Naše deti spôsobujú nervozitu v rodine
Viem,co poviete,ze deti su zrkadlom rodicov,beriem to.Ale v tom pripade sme v zacarovanom kruhu.Mame 2 synov (4r., 7r.) a sme na prasky! Na pekne slovo nereaguju,mensi vsetko vsetko riesi revanim,vrestanim,starsi vlastne tiez,hoci vidim u neho posun.Ich neposluchanie sposobuje mnoho prace doma,nechcu si upratovat, hadaju sa,cas zabijame tym,z dokola vysvetlujeme a davame naporiadok veci,co sposobia( neporiadok von,znicene veci).Po vysvetlovani boli fazy,ze nemohli ist von,alebo sme im nejake hracky vzali Ale vobec neviem,ci je toto vekom,ci kde sme urobili chybu,no sme z nich fakt vycerpani .Ako je to u vas, boli taketo obdobia, napriek vasim snaham? ako ste to riesili?Chceme byt dosledni,no obcas mam potom pocit,ze cely den je o vysvetlovani a poukazovani na to,co urobili a aky to ma dosledok na veci okolo a na nas
Ťažko sa vyjadrovať keď nepoznáme Vás spôsob výchovy a Váš životný štýl. Mám susedu, ktorá má dvoch chlapcov a podobný vek. Vidím ich iba na dvore a vôbec sa nečudujem, že ju nepočúvajú, majú ju úplne v paži.
Skúste problémom predchádzať, niekedy povoľte, nebuďte dôsledný ako píšeš ale nereagujte a pozorujte. Skúšajte hocičo. Choďte veľa do prírody, deti musia byť zamestnané a unavené. Skúste úplne zmeniť spôsob výchovy, prístup lebo keď opakujete to isté dookola už majú aj oni toho dosť. Veľa sa rozprávajte a trávte spolu čas.
Najhoršia je psychika. Nebudú dlho malí, vyrastú a budú mať tiež svoje starosti. Hlavné buďte pre deti príkladom.
Kniha 5 jazykov lasky, odporúčam prečítať, mozno k nim hovoríte iba nespravnym jazykom.
Tazko povedat, ci a kde ste urobili chybu.
Ja mam tiez 2 chlapcov - 7r. a 8,5 r. a su v pohode. U nas je pohoda, kolkokrat ani neviem, ze ich mam.
No na druhej strane viem byt aj prisna, razna, ked nieco poviem, plati to.
Ked boli mensi, tak som povedala nie a ked neposluchli, dostali na zadok. Takze vedeli, ze si za svojim stojim. Teraz si uz ani nepamatam, kedy naposledy na zadok dostal. Cize uz staci len skriknut a uz su v pozore.
Ale 90% casu doma mame tazku pohodu.
Mam znamych, kde synovi stale len trpezlivo vysvetluju a vysvetluju a dieta si aj tak robi co chce. Obcas pride k nam, ale vobec nerespektuje, co poviem. Strasne nervy mam na to, lebo moji vedia, ze musia pocuvnut.
Mozno sa poradit s odbornikom, ako dalej postupovat. Vidim to skor na nespravnu vychovu.
No veru. Aj my to máme doma. Podľa mňa je toto najhorší vek. Aj keď áno, príde puberta. No potom už budú skoro dospelý ale už aspoň budú chápať čo od nich chcem. Teraz to je ako keby človek hrach na stenu hádzal...čistá katastrofa
mama robí rodinnú pohybu. Ak je mama nervózna, celá rodina je hore nohami. Deti musia cítiť kde sú hranice a zároveň cítiť , že sú prijaté. vy ako rodičia im tiež idete na nervy, že stále niečo komentujete a vysvetľujete. Možno sa až príliš niekedy nimi zaoberáte 🙂
@malapepka
@nely1704
@zuzinapipina
@duduska25 Co je spravna a nespravna vychova- je naveky diskutabilna tema.Ja som prisna mama ktora najprv detom povie: Janko, prosim ta, uloz si hracky,aby sme mohli ist von ..Co je na tom zle? no oni ignor, hraju sa, tak idem do izby a uz zadavan, ty toto, ty tamto odloz,starsi uz aj sam poriadi.Velmi ich teraz bavi hrat sa von s detmi,akoby nas nepotrebovali, len na to myslia, kedy pojdu za nimi doma sa hrame malo,ale zapajam ich podpa ich zaujmu do veci, co robim ja,manzel.Vysvetlujem im,ze ked mi narobia neporiadok,ked som sotva doriadila,tak sa potom a nimi nemozem ist hrat.Sme rodicia,kt.sa s nimi vela rozpravaju, o zivote,o prirode,technike,vesmie, zaujima nas to,ze ich to zaujima, no ale tie povinnosti chcem,aby vnimali viac, nie cez moju hrozbu,ale prirodzene.
Urcite by sme mali trochu obmedzit deti von a viac si spravit program doma, to uznavam.
A tych 5 jazykov lasky si pozriem 👍❤️
@nely1704 toto robi muz, ze komentuje na nich vsetko, uz som mu to povedala,aby neriesil vsetko,co spravia, to im jasne,ze ide na nervy 👍
Ja mam zas par zasad,ktore sa neprekacuju a basta. Tak ani neviem, preco je to takto u nas Aj ten vek 4 roky je taky extremny asi, maly je anjel, ale tvrdohlavy ze az, len ja s nim viem komunikovat, ostatni nemaju na neho trpezlivost, cize vsetko na mne
@duduska25 mas pravdu,ze viac im musime robit program, oni su sice von, nie na tabletoch, uzasne hry si vymyslaju, len obcas uz tie hry nicia vsetko, na com my makame ☺️
Z tvojich viet mi to nepripadá byť až také strašné 🙂 to, že chcú ísť von je super, potrebujú rovesníkov. Je skvelé, že ich von nemusíte vyháňať. Možno skús sa naozaj zamerať na ich dobré vlastnosti , viac sa zameraj na manžela , veľa sa smejte a takisto je dôležité, aby keď idú od domov vedeli, že ich doma čakáte a doma bude dobrá atmosféra🙂
aj Ty sa venuj svojim záľubám a skús istú dobu nepoukazovat na nejaký poriadok a možno po čase začnú hračky upratovať samy od seba 🙂
nerozumiem, čo ničia? Myslíš niečo na dvore? Si tam s nimi? Alebo sú len vypustení von a ponechaní svojmu osudu? Decká robia hlúposti, keď sa nudia. A absolútne nesúhlasím s tým, aby ste obmedzili pobyt vonku, naopak. Ale nie bezcieľne lietanie maximálne s palicou v ruke. Nech má ten pobyt na čerstvom vzduchu aj nejaký cieľ. Raz preliezky, raz futbal a hry s loptou, raz bicykle, odrážadlo, raz sa ideme pozrieť k rybníku na kačice, na bociana na stĺpe, zober im lupy, nech skúmajú chrobákov....A treba byť dôsledným, ale zároveň láskavým.
No bohuzial.
Presne o tomto je rodicovstvo... Riesite vsetko, len nie seba... Kazdy to tak ma. My sa tiez nemame ani kedy porozpravat, lebo deti nam nik nevezme a ani nepomoze... Takze musime si pockat aspon este 7 rokov...
ešte som chcela dodať, že s deťmi v ich veku nediskutujem, či si upracú hračky. To už mala byť samozrejmosť, najmä u staršieho. Ale je iné, keď povieš - okamžite si tu upracte ten bordel a keď povieš, rýchlo upraceme, nech môžeme ísť von, ja vám pomôžem s...
No určite aj povaha. Priznávam my sme tu výchovu úplne zanedbali. Stavali sme dom, veľa stresu atď atď. No snažíme sa už nastavovať hranice, dohodnúť na pravidlách. A pomáha to.
Dovolim si komentar, aj ked sama mam dceru a uz odrastenu. Mame viacerach blizkych priatelov, rodiny s 2 synmi, deti poznam od narodenia. Presne ten isty vychovny problem ako opisujes Ty. A vidim spolocny menovatel - otec. Z mojho pohladu u nich zlyhavaju otcovia. Nema u deti autoritu, nema na ne cas, nekonecnym vysvetlovanim nikdy nic nedosiahne, nie je dosledny, nema trpezlivost, potom sa naserie a akurat robi represie alebo odkazuje deti na matku. Matka sa moze aj postavit na hlavu, pri vychove synov je podstatny "silny" otec. Jedinu vynimku vidim v rodine, kde ten otec fungoval ako autorita od zaciatku. Lebo chcel a nejak prirodzene mu to ide. Ich synovia doma cirkus nerobili, lebo poznali hranice a su uzasne vychovani. Tak chlapsky, ale rozumne a s citom zaroven.
Neplatí úplne, že dieťa je zrkadlom rodičov. Niečo je aj vrodené, s tým clovek nic nenarobí
@78787878 ano, otec je dolezity ale netreba ho zase precenovat, to by potom polovica populacie boli vagabundi kedze je vela slobodnych mam a rozvodov tzn rodin "bez otca" 😉
@zuzanka.zuzu Ale ja nepisem ani slovickom o vagabundoch... Pisem o komplet rodinach, kde ziju spolu otec a mama. Ked je v tej rodine slaby otec, synovia robia bordel a mama to moc neovplyvni. Vobec to neznamena, ze z nich vyrastu vagabundi, to je uplne ina tema.
@78787878 nemyslím, že je to tým, že je v rodine slabý otec. A vlastne aký to je silný otec? U nás bol tiež otec tým benevolentnejším a vedeli sme presne odkiaľ pokiaľ. A sú aj deti osamelých matiek, deti, ktoré majú otca pracujúceho napr. na lodi, na týždňovkách, alebo chodia domov ešte zriedkavejšie a správanie majú v pohode. Ja čo vidím okolo seba, tak je nedôsledná výchova, nechá sa to zájsť do extrému, že si deti robia čo chcú, dôsledky svojho konania nepociťujú, maximálne sa im rodičia vyhrážajú niečím, čo aj tak nikdy nedodržia a potom je tendencia krikom vychovávať, keď to deťom ide jedným uchom dnu a druhým von.
@elizabet173 Myslela som, ze tema je zadana jasne a konkretne. Rodina s 2 synmi, nie rodina a vychova vseobecne... ma to svoje specifika. Vychovne slaby otec znamena aj nedosledny, presne to popisujem na prikladoch.
Mame deti v rovnakom veku ale chlapca a dievca.... a akoby si o nas pisala... denne riesim to iste, hadky bitky neporiadok, sme uz velmi vycerpani 😔 na seba navzajom ani minuta casu neostane.... ale aspon vidim ze nie sme jedini 😞
@78787878 keď je otec doma päť dní z mesiaca, tak sa mu ani nečudujem, že kašle na dôslednosť, ale tu je to na žene. Je fuk, či sú tam dvaja synovia, alebo syn a dcéra, dievčatá dokážu byť ešte väčšie čísla ako chlapci, z ktorých niektorí sú pokojní a tvárni. Opisuješ síce to isté, ale ty to adresuješ iba na otca, ja na oboch a to je rozdiel. dosť podstatný
Mne ten trest ze nejdete von pride kontraproduktivny.tym skor potrestas seba. Deti maju byt co najviac vonku. Potom ti nebudu robit blbosti vnutri z nudy. Naopak by si ich mala zamestnat viac aktivitami vonku. Kruzky. Futbal karate plavanie. Prechadzky park atd. Doma nejake kreativne tvorenie na ukludnenie. Ked neposluchaju obmedzit ich oblubeny snack . Menej tv poslat ich spat skor atd. A na tom co od nich chces trvat jemne ale neoblomne.
Skús si pozrieť Nevychovu, tam je veľa vecí vysvetlenych. Mám 3 synov, u nás to dosť pomohlo. Niekedy je fajn, keď sa deti rozdelila, jeden s očkom na futbal, druhý s mamou na zmrzlinu alebo inde. Nebudú sa toľko hádať, každý si užije čas s rodičom.
@miadi nase deti su ale vonku velmi vela, tv pozeraju v sobotu a nedelu rano ...ale urcite mas pravdu, ze aj ked von sa da ist, treba ich aj skludnit aktivitami kreativnymi
Trosku ti aj rozumiem. Mam doma dceru 8 a syna 5.
Okrem toho, ze casto rypu do seba a provokuju sa, aj sa pobijú. Myslim ze treba deti zamestnat. Nejakym sportom napriklad. Ja ked nechcem aby sa vonku neprovokovali, tak odlozim vsetko co robim, a idem za nimi. Staci, ked si len so synom pojdem kopat alebo sa zahrat tak mam po probleme. Tie deti asi potrebuju viac nasho casu ako si sami myslime. A treba deti chvalit velmi. Aj za malickosti. Oni sa potom aj snazia. Tiez som obcas na prasky. Napriklad ked sme u babky a nechcem aby sa v trampoline spolu bili tak skratka idem skakat s nimi. Alebo aby v bazene neblbli tak idem s nimi. Su male a vyrastu z toho. Ale treba láskavé slovo a dat im svoj cas. To pomaha u nas doma. Potom vidim ze aj oni dvaja sa medzi sebou pekne zahraju. Tak ich vzdy pochvalim. Drzim palce, je to beh na dlhu trat, ale nepokazte si rodinnu pohodu.