu osudu? A on navrhuje striedavku? Sa musím zasmiať. Neviem, ako by reagoval, ak by si mu strčila deti so slovami - musím si niečo zariadiť, o hodinu som späť a buchla dverami. Zrejme by zavolal tvoju, alebo svoju mamu, neviem, ako ďaleko od vás bývajú. Neviem, či by deti ignoroval, alebo si ich aspoň všimol. To vieš ty, poznáš ho lepšie. Ak by si neriskovala zdravie detí, tak by som to po novom roku skúsila. Najprv hodinu, potom dve, ale musíš si byť stopercentne istá, že sa o ne postará. Nedala by som sa odbiť tým, že si si mala popredu zabezpečiť stráženie, deti máš s ním, okrem toho, že je živiteľ, je aj manžel a otec. Nechaj to do konca tohto týždňa tak, uvidíš, či sa mu podarí vypnúť aspoň na Silvestra a na Nový rok, alebo nie, či začne s rozhovorom, alebo nie. Ak začne, tak by som sa ho na rovinu spýtala, ako si predstavuje víkend, ak bude mať dva dni dve, neskôr tri deti. Ako si predstavuje striedavku, keď s nimi nie je ani dve hodiny denne.
@zivotnakrizovatke už som ti tu raz písala,ale asi mením názor 😀 .....zober svokru a mamu na víkend do welnesu a deti mu nechaj....nech si chlapec zvyká......on si asi ozaj myslí,že žena na materskej má veget.....a rovno mu povedz,že so striedavkou nesúhlasíš a nechávaš si len najmladšie dieťa...... 😀
Ahoj chcem ta trosku povzbudit. Som tiez tehotna a tie hormony... Nikdy som ani neuvaxovala ci ma moj muz podvadza... Ale aj pri malej a aj teraz pri druhom tehu proste tie hormony robia svoje... Stale mam pocit ze nieco v nasom manzelstve nieje v poriadku... Vcera mi to mm na rovinu pivedal ze dokonca ho v tehu pritahujem este viac ale uz nevladze tie moje citove vykyvy znasat... Nepohadali sme sa ale uz ma tak trosku ignoruje... Uz nebie ako mi dat najavo ze je vsetko v najlepsom poriadku len ma toho vela v praci... Na par dni si vybavil volno ale co z toho ked ma teraz ignoruje.... Trapim sa a pritom ani nemam preco... Vcera ma mama vytiahla na nakupy tehu handier aby si mm odo mne iddychol a aby som sa aj ja trosku odreagovala... Teraz mm spi.... K malej je uzasny.... Nepripustaj si to.... Sama vies ze sa vsetko vrato do starych kolaji len tie hormony.... Fakt s tebou citim neda sa to ovladat....
@nelinka2009 tu zrejme vôbec nejde o to, že má inú, ale že prepadol práci natoľko, že ho rodina obťažuje....
@mircalla no takto...za inych okolnosti a v inrj diskusii by som povedala "chod prec a nechaj ho doma sameho" ale teraz nie z viacer6ch dovodov:
1. prenho zelany stav - rodina odide, ma klud a pokoj, moze byt na maily smartfone hocico a to je predsa super
2.aj zakladatelka si potrebuje oddychnut..ked pojde k mame budu sa stale bavit o situacii doma a okolo nich 2 deti...a pan manzel si bude doma valat sunky
3. povedzme si priamo..ako by vam bolo keby sa vas manz3l zbalil aj s detmi (bez ohladu na to cia to bola chyba) a odisiel k mame...
4. ako by vam bolo keby po hadke manzel zbalil deti rodicom a ostal stat pri vas..aj ked potichu ale bol by tam....
@zivotnakrizovatke nezdá sa mi dobrým nápadom, že ostávaš u mamy, vzdialite sa od seba ešte viac. Nepoviem dnes, zajtra, ale na Silvestra by si mala byť s deťmi doma. Rodine povedz, že momentálne bude najlepšie, keď sa v tom nebudú vŕtať a nebudú sa o tom vôbec s ním baviť.