Muž nemajstruje, nevarí, neperie
Ahojte, obdobná téma tu ma inšpirovala, preto vás prosím o vaše skúsenosti. Mám priateľa, rozumieme si, nežijeme spolu. Obaja máme cca 40r. Ja prácu, deti, domácnosť, on bez záväzkov. Ako človek je pozorný, príjemný, milujúci, podporujúci, empatický. Sme si blízki už roky. ALE v dobe keď sa náš vzťah už preklápa niekam ďalej, akosi brzdím, hoci city tam sú obojstranné.
Zneisťuje ma to, že hoci má aj vlastné bývanie, dodnes sa mu oň starajú rodičia, mama perie, varí obedy, umýva okná, prezlieka periny... On sám neuvarí ani praženicu, neočistí zeleninu a podobné elementárne veci. Pokiaľ mu treba v domácnosti vymaľovať, zložiť nábytok, zavesiť luster a pod., všetko mu robia kamaráti / otec... som z toho taká frustrovaná. Máte niektorá podobnú skusenosť či partnera? Ako to vyzerá u vás doma? Ďakujem
Och toto neni chlap,to je domace zvieratko😂 Takeho na krk by som nechcela ani za nic🤭
Že ho pozdravujem a odkazujem, nech si prečíta knihu Ťapákovci od Boženy Slančíkovej Timravy, to sa len pobaví, ked sám seba tam uvidí..
Ale ved nic pekne si o nom nenapisala...tieto jeho negativa potru tie pozitiva toho prijemneho spolocnika..a tvojim detom tiez by sa nepacil. Ako vzor onicom, vylety nula bodov, sport nula bodov, ciele nulove... A tiez by som mala strach ze sa mu pominu rodicia a bude chciet mna zapriahnut :D. tento fesak je maximalne tak fajn ako kamarat, ze pokecat o filme, historii, dacom zaujimavom, ist spolu do kina a na kafe, dobru veceru..no a tam sme skoncili. Nic vazne neriesit, on este nedospel.
vždy sa najde nejaka husička, čo si ho uviaže na krk a bude mu opatrovať domacnosť . teraz nemyslim teba, ako syn mojej susedy, ten dňom jej skonu skončil a pravdepodobne umrie od hladu
@karolinakr to veru ani nemam tak nastavene, ze tu si sadkaj, napapaj sa, ja zatial poperiem, povesiam, odlozim, umyjem ;)
A tie pozitiva - je oporou, chapavy, vie sa zorientovat v kazdej situacii, poradit, je vtipny, pozorny, casto potesi nejakou malickostou, tolerantny, nekonfliktny.
@jabadabadu ta denna rutina je praca, jedlo, kava, obcas prechadzka, mini nakup (voda, pochutiny), vybavovacky, ak treba, umytie auta, tv...
Obcas bojujem aj s tym, ze kvantum nasich povinnosti je take odlisne. Predsa len mam na starosti aj celu domacnost a deti. Raz som sa snazila mu to vysvetlit a ze nie vzdy mam tolko priestoru, ze moje povinnosti nikdy nekoncia a ze mam toho dost vela. Vtedy povedal, ze sa moze prist pohrat s detmi a ja si zatial porobim. Myslim, ze kedze nikdy nic take nezabezpecoval, ani nemoze realne vediet, co to vsetko obnasa.
Ked budete spolu byvať po mesiaci uvidíš či si schopná to tolerovať či nie...hodiť ho do vody je najlepšie riešenie..a ako sa prejavi, možno ťa prekvapí a možno ošedivieš 🙂
Ako on vidi svoju/vasu buducnost? Budete fungovat samostatne a obcas sa stretavat na kave, alebo pojdete na veceru von? Nemyslim si, ze by zapadol do rodiny s detmi. On sa nepostara ani sam o seba a nie este o zenu s detmi. Jemu tento jeho zivot vyhovuje. Naco by si to komplikoval vaznym vztahom. Mozno si raz najde nejaku zenu, ktora mu nahradi mamicku ked uz raz nebude, ale to asi nechces.
Nevolá sa MilankO?
Nie, nie som spokojná a nevyvazuje to asi ničím. Bohužiaľ. Aspoň to je môj pocit... Zvykla som si aj keď on má problémy s chrbticou takže veľmi veľa krát vysávam za neho ja alebo aj keď ide na víkend k rodičom 🤷🏼♀️ čiže absolútne nič nerobí.... Keď ma nase*ie tak už nadávam a nepovysavam aj keby čo bolo, lebo jeho chrbát v podstate boli stále, má skoliozu .. ale nie je invalid, chodí do práce atď, takže sem - tam aj to mu spomeniem. Alebo poviem nech ide do invalidu 🤷🏼♀️. Robí si svoje vecičky, také technické v podstate stále, cez týždeň cez víkend je v svojej bubline takmer vzdy... Ak mu niečo poviem, tak som hysterka a že mi stále vadí niečo na ňom, mi vyčíta a že mu stále nadávam. Takže niekedy volím kludnejsiu cestu že si porobim sama a kašlem ho a niekedy mám toho nad hlavu a poviem ale veľmi sa nič nemení. Lebo kto nechce tak nebude, keď vie že má pri sebe debila čo spraví vsetko. A ešte mi povie že však toho toľko netreba robiť 🤷🏼♀️ lenže jedna pre neho nepodstatná maličkosť k druhej a zrazu si sadnes večer na zadok. Dalo by sa že sa na všetko vykaslem a ukážem mu že však nič netreba robiť, nech si to vyskusa. Ja mám ešte aj dosť náročnú a psychicky aj fyzicky vyčerpávajúcu prácu, cestujem denne spolu, skoro 3 hodiny do práce a z prace čiže 1,5 a 1,5. Len vieš, ženy majú úplne inú predstavu o upratanych veciach a domácich pracach ako muži. A zas on má ten chrbát, tak nechcem byť úplne sviňa, aj keď on to zneužíva celé, to viem. Keby si videla ako jajka keď vysáva... Celý deň ho skoro nepočuješ ale keď ide povysávať tak je nervózny a zrazu ho všetko úplne boli... Možno si treba sadnúť, podeliť úlohy, dať nejaké pravidlá. No mňa tiež nebaví mu zakaždým vravieť a pripomínať čo má spraviť. Mne to tiež nikto nepripomína. A on nie je taký že vidím spravím. Dokonca aj keď som chorá tak nespraví za mňa. Počka si ma to 🙈
Ale zasa veľmi výnimočne keď vidí že som mega nasra*a alebo mi je vážne veľmi zle tak sa opýta čo má robiť. Ale to je fakt minimum.
Poznala som jednu rodinu kde chlap nevedel ani ziarovkuvymenit, a ked dosla voda v kavovare, si myslel ze he pokazeny. Mal zenu a 3 deti. Nie nerobila to zena. Ten chlap zarabal nadstandardne, takze jeho zena bola len matka a manzelka. Ja som robila u nich aupair. Na upratovanie mali niekoho kto prisiel raz tyzdenne urobit grundputz. Zehlila domaca pani alebo ja, to mi platili extra. A na vsetky "chlapske prace" tiez niekohi zavolali, zaplatili. Ale nestarali sa o neho rodicia. Ale to nebude zrejme priooad tvojho priatela.
Skús s ním spoločné bývanie, niektorí sú taký kým ich obskajujú rodičia tak sa nechajú, ale pri partnerke/manželke sa začnú správať inak. Môj chlap bol jedináčik s helikoptérovou matkou v závese, nič mu nedovolila spraviť samému, ale akonáhle sme začali spoločne bývať, tak sa sám chcel všetko naučiť, tak sa naučil variť, vie upratať, pomáha pri pečení - to si sám netrúfne - ale to je oka, vie sa postarať o deti , atď, ale dôležité je tam to, že sám chcel. Plus moja podmienka do spoločného bývanie bola, nech nečaká že ho budem obskakovať ako jeho mama, nie som slúžka, ale budeme robiť všetko spolu, a bol s tým oka.
Je to muž v bavlnke vypeľhaný, navyše bez motivácie niečo v živote dosiahnuť, nepotrebuje žiadne výzvy, vystačí si s tým, čo má a ako to momentálne je. Mňa by ani tak neštvalo, že je pre praktický život nepoužiteľný, pre mňa by bol len nudný. Ty musíš vedieť, či do tvojho života pasuje, do akej miery dokáže vyvážiť tieto nedostatky.
Stareho psa novym kuskom nenaucis.
@slovakboy ale on býva vo svojom, rodičia mu tam chodia muklovať, mama uprace, operie, posteľ prezlečie, všetko nakúpi a naplní chladničku lakocinkami, on ešte aj na teplé jedlo chodí k mame domov, otec porobi údržbu. Rodičia a najmä mama si ho hýčka, aby jej synáčik nemusel ani prstikom doma pohnúť. Ešte aj wc po ňom drhne . Fujjj
Rodičov má ako aj komornikov.
Tak geroj má času po práci na užívanie. Keby chcel, tak ich odstaví dávno a dávno sa naučí postarať o svoj byt sám.
Má čas a energiu robiť cukrbliky na autorku, ale keby chceli vzťah posunúť , neverím že by už nechcel byť na piedestali, ako od mamičky a ocinka. Autorka by ho tam veru nedvihala
"Povedal, ze u neho v domacnosti sa jednoducho nevari a nie su to pre neho podstatne veci, ze sa radsej naje vonku a usetri ten cas. On to doma nema na beznu prevadzku domacnosti ani prisposobene, ani nepreraba ani nic take. Kuchyna stara po povodnych majiteloch"
Po tomto za mna opatrnost. Co ti pomoze doma vtipny clovek, co rozhadze peniaze na jedlo v restauraciach a doma ma 30 rocny neprerobeny byt s povodnym zariadenim? Mama, tata porobia, kym on vylihuje? A uz ho nezmenis, je zvyknuty na svoj "standard". Este varenie pochopim, naco varit, ked mama nedaleko vari lepsie a staci, ak uvari viac. Ale ze mu pravidelne upratuje, dospelemu corgonovi?
Mne hlava neberie, ze v com je oporou. Ved na pekne reci mi staci kamoska..od chlapa cakam ciny. Samostatnost, zodpovednost. Ty mas vztah ako ked si mala nast, no uz mas deti, cize vacsiu zodpovednost za to, koho im privedies domov.. on Ti nepovie, pomozem Ti nakupit, navarit, upratat..ale pohram sa s detmi, lebo to jedine zvladne, chce. Lebo je na ich urovni. Mna by rozculoval :D
Ja som sa musela naucit chlapske veci a to som sa toho bála, vždy to niekto robil a potom zapajat vsetky nove veci a spotrebiče, keby son sa nebala aj elektriku spravim, ale navrieskala som sa pritom.Susedia si mohli myslieť, že ma vraždia, Život ta donuti.Čiže ten tvoj, kým nebude donútený, zrejme zadkom nepohne..
Počkať, bývať s ním nechceš, vy iba trávite voľný čas spolu. Tak kedy ti ma akože pomáhať? Pokiaľ chodíte von na jedlo, do kina, max na nákup... Ak toto je to co chces a máš ho rada, neviem co riešiš. Je to úplne v poriadku tak ako to je. Mala som 2 takéto kolegyne-jedna vdova, druhá rozvedená. Nebudem za nich písať, viem ze im to tak vyhovovalo. Radšej keby ti tu napíše niekto ako oni
Dakujem vam za postrehy, nazory. Naj bude otvorene sa s nim na tuto temu porozpravat. Hoci sme obaja tolerantni a respektujeme svoje zivoty, uz by som ocakavala, ze bude aktivnejsi, ze viac zacne zit vo svojom, poriesi si to... aj do chladnicky chodi len k mame, sam nema, aj to pranie jej nosi k nej 🙈 rozoberiem s nim, ze uz je dost velky na samostatne fungovanie, uvidime.
@1gramofon ja sa zamyslam skor nad perspektivou buducnosti, kedze ani vajce rozbit nevie ani stenu omalovat. Chce nas vztah posunut dalej, viac sa zzit s mojimi detmi. A ja vlastne neviem co cakat neskor 🤷♀️ hoci si ako par rozumieme mentalne
Takze viac nad tym premyslam, kym deti do toho zapojim uz vaznejsie... inak ho poznaju a maju ho radi, ale pravidelne sa nevidaju
* uz aj davnejsie povedal, ze ma rad svoj klud. Ku mne pride na caj, kavu, ked nemam doma deti. U mna spolu nevarime, radsej sa ide najest von, max mu pripravim nieco jednoduche na zahryznutie. *
Zavolaj ho ku sebe, keď budeš mať doma deti, uvidíš či to s nimi zvládne, alebo bude chcieť mať svoj kľud.
Spoločne pripravte obed, daj mu čistiť zeleninu, ukáž mu ako na to a nech robí. Uvidíš či sa zaujíma o prácu, zapája sa a pýta sa ako čo má urobiť, alebo len čaká na tvoje pokyny čo ďalej, alebo si sadne a radšej bude mať svoj kľud.
Budeš ho mať ako ďalšie malé dieťa naučiť všetko od základov, tak uvidíš či bude mať radosť, že niečo sám dokázal alebo bude ofučaný, že nemá svoj kľud.
Veď konverzovať sa dá aj popri spoločnej práci v kuchyni.
A zapoj do činnosti aj svoje deti, nech vidí, že ako rodina sa musí spolupracovať. Koľko ročné máš deti?
Keď budeš po obede umývať riad, nech ti asistuje, vymysli ako ho zapriahnuť.
Áno, nasla som si taky kus, ale dal sa doporiadku ako sme spolu začali bývať. No trvalo to asi rok, niektore veci, následky výchovy doma su proste dosť hlboko vžité a čím je človek starší tým ťažšie vie takéto návyky zmeniť aj keď s tým vedome pracuje. Napríklad také odnesenie taniera po jedle zo stola a nebodaj jeho umytie...
U nás našťastie neboli žiadne hadky typu muzske/ženské práce, aj si uvedomoval ze nevedieť v 30 tích rokoch ako sa zapína práčka je proste bizár...
Tiež to bol následok výchovy, hyperaktívna mama ktorá o všetkom za decka rozhodovala (výber školy, cudzieho jazyka, práce) , k ničomu ich nepustila lebo by to nevedeli, pracku by jej isto pokazili, varit nesmeli lebo by zničili jedlo keď to nevedia atď...
Ako deti dostali iba sem tam rozkaz co majú spraviť, ale nemali nič na zodpovednosti, nerobili nič sami od seba, nikdy žiadne zvieratko o ktoré by sa bolo treba starať....
* radsej ide do centra mesta a po pamiatkach *
* na dovolenky vobec nechodi *
Keď má rád pamiatky, a netrpí núdzou nie je problém mimosezónne letenky sú lacné, urobiť si výlety a spoznávať. Ak má jazykovú bariéru/strach mohol splašiť kamoša a pochodiť.
Alebo spoznávať Slovensko/Česko tam jazyková bariéra nehrozí, sadnúť na vlak alebo autom, rezervovať ubytovanie cez net. Proste niečo aktívne robiť.
Ak je typ domased, nikam nejde, tak taký sa aspoň má starať okolo domu niečo budovať/tvoriť.
Nebude on mať strach z riešenia problémov, stres z nečakaných vecí? Život má nalinkovaný od rodičov, automaticky rutinne robí čo je naučený a ak sa niečo vyskytne mimo zažitého harmonogramu tak je zaseknutý a čaká na rodičov/kamošov aby to vyriešili a potom pokračuje v svojich koľajniciach?
Je sám od seba schopný naplánovať výlet do prírody/za pamiatkami, pozrieť kde pôjdete na obed, kde čo pozriete, aké sú tam atrakcie pre deti?
s
Susedka vstava na dôchodku o 5.30 aby 45 ročnému synovi prichystala raňajky, desiatu vyžehlila puky..Ked išla z nemocnice bledá ako stena viditeľne chorá, ponáhľala sa, lebo jej syn chce jesť... Nad tým, žeby mala ležať v posteli a syn ju obsluhovať ani neuvažovala. Ďalšiemu synovi ženatemu s vlastnym bytom zo svojho dôchodku varí´a nosí jedlo 3x do týždňa- peniaze nedostava za nič, ona hovori, že ako matka si to považuje za povinnosť...Kto je tu na vine? Jednoznačne ona, vychovala ich opičou láskou, môže ich akokoľvek ľúbiť, ale aby si v 50ke sám chlap nevedel uvariť jedlo a hodiť pradlo do práčky, aby syn na vysokom poste z vlastnou rodinou sa nechal matkou dôchodkyňou, ktora žije skromne vydržiavať...chce sa mi vracať...a tí synovia nekomentujem, keby bol zo zlaťa, obchádzam ho vysokým oblúkom...Ja som sa prvý krať v 6 rokoch dostala do kuchyne sa priúčať vareniu a mama mi prestala do taniera nakladať, so slovami "lebo som veľká" Čo by som s chlapom nemehlom neschopnym pustiť plyn v 50ke, obe ruky ľavé asi tak robila, netuším...ktorý sedí a čaká, kto mu čo dá pod nos..Fakt nehrozí i keby bol posledný chlap na zemi..