Manžel ma opúšťa
Ahojte, nikdy by som si nemyslela, že sem budem písať. Vždy som ľutovala ženy, čo mali problémy a v duchu sa tešila ako mi je dobre. Som teraz na druhej strane a neviem sa ani nadýchnúť bez bolesti. Mám 33 rokov, s manželom sme spolu 9 rokov (1 a pol roka manželia). Máme 2 malé deti (4 roky, a 15 mesačné) a som v 7. mesiaci tehotenstva. Toto tretie tehotenstvo bolo neplánované, veľmi ma zaskočilo, otehotnela som počas kojenia, ešte som nemala ani prvý cyklus nabehnutý. Bum, stalo sa, bolo leto, dovolenky, endorfíny. Dlho som sa s tým nevedela vyrovnať, tešiť sa, z dvoch detí na materskej som už bola miestami dosť frustrovaná, dcéra je ešte veľmi náročné dieťa, chodíme s ňou k psychologičke. Ale muž sa na dieťa tešil asi najviac z celej rodiny, chceli sme stavať dom, teda hlavne muž... Mne je dobre aj v meste. Máme veľký byt. Muž je veľmi veľmi pracovne vyťažený a časom sa to viac stupňovalo. S deťmi mi pomáhala jeho mamina, milá zlatá svokra, naozaj ju mám veľmi rada, ako druhú maminu. Ale viete, to vám manžela a otca nenahradí. Alebo istý čas áno, ale chýbal mi. Možno som mu to dávala málo najavo, teraz to viem. Pred cca 6 týždňami, keď bol naozaj veľmi pracovne vyťažený a vídali sme ho hodinu ráno a prichádzal ked deti spali a víkendy tiež pracoval (rozbieha firmu ešte popri svojej doterajšej práci) a nás "odkladal" k mojej mame alebo jeho mame a mala som pocit, že sme mu na obtiaž. Niežeby nás nemal rád, ale proste momentálne nemal čas sa nám venovať. Do toho moje zlé znášanie tretieho tehu, stále obavy, ako to zvládnem. čiže v období, keď som aj ja potrebovala, aby ma viac potreboval, tak on nemal čas. Zlá konštelácia. Jedného dňa som sa s ním išla rozprávať večer, že mi chýba, že sa nám nevenuje, keď príde večer domov aj tak má stále telefón na uchu, v ruke a keď to odloží, otvorí notebook a pracuje do 1 v noci. A ráno to isté. Že aj keď je doma, tak vlastne duchom stále pracuje. Aj sám priznal, že nevie už vypnúť, že neviem čo s ním je, ale proste to nejde. Ja som už veľa veľa o tom nacítala a mne z toho vyšlo, že je workoholik. Závislosť síce chvályhodná, ale rovnako deštruktívna na zdravie, vzťahy ako keby bol alkoholik. Však to robí pre nás. Ibaže naša rodina išla do kelu 😔 Bila som na poplach jeho mame, že toto už nie je normálne, že mal by spomaliť, prípadne nájsť psychologa. Podporu som moc nenašla, muž tiež ani počuť. Výsledkom bola hádka, keď ma doma ráno na gauči ponížil slovami, čo vám prídu možno malicherné a asi aj sú. Ale mňa hlboko ranili. ˇže veď som doma celé dni válam na gauči, som princezná, všetci mi skáču okolo riti, či potrebujem ešte dvorné dámy (upratovačku som chcela raz týždenne, nevládzem už s bruškom pomaly), že hovno viem o zarábaní a živote a čo stále fňukám a stále výčitky. ostala som ako obarená a strašne nahnevaná ako mi to mohol povedať. Poznáte to, v hneve som chytila telefón a začali sa zo mna sypať slová, ktoré ma dostali teraz sem, kde som. Ze nech ide do kelu, ja takého kreténa nepotrebujem, že sa rozvediem, deti si rozdelíme a budem mať aspoň na seba konečne čas a podobne. Hrdinkou som vydržala byť asi týždeň, aj keď už som mu nič nespomínala, čakala som, že sa ospravedlní a hádke bude koniec. Ibaže nič také neprichádzalo. čakala som ďalší týždeň a nič, začala som sa obávať. A ospravedlňovať. A sypať si popol na hlavu. Toto trvá tak týždne a ako mi povedal môj muž. Zablokoval sa voči mne. Nevie už či ma má rád. Niečo sa v ňom zlomilo. Že som mu akoby vnukla tú myšlienku a on sa jej nevie zbaviť. To boli také slová, že som myslela, že umriem. Stále som ale dúfala, že rozhovormi sa jeho srdce obmakčí. Nespočetne krát som sa ospravedlnila a uznala všetky svoje chyby a ubezpečovala ho, že to boli len slová v hneve. Nič iné. On sa teraz cez to nevie preniesť. Navrhla som manželskú poradňu. Nechce. Že on má jasno. Aj keď na druhú stranu tvrdí, že nevie, čo je sním. Ze aj by to chcel urovnať, ale nie teraz. Že čaká, že jeho city sa zmenia po pôrode, že zas sa do mňa zamiluje. Ja mám dovtedy byť dobrou ženou a matkou a tváriť sa že nič. A čakať na "verdikt". Nechcite vedieť ako sa trápim každú jednu sekudnu dňa nedokážem myslieť na nič iné iba ne neho, nás, deti. Kazdých 5 min sa vo mne striedajú pocity nádeje a beznádeje. So chvíle, keď sa nedokážem ani na deti pozerať. Nedokážem jesť, spať. Veľmi som schudla a doktorka na poradni ma varovala, že je to nebezpečné. Nikdy som nebola tučná, ale mám 50 kg v 26 týždni. Vyzerám ako troska a viem, že aj to asi môjho muža odrádza. Zlomená ženská. On si chodí akoby nič, je, spí, pracuje...je na koni. A ja upadám. Rodina je na mojej strane, ale aj na jeho. Však pravda je vždy uprostred. Sľúbil im, že ma teraz neopustí, ale ja nedokážem žiť s človekom vedľa seba, ak vás nemiluje. Z povinnosti. Aj keď mi tvrdí, že on sa definitívne ešte nerozhodol, ale nevie mi povedať to, čo by som chcela počuť, že všetko bude dobré. Skôr si myslím, že robí všetko preto, aby odišiel... ☹ ☹ ☹
@natalym ja verím, že áno, prešvihla si dobu na začiatku vášho manželstva, keď si ho mala hneď zapriahnuť. Presne mu povedať, čo má v tejto chvíli urobiť, ak urobí, dať mu ďalšiu úlohu, pochopil by, ženie ste v hotely, nie je dementný. Neverím, že si takto postupovala od prvého dňa vášho spolužitia. Že on vysával a ty si utierala prach, že on vešal prádlo a ty si dávala ďalšie do práčky, kým skončil, urobila si obom kávu a vyjadrila smetom k nemu pochvalu, že keď pracujete doma obaja, máte na seba viac času. Že ste spoločne čistili zeleninu, zemiaky, kým ste ešte boli len dvaja, že ste spoločne kúpali vaše prvé dieťa......túto chybu robí veľa žien.
Muz slape,zaraba pre zenusku ktora je uz nejaky ten rok na materskej a celu rodinu,svokra pomaha,pomocnicku do domacnosti bolo treba a este sa cudujes ze sa sprava racionalne po takych emotivnych vylevoch.ale no jasne!mal by si ju vazit lebo vsak je tehotna,obskakovat s prepacenim zadok!postarat sa financne o rodinu to tiez nie je brnkacka.asi tiez potrebuje time out.
@nini1010 nie, to vôbec nie je, od začiatku som písala, že to nemá ten muž ľahké, ak rozbieha firmu popri svojej práci. Nemyslím si, že by zakladateľka témy potrebovala doma muža na to, aby povysával, alebo naložil umývačku, pomáha jej svokra, má si za čo pomoc aj zaplatiť, to nie je problémom. Len ako vyplynulo z jej ďalších príspevkov, on už nemá pre rodinu žiaden čas. Jeho deti ho nevidia, netrávia s ním voľný čas, jeho manželka ho takmer nevidí, ak áno, len s mobilom na uchu a PC na kolenách. Chce takto makať do štyridsiatky, aby sa zabezpečil, aby si potom mohol užívať, čo je chorý názor. Trepe niečo o striedavej starostlivosti a keby mal deckám obliecť tepláky, netuší, kde by ich našiel a čo by im mal dať jesť. Ak som to dobre pochopila, zakladateľka témy nepotrebuje jeho fyzickú pomoc, ale jeho fyzickú prítomnosť, lebo momentálne nie je rozdieľ medzi ňou a rozvedenou ženou, ktorá sa sama stará o deti a domácnosť. Toto nie je rodina.
@mima4 každý v niečo verí... každý má svoju vieru a žije si podľa nej .... a tak to má byť, nie?
@nini1010 a na co zaraba??? ked si tie prachy nevie ani uzit?, ani jeho rodina si ich neuziva...kedze vsetok cas len zaraba.....
skor to vyhovuje aj jemu..., deti su aj starosti...a to maloktory chlap akceptuje...
zena musi aj zarabat..aj sa starat o deti...aj si zaobstarat chod domacnosti-, stravu...
aj este volny cas musi niekde vyhrabat...
aj vy chodite spravat v neskorej noci??? 😉 🙂
@nini1010 to hadam nemysite važne??? akože žene ma stačiť že muž donesie domov peniaze a držat hubu a krok, nemá mat vôbec žiadne požiadavky, naroky, prosby akože nic, lebo ON nosi domov peniaze a ona vlastne može byt rada že sa aspon na hodinu doma ukaže? pokial toto je podla Vás plnohodnotný, šťastný a naplnujuci vzťah tak potom mate velmi zvlastne videnie sveta... jej muž sa chova ako už spomenutý kreten a nezasluži si nic len aby ostal opustený pokial sa jeho egocentrické spravanie nezmení.
@kondaska1 Ďakujem za podporu. Toto pochopí len ten, čo to zažije. Zvonku to môže vyzerať tak, že bože ženská, čo len fnuka, ale nie je to tak. Ja mám tiež svoje emocionálne potreby, obzvlášť v tehotenstve. To ani nevravím aký mám dnes hrozný deň. Malý celý deň plače kvôli zubom, nespí, len na mojich rukách chce byť, ma 11 kg. Starsia dcérká je oriešok sama o sebe, zničí trom ľuďom nervy a ton keď je lepší deň a to nesrandujem. Dnes som si aj poplakala, že čo to chudatko tretie dieťatko, jak ja sa rozkrajam alebo co spravím. Všetky budú ešte veľmi malé a potrebovať Veľa pozornosti a budu dni, keď budem musieť byť sama na ne a to si neviem ešte dosť dobré predstaviť. Ešte dní ako tak, keď je skolka, aké čo v prípade ak budú chori, však vždy sú deti naraz a behať medzi troma izbami, akože uffff. Sú aj opatrovateľky na noc?
@zivotnakrizovatke ha ha jasne ze su aj opatrovatelky na noc, vsetko je, len u nas na SK nie tak bezne. A ked budu spat v jednej, dvoch izbach nenabehas sa tolko, ja som to precitala len zbezne a stale neviem, ci si ty rozmaznana alebo tvoj muz sebecky workoholik.
Ja mám z toho taký pocit, že pravda je tak niekde uprostred. Plne chápem tvoje pocity (môj chlap mal tiež jednu dobu takú prácu že ráno odišiel a prišiel večer 20:30 a ja doma celé dni sama s dieťaťom). Takže v tom mám jasno. Ale na druhú stranu, ani tebe by sa nepáčilo, keby máte žiť z ruky do úst. Uživiť 3 malé deti nie je hračka a ešte mať 2 roboty popri deťoch tým duplom....skús pochopiť aj ty jeho a ber to ako dočasnú situáciu. Keď manžel rozbehne firmu, pravdepodobne sa už bude venovať len svojmu biznisu a odbremení sa od niektorých pracovných povinností. Navyše, myslím že je to skôr lepšie, že to robí teraz, lebo keď nastúpiš do práce aj ty, toho času bude ešte oveľa menej. Možno sa len snaží využiť fakt, že si doma, lebo to berie tak že potom už nebude príležitosť rozbiehať niečo vlastné. Inak myslím že ťa určite neopustí, keďže na dieťa sa teší a isto vás má rád všetkých, len ťa drží v napätí aby si, ako bolo spomenuté, bola poslušná ženuška, aspoň kým nepominie všetok ten stres a budete za vodou. A tebe by podľa mňa prospelo ísť niekam von medzi ľudí, lebo srší z teba frustrácia zo stereotypu a osamelosti. Ak máš možnosť, daj jedno dieťa k svokre, druhé k mame alebo ich šupni na deň do jaslí a choď s kamarátkami von sa vykecať, uvidíš, že neskôr na to celé získaš iný pohľad 🙂
@mirage ja to tiež sama tvrdím, že pravda je vždy uprostred. Mužov pohľad tu nemáte, tiež by ma zaujímalo ako má bral. Ja som bola k nemu otvorená a s tym workoholizmom to nie je sranda. Tým, že ale nechce ísť do manželskej poradne ma sklamal, tvrdi osebe, že on má v hlave jasno a viacmenej si nie je vedomý, že sa sa mal naprávať. A toto má sklamalo, veď kto už môže toto osebe tvrdiť a obzvlášť, ak má problémy a teraz nemyslím len nas, ale tomu predchádzala frustrácie z práce, ľudí, pocit, že na neho všetko padá. Ale napriek tomu sa len zvalil prácou, chcel stavať dom a nenechal si vysvetliť, že to by sa už ozaj musel naklonovat. Nie že by ho staval sám ručne, jasne že firma, ale každý kto staval dom vie, že je okolo toho aj tak kopec práce a hlavne času. Keď som navrhovala kúpiť hotový dom, tak ani počuť. On to musí mať presne podľa seba a hotovo. Tam je viac vecí, čo nasvedčuje, že ešte nemá dosť, stále by sú váľal viac a viac vecí na seba. TO nemá konca, chová sa deštruktívnE. Sedí so zadkom na 15 tich stoličkách . Som rozmaznana, ja neviem, kto má pozná, vie že nie. ..nezáleží mi na značkách, drahých dovolenkách, značke auta. Chcela som len svojho muža viac doma...
@mima4 napriek tomu že nie som nejaká veriaca, tvoje slová majú zmysel a myslíš to dobre. Nechcem ísť veru cestou pomsty, že ja mu teraz ukážem, nie som ani dobrá herečka na to. Sklanam hlavu a prijímam zodpovednost za svoje slová. Ak on to neprijme, neodpustí, nedá šancu, tak potom sa s tym pokúsim vyrovnať a poučiť sa. Jeho nezmením, už to viem. Každý musí začať u seba a jemu môžem len želať, aby ho " osvietilo"
@zivotnakrizovatke to som uz viackrat pocula: ja nepotrebujem, ja mam jasno v hlave, od muzov a to je jasny signal, ze nieco nie je v poriadku prave v tej jasnej hlave. A znamena to zial aj to, ze s tym nechce nic robit. Vzdy vini zenu.
@zivotnakrizovatke zial, myslim si aj to, ze ked sa Ty das do poriadku a zmieris s pripadnym zivotom bez neho, ulahci sa Ti na srdci, ale prave vtedy on Ta nepusti a ked Ta dostane spat, zas bude na Teba mat vycitky a naroky a uplne sibnute typu este je prach na lampe.
@zivotnakrizovatke tiez som skusala manzela prehovorit na manzelsku poradnu ... no myslis, ze by siel ... urcite nie, tiez s podobnymi slovami ma odbil, on ma jasno, on sa nechce inak pozerat na vec ... proste dost rozsireny muzsky nazor ... no pamatam sa , pred ca. 10 rokmi som chodila za psychologickou, to bolo v case , ked manzelovi mama zomrela, a zdalo sa mi ,ze ho to vtedy dost zobralo a choval sa dost divne, no mali sme ale mensiu krizu ako teraz, mala som proste potrebu sa z toho vyrozpravat nezaujatému cloveku, ktory si ma vypocul a co to poradil, radil mi, aby som sa ja sama snazila zmenit k lepsiemu ... pretoze iného , napr. svojho partnera nikdy nezmenis, len jedine seba a tym , ze ty sa budes menit k lepsiemu, mozno no prejde na neho a tiez zacne byt k tebe iny, lepsi,... neviem, ale vtedy nam to pomohlo, napriek tomu, ze som tam chodila len ja ...
Moja rada:
Chlapi straaaasne neradi niečo riešia. Čo tak zavrieť dvere za hadkou?neriešit? Nevracat sa k nej? Myslím že čím viac sa.na.chlapa tlačí,tým viac uteká. Najedz sa.Napi sa.Bez do sprchy a.nahod čarovný úsmev 🙂 zober decká na výlet. Na ihrisko či do Zoo. A uvidíš že sa pridá. Že skôr vyhľadá tvoju spoločnosť ako keď budeš neustále vyčítať
@luciferkax Už sme sa nehádali, len asi raz za 3 dni som začala rozhovor, keď som videla ,že ostal taký chladný. Aj keď mi radili, že nemám tlačiť na pílu, vydržala som to pár dní, potom ma to dusno tlačilo. Chcelo som prísť na koreň veci, porozprávať sa, pomôcť nám. Boli aj slzy, prosby. Momentálne to vidím tak, že najlepšie pre nás oboch je odlúčenie. Keď mi to navrhol on, tak ma to ranilo. Teraz to vidím inak. Treba emócie nechať vychladnúť. Už jem, pijem..proste aj mne je lepšie (u mamy), keď ho nevidím...
Prepacte ja mam z Vas pocit ze sa spravate ako decko.Ved sa vzchopte,zena s uz takmer tromi detmi a sprava sa ako troska.sorry za takyto otvoreny nazor ale nemozem si pomoct.