Nechcem druhé dieťa
Ahojte. Riesime s muzom dilemu, alebo lepsie povedane, ja ju riesim, on v tom ma "jasno". Vzdy sme chceli aspon 2 az 3 deti. Ale po prvom sa vsetko zmenilo, mali sme velmi tazke obdobia, vecne uplakane dieta, lenive co sa tyka motoriky atd. Jednoducho sme vzdy s niecim bojovali. Teraz ked je uz velka, velmi si to uzivam a milujem ju, ale akonahle partner (alebo niekto iny) spomenie druhe, hned mam krce v bruchu, zachvat a aj paniku.. jednoducho stale prehlasujem, ze druhe nechcem. Nemusi byt ako prve, ja viem, ale este troska a som na psychiatrii. Kazdy ma ale do druheho nuti, nikto nerespektuje moje prianie a co je najhorsie, ani partner nie. Berie to ako zart a uz pomaly prichadza doba "snazenia o dalsie" 😬😬😬 je tu niekto u koho sa nazor zmenil alebo naopak, je tu niekto, kto si presadil nazor mat jedno? A ako to argumentujete ludom? Do mna kazdy ryje ...
@queen_el Presne, je to veľmi individuálne. Nikto ti nezaručí, či sa budeš ľúbiť so súrodencom alebo či sa nebudeš cítiť sama bez neho.
@777januska777 nemam pocit, ze autorka napisala, ze manzel ma smolu, iba tolko ze ma strach z viacerych dovodov a ze jej lezu na nervy ludia, co sa stale pytaju na temu dalsieho dietata. Osobne ju viem pochopit, lebo psychicky som nebola v pohode po porode a naslednych desat mesiacov. Teraz je to lepsie posledne dva tyzdne, a to som mi aj pomohli ridicia na zaciatku ale... druhe dieta je tiez velky otaznik. Fyzicke problemy ak nemaju nasledky pominu casom, ak ma clovek psychicke problemy a neriesi ich moze sa aj nieco stat a potom co?
@luci767 autorka napísala ako ho presvedčiť, to je podľa mňa, že sa už rozhodla. Neskôr to už ale inak popísala.
@acrobaleno no kazdy komu poviem ze jedno nam staci....aj takí su ludia
@koala666
Nebudem klamat, aj ja vidim, ze by chcela spolocnost, ale na druhej strane, keby sa jej narodil surodenec aj teraz, uz to nebude taky priblizne rovnaky vekovy rozdiel, ake deti ona vyhladava....aj ked by sa urcite nejaka cinnost nasla, uz to nie je po roku ci dvoch. Deti su krasna vec, ale nie vzdy je to ruzove a pamatam si zivo na tie zufale dni...
@777januska777
Pytala som sa, ci niekto zmenil nazor. Tak, ako som pred rodicovstvom nezarucovala, ze porodim 3 deti (ale "chceli by sme 3 deti ...... a milion na ucte"), tak opat ani teraz netvrdim, ze idem na sterilizaciu. Ale nemyslim si, ze to stoji za to, aby sa mi nieco stalo a zostane muz s dvomi detmi. A aby isiel po porode on na matersku? Akoze moju vaginu zneuzije ja rozmnozenie a potom "vdaka, cau"? 😃😃 nie, nie, ked porodim, chcela by som sa s tym babatkom aj zoznamit a byt mu laskavou mamou, ktora sa o to male telicko postara, nie vecou, skrz ktoru sa narodilo a to je vsetko
Ved ale tebe ide o to, že by si to nezvládla psychicky sa o ďalšie starať, tak teda manžel by mal ísť na materskú a staral by sa on. Ty by si s ním bola keby si prišla z práce. Alebo by ste si najali opatrovateľku na pomoc. Ja si myslím, žeby sa to dalo vyriešiť, len teda musíš z niečoho aj ty ustúpiť (aspoň tak u mňa funguje kompromis).
stoj si za svojim a opakuj dokolecka svoje argumenty, tvar sa ze nepocujes, zmen temu rozhovoru, po case ich to vsetkych musi prestat bavit, nik za teba (ani tvoj muz) dieta nevynosi, neporodi a nepostara sa, takze nie je dovod ta do nicoho nutit, nebolo by to fer ani pre to druhe dieta, pocat ho lebo okolie a muz tlacia, mozno casom zmenis nazor, zmenia sa okolnosti a ty budes po druhom dietati tuzit, treba si veci na rovinu vysvetlit s muzom a pokusit sa nech sa na to pozrie tvojim pohladom, okolie nech sa stara o svoj business...
@luci767 ja som nazoru ze ma nikto nemoze nudit do nicoho, a ak sa necitis na nieco tak to nerob 😉 nenechavaj sa ovplynit...
@777januska777
U teba to moze byt ok, u mna nie je. Nemohla by som sa nazyvat matkou. Kompromis je pre mna adopcia, ktoru muz odmieta. A to, ze by som chodila do prace neznamena, ze by som sa nemusela starat 🤷♀️ jedine pocas pracovnej doby. Moj muz sa plnohodnotne stara kazdy den aj vikendy. Odrodit dieta takto, ze ho niekomu zavesim na nos... neviem o com to je, pre mna to nema ziadnu hodnotu. Mat dve deti ale nestarat sa, len platit a hladat alternativy, ako sa ho prve roky zbavit 🤷♀️ preco by som to robila...aby malo dieta surodenca a my dalsieho potomka, ktore je nam na pritaz? Hm....(A muz na MD nenastupi z viacerych dovodod, ani teraz nebol, cize sa o tejto alternative ani nemusime dalej rozpravat)
my ako máme doma autistku , mm už prestal snívať o synovi....😉
A partner ako reaguje na tieto tvoje pocity? Vie o nich? Nikoho iného by som v tvojom prípade neriešila, je to čisto vec vás dvoch, nikto nemá právo to riešiť.. mňa napríklad veľmi hnevalo koľko ľudí si dovolilo riešiť že máme tretie, nikdy sme od nikoho nič nechceli neviem prečo by nám do toho mal niekto kecat, aj keby sme ich mali 7..
Mne sa veľmi páčilo čo raz povedal jeden môj sused známej (tá sa ho pýtala kedy konečne budu mať druhé) priamo odpovedal - nebudeme mať druhé, nechceme druhé lebo my sme spokojní tak ako to je.. na úprimnú odpoveď nemôže mať nikto námietky a teda ak by mal, ako sa poznám úprimne by som povedala, že do toho sa starať je neslušné a neprajem si to aby niekto riešil.. ale to musia mať vykomunikovane hlavne partneri..
Neporadím ti, keďže druhé chcem určite.. Ale tiež nechápem, nasla som si nového frajera, sme spolu chvíľu a všetci sa pýtajú, kedy budeme mat druhé 🤦♀️🤦♀️len pre to, že ja už jedno babo mam, tak všetci berú automaticky, že hneď musím mať s novým frajerom druhe🤦♀️🙄
Kolko ma dietatko rokov? Ak mozem vediet?
Ja som bola na tom podobne...druhe dietatko sme mali az po 5 rokoch...a to je uplne kludne ,chce to len cas☺
ahoj, vlastna skusenost, prve dieta bolo strasne uplakane, hypertonicke, ekzem, nespalo, no prosto na konci dna som padala na hubu, mala som dost, dva roky som vyhlasovala, ze druhe nebude.... muz bol na tom tak 50:50, ale ked uz mala tak 2,5-3r zacala som zvazovat, ci by sme sli do druheho. Ja som z dvoch deti, sesternica je jedinacik a ona mi vzdy zavidela, ze mam surodenca, vycitala rodicom, ze ona je sama a aj na zaklade toho sme to riskli a mame dnes 2-j rocnu slecnu, starsia ma 6r. Musim tiez povedat, ze narodenie druhej dcery znacne “pomohlo” starsej, stala sa samostatnejsou, uz vedela, co je to pockaj chvilocku, a prestala ziarlit, dnes su z nich partacky a som rada, ze ich mame, hoci aj druha dcera bola velmi narocna, nastastie to najtazsie uplakane obdobie trvalo 3,5 mesiaca. Porozpravaj sa s manzelom, ako to citis, ak sa na druhe dieta necitis, nechod to toho, mozno o pol roka, rok, dva prehodnotis svoj nazor a pribudne surodenec, ak nie, tak nie. Na ostatnych sa vykasli, otazky ignoruj.
Toto poznaaaam. Najviac ma vytoci veta "daj dcére súrodenca". Akokeby je dieťa nejaká hračka aby sa druhé dietko náhodou nenudilo.
Alebo nebuď sebecká a obetuj sa. 🤮 Ani náhodou, môj život, moje telo, moje roky ktoré si tu na zemi mienim prežiť ako JA chcem, nie sa nezmyselne rozmnožovať, aj tak nás tu je ľudí priveľa. Mam veľa plánov ale utierat pokakane zadky ci počúvať vreskot medzi ne naozaj nepatrí. Užila som si to pri dcérke, bolo to fajn, už je veľká a je to oveľa lepsie.
Ja väčšinou odpoviem že proste nechcem a snažím sa odviesť tému inde, ale keď nedajú pokoj tak poriadne kvetnato opíšem aky odporni sú mali haranti (hej trochu poprehanam ). Pripadne začnem porovnavat v čom všetkom je lepšie mať psa ako dieťa.... To už je väčšinou strop, to sú všetci tak zhrozeni že už ma už s témou deti neotravuju...... Jasne ze to nemyslím tak ako to poviem, ale ako sa hovorí na hlúpu otázku hlúpa odpoveď.
Nepochopila som túto tému....nechcem dieťa,tak ho jednodicho nemám,čo tam treba riešiť? Absolútne nič.
Myslím, že v tomto smere Ti tu nikto nemôže poradiť, pretože len Ty sama vieš, ako si prvé materstvo prežívala a čo to s Tebou, Tvojou psychikou a rodinou urobilo. Áno, za "normálnych" okolností nie je nič krajšie, ako dať dieťaťu súrodenca, sama mám dve deti a keď ich vidím spolu sa hrať, pomáhať si, túliť sa, je to krásny pocit. Ak mám náhodou so sebou niekde iba jedno dieťa, je mi divne. Iste, život s jedným by bol jednoduchší, ale prázdnejší. Na druhej strane chápem, o čom hovoríš, obe deti som mala extrémne náročné, každé iným spôsobom. Po druhom pôrode sa nám takmer rozpadla rodina, lebo som mala zdravotné problémy, do toho dve malé deti, bábätko čakala operácia, problémy s laktáciou...muž mi veľkou oporou nebol. Ak Ti môžem napísať aspoň vlastný názor, neviem, koľko máš rokov, aké staré dieťatko a akú reálnu pomoc a podporu v rodine. To všetko zaváži. Nikde nie je napísané, že hoci sa teraz na dieťa necítiš, o pár rokov sa to môže zmeniť. Nerobila by som teda žiadne radikálne rozhodnutia typu sterilizácia, lebo to môžeš raz ľutovať. Ak máš niekde v kútiku duše aspoň trošku pocit, že by si druhé dieťatko možno, za istých okolností privítala, porozprávaj sa s mužom a zvážte všetky možnosti. Popôrodné depresie nie sú zase až také zriedkavé, lekár by Ti isto vedel povedať, ako sa s tým dá bojovať. Máš nablízku niekoho, kto by Ti vedel prípadne pomôcť, ak by bolo treba? Nikde nie je napísané, že druhé bábätko bude rovnako náročné ako prvé, možno to bude úplný anjelik a budeš ľutovať, že si ho nemala skôr. Nebudem Ti vykresľovať všetko ružovo, pretože viem, že rovnako to môže byť aj zlé, dokonca veľmi zlé. Ak sa po zvážení všetkých okolností rozhodneš, že jedno stačí, je to len Tvoje rozhodnutie. Sú ženy, ktoré nemajú ani jedno a žijú z ich pohľadu krásny a plnohodnotný život. To len súčasná spoločnosť je taká, že má potrebu všetko kritizovať a posudzovať. Máš jedno? Málo! Máš tri? Veľa! Je to Tvoj život a máš právo si ho zariadiť, ako Ty sama chceš. Jediný, kto má právo sa k tomu vyjadrovať, je Tvoj manžel. Tak ak druhé dieťatko tak veľmi chce, nech Ti predloží konkrétne návrhy, ako vie byť v tomto smere nápomocný. Lebo vyjadrenia "nejako to dáme" sú dosť chabé. Lebo je to žena, kto sa v noci nevyspí, kto má na tričku fľaky od mlieka, kto rieši s deťmi všetky choroby, bolesti, starosti, neraz padá na zadok od vyčerpania, muž sa obvykle angažuje iba do tej miery, do akej chce, kým žena proste musí. Držím palce, nech sa rozhodneš správne a hlavne, nech si v živote šťastná, či už s jedným, alebo kŕdľom detí 🙂
No na ostatných by som sa vykašľala, ale s mužom si to treba vydiskutovať. Napr. ja som sa a mojim ex dohodla, že budeme mať druhe dieťa, inak s ním do vzťahu nejdem. On samozrejme súhlasil, no po nejakom čase zmenil názor, čo pre mňa bolo neakceptovateľné a preto som aj odišla, proste túžba po druhom dieťati bola u mňa taká silná. Neľutujem a mám s novým partnerom aj tretie. Tiež som mala po druhom popôrodné depresie a náročné bábo, ale aj tak sme riskli tretie a to je od narodenia anjelik, ako za odmenu.
No ja Ta tak tak trochu chapem...Pretoze som sice prvy porod mala rychly, ale maly zacal mat po porode problem so srdieckom, nechcel papat, chudol, dali ho na JIS-ku, este ma doktorka zhukala, ze si ohrozujem dieta velkymi navstevami a on to nakoniec mal z neprelieceneho streptokoka, co som mala. Nastastie, po 11 dnoch sme sli domov, srdiecko bolo ok (mal reakciu na toho streptokoka len, ze mu zacalo pomaly bit), napravilo sa to a mesiac som s nim bojovala, aby som ho mohla kojit. Ked mal 4 mesiace, skoncila som u psychiatra s diagnozou poporodna depresia. Ale kedze som bola tvrdohlava a chcela som dojcit, lebo sme to uz pracne vybojovali, a zaroven som nechcela, aby mal lieky v mlieku, tak som ich nebrala. Pomohlo az to, ze si uvedomil muz, mama, ze to je vazne a konecne, kednsom mohla spat aspon 4 hodiny v kuse, tak depresie zacali miznut. Okolo roka este stale zle spaval...My sme ale druhe dieta chceli, takze klasicky davali sme "si pozor", ale nie nejako striktne a bum, ked mal rok, otehotnela som. Prve myslienky boli vselijake. Aj dlho potom, ale ked sme sa dozvedeli, ze to bude dievcatko, tak som sa zacala tesit. Verila som, ze to bude ine. A mesiac po narodeni aj bolo. Sipkova ruzenka, len spala a jedla, ale po mesiaci akoby utal a zacala mat problemy s bruskom, lietacky po doktoroch. Na nic sa neprislo, asi len psychika. Ma 5 rokov a je to moja partacka, uplne zdrava, ale vidim, ze proste ona ma povahu taku, ze nemohla vtedy nerevat 🙂...kazdopadne,.ked ich teraz vidim, ako sa hraju a drzia za ruky, pusinkuju sa a vesaju sa na ocka, ked pride z roboty, je to neskutocna krasa. Samozrejme, su aj horsie chvile. Paradox je, ze pri druhom som ziadne depresie nemala a to sme maleho este oducali od dudla, mala mala koliky, no katastrofa...A teraz si neviem predstavit, ze by som ju nemala...Mozno by bolo dobre sa porozpravat o tom s nejakym divrym psychologom, alebo aj spolocne s muzom u nejakeho mediatora. On vytvori priestor na to, aby si Ty mohla vyjadrit vsetky svoje myslienky a obavy a muz rovnako. Mozno jeden aj druhy, zbadate, co nevidite, ked sa len tak bavite medzi sebou. My toto pravdepodobne ideme riesit tiez, ale v inej oblasti. Drzim palce, hlavne za najdenie rovnovahy a vnutorneho kludu...😉
aka stara je tvoja dcera? kolko mas ty? ved nemusis mat druhe dieta hned...ja som mala podobne prve dieta ako ty - syna...narocne, stale uplakane dieta...este aj v 5 rokoch nas drzal za ruku aby zaspal....ono sa to casom ukludnilo a my sme mali druhe....je medzi nimi 7 rocny rozdiel a su dvaja chlapci...dnes uz 22 a 15 rocny a nestazujem sa...kazdy je iny...ale su bratia
Ja cakam 4 te .A berem to normalne .
Najmladsie ma 4 m a 3 tyzdne som 2 mesiace teh.
Ani ja nechcem druhé a tiež nechápem načo sa ti niekto stále vypytuje, ako by to bolo nejaké pravidlo... Lezie mi to na nervy tiež niekedy
Ak uz teraz si na psychiatriu z jedneho dietata tak urcite nechod do druheho. My mame dve a moj muz lutuje (co ja neviem pochopit lebo mala je zlatulinke babatko). Ja som stastna ale tiez sa niekedy balim na psychiatriu, ze tam budem mat pokoj aspon 😁 No deti ked su dve, sa vyhraju alebo aspon nie su sami, ja som jedinacik a velmi som chcela aby maly nebol sam, hlavne v detstve a mladosti.
ked su velmi neodbytny, tak len nadhodim:
"milujem, ked sa cudzi ludia staraju do mojej maternice"
je to drze, ja viem, ale zabera to 😂