Manželovi sa nepáči, že mám ísť na služobnú cestu
Ahojte dievčatá, potrebujem sa asi vypísať, som nahnevaná, ale i smutná, možno dobre padne počuť názor niekoho iného, ale hlavne mamičiek. Pracujem v práci, kde z času na čas sa pritrafí služobná cesta, môj muž vždy veľmi zle znášal služobky /sú väčšinou na 1 noc/, odkedy som sa vrátila po RD do práce / od februára/ som nebola na žiadnej, zo všetkých som sa vykrútila resp. to kolegovci to tak aj chápali, tým, že som jediná mamička, ale teraz budeme mať akciu, kde musíme ísť všetci a je to na 3 noci a ja už nechcem sa vykrúcať, nemyslím, že je to taká tragédia / aj ked viem, že to bude ťažké pre mňa aj pre moje detičky/, ale na strane druhej som vďačná, že mám takúto prácu, ktorá ma baví, je to práca, kde nemám strach a nikto mi nepozerá či idem troška skôr domov alebo potrebujem ísť niečo vybaviť , ked potrebujem ostať s deťmi doma nie je problém, a pod. V čom je problém? Môj muž nenávidí ak mám ísť preč, nevie mi to vyvetliťprečo, nevykrikuje mi nič, len sa uzavrie do seba a naša komunikácia je na bode mrazu, vie sa o deti úplne v pohode postarať dokonca v čase ked mám ísť tak by bol stále s nimi akurát 1 službu by si musel vyhodiť, ale nevie túto info spracovať, odkedy som mu to povedala je chladný, nie nahnevaný, ale odmeraný, ja to neznášam ak je tiché napätie /my sme taký idylický pár a veľa sme si aj smutného preskákali len toto jediné je problém/. Ja sa mu snažím reálne vysvetliť, že je to len raz a pravdepodobne najblížší rok nič nebude, a že v každej práci sú negatíva pozitíva, že aj inde sa mi môže stať, že ma pošlú na školenie mimo, keby som bola predavačka robím zas cez víkendy a pod. Aj on má prácu - na služby a robí aj sviatky a nikdy som mu nevyčítala, že zrovna na štedrý deň má službu alebo v iný sviatok či nedeľu, proste som sa to naučila rešpektovať, lebo viem, že inde by bol nešťastný. Nie sme workoholici.Chcem tak veľa? Som nahnevaná a smutná zároveň ☹ v podstate má tou svojou tichosťou dostáva pomaly do pozície, že sa budem cítiť vinne, ale rozum mi hovorí, že to nie je správne, že musíme sa naučiť rešpektovať prácu akú máme pokiaľ to neprekračuje hranice a ja som typ, ktorý rodine obetúva všetko, ráno skoro vstanem, aby mali navarené pokiaľ som v práci, poobede letím do školy tak, aby som o štvrtej najneskôr vybrala deti / vek detí je 5,9/, venujem sa im, učím sa s nimi, robíme projekty a on sa tiež vzorovo stará, nechodíme nikam sa sami zabávať proste žijeme pre rodinu,ja viem, že aj pre deti to bude ťažké, ale ako to riešite vy, máte s tým problém, robím chybu?
@felycity , mám pocit, že máš potrebu svojho muža obhajovať. Veď napríklad ja ti verím, že ťa muž má rád, že je dobrý, že je medzi vami super vzťah... atď. . Ale toto nie je len o tom, že v sebe nevie spracovať to, že tak trošku rušíš to vaše MY 😉 . Je rozdiel byť ticho, lebo v sebe niečo spracúvam a rozdiel byť na partnera naštvaný, robiť dusno, byť k nemu odmeraný. Lebo toto je určitý malý druh manipulácie, pomsty či ako to nazvať a je dobré ak by ste s manželom na tom popracovali spolu. 😉
@felycity a vieš, že aj ten môj sa tak minule správal?... mala som ísť na služobku na dva dni a tiež sa začal správať tak odmerane, že skoro vo mne vyvolal pocit "viny", že niekam idem ...pritom je to podobné ako u vás...máme manželstvo v pohode, aj si rozumieme, o deti (6r. a 8r.) sa dokáže bez problémov postarať ... normálne ma prekvapil ... ale ...možno som len príliš dávala najavo, že si konečne od nich oddýchnem😀 ...
len škoda, že sa to nakoniec zrušilo...
PS: medzi nami, keď chodil na služobky manžel, tak som sem-tam prehodila poznámočku, či fakt musí ísť a hlavne som chcela vedieť s kým tam ide ... 😉😀 ...
@felycity Pocit viny nemáš mať prečo. Služobné cesty sú úplne normálne a bežné záležitosti, ktoré v drvivej väčšine zažije za život každý z nás. Kvôli mužovi by som neobmedzovala.
Problémom tvojho manžela je podľa mňa len mierna žiarlivosť a obava, že čo ak sa ti tam zapáči nejaký chlap prípadne možno závidí, že ty sa ideš trochu aj zabaviť a on nemôže byť s tebou. Jediná cesta je rozhovor prečo je taký, čo ho trápi..a ak nebude chcieť pustiť ventil, tak ho nechať tak a ísť. On to predýchať a spracovať v hlave musí sám 🙂
Na služobky by som partnera nebrala, nepoznám vo svojom okolí dvojicu, ktorá by tak chodila spolu. Podľa mňa je to divné, lebo ide o čisto pracovnú akciu 😉
poniektorí ste zrejme nezažili ozaj vážne veci v manželstve a potom to tak aj vyzerá,že robíte somára z komára...x ľudí chodí na služobky a berie sa to normálne,akurát tomu druhému včas oznamia dátum,aby nebol v práci či inde na akcii.....tvoj manžel má dve možnosti-vyprevadiť ťa na služobku s úsmevom a že maj sa fajn alebo sa sfučať a žiarliť...neopováž sa pre toto trápiť,jednoducho mu povedz,že ideš,lebo sa to žiada v tvojej práci a on nech si to spracuje v sebe sám,lebo ty si nič zlé neurobila a nie si zvedavá na jeho sfučaný ksicht/ono málokedy ťuťulimuťuli a poslúchnem ťa na slovo,mužíček je to,čo sa mužom na ženách páči.../ 😉
Mne osobne by bolo milsie keby bol nastvany, ako toto, ale celkovo mi to pride az detinske, ako sa sprava, nehnevaj sa
@felycity Nenechaj sa manipulovat, ani sa vtisnut do role vynnicky. Je to tvoja praca. Mozno je tvoj manzel ziarlivy, skus mu povedat, ako velmi ti bude chybat, ako nerada bez neho travis tie dni a ako sa ti tam nechce. Mozno ho hneva, ze sa tesis, ze budes bez neho. Je to na prd, ked nic nepovie. To vztahu moc neprospieva, nejak to z neho vymackni. Sadni si s nim a dobiedzaj, kym nepovie, co je vo veci. Opytaj sa ho, ci je v tom ziarlivost, obava, ze ta strati, strach, ze sa tam budes mat lepsie, ako s nim Doma... Dovodov moze byt milion a ten pravy pozna len on. ale nenechaj ho fuckat sa. Vysvetli mu, ze sa ti tazko riesi tato situaci, ked nevies, co ho trapi a preco. Nenechaj sa odbit.
@janinah tu si v jednej veci dovolím oponovať, práve že sme zažili veľmi ťažké chvíle v manželstve / smrť nášho prvého dieťatka,narodenie 3. s istým handicapom/, ale ustáli sme to, možno aj odtiaľ to pramení také silné puto, ja viem, že máte pravdu a nesmiem sa nechať takto "manipulovať", že proste to je život, on jednoducho nie schopný alebo nechce pochopiť, že sú takéto zamestnania ked mu argumentujem, že aj ty máš prácu, kde mi nevyhovuje, že pracuješ cez sviatky a neriešim to, rešpektujem to, lebo viem, že iná práca by ho nebavila resp. frustrovala odpovie mi, že to je iné, že keby sa niečo stalo tak môže dobehnúť, posledné čo som mu povedala bolo, že iní musia deti dávať babičkám, opatroveteľkám a v tomto prípade, to vychádza tak, že keď si jednu službu prehodí tak celý čas aj v noci aj cez deň bude s nimi doma, čo viac si želať, že dieťa je s rodičom na to sú podľa mňa 2 rodičia, aby sa v takýto výnimočných situáciach prestriedali... 😒 nič to musím ho nechať tak, ale vnútorne som strašne sklamaná z tohto postoja ☹
Mna by zaujimalo, ci aj zeny robia taketo teatre, ked ich manzelia idu na sluzobku. Lebo mne moj muz oznami, ze odchadza na sluzobku a moja otazka sa tyka len dlzky sluzobky, aby som si vedela zariadit skolku pre jedneho, opatrovanie pre druheho, pracu a celkovo take organizacne veci. Skutocne by bolo pod moju uroven robit taketo divadlo (a to uz moj muz bol na sluzobke s kolegynou).