Moja 21 ročná dcéra je tehotná
Dobry deň, včera večer nám s mužom dcéra oznámila, že je tehotná. Má priateľa asi od 15-16 rokov, majú sa radi. Ale nemajú kde bývať, obaja sú študenti. Teda by pravdepodobne bývali u nás v 2 izbovom byte, kde sa už aj bez toho nemestíme.
Som z nej veľmi sklamaná, neviem si pomôcť. Zažívate alebo ste zažili niečo podobné? Ako mám reagovať? Ako sa mám z toho tešiť? Podľa mňa je ešte mladá. Stále je to moje malé dievčatko.
@eeffka a to si myslíš že každá žena čo otehotnela mala prácu, kde bývať a podobne ? Toto sa bežne stáva. Treba sa k tomu postaviť normálne a áno môžu aj rodičia pomôcť. Len keď ma niekto taký prístup k tomu že je z dcéry sklamaná tak to tomu nepomôže
@eeffka tak keď teraz zistili že je tehu tak je dosť času nato aby mladý si našiel prácu a študoval externe, dievča môže požiadať o tehotenské štipendium od 12tt až do pôrodu dostane 200€ mesačne aj keď preruší štúdium kvôli tehotenstvu a keď sa malé narodi buď bude mať prerušené štúdium aspoň na prvé mesiace alebo doštuduje externe. A teraz tiež pokým nie je na rizikovom tehu, myslím že nejakú brigádu na pár mesiacov, pár hodín alebo len víkendy popri škole zvládne... To, že sú študenti neznamená, že sa to nedá zmeniť a nemôžu pracovať teda minimálne otec dieťaťa môže.
autorka, a ty mas kolko rokov? 42? ...🙂
sklamana mozes byt aj zo seba, ze nemas vacsi byt..., ze nemas dalsi byt, do kt. by mohli ist byvat...atd...sklamani moze byt mnoho...
prichod noveho cloviecika moze byt aj dar, a vsetko ostatne sa da pri dobrej voli tomu prisposobit....
@klarissa25
@mamina0078
@pribinak
Ano mate pravdu, ale nejak mi tu chyba ten "plan". A aj zainteresovanie pana otca. Ja by som bola teda sklamana, ak by mi dcera hodila takuto jobovku. Ze "mama vyries".
V tom veku som aj ja chcela mať bábätko s vtedajším priateľom.. Keby sa to stane, bola by to doma hotová pohroma. Veľmi som túžila po dieťati, aj napriek vysokej a tomu že sme nemali kde bývať.. Náš vzťah sa neposúval, rozišli sme sa, boli sme spolu 6 rokov. Našla som si iného priateľa, mám 25, som s ním 2 roky a máme 4 mesačné bábätko. Som šťastná. Keď som to oznámila doma, neboli nadšený. Mama mi povedala že by sa chcela tešiť ale neteší sa.. Tiež som jej malé dievčatko. A chcela aby som pracovala, niekam to dotiahla a mala dom atď atď. Ale čo potom? Mala by som peniaze, dom, robotu 35 rokov a počať bábätko by už nemuselo byť tak ľahké, mama by bola tiež staršia.. A to je aj v tvojim prípade. vek nezastavíš. A to ani sebe ani dcére.
Dcéra má 21 rokov je tehotná. Bola by si radšej keby ide na potrat? Vedela by si s tým žiť? Bolo by to jej rozhodnutie, ale určite by ťa to mrzelo a bolelo. Teš sa že tvoja dcéra bude mama a ty stará mama. Je to to najviac čo ti ako dcéra môže dať. Je mladá, ale určite aj ty. Budeš s vnúčaťom dlhšie na tomto svete, možno budeš vidieť aj svoje pravnúča... Veď toto je zmysel života - vidieť svoje deti, vnúčatá a kto má ten dar aj pravnúčatá..
Moja mama tiež nereagovala najlepšie na moje tehotenstvo, ale hneď na druhý deň mi napisala ako veľmi sa teší, a ako svojho vnúčika/vnučku už teraz ľúbi, že vie že nereagovala práve najlepšie ale všetko jej to docvaklo neskôr a teší sa že bude babka.. Teraz je to čerstvé. Ale počkaj keď sa narodí a budeš mať vnúčatko. Potom budeš mať výčitky ako si reagovala a ako si sa mohla na takýto poklad netešiť. Dieťa je dar. Možno to bude ťažké nemajú kde bývať, a dosť peňazí ale všetko sa dá.. A dieťa je neskutočná motivácia. Uvidíš ako sa bude celá rodina potom tešiť. Dcéra ti dá to najviac čo môže - vnúča. Bola by si radšej kedy ti dá vysokú školu, robotu, dom, možno vycestovanie do zahraničia... Ale žiadne vnúča. Mala by všetko materiálne, ale k čomu? Takto to príde postupne, no to najhlavnejšie zo života už mať bude. A aj ty. Tvoj dom sa zaplní detským smiechom a hračkami.
Moja mama aj rodina je teraz neskutočne šťastná za malú.. Je to šťastie. Odvtedy sa viacej stretávame, smejeme. Však moja mamina ľúbi moju malú viac ako mňa 😄
Daj si to do poriadku v sebe a teš sa na zázrak. Pretože potom to budeš ľutovať - svoj prístup aj to, ako si sa na tak malého drobca nemohla tešiť..
@eeffka tiež autorke rozumiem v zmysle, ze rodič pre svoje dieťa chce to najlepšie asi ma proste obavy ako to mladi zvládnu.. to je ako keď máš dieťa s diagnózou alebo je v niečom iné napr homosexualita.. proste rodič už vidí dopredu, že najskôr zažije niečo náročne, zranujuce, nebude mať toľko možností a pod... nie je to priamo sklamanie z dieťaťa
Moja neboha mamička so mnou ostala lehotna, keď mala 21 rokov, vydávala sa v 20 tich. Ostali bývať u svokry v jednej izbe. V druhej žila otcova sestra s rodinou a babka v tretej izbe. Maminy rodičia sa na ňu veľmi hnevali, nechceli ma. Moji rodičia študovali na VS a bola som veľkým sklamaním. Nikdy v živote to môjmu otcovi neodpustili, lebo mama robila popri VS vedeckú prácu vo fyzike a tejto sa vzdala. VS dostudovali obaja s červeným diplomom. Otec o rok neskôr lebo ostal so mnou prvý rok doma on aby mama mohla ešte dokončiť nejaké veci. Bolo super mať tak mladú mamu, lebo keď mala 40 rokov ja 18. Moja mama tragicky zomrela pred 7 rokmi, vieš kto pomáhal jej rodičom, ktorí ma nechceli??? Ja, nie ich deti ale ja som lietala okolo deda kým zomrel a babku mám stále za zadkom. Takže ak k Vam ide dieťatko, ktoré bude zdravé tak sa treba tešiť. Tak pár rokov vydržíte v tom dvojizbovom byte, kým sa postavia na nohy. Vieš aké je to pre tvoju dcéru dôležité aby ste sa tešili aby ste tu radosť prežívali s ňou. Hanbi sa za vyjadrenie, už je pre teba sklamaním. Zamysli sa nad tým.
@eeffka mne to tak nepríde, vidíme tu len jednu stranu mamy, ktorá o 21 ročnej žene píše ako dievčatku preto som aj ja vo svojom prvom komentári napísala, že určite by som trvala aby sa ostamostatnili... Autorka sama píše, že pravdepodobne by bývali u nich preto treba ich namotivovať, že nie u nás ale u seba a je jedno, že ste obaja študenti jeden do práce, druhá štipendium a nejaká ľahšia brigáda a bývať vo vlastnom, prebrať zodpovednosť za svoj "čin"...
Ja by som teda nebola tiez nadsena, kedze sa jej predlzi/zrusi studium, co by jej mohlo zabezpecit lepsiu buducnost… ale tak co uz..stalo sa.
Teraz by som sa sustredila na to, ako to vyriesit. Frajer nech si najde pracu a nech idu do svojho, ked nevedia davat pozor. Vsetko ma svoje nasledky.
No a dcera už s priatelom pozera podnajmy a riesi externe studium a prácu? Alebo čaká, že o dieta sa postará babka a ona nič?
Ako keby som pocula svoj pribeh. Od 16tich som s muzom ked som mala 21 otehotnela som s prvym. On pracoval ja som externe studovala VS. Zobrali sme si hypoteku na byt a sli sme do bytu ked sa syn narodil. Nechapem kde vidis problem. Su aj podnajmy atd. Sklamana? Akoze keby mi toto povedala moja mama uz s nou neprehovorim popravde. Ved je s nim uz 5 rokov co cakas ze sa nebudu nikam posuvat vo vztahu?
Nebojaj nic jej neujde. Kamoska ma 3 deti, ktore stihla urobit do 25. Prve mala na 20 rokov. Maju vlastny byt, uz jej manzel ma super pracu. Dalsia kamoska to iste do 27 rokov 3 deti. Prve ked mala 20 rokov a bola tretiacka na vyske. Dorobila si aj bc. aj mgr. a dokonca ju zobrali na doktorandske. Byt vlastny, super manzel brali sa tiez ked boli tretiaci. Ver dcere 🙂 a tes sa
Mala som to presne takto isto. Mala som ale 19 keď som otehotnela. Tiež som s mužom od 16tich. Smaozrejme moja mama hneď, že potrat. Ale nešla som. Prvý rok sme bývali u nich potom sme sa osamostatnili no a mama sa samozrejme z vnuka teší. 😉
A ako to chcú riešiť? To, že je tehotná, je pekne, ale ako sa chcú o babo postarať? Ak očakávajú, že budú bývať u vás, oni budu naďalej študovať a vy sa budete starať, tak tvoje sklamanie chápem.
Treba ich asi smerovať k niečomu inému... Aby sa oni starali a prevzali zodpovednosť, potom sa budete tešiť aj vy. Držím palce, aby to tak bolo.
Veď sú s priateľom aj dosť dlho, aj vek má nie teenagerský... Ja Vám neviem, ja by som sa snažila im čo najviac pomôcť, veď to je krásne keď príde nový život z lásky, smutné je, keď život odchádza... Nikdy by mi nenapadlo nepodporiť svoje deti, nech je akákoľvek situácia. Snažila by som sa jej pomôcť, poradiť, podržať ju - materstvo je samo o sebe ťažké poslanie ❤️ Neodpustila by som si, ak by som sa dcére obrátila štýlom - Nech sa páči, staraj sa... Veď od toho sme rodina, aby sme si pomáhali. Ono, rôzne postoje blízkych ľudí sa dokážu zaryť hlboko do duše, a tá potom dokáže bolieť pekne dlho... Držím palce, nech nájdeš v sebe silu na podporu svojej dcérky ♥️
Lepsie v 21 ako nikdy... Radsej ju podpor, teraz ta bude najviac potrebovat. "Tvoje male dievcatko" bude pre teba aj ked bude mat 50.
dieta je dar o tom niet pochyb
zasa chapem aj teba ak v tom 2 izbaku byvate viaceri aj ine deti (ak oises ze uz teraz sa nezmestite tak to z toho vychadza) dcere treba urcite pomoct hlavne sa s nimi obomi porozpravat ako si to predstavuju mozno by mohli dostat aj taku rodinnu izbu na intrakoch a fungovat aj s vasou podporou mozno bude treba viac podpory podla skoly co dcera studuje mozno sa najde miesto u jeho rodicov ale o u inych pribuznych hlavne nech je babo zdrave
a vies radsej mat babo skor aj nie do domonalych podmienok ako mat dokonale podmienky a babo neprichadza
dieta nie je tragediou (ani omylom ci nehodou) tragedia je rakovina
Uplne ti rozumiem, ze si sklamana. Mas pravo sa takto citit, mala si inu predstavu o najblizsich rokoch tvojej dcery. Uplne nechapem tie komentare, ze nemas byt preco sklamana a pod., ze ved nema 16…Mladi si trochu skomplikovali zivot a chystaju sa ho skomplikovat aj tebe, ak im to dovolis. Napriek sklamaniu a mozno aj prave preto by si mala navrhnut stretnutie s obidvoma buducimi rodicmi, pripadne aj starymi rodicmi z druhej strany a dohodnut sa, ako sa tato situacia bude riesit. Osobne si neviem predstavit fungovanie 4 dospelych ludi a maleho dietata v 2-izbovom byte, do toho sa nedajte namocit. Buduceho ocka treba nasmerovat na externe studium a nech si hlada pracu. Byvat mozu v podnajme. Preco napr. jeho rodicia nenavrhli, aby byvali u nich? Mladi su dospeli, zodpovedni za to, co sa stalo, tak nech sa tomu postavia celom a vyriesia si situaciu. Nie je neriesitelna, vela mladych ludi sa s tym potyka a som si ista, ze ked pominu tieto uvodne stresy, tak sa budete tesit z babatka v rodine.
Ja autorke rozumiem a predpokladam ze svoju dceru lubi, nuz povedzme si uprimne, ani ja by som sa nepokockovala od stastia, ze je tehotna. Vsetky tu riesite, ze je "dospela" a uz sa patri po 5rokoch posuvat vo vztahu. O com to tu niektore pisete? Dospelost na papieri podla obcianskeho ja jedna vec, druha vec je zivotna situacia. Mlada 21rocna zena, ktora uz oracuje, otehotnie zo stabilneho vztahu, ma prijem, zije s partnerom/manzelom mimo rodicov a manzel tiez zaraba, tak ano tato zena je dospela.
Ale 21r "dievcatko" chodiace do skoly, ktora zije z mamkinho vreckoveho, pyta si peniaze na elentricenku a mamka na nu perie, vari, byva v detslej izbe u mamky, prispieva 100eur mesacne alebo vo velkej vacsine pripadov vobec a z brigady v tescu si kupi sminky a mlady otecko detto u svojej mamky, tak pardon ale toto je este decko. A taketo decko teraz caka dalsie. Je predsa pochopitelne, ze v tejto situacii je autorka zostresovana, aj ja by som bola. Je to studentka bez vzdelania (hlavne ak strednu ma gympel) a bez prace. Otecko tiez. A autorka pracuje a ma dvojizbak.
Zablahozelala by som dcere, ale zaroven aj oznamila, ze taleto zavazne rozhodnutie otehotniet (spala s nim bez ochrany takze s tym musela ratat) ma urcite konsekvencie, takze hoci sa z vnucatka tesim, nech si zacnu hladat byvanie a riesia si financie po svojom, lebo u mna v detskej byvat nebudu. Ak boli dospeli na nechraneny sex bez dokonceneho vzdelania, nech su teraz dospeli a prevezmu zodpovedbost za svoje ciny. Obcas pokocikujem, postrazim, ale mam svoj zivot, robim si dalsie vzdelanie a mam pracu. Ja by som sa nedala dotlacit do roly babicky a vzdala sa svojho kazdodenneho aktivneho zivota, lebo mladi nevedia co je kondom.
Vo vztahu po 5rokoch sa treba posuvat ano. Ak sa bavime o dospelych ludoch, nezavislych od mamkinej sukne. Ale tu sa bavime o "detoch".
Moji rodicia by boli tiez dost sklamani, keby som prisla tehotna pocas studia VS. Nemali sme vlastne byvanie, iba sme brigadovali. Hned ako sme si po VŠ nasli pracu, tak sme sa ostamostatnili a konecne sme si vydychli. Je to velky tlak, uz som sa nevedela dockat, kedy pojdem do vlastneho. Dcera to bude mat tazke, moja spoluziacka tiez otehotnela pocas VŠ ale zvladli to, dokonca dostudovala s vyznamenanim. Vsetko sa da, ked clovek chce.
Nezazila som nic podobne ale tiez by mi to bolo v hlbke duse luto (hoci by som sa do nich nemontovala)...
Osobne som za studium a vlastnu financnu nezavislost (nemysim len od rodicov ale aj od partnera) a potom nech ma zena deti kolko chce... ved tu denne citame temy kde zeny ziju v strasnych vztahoch len preto lebo nemaju ani cent. Neviem si predstavit mat v takej situacii deti (zvladnut sa to da ale je to skor prezivanie nez zivot).
No uz sa stalo,nic s tym nenarobis, pomoz im ako sa da a snad sa aj oni budu cinit... drzim palce.
Moja matka bol sklamana, ked som v 30ohlasila drhe tehotenstvo. Spravila taky cirkus, ze no. Doteraz nema k synovi vztah. Ani on k nej na jeho stranu sa pridala aj prvorodena. Poviem ti, spravila si to sama svojim pristupom.
Nekaz si vztah este s nenarodenym babatkom. Prijmi to, je dospela. Skolu dorobi.
Ona je Tvoje veľké dievčatko. Je z nej žena. Ak si vedela a schvaľovala či tolerovala jej vzťah od 16 rokov, snáď si vedela, že aj toto môže prísť. Upeč tortu, urob oslavu, lebo toto je dôvod na radosť. Problémy sú na to, aby sa vyriešili a určite sa aj vyriešia. 🙂
Však už nemá 16...Ja som otehotnela pred 17 kou...rodila som 4 mesiace pred mojou 18kou.S teraz už manželom sme spolu už krásnych 14 rokov to bude tento rok .7 rokov sme manželia.Nemenila by som.Dcera už bude mať tento rok 12.A verím že ešte časom k nej pribudne aj súrodenec.Od začiatku sme boli sami,neboli sme pri rodičoch.Jasne,mama mi pomohla kúpať a také veci ,kým som sa to naučila ale od začiatku sme fungovali sami.
Asi kazda mama by bola sklamana a mozno ani nie si sklamana,ale skor mas strach,co s nimi bude. Kazdy rodic chce pre svoje dieta to najlepsie,nechce aby sa trapilo,aby mali tazky zivot,trpelo nedostatkom a podobne. Z toho vyplyvaju aj tvoje pocity. Tiez by som prezivala podobne pocity,ale snazila by som sa mladych podporit. Vies,aku neistotu musia oni prezivat? Stalo sa,uz sa neodstane. Su spolu dlho,nie je to nejaka chvilkova zalezitost. Dnes je vela moznosti a studovat mozu aj popri zamestnani a dietati. Biem,ze to nie je take ako si si pre nu vysnivala,aby sa venovala len uceniu a niekam to dotiahla,ale nebud sklamana. Ved ma len 21 a zivot pred sebou,dokaze toho este vela. Vyjadrite im podporu,porozpravajte sa ako si to predstavuju dalej a hladajte riesenie. Byvat s vami v 2izb.byte,to urcite nie,to by bola aj zahuba ich vztahu. Bud nech si najdu podnajom alebo ak maju svokrovci vacsie priestory,tak u nich na zaciatok,kym sa nerozbehnu. Neboj vsetko dobre dopadne
Dcera oznamila, ze je tehotna. To je iste sok. A ako si to s priatelom dalej predstavuje? Predostreli vam ich navrh riesenia? Lebo presne to by som od dospeleho dietata ocakavala a dufam, ze sa mi syna podari vychovat tak, ze predostrie moznosti riesenia, ktore vidi ( a nie, mama hotel nie je riesenie). Iste,o rieseniach sa da rozpravat a poradit SA navzajom aj s mladymi. AK by sa snazili mladi riesit situaciilu, tomu by som prisposobila aj svoju pomoc. Ale urcite veci nefunguju tak, ze mam problem a rodicia rieste. A ja si pockam, co vymysliet.
No, ak prisli s tym, ze cakaju dieta a zaroven cakaju, ze to bude aj vasa starost, tak by som sklamana bola-ale nie z tehotenstva, ale z toho, ze si nevie svoje problemy ani v dospelosti vyriesit sama. Ak maju premyslene, ako to zvladnu a vas nezatazia, tak potom sa tes😉
nečítala som diskusiu, ale tvoja dcéra je dospelá. Aj keď mohli ešte počkať, je to pekná správa. Prečo by ste sa mali tlačiť v dvojizbovom byte všetci? Keď bola dcéra s priateľom natoľko dospelá, že si zbudovali dieťa, tak nech sú natoľko dospelí, aby mu aj pripravili podmienky. Priateľ pôjde pracovať a pôjdu do podnájmu, Takto by som to riešila ja.
@eeffka Nie, ani zďaleka, nejaký plán mať majú. A ešte sú tu rodičia budúceho otca.