Manžel má psychické problémy
Sme 12 rokov manzelia a mame dve deti, pracu, usporiadany zivot, v podstate ziadne problemy. Zacalo sa to pred 10 rokmi, este sme nemali deti, manzel v praci mal pocit, ze ho sef chce namocit do niecoho nekaleho, ze mu miznu veci z pocitaca pred jeho ocami a skoncilo to tak, ze na sluzobnej ceste autom, ked s nim cestoval aj jeho kolega, strhol volant do oproti iduceho auta. Nastastie sa nikomu nic nestalo. Nasledovali 3 tyzdne na psychiatrii ale nejako sa z toho dostal, bral dlho lieky ale vsetko bolo ok. A pred 3 tyzdnami znova. Ja som vedele, ze je zle, ale uz asi bolo neskoro. V den ked sme sa lucili rano mi slubil ze ide k lekarovi. Prisla som domov z prace a nasla som ho z dierou v nohe od noznic. Zase nemocnica, hospitalizacia. Vo mne sa ale nieco velmi zlomilo. Nechcem s nim uz byt. Ja viem, ze mi kazdy povie, ze je chory, ze on za to nemoze, ale ja si myslim, ze keby to zacal riesit skor, mohli sme sa tomu vsetkemu vyhnut. Teraz za neho mame riesit, co napachal, zatlkat v praci, pred znamymi, pred detmi. Som jednoducho velmi nazlostena, najradsej by som mu vsetko vykricala, ale este nie je v poriadku, tak sa zdrziavam. Chcem, aby mal kontakt s detmi, to mu nikdy neodopriem, ale ostat s nim len kvoli detom?? Neviem, ci to chcem.
@modrykonik8000 ja nerozumiem, preco sa Ti nezdoveril...musel sam citit, ze sa nieco deje, mohli ste to riesit spolu
Bala by som sa o deti asi...ked dokazal strhnut volant a nebol sam
@modrykonik8000 nepochopila som časť "máme za neho riešiť vo napáchal, zatĺkať..." čo napáchal?
@modrykonik8000 no ja by som sa bála s ním žiť v jednej domácnosti, kým sa nedostane do psychickej pohody.... určite sa mu neotoc chrbtom, je to tvoj manžel a mala by si mu pomôcť (aj keď verím, že to máš brutálne ťažké)...ale zároveň musíš chrániť seba aj deti... vybavte mu liečenie a potom hádam bude dobre, lepšie....ten nožík v nohe je veľké varovanie ☹️ ale určite ho nepošli k vode, dorazilo by ho to 🙄
@modrykonik8000 aký máte vlastne vzťah, keď nevieš že tvoj muž 3 týždne nespí a cíti sa zle a dozvieš sa to takto? Rozprávate sa vôbec? Píšeš že spíš so synom. Ako vnímaš TY svojho muža? Ako niekoho, kto má nosiť peniaze, byť vždy b dobrej kondícii, byť oporou, vytvárať bezpečie?... Alebo ako partnera s ktorým sa v ťažkých časoch držíte navzájom a pomáhate sa dostať sa z nich...🤔 Liečba spočívala v čom? Bral len lieky, alebo chodil aj na psychoterapiu? Zúčastňuješ sa toho procesu? Rozprávaš sa s ním o pokrokoch v terapii? ...rodinná terapia by v tomto prípade mala byť súčasťou. Manželstvo predsa nie je len o "usporiadaných" a dobrých časoch. Skús si to predstaviť v opačnom garde. Keby si mala takéto problémy ty a on sa rozhodol ťa neriešiť a rýchlo sa teba aj tvojho problému zbaviť... 😕
Ľúbiš ho, ci nie? Totiž bol to 1. Skrat po x rokoch. Tak mu vyhroz,že ho opustis ak sa to ešte zopakuje, narokuj si,ze s ním chceš chodiť ku psychiatrovi, budeš mať prehľad o tom čo sa deje... ja by som manzela neopustila a to mam mamu co ma schyzofreniu a viem ake peklo dokazu tieto dg, urobit. Ale nie ze raz za neviem kolko rokov,ale na dennej baze. Vtedy by som aj ja odisla
@jvlo vyhroz mu, že ho opustis?to je opora pre psychicky chorého človeka??autorka nerozumiem čo chces riešiť pred kolegami, detmi?Je na PN a hotovo.
Znova sa bude liečiť teraz potrebuje tvoju pomoc, je skôr smutné, že po 12 r nepoznáš jeho diagnózu má schizofréniu, poruchu osobnosti??Tieto choroby potrebujú spoluúčasť celej rodiny, pevné zázemie.Treba ísť za lekárom a informovať sa a nie utiecť s deťmi.Pravdepodobne je v nemocnici nastavia ho na liečbu a všetko bude v poriadku.V dnešnej dobe má každý 5 človek psychické problémy.Ale riad sa svojim pocitom, ak to chces ukončiť ukonči, ale život je o niečom inom ako, keď je dobre sme spolu, keď je zle uteciem.Mas to ťažké no nie neriešiteľné.Ak vedel pracovať roky a byť bez príznakov je to veľmi dobre.
Odíď. Psychicke choroby sa časom zhoršujú, diagnozy sa zhoršuju, zdravie a vek sa zhoršuje. CHRAN SEBA AJ DETI. Ziadna čo ti tu píše by NESTALA v rade keby si mali takeho muza vziat domov a len maloktora ma skusenosti. Nikde nie je zaruka ze tie nožnice nabuduce nebudu v niekom inom, nez v jeho nohe...odid tak, aby ste to zvladli, porad sa ako to bude najlepsie, ale odid. Nie si sliediaci pes, nemozes neustale davat pozor na lieky, na priznaky, spat pokojne vo vedlajsej izbe. Zeny co tak pekne radite, spamätajte sa a rozmyslajte co radite, take pripady nemusia dobre skoncit...hlavne ked je tam uz priznak ublizovania....
@modrykonik8000
Tak na úvod milý modrykonik8000.
To, že si sa zaregistrovala na MK marec/2020 celkom chápem, chápem aj to, že si už pravde-podobne nevieš rady a tak hľadáš cestu "kudy-kam".
Čo ale určite nechápem, ak hľadáš odpoveď na tvoje otázky, myslíš, že MK je ten pravý, ktorý ti v tejto tvojej situácii pomôže?
Chceš poľutovať, poradiť alebo sa len vyrozprávať.
Ak všetko v jednom balíčku toto nie je na rady "jedna baba z MK povedala".
Toto musíš riešiť niekde inde - kde - pravdepodobne vieš. A i napriek tomu, že momentálne máme na celom SK veľmi vážnu situáciu, ver žiadna odborná pomoc ti nebude odmietnutá.
Nateraz, veľa zdaru a odvahy obrátiť sa na kompetentných (za predpokladu ak je dôvod).
Ďakujem, Iwet
@modrykonik8000 ja by som ti poradila pockat. Teraz je nestandardna situacia a ludia ktori to maju v hlave v poriadku upadaju do stavov strachu, depresie, beznadeje - a spravaju sa nestandardne. Samozrejme je to pochopitelne. Narocna psychicka situacia dozenie ludi k stavom, kde by sa inak nedostali. Pre tvojho manzela musi byt tato situacia 10x horsia, pretoze ak uz mal problemy, tak to co sa deje, mu definitne neprospieva. Ludia si ublizuju, ked nevedia vydrzat vnutorny tlak. Tvoj manzel potrebuje teraz zvysit davku liekov, mozno vymenit za ine. Uvidis, ze sa situacia zase zlepsi. Ja by som pochopila, keby si mala problemy stale - cele tyzdne, mesiace, roky. Podporila by som tvoj zaujem sa s manzelom rozviest. Ale vy mate zjavne problemy teraz - a to nemate len vy, kazda druha domacnost je pod tlakom. Detom by som povedala, ze tata sa niekedy sprava nestandardne, ale s citom, jemne, aby mali predstavu, ze sa tam nieco moze diat. Viac by som to zatial nerozvadzala. Daj vediet, ako sa ti dari. 🌞
@iwete skumat kedy som sa zaregistrovala vam nikto nekazal, na MK som uz velmi dlho a ano zaregistrovala som sa pod inym menom kvoli ako vidite citlivej teme. Ak ste k mojmu problemu nic nemali povedat, tak skoda vasho casu na pisanie.
@modrykonik8000
Rozmýšľala by si nad rozchodom aj keby sa mu nevrátila choroba?
tazko povedat, ako by som reagovala, ked neviem, aku ma diagnozu a veci z toho vyplyvajuce. ale pravda je taka, ze by som sa tiez bala, ak by robil take veci, ze strhol volant alebo noznice v nohe... to nemusi dopadnut dobre a brat ohlady na to, ze vsak je psychicky chory a treba ho nechat, vedie akurat k tragedii... urcite je zakladom to nezatajovat, ludia maju kopec predsudkov a zial, nechapu, ze psychicke ochorenia si clovek "nevyberie", ze proste dnes mu "preskoci" a zajtra bude dobre.
Na druhej strane sama som si presla psychickymi problemami (nie vsak takehoto velkeho rozmeru, ale mala som depresie, najma po porode, ale nie len) a moj muz bol ten, co si nikdy nic nevsimol, co tomu neprikladal vahu, lebo vsak mam zdrave deti, co viac chcem??? moj muz, moja rodina to bagatelizovali a NECHCELI si to vsimat. hoci prejavy, priznaky aj spravanie bolo jasne. psychicky chory clovek nepovie - tu si sadnite, idem vam povedat, ze mam psychicke problemy... psychicky chory clovek potrebuje citit oporu a vidiet, ze clovek ho neignoruje, ze sa mu neobracia chrbtom, ze ten blizky si ho nevsima. to je totiz najhorsie, co moze byt. ja som mala stavy, ked som videla riesenie v tom, ze ak sa odpravim z tohto sveta, vsetko sa vyriesi a vsetci budu mat odo mna pokoj. nenavstevovala som psychiatra, lebo "vzchop sa, mas muza, mas deti, co by druhi za to dali! a co by susedia povedali"... mne sa potom stali urcite udalosti, ktore ma "upratali" a viem, ze ta situacia ma v konecnom dosledku posilnila. lenze toto, co pises ty, je celkom ina situacia, on akoby si neuvedomoval to, co robi a to sa neda riesit len tak samo od seba. alebo cakat, kedy sa stane nestastie.
ja rozumiem tvojim pocitom - ani nevies, ako velmi - ale mozno by bolo este v tejto situacii potrebne ho nejako vyriesit, niekam umiestnit alebo skratka s rodinou poriesit, co bude s nim dalej. lebo on sam nebude chciet nic, to je jasne. ty nie si povinna "trpiet" do konca zivota, hoci ano, v dobrom aj zlom, zdravi a chorobe, ale kazdy mame tu mieru nastavenu inak. a nech mi nikto nehovori, ze nie. drzim palce
@danulicek aj teba mali mali umiestniť?Ten človek nie je zbavený svojprávnosti.S najväčšou pravdepodobnosťou bude mesiac, dva v nemocnici a príde v poriadku na liekoch.Odporujes si píšeš, že psychicky chorý človek potrebuje cítiť oporu a vidieť, že ho blízki neignoruju a radis niekde ho umiestniť.A už dedukujes, že určite nebude súhlasiť??
Ten človek bol pod enormným tlakom a preto si samoublizil.
@modrykonik8000 keď som ja začala chodiť s manželom už terajším, veľmi som ochorela, je to na celý život, vážne ochorenie, jeho kamaráti mu šikovné hovorili, nech ma posle do prdele a nájde si zdravú, a on to neurobil... Sme spolu už 5 rokov, ochorenie je pod kontrolou, sme svoji a dokonca sa stal malý zázrak a mame dcéru, ešte si to rozmysli.....nie je to len v dobrom a v zdraví, ale aj v zlom a chorobe.....
Vravíš ze muz bral poctivo lieky, a po dohode s Dr ich vysadil, nie svojvoľne, treba znova nastoliť liečbu a zase bude dobre. Odísť môžeš hocikedy, ak sa naozaj tak rozhodneš....
V prvom rade by som sa postaral o to aby boli deti a ty v bezpeci...nikdy nevies ci pocas psychotickej fazy neurobi nieco cim vas ohrozi...takze odisla by som k rodicom alebo kam sa vam da...ale zarovne by som ho neopustila, nenechala napospas osudu...snazila by som ho dostat k psychiatrovi, najdite si toho najlepsieho akeho len mate v okoli a nech zacne cim skor s liecbou, nasadenie liekov + psychoterapia. Podporuj ho, navstevujte ho. Detom povedz pravdu ze ocko je chory a niekedy robi veci co mozu byt nebezpecne pre vas, preto chvilu budete byvat inde. Vysvetli im ze stale sa lubite, ste rodina a ze je to len docasne...ked sa jeho stav stabilizuje uvidis co dalej...drzim palce
@mondolina psychicka choroba sa nevracia. Psychicka choroba s clovekom zostava, a je nutne ju korigovat liekmi, terapiou. To nie je ako bolest chrbta - pride, zacvicim a odide.
@luccija nemyslela som to tak, ako to vyznelo, ze ho treba "zavriet". ja som skor myslela to, ako napisala @alexandraalexandrova - ze najskor nech jeho zdravotny stav vyriesia aspon k ciastocnemu zlepseniu situacie (to, co si si vytiahla z mojho textu, bola len jedna z uvedenych moznosti - neviem, aku ma diagnozu, cize konkretne riesenia nemozem nukat a navyse nie som odbornik, aby som niekoho umiestnovala. to bola len jedna z vymenovanych moznosti) a potom mozno riesi definitivny odchod od neho, ak bude o tom presvedcena nadalej.
to, co som pisala o podpore, bola reakcia na to, co autorka pisala - ze ma chut mu vela veci vykricat, ktore zanho musia riesit, co napachal. a ze si nevsimla to, ze mal zase problemy... ze keby to riesil skor, bolo by to inak. prave v tejto casti je dolezita ta opora od pribuznych - ze to neprehliadaju, nevycitaju...
a nie, nededukujem - 99 percent pripadov pomoc odmieta, resp. sa jej brani a vacsinou je akutne riesenie az vtedy, ked sa stane nejaka takato udalost (ako aj tu, ked bol hospitalizovany). autorka pisala, ze strhol volant s niekym, o diere od noznic v nohe.... prave to, ze pod tlakom robi taketo veci, naznacuje, ze to bez liekov, bez terapii skratka nepojde. zial, kym sa nestane obrovska tragedia, vacsinou s tym ani rodina dlhodobo nepohne, pokial clovek sam nechce. v takom pripade je to potom casovana bomba kazdy jeden den.
Neviem si takú situáciu predstaviť, mrzí ma, že také niečo prežívate. Ale z môjho pohľadu by som s deťmi radšej bola sama. A hlavne kvôli deťom.
Kym.by si to nevyriesil deti by som si s nim nerobila... Bola som vydata za psychopata ,viem o com pisem,deti som.s nim nemala...
12 rokov manželia,2 deti,práca, usporiadaný život a takmer žiadne problémy........A teraz keď tie problémy prišli a život už taký usporiadaný nieje.......Nechcem s ním byť.Chapem že je to ťažká situácia ale....... keďže ste manželia neprisahala si náhodou v dobrom aj v zlom,v zdravý aj v chorobe?Zober si to z tej opačnej stránky! Keby sa niečo podobné stalo tebe? Tiež by takto zutekal?.....Alebo celkovo by sme všetci zutekali lebo manžel alebo manželka ochorel/a tak už s ňou/s ním nechcem byť?
@luccija ano vyhrozit, totiz, takýto clovek vie, ze je v nepohode, v ataku je nebezpecný ci uz pre seba ale aj pre okolie. Musí vedieť, že takto to nejde donekonečna a že hned ako sa začne cítiť zle, musí to riešiť. Nie čakať, že to prejde. Ale ako som písala, neopustila by som ho, ale ziadala by som o dodržiavanie pravidiel. Život s takýmto človekom vie byť peklom, pokiaľ sa ten človek k tomu postaví tak, že ja som chorý, ja za to nemožem, nezodpovedam za svoje skutky. Zmení to vnímanie ľudí na rodinu, na neho.... V tomto prípade treba súčinnosť psychiatra a psychologa formou rodinnej terapie. Bez nej je človek časovanou bombou, aj pod liečbou.
@modrykonik8000 bola som si zabehať, rozmýšľam o tom, čo by som robila, ale asi by som sa snažila dostať sa čo najskôr preč od neho, odísť rýchlo k rodičom, alebo kam, hoc aj do krízového centra, lebo to, že sa v tebe niečo zlomilo, je podvedome obranná reakcia, už prevažuje tvoj pud sebazáchovy a snaha o bezpečie pre deti, verila vnútornému hlasu, je to intuicia, odíď rýchlo preč, kým sa nenaladi na lieky a potom si dajte na poriadok budúcnosť...