Naviazanosť na rodičov

Baby, ja uz neviem...dnes mam rovnake pocity ako pred 12 rokmi ked som zacinala brat lieky, mam pocit, ze to volo uplne zbytocne pchat do seba tolko liekov, akoby vobec nepomohli...uz ani nedufam, ze sa niekedy skonci to trapenie a to nechcem nic viac, len byt stastna a mat chut zit ☹

@papricka33
@mata1001

@bellan nemate v okoli krizove centrum? To co opisujes (pocity) mas vsetko v hlave...jednoducho si musis uvedomit ze mas dve deti a musis sa o ne postarat...nesmies padnut tam kde si bola pref 12rokmi...nemas niekoho kto by ti postrazil deti a isla by si do prace? Ja viem ze si napisala ze nie ale skus porozmyslat...

V prvom rade musisat rada ty samu seba a vazit si seba ak si nebuded vazit seba to idte ti bude zrkadlovo robit okolie. Vsetko je to o tebe ako k sebe pristupujes ak zmenis postoj k sebe zmenia sa aj rodicia a okolie napisem ip

@fidka79 no, tak tymto dievcatu ozaj pomozes.... Len aby si sa raz necudovala, co ti zivot prinesie 😒

@bellan Vies, niektori rodicia su raz taki, ze namiesto podpory este nalozia. Pises, ze priatel bol nic moc, viac si o nom pisala v inej teme, ako sa zamiloval do vydatej zeny z obchodu. A pokial ta rodicia na neho vopred upozornovali, ale ty si si isla za svojim, tak si teraz neodpustia reci typu: Ved my sme ti to hovorili .... byvanie u rodicov sa snaz brat ako docasnu zalezitost a cim skor zacat pracovat, aj ked pri dvoch malých detoch to urcite nebude jednoduche.

Na margo toho, co ti hovoria rodicia, pouvazuj, ci v niecom nemaju predsa len pravdu a pozri sa na svoju situaciu z nadhladu, ake chyby si spravila ty a co urobis pre to, aby sa to uz neopakovalo. A nenakladaj si dalsie krivdy, ze sestra bola vzdy uprednostnovana. Sebalutost nikam nevedie.

Mas dve male deti, kvôli ktorym sa musis vzchopit. Ak ti je momentalne velmi zle, navstiv psychiatra a daj si pomoct. Ziadne trapenie netrva vecne.

@bellan ono ked sa ti nazbiera stres, frustracia a unava a este sa nemas komu zdoverit, velmi lahko sa spusti exogenna depresia. Najlepsie by bolo, zajst za svojim obvodnym lekarom, ten nech ti da papier k psychiatrovi, a tlac vyziadaj u neho psychoterapiu. Od poistovne budes mat preplatenych myslim 20 sedeni. Lekar zhodnoti, ci su potrebne antidepresiva, ale netlac na to velmi. Lieky ti pomozu len dostat telo do formy, ak to u teba nie je endogenna zalezitos (dedicna predispozicia, kedy telo nedokaze vytvarat serotonin), vtedy su lieky len kratkodoba barlicka a budes sa musiet naucit, vytvorit iny sposob rieseniea problemov, vytvarat si nanovo postoje k sebe, svojim rodicom... Terapeut by ti s tym mohol pomoct, ale na TEBE je zvysnych 99%. Viem, ze teraz ti take reci nepomozu, ale naozaj vela ludi sa pasuje so zivotom podobne osamelo ako ty. Ver mi, da sa to. Najdi v sebe tu silu a postav sa k zivotu aky je. So vsetkym, co ti priniesol.

@papricka33 psychiatricku navstevujem uz dlhe roky, lieky tiez uz beriem dlho. Ale ako som uz pisala, nemyslim, ze mi pomahaju natolko, aby som bola v pohode. Trosku ano, ale nestaci to. A to som uz brala rozne. Tiez chodim aj na terapie, ale to su len mile slova a riesenie problemov ziadne. Viem, ze to musim ja sama, ale neviem ako.

@jeannna ano, aj ja som spravila kopu chyb, ktore som uz olutovala. Tiez som nebola uplne fer k rodicom. Ale chcem to napravit, len oni asi nechcu aby nas vztah bol fajn. Mne na nich velmi zalezi a chcem aby boli vztahy medzi nami dobre, ale oni na mna uz maju svoj nazor, ze som proste taka dcera, s ktorou nie su spokojni a asi s tym nespravim nic. A sestra je zial mojim trnom v oku stale, ma 17, byva tu tiez a zle sa mi pozera na to, ze ona je milacik a ja v ich ociach nikto. Inak exa som uz vypustila z hlavy, pochopila som, ze taky clovek za trapenie nestoji.

mne prve napadlo: skus si s nimi sadnut(teda aspon s mamkou) pohladat si garzonku ci jednoizbak podnajom a dohodni sa s nimi, ze kym pojdes do prace nech ti poziaju na najom, piste si kolko a co ti pozicaju a ked nastupis budes im to splacat postupne...povedz im ze by si chcela ist uz do svojho ze vies ze je to takto o nicom, ze si vadite a ze chces mat s nimi dobry vztah ale potrebujes pomoc-priznat si ze potrebujes pomoc je zaklad....

@veronicka88 tak to by som im dlhovala aj 2000€ potom, to neviem ako by som im splatila, zas dlhy mat nechcem a v KE su prenajmy drahe

@veronicka88 nikde nie je napísané že tie peniaze majú a začínať na dlh tiež nie je najlepšie riešenie 😒

@bellan začni s vecami ktoré sú zadarmo no vyžadujú veľa síl. Začni pracovať na sebe, krivdy nech ťa posilnia. Váž si samu seba, maj sa rada, vyhľadávaj situácie ktoré sú ti príjemné, rob činnosti v ktorých si dobrá, kľudne sa pochváľ, ver si! Musíš sa postaviť z prachu. Nejde len o teba ale aj tvoje deti. Musia mať v tebe istotu.

@marcelatje ja som písala nech sa porozpravaju,nikdy nevies či už x-mesiacov nečakajú že navrhne nejaké riešenie...a dlh od rodičov ak sú normálni nie je dlh...je to pôžička na štart do normalne života moznonkonecne bez liekov...ja by som sa za to nehanbila....

@bellan nebude sdlhovat tolko,lebo veľa vecí si priplatia...do septembra mas 3 mesiace*nájom...beries prečo to nejde a ako to nejde...ale ako by to mohlo ísť...

@veronicka88 ono ani tak nejde o to či sa za to človek hanbí alebo nie, bežne by to bolo asi normálne, no je to ďalšie bremeno a zakladateľka má v prvom rade problém sama so sebou.

@bellan Svoju situaciu nemozes porovnavat so svojou 17-rocnou sestrou, ktora ma oproti tebe predpokladam bezstarostny zivot a tym padom ani rodicia ju nemusia extra riesit, pokial nesposobuje problemy. K tvojej situacii tvoji rodicia zaujimaju uz iny postoj, predsa len, si spat v rodicovskom dome, s dvoma detmi a ziadna opora od ich otca. A teraz ti nenakladam, len sa snazim pochopit spravanie tvojich rodicov, nie ich ospravedlnovat. Vnimaju ta ako niekoho, kto nezvlada svoj zivot a davaju ti to pocitit. Sestru teraz neries, neminaj drahocennu energiu na nedolezite veci. Nesnaz sa rodicom dokazovat, ze si rovnako dobra ako ona, naco? Ty musis sama pre seba ziskat tento pocit, ze svoj zivot mas vo vlastnych rukach. Mysli do buducnosti, ako sa co najskôr postavit na vlastne nohy. Ked tvoji rodicia uvidia, ze si to vzladla, zmenia aj postoj k tebe. A ak nie, aj tak ti to moze byt jedno. Ty ich suhlas a uznanie nepotrebujes, aby si bola opat stastna.

@bellan uff lutujem tvoju sestru ... preco ti je trnom v oku? Ona nemoze za to ze si si spackala zivot... treba sa skusit postavit na vlastne nohy a zit a uvidis aj vztah s rodicmi sa upravi ked budu vidiet ze mas svoj zivot vo vlastnych rukach ...

@jeannna vies, myslim, ze rodicia v tom nie su az tak nevinne. Bola som v situacii takej mladsej sestry, s ktorou nemali rodicia ziadne problemy a starsia sestra mala podobne ako zakladatelka. Ale ako mlada som z domu musela odist. Citila som sa velmi podobne. Moji rodicia si celu frustraciu so sestrinych problemov "liecili" na kritizovani vsetkeho, co som robila, ako som robila... Mala som preane ten pocit, ze ma vlastne nemaju radi a som im na ostaru. Rodicia zakladatelky sami, maju problem stravit tazkosti zivota. Ano, deti nam mozu priniest kadeco, ale rodic je ten, ktory sa musi otriast prvy a usmernit dieta. Aj ked to dieta pochybilo a posr...lo si zivot. Nie pridat mu este zopar ran...

@bellan vies ako, len sa bojis. To je normalne. Vsetci sa niekedy boja robit zmeny, vystupit z komfortnej zony.... Ale teba uz nema pri rodicoch prilis co drzat. Cize vydrz, potom praca, osamostatnenie, uchopenie vstneho zivota tak, ako si si ho " navarila", zohnat vyzivne od otca deti, a prehryzat sa zivotom. A ano, tak ako pisem, lieky, terapia, je len sipka, nasmerovanie... 99% musis urobit ty. Si dospela 😒

@papricka33 Na bezpodmienecnu lasku nezavislu na nasom spravani a konani maju pravo len male deti. My vsetci ostatni sme uz zodpovedni za svoje ciny a v ideálnom pripade by nam rodicia mali byt oporou cely nas zivot. Ale nie je to ich povinnost a malo by byt hlavne v nasom zaujme, aby sme s nimi vedeli pretrhnut pupocnu snuru a osamostatnit sa, materialne, aj emocne. Inak navzdy uviazneme v roli vecneho dietata, ktore prahne po uznani a laske.

Zakladatelke poskytli jej rodicia strechu nad hlavou, co nie je uplne na zahodenie a ako som uz povedala, energiu treba nasmerovat niekde inde ako na porovnavanie sa so svojou sestrou. Nevieme posudit, nakolko je to fakt a nakolko len subjektivny pocit.

@jeannna nesuhlasim. Laska je vzdy bezpodmienecna. Ak si kladie podmienky, nie je to laska. Ak rodicia neboli schopni pripravit dieta na samostatny zivot, je ich povinnostou byt mu oporou pri jeho osamostatneni. Chyby robi kazdy. Zlyhanie nie je dovodom na odstrcenie dietata. Tak ako zlyhanie rodica, nie je dovodom na jeho ignoraciu. Rodina by tak stracala svoju podstatu. Bolo by to len rodenie deti a "pustanie do sveta"... Drogovo zavisle deti, ci partneri-alkoholici tiez potrebuju oporu, aj napriek chybam, ci vlastnej zodpovednosti za chyby... 😒

@papricka33 rodicia ktori neboli schopni dat svojmu dietatu bezpodmienecnu lasku ked bolo male mu ju neposkytnu uz nikdy. Mozno toho neboli sami neboli schopni. Jedina cesta k uzdraveniu je sa citovo od nich odstrihnut a zacat si budovat sebavedomie na inych zakladoch.

@jeannna ale ako neriesit sestru? Tu nejde o to, ze ona nema problemy, ale ju maju proste radsej. Nieje to subjektivny pocit, to je fakt. Dnes som sestru upozornila, aby davala pozor, prwtoze nechtiac sotila mojho 2 rocneho syna. Teraz mam doma peklo, ze co si to ja dovolujem povedat. Ked minule dala poriadnu facku starsiemu synovi, 5 rocnemu, ktorwho potom céy den bolelo ucho, mi bolo od nich povedane, ze ak jej to vratim, ma vyhodia. Toto je v poriadku? Ja som ju nesla bit ani nic. Akurat som povedala, ze este raz a uz sa neovladnem. Viem, ze je zbytocne sa s nou porovnat, ale strasne ma to zerie. Oni su jediny blizky ludia v mojom zivote. A ono to lepsie nebude ked sa odstahujem. Kef som byvala s exom bolo to rovnake. Len sme neboli tak casto spolu.

@papricka33

@bellan Neporovnavaj sa s inými ludmi, jedno, ci su to blizki ludia, alebo obycajni znami. Porovnavaj len samu seba, so svojou predoslou verziou, co si sa v zivote naucila a kam smerujes, smerom k lepsiemu zivotu. Preco chces stale bojovat o lasku svojich rodicov? Aku mas motivaciu zlepsovat vase rodinne vztahy? Pokial oni o to nestoja a len ti znizuju tvoju hodnotu.

Uz sa asi zacinam opakovat, ale ine riesenie u teba nevidim, ako pretrhnut kontakt s tvojou nefunkcnou rodinou, osamostatnit sa, dat sa do poriadku a zacat zit svoj vlastny zivot so svojimi detmi.

@jeannna bojim sa ze ostanem sama, sama na deti, starosti, na vsetko...samu seba vnimam ako zlu osobu, ked pri mne nestoja ludia, co ma maju radi, bojim sa ze moj zivot bude nanic, ak ma rodicia nebudu mat radi...vobec netusim preco to takto citim, kym som nemala deti, nevnimala som to takto...a kdesi vnutri citim, ze moj zivot moze byt dobry, spravny, len ked to rodicia "odsuhlasia", teda, ze sa stotoznia s tym aka som, ako zijem a proste ma prijmu. Aj ked si hovorim, ze je to blbost, ze nemusim byt zavisla od inych ludi, ale nejde mi to prekonat.

Vlastne je to takto, odkedy mi zomrela babka, bola mi blizka ako mama. No je to uz 3,5 roka.

@bellan mas pravo na taketo pocity, aj hnev. Keby moja sestra udrela moje dieta, dalsiu by dostala ona 🙄 A ano, mas pravdu. Asi sa to nezmeni, ked sa odstahujes, ale jedno je iste, ze uz to nebudes zazivat takto bytostne, nazivo. Ziskas trochu odstup. Naozaj sa musis naucit zit sama, najst v sebe silu, aby si to neriesila este v patdesiatke a tvoj zivot sa presype pomedzi prsty, deti odrastu a ty budes stale riesit tento vas nesulad. Nikdy nevies, co zivot prinesie a mozno si k sebe este najdete cestu